Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Sa-3-2018.pdf
PDF · 142.25 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Veronikou Poláčkovou, v právnej veci žalobkyne: MUDr. Agata Šventová, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX Y., právne zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 45657-3/2017- BA zo dňa 15.11.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa a žalovaná n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš prvostupňovým rozhodnutím pod č. 6410-14/2017- LM zo dňa 24. apríla 2017 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo vzťahu ku žalobkyni tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. Agate Šventovej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, príjem účastníka konania z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou príjmu pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby za rok 2007 bol 1.393.028,- Sk, za rok 2008 bol 1.798.312,- Sk, čo je suma vyššia 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za uvedené roky je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Za rok 2009 bol príjem účastníka konania z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou 0,00 €, čo je suma nižšia ako 3.834,96 €, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem účastníka konania za rok 2009 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2010. Dňa 27.04.2009 účastník konania podal Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš Registračný list FO, odhláška, SZČO s dátumom zániku poistenia 31. decembra 2008 z dôvodu ukončenia podnikania na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytol Ministerstvo zdravotníctva SR - Slovenská lekárska komora je účastník konania držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. ZA/0307/05 od 11.08.2005. Uvedená licencia sa pre účely sociálneho poistenia považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.
Vzhľadom na uvedené účastníkovi konania povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo 30. júna 2010 a nie 31. decembra 2008.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. V odvolaní uviedla, že k 31.12.2008 oznámila Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobkyni nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Poukázala na § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že od právoplatnosti rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Taktiež uviedla, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu Sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Poukázala aj na to, že ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. V súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonala všetky kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti. Bolo jej zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane jej zrušil registráciu pre daň z príjmu. Od 01.01.2009 pracuje ako lekár poskytovateľa zdravotnej starostlivosti SAPMED, s.r.o.. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala, na uvedenú licenciu nikdy nemala príjem. Z uvedeného dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť.
3. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 15.11.2017 pod č. 45657-3/2017-BA podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš v celom rozsahu potvrdila. V odôvodnení žalovaná poukázala na to, že preskúmala napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom. V odôvodnení druhostupňový správny orgán uviedol, že dňa 27. apríla 2009 účastníčka konania predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s uvedeným dátumom zániku poistenia 31. december 2008. Uvedený deň zániku poistenia je zhodný s dátumom zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo č. 5569/2008/OZ z 24.11.2008 vydaného Žilinským samosprávnym krajom. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálne poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedla, že Slovenská lekárska komora vydala účastníčke konania licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore - všeobecné lekárstvo, č. L1A/ZA/0307/05. V prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Sociálna poisťovňa, ústredie má za to, že licencia L1A/ZA/0307/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, oprávňovala účastníčku konania aj po 31. decembri 2008 naďalej vykonávať činnosť ako fyzická osoba. Od 1. januára 2009 je účastníčka konania zamestnancom zamestnávateľa SAPMED, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii všeobecnej ambulancie zdravotnej starostlivosti a zdravotníckom povolaní lekár, študijnom odbore všeobecne lekárstvo a v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Z pojmovej definície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej komory vyplýva, že licencia L1A slúži pre lekára, ktorý bude
poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba a nie ako zamestnanec alebo právnická osoba. Z vyššie uvedených dôvodov účastníčka konania k 31. decembru 2008 nesplnila všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré stanovoval § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (znenie účinné do 31. decembra 2010). V závere napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že podanie odhlášky z poistenia má len deklaratórny charakter, t.j. má charakter informatívneho oznámenia dátumu zániku povinného sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš okrem napadnutého rozhodnutia nevydala žiadne iné rozhodnutie vo veci zániku povinného sociálneho poistenia účastníčky konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Rozhodnutie vo veci zániku poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle § 178 ods. 1 bod prvý zákona vydávajú len v sporných prípadoch.
