Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/220/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov X. H. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. R. XX, XXX XX U. X, Z. J., X. I. A.P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Š. XX, XXX XX H., Z. J., X. R. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Š. XX, XXX XX H., Z. J., všetci právne zastúpení JUDr. Ivanou Orosovou, Masarykova 10,080 01 Prešov, proti žalovanej D. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Š. XX, XXX XX H., Z. J., právne zastúpenej JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná č. 27,080 01 Prešov, o zdržanie sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa rušenia nočného kľudu formou klopania a búchania po príslušenstve bytu žalovanej č. XX (vchod XX, 1. poschodie) a udierania po spoločných zariadeniach v spoločných častiach bytového domu ulica Š. XX, H., č. s. XXXX na parcele č. XXXX/X, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodní žalobcovia v 1. až 4. rade sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa neoprávneného zásahu do výkonu vlastníckych práv žalobcov, a to zdržať sa všetkého konania, ktorým dochádza k rušeniu nočného kľudu, najmä vo forme rušivého klopania a búchania po príslušenstve bytu žalovanej č. XX (R. XX, X. poschodie) a udierania po spoločných zariadeniach v spoločných častiach bytového domu ulica Š. XX, H., č. s. XXXX na parcele č. XXXX/X, zdržať sa bezdôvodného slovného napádania susedov a rôznych druhov urážok smerujúcich proti nim, vyhrážania sa im a ničenia súkromného majetku. Žalobcovia v 1. až 3. rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností SR, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom pre katastrálne územie J., Z. H., okres H., a to žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu č. XX, vchod XX, prízemie, žalobkyňa v 2. rade je spoluvlastníčkou bytu č. XX, vchod XX, piate poschodie, žalobkyňa v 3 rade je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, vchod XX, druhé poschodie. Uvedené byty sú súčasťou stavby bytového domu, ulica Š. XX, H., J. J. Č. XXXX, postaveného na parcele číslo XXXX/X. Ž. R. X S. (H.. L. G.) je rodinným príslušníkom E. G., F.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom A. XXXX/XX, H. - Solivar, ktorý je výlučným vlastníkom bytu č. XX, vchod XX, druhé poschodie, vedenom na LV č. XXXX, ktorý je súčasťou už vyššie uvedeného bytového domu. Žalobca má v tomto byte zriadené právo doživotného bývania na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu Č.. XX, R. XX, prvé poschodie, vedenom na LV č. XXXX, byt je rovnako súčasťou bytového domu na ul. Š.Á. XX, obec H., súpisné č. XXXX. Žalovaná svojím konaním opakovane zasahuje do pokojného a nerušeného výkonu vlastníckeho práva žalobcov, a to rušením nočného kľudu vo forme niekoľkokrát sa počas noci opakujúceho výrazne hlasného a rušivého klopania a búchania na podlahu a strop bytu žalovanej, ako aj búchania po radiátoroch ústredného kúrenia a po stenách bytu žalovanej a udierania po

