Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/24/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25 proti žalovanému D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Q. XXXX/ X, o zaplatenie 3.214,80 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 28.06.2016, č.k. 4C236/2014 - 50 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že vo veci považuje za najpodstatnejšie to, že konanie žalobcu spočívajúce v schválení úveru nemožno považovať za prijatie návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy tak, ako to vyplýva z jeho žiadosti o poskytnutie úveru z XX.XX.XXXX. XX.XX.XXXX žalobca schválil žalovanému poskytnutie úveru za iných podmienok než sú uvedené v jeho žiadosti z XX.XX.XXXX, keďže v schválení je uvádzaná iná výška RPMN ako za klasický úver, tak aj za revolvingový úver. Úkon žalobcu, ktorým schválil úver je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy o úvere. K uzavretiu zmluvy o úvere bolo potrebné, aby tento nový návrh žalobcu žalovaný prijal a aby toto prijatie návrhu žalovaným bolo žalobcovi aj oznámené. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý sa žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému, ktoré majú vyplývať zo zmluvy o úvere z XX.XX.XXXX. V konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť prijatý záver, že žalovaný nový návrh žalobcu na uzavretie zmluvy o úvere z XX.XX.XXXX prijal, a že toto prijatie bolo žalobcovi následne aj oznámené. Žalobca tak nepreukázal základnú skutočnosť a to, že by so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť úver vo výške 1.500 eur. Preto žaloba bola zamietnutá ako nedôvodná. Bolo na žalobcovi preukázať, že v procese uzatvárania zmluvy o úvere vrátane oznámenia prijatia nového návrhu na uzavretie zmluvy žalovaným došlo k naplneniu písomnej formy zmluvy. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle predpokladov zákona č. 258/2001 v Zbierky v znení neskorších predpisov. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v znení platnom do 30.06.2016.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôrazňuje, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových a právnych záverov, keďže bez bližšieho odôvodnenia vychádza z predpokladu, že údaj o RPMN je dohodnuteľný zmluvnými stranami a súčasne z toho, že jeho nedohodnutie má za následok, že nedochádza k vzniku zmluvy o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy ako platného právneho úkonu nie je podstatná dohoda o RPMN. Ak nedošlo k dohode o RPMN a preto nedošlo k vzniku zmluvy o revolvingovom úvere, potom takýto záver súdu prvej inštancie je nesprávny a nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Napadá aj záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, že nedošlo k dohode o hodnote RPMN. V súvislosti s údajom o RPMN žalobca

tvrdí, že závery súdu prvej inštancie nie sú v súlade nie len so zákonom o spotrebiteľských úveroch, ale ani s ustanoveniami smernice EPAR2008/48/ES. Náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pokiaľ ide o údaj o RPMN a o to, na základe čoho a kedy má byť určený je formulovaný v smernici tak, že zmluva musí obsahovať RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Aj únijné právo určuje okamih kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný a v čase uzavretia zmluvy, teda nie, že tento údaj bude dohodovaný stranami. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a svoje rozhodnutie nezdôvodnil v zmysle príslušnej právnej normy. Základná otázka a to, či údaj RPMN je dohodnutý nebola v konaní vyriešená, a preto je rozsudok nie len založený na nesprávnom právnom posúdení ale vo veci bolo predčasne rozhodnuté. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 - 380 Zákona č. 160/2015 zbierky Civilného sporového poriadku ( ďalej len ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keďže súd prvej inštancie sa nevyporiadal pri rozhodovaní vo veci so všetkými podstatnými okolnosťami.

5. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nárok uplatnený v tomto konaní odvádza od zmluvy o revolvingovom úvere z XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytoval žalovanému úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach v sumách po 80,37 eur. Podľa žalobcu do okamžitej splatnosti úveru zaplatil žalovaný len sumu 160,74 eur.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že k uzatvoreniu danej úverovej zmluvy nedošlo pre neodsúhlasenie žalobcom navrhovanej RPMN pre rozdielnosť navrhovaných a akceptovaných náležitostí RPMN ( navrhovaná RPMN 70,01 %, RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 63,32 % a schválená RPMN za úver 68,02 %, RPMN po vykonaní revolvingu 60,49 % ).

7. Spotrebiteľským úverom je okrem iného úver, pôžička, či iná odložená platba (§ 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Zbierky o spotrebiteľských úverov v znení neskorších predpisov). 8. V predmetnej úverovej zmluve boli schválené náležitosti, pokiaľ ide o výšku úveru 1.500 eur, akceptovaná výška 1.500 eur, navrhovaná úroková sadzba 70,01 %, akceptovaná 70,01 %, navrhované úverové obdobie 42 mesiacov, akceptovaných 42 mesiacov. V prípade ak sú všetky vstupné údaje pre celkové náklady ( tzv. RPMN ) dohodnuté je problematické sa stotožniť s názorom, že k uzatvoreniu zmluvy o úvere nedošlo naviac odkazom na menej ako 2 % rozdiel ( do pozornosti uznesenie Krajského súdu Prešov, spis. zn. 6Co243/2016 ).

9. Údaj o RPMN je síce dôležitý no v prípade jeho chybného uvedenia je potrebné vyvodiť opatrenie, ktoré pre tento inštitút reguluje osobitný špeciálny predpis, ktorým je Zákon o spotrebiteľských úveroch a to až po prípadnú bezúročnosť úveru pre neuvedenie RPMN. Pokiaľ so zreteľom na uvádzané závery sa má konštatovať, že k uzatvoreniu zmluvy došlo, bolo potrebné aby sa súd prvej inštancie zaoberal jej obsahom.

10. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že výška úrokov pri poskytnutí úveru nie je stanovená a úroky sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, táto skutočnosť neznamená, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Otázky neprimeraných úrokov sa dotýkajú aj právoplatné rozsudky vo veciach tunajšieho súdu ( napr. rozsudok vo veci 16Co97/2016, 3Co151/2013, v ktorom súd konštatoval okrem iného „pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100 % oproti priemeru bánk“ ).

11. So zreteľom na uvádzané dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( § 391 ods. 1 ) s tým, že v novom rozhodnutí sa rozhodne tiež o trovách tohto odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).