4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorá bola súdu doručená dňa 25.01.2018. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo, avšak licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna poisťovňa sa vôbec nezaoberala ustanoveniami zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Žalobkyňa vždy poskytovala zdravotnú starostlivosť na podklade rozhodnutí Žilinského samosprávneho kraja. Žalobkyňa mala za to, že k 31.12.2008 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho, že žalobkyňa mala za to, že jej postavenie SZČO zaniklo, je skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobkyňa predmetnú licenciu nikdy nevyužívala a to ani pred 31.12.2008, ani potom, na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Žalobkyňa ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoby z dôvodu, že od 01.01.2009 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť SAPMED, s.r.o., ktorej bola žalobkyňa zamestnankyňou. Od 01.01.2009 žalobkyňa riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Preto má žalobkyňa za to, že z dôvodu zrušenia povolenia jej zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie a zároveň aj odvodová povinnosť. Sociálna poisťovňa pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 24.04.2017 nepostupovala v súlade so zákonom. Žalobkyňa poukázala na ust. § 172 ods. 5, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4, § 209 ods. 1, § 222 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Z uvedených ustanovení vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia k 31.12.2008. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vyznačením v spise, pretože v danom prípade sa jednalo o nesporný prípad, a preto nebolo potrebné písomné rozhodnutie. Žalobkyňa vychádzala z toho, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda podaniu žalobkyne sa vyhovelo v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, žalobkyňa má za to, že Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť ani obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne a naň nadväzujúce rozhodnutia žalovanej na rozporné so zákonom. Ďalej tiež namietala, že z výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu Sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku
absentuje odkaz na relevantný právny predpis a ani z odôvodnenia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rezolúciu č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, podľa ktorého sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Poukázala na § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Sociálna poisťovňa postupovala teda v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku, pretože neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania, neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Vzhľadom na uvedené skutočností žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 26.02.2018. Žalovaná zotrvala na dôvodoch svojho rozhodnutia, mala za to, že námietky žalobkyne, že zrušila okrem iného aj registráciu na daň z príjmu u príslušného správcu dane vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je právne irelevantné. Registrácia podľa osobitného predpisu podľa zákona č. 511/1992 Zb. bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01. januára 2011 do 30. júna 2014 (§ 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z.). Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizácií v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, ktoré sa podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonáva za a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. V citovanom ustanovení zákon č. 578/2004 Z.z. upravuje rôzne formy výkonu, resp. poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa považujú nielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z.. Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že v rámci konania vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osoby, bolo preukázané, že žalobkyňa po podaní Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky zo sociálneho poistenia s dňom 31. decembra 2008 bola držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. číslo L1A/ZA/0307/05, ktorá ju oprávňovala vykonávať zdravotnícke povolanie od 11.08.2005. Na základe tejto licencie bola žalobkyňa podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. naďalej považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia príslušným samosprávnym krajom, keďže aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, t. j. aj po 31. decembri 2008, bola žalobkyňa držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorú táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb ustanoveného zákonom č. 461/2003 Z.z. vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, nevzniká resp. zaniká jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 01. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Posudzovaním vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z.. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou ale aj stratou právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. V kontexte s právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2010 samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie so zákona len v prípade, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem, ak samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu resp. ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 31. decembri 2008, kedy bolo žalobkyni Žilinským samosprávnym krajom rozhodnutím č.: 5569/2008/ OZ zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (znenie účinné do 31. decembra 2010) dňom 31. decembra 2008. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 až 30. júna 2010, vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období t. j. v roku 2009 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01. júla 2010. Žalobkyňa bola od 01. júla 2008 do 30. júna 2009 povinne nemocensky poistená a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahla za rok 2007 (1.393.028,00 Sk). Od 01. júla 2009 do 30. júna 2010 bola povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahla za rok 2008 (1.798.312,00 Sk). Žalobkyňa dňa 27. apríla 2009 predložila pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 31. decembra 2008. Podaný Registračný list FO
- odhláška však sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš s údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Následne po preskúmaní skutkového stavu Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 24.04.2017 rozhodla o sociálnom poistení žalobkyne ako o spornom prípade. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku Sociálneho poistenia v sporných prípadoch. V závere vyjadrenia žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso 16/2016 zo dňa 27.06.2017, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že z citovaných ustanovení zákona o Sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladanej skutočnosti, a to na existencii oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby
a súčasne s tým aj povinností vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie. Vznik a trvanie povinného poistenia je v spojení s existenciou oprávnenia na podnikanie nie s jeho realizáciou. Vzhľadom na uvedené skutočností žalovaná navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.
7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
8. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
9. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v konaní, v ktorom správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 6410-14/2007- LM zo dňa 24.04.2017 rozhodol tak, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010.
10. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., povinne nemocensky poistení sú
a) zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky neustanovuje inak, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
11. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocenský poistená.
12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení.
14. Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
15. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
16. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
17. Medzi účastníkmi konania je sporná otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne, ktorá v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 31.12.2008 podľa jej názoru stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa ako bolo preukázané, a teda nebolo ani sporné aj po tomto dátume bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolania lekár, a preto žalovaná na rozdiel od žalobkyne zastáva názor, že táto skutočnosť zastáva postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia. Zánik sociálneho poistenia sa riadi pravidlami upravenými v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, t. j. okrem iného upravuje vlastné definície pojmov, okrem iného tiež definíciu pojmu samostatne zárobkovo činná osoba. Súčasne tento právny predpis upravuje aj časové ohraničenie vzniku a zániku sociálneho poistenia a stanovuje aj sankcie za nesplnenie povinností vo vzťahu k Sociálnej poisťovni.
18. Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 6410-14/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 rozhodol tak, že žalobkyni - samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. Agate Šventovej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že na základe údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky príjem účastníka konania z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou príjmu pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby za rok 2007 bol 1.393.028,00 Sk, za rok 2008 bol 1.798.312,00 Sk, čo je suma vyššia ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za uvedené roky je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Za rok 2009 bol príjem účastníka konania z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou 0,00 Eur, čo je suma nižšia ako 3.834,96 Eur t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem účastníka konania za rok 2009 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k júlu 2010. Dňa 27.04.2009 účastníčka konania podala prvostupňovému správnemu orgánu Registračný list FO, odhláška SZČO s dátumom zániku poistenia 31. decembra 2008 z dôvodu ukončenia podnikania na základe rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky - Slovenská lekárska komora je účastníčka konania držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. ZA-0307/05 od 11.08.2005. Uvedená licencia sa pre účely sociálneho poistenia považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. V závere rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovej činnosti zaniklo 30. júna 2010 a nie 31. decembra 2008.
19. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. V odvolaní uviedla, že k 31. decembru 2008 oznámila Sociálnej poisťovni skutočností rozhodujúce pre zánik povinného sociálneho poistenia, vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia uplynul viac než rok, má za to, že Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania. Namietala, že v rozhodnutí absentuje odkaz na právny predpis, na základe ktorého Sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. O začatí správneho konania nebola upovedomená a nemala možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu. Uviedla tiež, že od januára 2009 pracuje ako lekár poskytovateľa zdravotnej starostlivosti SAPMED s.r.o.. Licenciu na výkon na samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala, na uvedenú licenciu nikdy nemala príjem, a preto žiadala rozhodnutie zrušiť.
20. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 45657-3/2017-BA zo dňa 15.11.2017 tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš potvrdila.
Žalovaná v odôvodnení uviedla, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Žalovaná v odôvodnení ďalej poukázala na ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. (znenie účinné od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010), z ktorého vyplýva, že samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu, okrem činností fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) v znení zákona č. 555/2007 (znenie účinné od 01. januára 2008 do 31. decembra 2010), povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne zákonom stanovú hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (príjem uvedený v § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. t. j. príjem bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie príjmu) vznikne jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a stáva sa platiteľom poistného. V súčinnosti s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že príjem účastníčky konania z podnikania za rok 2008 bol 1.798.312,00 Sk t. j. vyšší, ako zákonom stanovená hranica príjmu 3.546,00 Eur pre vznik povinného sociálneho poistenia. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (znenie účinné do 31.12.2010), povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činností je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatnej zárobkovej činnosti osoby uvedenej v § 5 písm. c). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. Žalobkyňa - účastníčka konania predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš Registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s uvedeným dátumom zániku poistenia dňa 31. decembra 2008 z dôvodu, že týmto dátumom jej bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo vydaného Žilinským samosprávnym krajom dňa 24.11.2008. Prvostupňový správny orgán na základe vlastného šetrenia dospel k záveru, že povinné sociálne poistenie účastníčke konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo dňa 31. decembra 2008, a preto vo veci sporného prípadu vydala napadnuté rozhodnutie. Druhostupňový správny orgán v rámci šetrenia zistil, že Slovenská lekárska komora vydala účastníčke konania licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstve č. L1A/ZA/0307/05. V prípade, že samostatne zárobkovo činná osoba lekár má platnú licenciu (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe povinné sociálne poistenie pokračuje. Vydaná licencia L1A/ZA/0307/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávňovala účastníčku konania aj po 31. septembri 2008 vykonávať činnosť ako fyzická osoba. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že sociálne poistenie účastníčke konania v zmysle § 21 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov zaniklo 30. júna 2010 z dôvodu, že za rok 2009 nedosiahla vyšší príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ako bola zákonom stanovená suma 3.834,96 Eur. Účastníčka konania mala možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci v odvolaní proti rozhodnutiu č. 6410-14/2017-LM z 24. apríla 2017.
21. Krajský súd vo vzťahu k žalobkyni v prvom rade sa zaoberal otázkou, či žalobkyňa mala ku dňu 31.12.2008, kedy jej bolo zrušené oprávnenie na prevádzkovanie, resp. povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, kým za rok 2008 a 2009 dosiahla príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ ZA/0307/05, ktorá ju oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. aj po dátume 31. decembra 2008, ku ktorému bolo rozhodnutie Žilinského samosprávneho kraja zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení žalobkyni.