zábradlí nachádzajúcom sa pred bytom žalovanej. Takéto vážne rušenie nočného kľudu zo strany žalovanej znemožňuje žalobcom a aj ďalším nájomníkom bytového domu využívanie plnohodnotného a nevyhnutného nočného odpočinku, postihuje ich psychiku a aj zdravie. K neznesiteľnému rušivému konaniu žalovanej dochádza pravidelne, a to takmer každú noc. Rušivé konanie žalovanej presiahlo až takú hranicu tolerancie, že sa niekoľkokrát stalo jediným dôvodom k predčasnému ukončeniu nájmu bytu žalobcu v 1. rade. Nájomníci neboli ochotní zotrvať v nájme bytu, v ktorom nebolo možné dosiahnuť potrebný nočný odpočinok. Navyše uvedené správanie žalovanej napĺňa aj znaky skutkovej podstaty priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého priestupku sa dopustí ten, kto poruší nočný kľud. V tomto smere bola v nočných hodinách niekoľkokrát privolaná hliadka policajného orgánu. Do pokojného a nerušeného výkonu vlastníckeho práva žalobcov dochádza ja bezdôvodným slovným napádaním susedov, vykrikovaním rôznych druhov urážok smerujúcich proti ním, vyhrážaním sa. Verbálne napádanie susedov a urážanie ich osoby sa uskutočňuje pravidelne na schôdzi vlastníkov a užívateľov bytového domu Š. XX, XXX XX H., ako aj pravidelne pri osobnom stretnutí so žalovanou v priestoroch spoločných častí domu. Urážanie je sprevádzané vulgárnymi nadávkami a negatívnymi poznámkami, bezdôvodným sťažovaním, krikom a vyhrážkami voči dotknutým osobám. Žalovaná sa vyhráža najmä tým, že urobí všetko preto, aby ňou neželané osoby z bytového domu vysťahovala. Predmetné správanie žalovanej je nasmerované v hlavnej miere voči osobe pána L. G. (žalobca v 4. rade), čo spôsobuje pohoršenie nad týmto správaním aj u iných susedov. Zároveň ním dochádza ku poklesu úrovne dobrých mravov susedských vzťahov a slušnosti, ktorú si ostatní vlastníci a nájomníci bytového domu vyžadujú. Vyššie uvedené rušivé konanie, hlavne v nočných hodinách, narúša odpočinok a spánkový režim blízkym susedom, čo sa prejavuje v ich výrazne sťaženom výkone pracovných a bežných činností počas nasledujúceho dňa, ba dokonca má aj nepriaznivý dopad na zdravotný stav ostatných obyvateľov bytového domu. Pravidelnosťou a dlhodobosťou uvedených negatívnych zásahov dochádza k čoraz výraznejšiemu zhoršeniu uvedeného stavu. Verbálnymi urážkami a útokmi žalovanou osobou dochádza ku znepríjemňovaniu riadneho bývania a k narušeniu riadneho občianskeho. spolunažívania obyvateľov bytového domu. Je zrejmé, že týmto konaním žalovanej dochádza ku zneužívaniu jej vlastníckeho práva na ujmu práv ostatných vlastníkov a užívateľov nehnuteľností. Žalovaná bola niekoľkokrát vyzvaná, aby sa zdržala svojho rušivého konania, a to osobným rozhovorom dotknutých vlastníkov a nájomcov so žalovanou, ako aj na schôdzach vlastníkov a nájomcov bytového domu. Zároveň bola žalovaná vyzvaná zdržať sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva písomnou výzvou žalobcov a dotknutých osôb zo dňa 25.04.2016, ktorou bola oboznámená so všetkými skutočnosťami, ktorými obmedzuje iných susedov. Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 13.05.2016. Výzva predstavovala aj snahu o ústretový krok zo strany žalobcov, jej účelom bolo vyriešiť zjavný problém mimosúdne. Práve z tohto dôvodu bol žalovanej poskytnutý termín resp. možnosť určenia termínu vzájomného stretnutia a konzultácie, a teda možnosť spoločného a pokojného vyriešenia zjavného kolízneho stavu. Žalovaná bola súčasne formou tejto výzvy požiadaná o vyjadrenie svojho stanoviska. Zo strany žalovanej nedošlo k žiadnym krokom, ktoré by viedli ku zlepšeniu kolíznej situácie. Žalovaná sa k predmetnej výzve nevyjadrila, neprejavila záujem o spoločné stretnutie, konzultáciu a vyriešenie problému. Rušivé konanie žalovanej aj po prevzatí písomnej výzvy naďalej trvá v rovnakom rozsahu, periodicite a intenzite.

2. V priebehu konania žalobca v 4. rade, a preto konanie bolo voči nemu zastavené.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovanej, svedkami, listinnými dôkazmi a to výpisom z katastra nehnuteľností na č.l. 12-22, listinou - Vydanie svedectva na č.l. 23, listinou - Svedectvo na č.l. 24, Sťažnosť na pani P. na č.l. 25-26, Čestným prehlásením na č.l. 27, Listinou na č.l. 28, Záznam, rušenie nočného pokoja na č.l. 29-31, Petíciou na č.l. 32, Záznamom zo schôdze vlastníkov, nájomníkov bytového domu na č.l. 34, Zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov na č.l. 35, Zápisnicou zo stretnutia vlastníkov bytov na č.l. 36, Sťažnosťou proti pani P. na č.l. 37, Žiadosťou o prejednanie osočovania na č.l. 38, Prerokovaním sťažnosti na č.l. 39, Prekvalifikovaním sťažnosti na podnet o výkon štátneho stavebného dohľadu a oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu na č.l. 40-41, Dodatkom č. 1 na č.l. 42, Výzvou na č.l. 43, listinou na č.l. 44, zápisnicou o stretnutí vlastníkov bytov na č.l. 45, Výzvou, zdržania sa neoprávneného zásahu na č.l. 47-50, Podacím lístkom na č.l. 51, fotokópiou doručenky na č.l. 52, Rozhodnutím o zastavení konania na č.l. 109-110, Žiadosťou na č.l. 135, Sťažnosťou na č.l. 136, Vyjadrením žalovanej na č.l. 137, Pracovným listom na č.l. 138-139, Zaplynenie vody a hluk po inštalácii termostatických ventilov na č.l. 140-141 a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že od roku 2008 mal piatich nájomníkov. Prvá nájomníčka mu povedala, že v noci má problém so susedom nad ňou. Ďalší nájomník vydržal v byte tri mesiace. Sťažoval sa mu, že nad ním dochádza k narušeniu pokoja. Potom ešte mal ďalších dvoch nájomníkov. Poslednému nájomníkovi musel dať znížený nájom, čo musel dať aj do nájomnej zmluvy. Tento mu povedal, že hluk robí suseda nad ním. Navštívil túto susedu, táto sa ku nemu správala slušne a povedala mu, že hluk robí sused nad ňou. On mu povedal, že vzhľadom k tomu, že je róm, by si nedovolil rušiť susedov. Žalobca v 1. rade išiel za dôverníkom a tento mu povedal, že nie pôvodný žalobca v 4. rade ruší pokoj, ale je to žalovaná. Išiel na mestskú políciu, kde mu veliteľ povedal, že oni môžu konať iba vtedy, ak dôjde k narušeniu pokoja. Poukázal na to, že cez deň je pokoj, avšak v noci dochádza k hluku zo strany žalovanej. Ďalej uviedol, že k narušeniu pokojného a nerušeného výkonu vlastníckeho práva dochádza aj po úmrtí pána G.. Vec neriešil na polícii, keďže mu povedali, že žalovanú poznajú, majú s ňou problémy, a preto to nepokladal za potrebné. Žalovaná mu nikdy nenadávala, nájomníci mu však tvrdili, že im klopala na dvere a mala nejaké poznámky. Nevedel však o aké poznámky sa má jednať. Taktiež sa nevedel vyjadriť, či zo strany žalovanej dochádza k ničeniu súkromného majetku.