22. Žalobkyňa požiadala dňa 20.11.2008 o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo z dôvodu zmeny zdravotníckeho zariadenia z fyzickej na právnickú osobu. Žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu príslušného správcu dane a oznámila skutočností potrebné pre zrušenie IČO, avšak u žalobkyni nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže žalobkyňa bola naďalej držiteľom platnej licencie č.: L1A/ZA/0307/05 a jej príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmu boli vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu. Túto skutočnosť Sociálna poisťovňa správne konštatovala, že žalobkyni zaniklo sociálne poistenie SZČO dňa 31.12.2008, kedy bolo rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja pod č. 5569/2008/OZ zo dňa 24.11.2008 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo. K uvedenému súd dodáva, že zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinný rozhodnúť o vzniku, zániku alebo prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a preto námietka žalobkyne ohľadom oneskoreného rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa nie je dôvodná. Krajský súd nemal preukázané, že správny orgán prvého stupňa disponoval príslušnými informáciami o platnej licencii žalobkyne, ktorá skutočnosť bola Sociálnej poisťovni poskytnutá až Slovenskou lekárskou komorou. Do tohto času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
23. Ani podľa názoru súdu žalobkyni dňom 31.12.2008 nezaniklo ani povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Vzhľadom na skutočnosť, že príjmy z podnikania, ktoré žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období presiahli citovaným zákonom ustanovenú hranicu príjmov, úlohou žalobkyne v prvom rade ako držiteľky licencie L1A bolo v prvom rade požiadať o zrušenie licencie až následne po jej právoplatnom zrušení oznámiť zánik SZČO Štatistickému úradu SR a požiadať o zrušenie registrácie príslušného správcu dane. Skutočnosť, že žalobkyňa nemala vedomosť o licencii L1A jej zakladá status SZČO, nezbavuje žalobkyňu zo zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinností vyplývajúcich z tohto právneho postavenia.
24. Podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sú presne stanovené zákonom č. 461/2003, ktorý nepozná ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona, alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov. Z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s námietkou žalobkyne, že postup žalovaného v danej veci, ktorá postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. je nesprávny a nespoľahlivý. Ani súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že zo zákonného sociálneho poistenia vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie vyznačí len v spise. Uvedené tvrdenie žalobkyne nemá žiadnu oporu v zákone č. 461/2003 Z.z.. Pobočka Sociálnej poisťovne je oprávnená v rámci konania o sociálnom poistení rozhodovať len o veciach taxatívne ustanovených v § 178 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie, ktorým sa zavŕši nedávkové konanie vo veciach sociálneho poistenia musí obsahovať všetky formálne a obsahové náležitostí ustanovené zákonom č. 461/2003 Z.z.. Z ust. § 209 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Je zrejme, že v citovanom zákone musí byť vyslovene ustanovené, že konkrétne rozhodnutie sa písomne nevydáva tak, ako to vyplýva z § 194 ods. 2. V prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t. j. Registračný list fyzickej osoby - odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočností, ktoré vznikli priamo zo zákona, Sociálna poisťovňa vyznačí tento zánik v spise poistenca. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že uvedený postup resp. vyznačenie tejto skutočnosti sa považuje za rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a preto tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch nemá písomnú formu a vyznačí sa len v spise absolútne nemá právne opodstatnenia. Z ust. § 178
ods. 1 písm. a) bod 1 vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne a len v sporných prípadoch. Výsledkom nedávkového konania o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je rozhodnutie, ktoré má písomnú formu a nadobúda právne účinky márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Ust. § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia len v sporných prípadoch, t. j. predmetom nedávkového konania nie je vznik, prerušenie a zánik sociálneho poistenia, ktoré nie sú sporné, a preto Sociálna poisťovňa v týchto prípadoch nie je oprávnená rozhodovať. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa žalobkyňu neupovedomil o začatí predmetného nedávkového konania, a tým jej neposkytol možnosť sa vyjadriť k začatému konaniu, krajský súd zastáva názor, že aj táto námietka nie je dôvodná. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo v predmetnom prípade je podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila vo vzťahu k účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso 20/2010 zo dňa 24.02.2011). Žalobkyňa mala možnosť o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uplatniť svoje námietky, čo v danej veci aj využila a žalovaná sa v rozhodnutí o námietkach žalobkyne vysporiadala, preto nedošlo k porušeniu zákonných práv žalobkyne.
25. K námietke žalobkyne ohľadom absencie zákonného ustanovenia v prvostupňovom rozhodnutí, na podklade ktorého správny orgán prvého stupňa rozhodol, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Predmetné rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované formálne a obsahové náležitostí uvedené v § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. t. j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň jednoznačne uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z., a preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobkyne týkajúcej sa nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia.
26. Vzhľadom na uvedené skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
27. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Rovnako nebola priznaná náhrada trov konania ani žalovanej - § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.