6. Žalobkyňa v 2. rade pri svojom výsluchu uviedla, že viac krát sa so susedmi sťažovali na žalovanú na Občiansko-právnom. Sama bola svedkom toho, ako zo strany žalovanej došlo ku rušeniu pokoja. Býva na šiestom poschodí. Zišla výťahom na prvé poschodie a počula hluk z bytu žalovanej. Bolo to o tretej - štvrtej ráno. Podľa nej to je z dôvodu toho, že sa zastali nebohého pána G. na schôdzi. Na tejto schôdzi jej aj žalovaná povedala, že je kalika čeperata. Ďalej uviedla, že aj po úmrtí pána G. počula búchanie, hluk, ktoré robila žalovaná. Jedna sa o intervalové búchanie po zábradlí. Taktiež o buchot akoby kameňom na radiátor. Nikdy však žalovanú pri tom nevidela. Nakoniec uviedla, že žalovaná jej mala vulgárne nadávať. Nevedela, aby zo strany žalovanej dochádzalo k ničeniu súkromného majetku.

7. Žalobkyňa v 3. rade pri svojom výsluchu uviedla, že problémy so žalovanou začali v roku 2008 alebo 2007. Jedná sa o také tupé búchanie. V noci keď zaspí, tak žalovaná v intervale 5 minút tri krát zabúcha. Spočiatku to bolo búchanie iba v noci, teraz už je to aj cez deň. Nakoľko u nej nikdy nebola, nevie kde konkrétne búcha, avšak má za to, že sa jedná o stenu a radiátor. Žalovaná stále tvrdila, že búcha nebohý pán G.. Keď však tento bol na liečení, tak opäť došlo k buchotu. Pokiaľ ide o nadávanie, tak nadáva jej synovi, ktorý je mentálne postihnutý, že je debil. Raz na zastávke jej začala nadávať, že má debila syna a keď sa na ňu obrátila a buchla ju žalovaná s taškou. Potom, čo zomrel pán G., sa so žalovanou snažila skamarátiť, navštívila ju, cez dvere jej povedala, že keď už zomrel, tak aby s tým prestala, na čo reagovala, že nemieni sa o tom rozprávať, že to musí byť niekto iný a nie ona. Ďalej uviedla, že má spoločnú stenu s bytom, kde býval pán G. a potvrdila, že búchanie ide z bytu žalovanej. Žalovaná jej mala vulgárne nadávať. Pokiaľ ide o ničenie súkromného majetku, mala poškodené dvere, avšak nevie, či to spôsobila žalovaná. Žalovaná však poškodila susede dvere, čoho bola svedkom, keď videla ako z jej bytu zaletela skala do dverí. Taktiež niektorí vlastníci majú odtrhnuté menovky, došlo aj ku odtrhnutiu dvierok na schránke, pričom však nevie, či to spravila žalovaná.

8. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že v byte býva od r. 1987. Od určitého obdobia, od kedy žalobca v 1. rade prenajíma byt, tak sú problémy so spolunažívaním. Žalovaná chce kľud, otravujú ju so žalobami a od kedy zomrel pán G., tak tento kľud aj nastal. Nie je jej preto zrejmé, prečo ju prenasledujú takýmito žalobami. Poprela, aby niekedy osočovala obyvateľov vchodu. S pánom G. mala dobrý vzťah až do času, keď ju začal prenasledovať žalobami vo veci búchania. Vtedy sa to zhoršilo aj s inými nájomcami. Potvrdila, že podala na pána G. sťažnosť. S ostatnými vlastníkmi a nájomcami neudržujem vzťahy.

9. Svedok M. W. pri svojom výsluchu uviedol, že je nájomcom žalobcu v 1. rade. V byte býva od júna 2016. Potvrdil, že žalovaná búcha kladivom, perlíkom o spodok podlahy. V sobotu o siedmej sa zobudil a počul nadávky žalovanej cez šachtu. Boli to vulgarizmy a taktiež kričala „čo toľko búchaš, búchaj, búchaj, búchaj“. Bolo to smerom dole ku nemu. Vulgarizmy zo strany žalovanej počuť aj smerom na suseda nad ňou. Chcel sa so žalovanou uzmieriť. Kúpil jej čokoládu. Po troch dňoch ju našiel v schránke s dopisom, v ktorom uviedla, že jej nezabráni v búchaní. Taktiež uviedol, že v deň pojednávania ho žalovaná zobudila jedným buchnutím o 1:00 hod. hod. alebo 1:30 hod.. Žalovaná mu nadávala, že ty „kokot“ a či si sa už „vysemenil“, či už si v poriadku. Susedke nad ňou nadáva, ty „kurva“, ty „pizda“, už sa z tade vysťahuj, zmizni. Oznámil to aj policajtom, na čo žalovaná zareagovala tak, že na neho zavolala policajtov, Vypovedal aj na polícii k búchaniu na dvere, nakoľko bol zabúchať žalovanej na dvere, keďže žalovaná búchala a vtedy na neho zavolala políciu.

10. Svedok Š. S. pri svojom výsluchu uviedol, že býva nad bytom, v ktorom býval pán G. a žalovaná búcha každý deň, v noci od jednej do štvrtej. Keď sa na búchanie zobudí, už potom nemôže zaspať a keby som aj náhodou zaspal, tak opäť začne búchanie. Má sa jednať o búchanie o radiátor alebo stenu. Ohľadne búchania bol aj na priestupkovom konaní. Vulgárne mu nikdy nenadávala. Na konci výsluchu uviedol, že počuje búchanie, ale nevie odkiaľ to ide, či to je z vrchu, alebo od žalovanej.

11. Svedok E. E. pri svojom výsluchu uviedol, že býva nad žalovanou od novembra 2017. Problémy nastali už druhý týždeň, keď si našiel v schránke list od žalovanej a to, že sa s nimi nedá bývať, že chodia po izbe a púšťajú vodu na plno. Žalovaná však s pravidelnosťou búcha na radiátor, strop, stenu a to trikrát, štyrikrát do týždňa okolo pol tretej, trištvrte na štyri. Jeho partnerka mu povedala, že žalovaná na ňu kričala, aby vypadli z bytu. Žalovaná búcha aj cez deň a to v momente keď niečo spadne na zem. Búchanie nastáva aj v momente, keď pustí vodu alebo sa spláchne a už nastalo búchanie aj vtedy, keď sa išiel napiť vody o pol druhej v noci. Volal políciu, bolo to 4.januára 2018, kde mu však povedali, že vedia o koho sa jedná, ale s tým nič neurobia. Snažil sa žalovanú upozorniť, čo však neviedlo k ničomu, nakoľko mu odpovedala, že z akej osady pochádza. Podľa neho žalovaná búcha rúčkou od metly a o radiátor kovovým predmet.

12. Svedkyňa I. J. pri svojom výsluchu uviedla, že býva vo vedľajšom vchode, pričom s bytom žalovanej ich spája spoločný panel. Býva v byte 24 rokov a žalovaná celú noc búcha na stenu a na radiátor. To pretrváva aj po smrti pána G.. Nebola svedkom, aby sa žalovaná niekomu vyhrážala.

13. Svedkyňa T. B. pri svojom výsluchu uviedla, že je predsedkyňa bytového domu a chodil za ňou pán G. z dôvodu toho, že sa sťažoval na žalovanú., nakoľko nemohol ani pustiť vysávač, alebo práčku. Nemohol po nociach spať, mal z toho zdravotné problémy a to z dôvodu toho, že bolo neustále búchanie na radiátor. Tento mal aj zvukové nahrávky. Potom sa chodili sťažovať aj iní, napr. pani A.. Nebolo to len o búchaní, ale žalovaná aj nadávala ostatným nájomníkom a napr. aj jej. Raz jej nadávala aj v autobuse pred množstvom ľudí, inak ako vulgarizmom ju ani neosloví. Spočiatku ju pokladala za zlatú pani, avšak v momente keď mi zaklopala na dvere a spýtala sa, že či má zdravé deti, že nemusí mať, tak som sa jej začala báť. Vkuse na ňu podáva trestné oznámenia. Ďalej uviedla, že správanie žalovanej na schôdzach bolo orientované voči pánovi G. a aj voči nej. Vadilo jej, že to bol polocigán.

14. Svedok D. E. pri svojom výsluchu uviedol, že je dôverníkom a všetky sťažnosti chodia ku nemu. Sťažnosti sa týkajú búchania na stenu a radiátor. Majú s ňou spoločnú stúpačku a búcha okolo štvrtej, pričom sú z tohto dôvodu nevyspatí. Sám to počul, keď bol v noci u pána G.. Sťažnosti sa týkajú aj napádania susedov, pričom toho nikdy nebol svedkom. Žalovaná mala veľmi zlý vzťah s pán G.. Tento na ňu zavolal policajtov vždy keď sa búchalo.

15. Svedkyňa I. H. pri svojom výsluchu uviedla, že býva v rovnakom vchode ako žalovaná, na X. poschodí, na druhej strane. 30 rokov sú so žalovanou problémy. Teraz búcha na radiátor, taktiež na toalete zapne ventilátor a dá tam nejakú paličku a takto to búcha, ďalej búcha po stene, po strope. Je to asi 5x týždenne. Ďalej uviedla, že predtým napádala malé deti, vyhadzovala ich z vchodu, bila ich a chodila sa aj na nich sťažovať do školy. Svedkyňa s ňou mala spor, keď bola po operácii a pán G. chcel vŕtať. Vtedy vyšla na chodbu a začala kričať. Svedkyňa rovnako vyšla na chodbu a keďže ju bolela noha, nemiestne sa vyjadrila a to tak, že je stará piča. Od vtedy má s ňou konflikty a ona jej rovnako nadáva. Ďalej uviedla, že žalovaná doteraz tvrdila, že to búchal H. G., avšak tento už je nebohý. Sú tam noví susedia a opäť sú tam spory. Potvrdila, že sa jedná o búchanie žalovanej a napríklad plastovou fľašou.

16. Svedkyňa E. Č. pri svojom výsluchu uviedla, že býva v bytovom dome na piatom poschodí na tej istej strane ako žalovaná a to už osem rokov. Od začiatku majú tam nejaký problém. Jedná sa o dvojvchod. Ľudia na ľavej strane nič nepočujú, avšak na pravej strane počas zimy počujú búchanie na radiátor. Bývajú tam starší ľudia, ktorí chcú mať pokoj. Potvrdila, že počuje búchanie, pričom to už nie je tak počuť. Je to zvuk ako keď niečo spadne. Dva roky dozadu bolo to búchanie na železo. Teraz už takéto búchanie nie je.

17. Z výpisu z lista vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu č. XX, R. XX, prízemie, žalobkyňa v 2. rade je spoluvlastníčkou bytu č. XX, vchod XX, H. poschodie, žalobkyňa v 3 rade je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, R. XX, druhé poschodie. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou

bytu č. XX, R. XX, prvé poschodie. Uvedené byty sú súčasťou stavby bytového domu, ulica Š. XX, H., so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele číslo XXXX/X.

18. Z prehlásenia E. P. (č.l. 23) vyplýva, že tento dňa 1.3.2016 ako nájomca začal užívať 1 -izbový byt č.XX na prízemí bytového domu na Š. XX, ktorého majiteľom je žalobca v 1. rade. V byte nad ním, v ktorom býva žalovaná, počas nočného kľudu dochádza veľmi často /skoro každú noc/ aj niekoľko krát k neznesiteľnému rušeniu nočného kľudu. Vážnosť situácie zabraňuje riadnemu bývaniu v tomto byte a narušuje občianske spolunažívanie. Z horného bytu počuť aj niekoľkokrát za noc neakceptovateľné klopanie na podlahu bytu, ktoré mu bráni v pokojnom nočnom odpočinku. Častokrát ho vyrušuje aj hluk v radiátoroch /akoby po nich niekto búchal/. Podľa jej tvrdenia to má na svedomí sused, ktorý býva v byte nad ňou, cigán L. G. a že to už trvá dlhú dobu a že tohto cigána treba z tohto bytu dostať preč. Žalovaná mu už niekoľkokrát klopala na dvere a snažila ma ohováraním poštvať proti pánovi G.. Podľa jeho názoru klopanie na podlahu môže robiť jedine ona.

19. Z prehlásenia T. E. (č.l. 24) vyplýva, že táto dňa 1.11.2015 ako nájomca začala užívať 1-izbový, ktorého vlastníkom je žalobca v 1. rade. V tomto byte bývala 4 mesiace. Počas nočného kľudu od 22.00 do 06.00 hod. aj niekoľko krát za noc, v kratších aj dlhších intervaloch cez strop bytu, v ktorom bývala, bolo počuť pravidelné, v tejto nočnej dobe neznesiteľné klopanie na podlahu bytu nad ňou, ktoré jej bránilo v pokojnom nočnom odpočinku. Častokrát ju vyrušovalo pri nočnom odpočinku aj neznesiteľné klepanie pa radiátoroch. V byte nad ňou bývala žalovaná. Obrátila sa k nej s prosbou o vykonanie nápravy. Ona jej tvrdila, že to ona nerobí, že všetky tieto rušivé zvuky robí jej sused, ktorý býva v byte nad ňou p. L. G., ktorý je rómskeho pôvodu. Zároveň jej povedala, že ona ho z tohto bytu dostane preč. Bola aj za p. G., ktorý jej povedal, že on nočný kľud neruší a že tvrdenie p. P. je obyčajným klamstvom a robí to preto aby ho dostala preč z jeho bytu preto, že je cigán. T. E. má za to, že rušenie nočného kľudu zapríčiňuje žalovaná.

20. Zo sťažnosti (č.l. 25) vyplýva, že žalovaná búcha (trieska) po ústrednom kúrení, stenách a zábradlí.

21. Podľa čestného prehlásenia W. H. ( č.l. 27) sa žalovaná v jej prítomnosti vyjadrila, že „ja toho cigána z tade vykúrim“.

22. Žalobkyňa v 3. rade v prehlásení (č.l. 28) uviedla, že žalovaná jej dcére nadáva do „pi..“ a do „ku...“. V tomto prehlásení ďalej uviedla, že žalovaná im nad ránom búcha, trieska a v nočných hodinách chodí vyzváňať.

23. Žalobcovia predložili záznam o rušení nočného pokoja podpísaný, podľa ktorého v období od 13.5.2013 do 10.6.2013 dochádzalo k rušeniu nočného pokoja búchaním po radiátore a po múre.

24. Podľa dohody medzi žalobcom v 1. rade a E. P. došlo k ukončeniu nájmu bytu z dôvodu rušenia nočného kľudu žalovanou.

25. Žalobcovia predložili petíciu podpísanú 12 vlastníkmi a nájomcami bytového domu Š. XX., XXX XX H. XX, ktorí sa sťažujú na žalovanú, ktorá svojím spôsobom života sústavne obťažuje obyvateľov tejto bytovky, a to neustálym búchaním po radiátoroch v nočných hodinách a to v období nočného pokoja od 22.00- 6.00 rána, verbálnym napádaním a nadávaním susedov ,že ich stade vysťahuje, alebo vykúri (jej „invektíva") a ničením súkromného majetku.

26. Podľa záznamu zo schôdze vlastníkov a nájomníkov bytového domu ulica Š. XX R. H., konanej dňa 13.3.2008 boli prejednané susedské vzťahy p. G. a žalovanej, ktorých svedkami sa stávajú aj ostatní susedia, p. G. to už považuje za obmedzovanie osobnej slobody.

27. Podľa záznamu zo schôdze vlastníkov a nájomníkov bytového domu ulica Š.T. XX R. H., konanej dňa 16.6.2011 žalovaná veľmi drzo a ostro osočovala niektorých prítomných. Žalovaná ich urážala slovami, že sú to obyčajný roboši (robotníci), s ktorými sa nebude zahadzovať. Na adresu predsedníčky utrúsila poznámke, či chce mať rozbité zuby.

28. Dňa 28.3.2008 podali nájomníci bytového domu Švábska 63,080 01 Prešov sťažnosť na žalovanú, keďže táto malo podať v ich mene sťažnosť. O podanej sťažnosti žalovanou neboli vopred oboznámení,

ani ju neoprávnili jednať v ich mene, napriek tomu ju podala. Vyjadrili nesúhlas so správaním sa žalovanej voči ním a ich deťom, ktorým bezdôvodne a vulgárne nadáva a slovne ich napáda a uráža.

29. Dňa 17.8.2007 podal L. G. na Obvodný úrad Prešov žiadosť o prejednanie osočovania jeho osoby žalovanou, keďže podľa jej tvrdení z bytu si urobil dielňu, neustále brúsi, vŕta, zvára a že z bytu sa šíri priemyselný smrad. Toto šíri medzi všetkými spolubývajúcimi vchodu a tým neoprávnene poškodzuje jej meno.

30. Dňa 18.10.2007 oznámil stavebný úrad žalovanej odpoveď na jej sťažnosť na suseda L. G., na ktorého poukázala, že z jeho bytu počuje rušivé zvuky z práce ako brúsenie, vŕtanie, zapínanie a vypínanie, klepot prístroja, vibrácie, pokladanie prac. náradia a iné. Výsledkom tejto činnosti je zamorovanie dusivými splodinami zo spoločnej šachty do jej bytu. Podľa tejto odpovede po vykonaní obhliadky v uvedenom byte nebolo zistené, že sa tam vykonávajú vyššie uvedené práce a nebolo možne skonštatovať žiaden špecificky alebo dusivý zápach. Na základe vyššie uvedených skutočnosti v byte sa nevykonáva pracovná činnosť na úrovni dielne a vlastník bytu byt udržiava v dobrom stavebno- technickom stave.

31. Listom zo dňa 25.4.2016 bola žalovaná vyzvaná zdržať sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva.

32. Dňa 23.10.2014 bolo zastavené konanie vo veci priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. b) v súbehu s priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým, že zo dňa 20. 04. 2014 na deň 21.04.2014 v čase nočného kľudu od 23:30 hod. v H. F. K.. Š. XX, mala rušiť opakovane nočný kľud búchaním po radiátore a strope bytu, čím mala robiť schválnosti a rušiť nočný kľud obyvateľom bytového domu, správny orgán podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo žalovanej preukázané.

33. Dňa 15.1.2014 bolo zastavené konanie vo veci priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým, že v noci z 15.08.2013 na 16.8.2013 v presne nezistenom čase, v obytnom bloku na ul. Š. Č.. XX R. H., mala rušiť nočný kľud, čím mala úmyselne narušiť verejný poriadok, správny orgán podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo žalovanej preukázané.

34. Dňa 15.12.2005 podala žalovaná žiadosť na Bytové družstvo p prejednanie nespokojnosti v bloku, kde sa porušuje spolunažívanie a ničí spoločný majetok. Dňa 14.12.2005 podali obyvatelia bloku sťažnosť na správanie deti rodiny E., H., G..

35. Podľa pracovného listu zo dňa 21.8.2017 pracovník Bytového družstva v čase od 3,30 hod. do 4,30 hod. zistil v byte žalovanej rušivé nežiaduce zvuky

36. Podľa pracovného listu zo dňa 13.7.2016 bolo počuť búchanie v stúpačke, keď začína cirkulovať teplá voda. Pracovník bytového družstva odporučil namontovanie kompenzátorov.

37. Podľa pracovného listu zo dňa 24.10.2016 pracovník Bytového družstva nezistil žiadne búchanie. Búchanie na stúpačke bolo poriešené namontovaním kompenzátorov na stúpačku UK. Riešením problému by bola montáž kompenzátorov na stúpačku TUV.

38. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

39. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované

zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

40. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

41. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

42. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

43. V zmysle hore citovaného ustanovenia § 127 ods. 1 zákon ukladá vlastníkovi veci zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerov obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práva. Zákon príkladom uvádza činnosti, ktoré vlastník nesmie vykonávať a čím nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov. Žalobcovia ako oprávnení dožadujúci sa súdnej ochrany sa môžu dovolávať iba uložená povinnosti žalovanej ako vlastníkovi bytu, aby sa zdržal neoprávnených zásahov, t.j. presne vymedzeného rušenia (nie je preto možné vo výroku demonštratívne určiť rušenia, ako to požadovali žalobcovia), nie však uloženia povinnosti niečo konkrétne konať. Predmetom dokazovania v danom konaní bolo preukázanie tvrdení žalobcov, že žalovaná ich nad mieru primeranú pomerom obťažuje tým, že dochádza k rušeniu nočného kľudu, vo forme rušivého klopania a búchania po príslušenstve bytu žalovanej č. XX (vchod XX, X. poschodie) a udierania po spoločných zariadeniach v spoločných častiach bytového domu. Súd mal za preukázané, že skutočnosti uvedené vo výroku tohto rozhodnutia vyplynuli z vykonaného dokazovania a bolo žalovanej uložené, aby sa zdržala takéhoto konania, keďže svedeckými výpoveďami, výpoveďami strán a aj listinnými dôkazmi bolo potvrdené, že sa žalovaná dopúšťa toho, že ruší nočný kľud, vo forme rušivého klopania a búchania po príslušenstve jej bytu a po spoločných zariadeniach Súd musí navyše uviesť, že takého konania sa žalovaná dopúšťa dlhodobo.

44. Obranu žalovanej, že búchanie spôsobuje cirkulácia teplej vody, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd nemá pochybnosti o tom, že žalobcovia a aj svedkovia vedia rozpoznať rozdiel ak je buchot spôsobený cirkuláciou teplej vody a keď niekto úmyselne buchne po radiátore alebo stene v byte. Z tohto dôvodu súd aj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom pracovníka bytového družstva zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenie, že jedna sa nepriame dôkazy a nikto žalovanú nevidel rušiť bývanie v bytovom dome búchaním súd uvádza, že svedkovia, s výnimkou svedkyne E. Č.Á. I. Š. S. (títo však potvrdili, že počujú buchot), s istotou potvrdili, že búchanie vychádza z bytu žalovanej. Za podstatnú v tejto súvislosti súd pokladal hlavne výpoveď svedkov, ktorí bývajú, resp. bývali v bytoch bezprostredne nad a pod bytom žalovanej. Títo bez akýchkoľvek pochybnosti potvrdili, že búchanie vychádza z bytu žalovanej. Tomu taktiež nasvedčuje aj skutočnosť, že so žalobcom v 1. rade ukončil nájomný vzťah E. P. a to práve z dôvodu rušenia nočného kľudu žalovanou. Žalobcovia v konaní predložili prehlásenie T. E.Z., bývalej nájomníčky žalobcu v 1. rade, ktorá klopanie na podlahu bytu nad ňou. Súd teda dospel k záveru, že búchaniu a klopaniu dochádza z bytu žalovanej, pričom táto pri svojom výsluchu uviedla, že v byte býva sama, preto je nepochybné, že rušivé klopanie a búchanie musí spôsobovať žalovaná.

45. Vzhľadom k tomu, že k rušivému konanie dochádza hlavne v nočných hodinách, je nepochybné, že takéto konanie žalovanej nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobcov. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zdržať sa klopania a búchania po príslušenstve bytu žalovanej č. XX (vchod XX, X. poschodie) a udierania po spoločných zariadeniach v spoločných častiach bytového domu.

46. Nakoniec súd zdôrazňuje, že pokiaľ by sa žalovaná vyššie uvedeného správania nedopúšťala, nič jej nebráni teda v tom, aby ustúpila od konania, ktoré jej bolo uložené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložené jej povinnosti ju nijako v užívaní jej bytu neobmedzujú.

47. Žalobcovia sa podanou žalobou taktiež domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa bezdôvodného slovného napádania susedov a rôznych druhov urážok smerujúcich proti nim a vyhrážania sa im. Súd predmetný nárok posúdil podľa ust. § 11 a § 13 a dospel záveru, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná. V prvom rade súd uvádza, že žalobcovia sú aktívne vecné legitimovaní

iba v časti ochrany svojich osobnostných práv. Nie sú aktívne vecné legitimovaní pokiaľ ide o iných susedov, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. Vo zvyšnej časti žalobcovia nad akúkoľvek pochybnosť nepreukázali, teda neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že žalovaná by akýmkoľvek spôsobom porušila ich osobnostné práva. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcov ohľadne použitia vulgarizmov žalovanou voči ním. Žalobca 1. rade pri svojom výsluchu jednoznačne uviedol, že žalovaná mu nikdy nenadávala. Žalobkyne v 2. a 3. rade síce tvrdili, že im žalovaná mala vulgárne nadávať, táto však tieto tvrdenia poprela, a preto bolo dôkazné bremeno na nich. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná. V konaní boli vypočutí viacerí svedkovia, títo síce tvrdili, že žalovaná mala niektorým susedom nadávať, pričom však nikto zo svedkov jednoznačne nepotvrdil, aby žalovaná vulgárne nadávala práve žalobkyni v 2. a 3. rade. Taktiež v konaní nebolo preukázané, kedy ku použitiu vulgarizmov zo strany žalovanej malo dôjsť. S poukazom na uvedené súd žalobu v tejto časti zamietol

48. Nakoniec sa žalobcovia domáhali, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa ničenia súkromného majetku. K tomu súd uvádza, že žalobcovia ani v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno. Žalobcovia v 1. rade a 2. rade zhodne uviedli, že nevedia, aby zo strany žalovanej dochádzalo k ničeniu súkromného majetku. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že niektorí vlastníci majú odtrhnuté menovky, došlo aj ku odtrhnutiu dvierok na schránke a bola svedkom ako žalovaná poškodila susede dvere. K tomu opäť súd poukazuje na to, že žalobcovia nie sú aktívne vecné legitimovaní domáhať sa ochrany za iných susedov. Ak žalovaná mala poškodiť súkromný majetok iných vlastníkov, musia títo podať žalobu a nie žalobcovia. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná poškodzovala súkromný majetok žalobcov, a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na čiastočný úspech, resp. neúspech strán, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).