Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-8-2016.pdf
PDF · 119.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v spore žalobcu: Daniel Adamkovič Daxel, Markušova 274/11, 040 11 Košice, IČO: 46 803 343 práv. zast. NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., Františkánska 5, Košice, proti žalovanému: REMONEL s.r.o., Levočská 3/337, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 847 416, práv. zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, Nám. sv. Mikuláša 29, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur, úroky z omeškania 0,05 % týždenne zo sumy 300,- eur od 21.2.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 0,05% týždenne zo sumy 700,- eur od 21.12.2013 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 13. 5. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť mu sumu vo výške 1.000,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 300,- eur od 19. 2. 2013 do zaplatenia, 5,25 % zo sumy 700,- eur od 21. 12. 2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu dôvodil tým, že medzi ním a žalovaným bola dňa 2. 1. 2013 uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca vykonal pre žalovaného služby na základe objednávky č. M zo dňa 7. 1. 2013 s dátumom dodania 30. 6. 2013 a na základe objednávky č. M zo dňa 7. 1. 2013 v celkovej hodnote 3.615,50 eur, ktoré boli špecifikované vo faktúrach č. 2013001 vystavenej na sumu 1.479,- eur splatnej dňa 20. 2. 2013 a č. 2013010 vystavenej na sumu 2.136,50 eur splatnej dňa 20. 11. 2013. Zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade uvedených faktúr spolu vo výške 2.615,50 eur. Prevyšujúcu sumu vo výške 1.000,- eur žalovaný neuhradil do dňa podania žaloby, napriek písomným výzvam zo strany žalobcu. Nakoľko práce boli žalobcom riadne vykonané a prevzaté žalovaným, nič nebránilo tomu, aby žalovaný uhradil ich cenu v plnej výške. Žalobca má za to, že žalovaný uznal svoj dlh čiastočným plnením svojho záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca považuje dojednanie zmluvných úrokov podľa ust. čl. VI. ods. 1 Zmluvy vo výške 0,05 % týždenne za neplatné z dôvodu nekalej zmluvnej podmienky, keďže sú dohodnuté v nižšej výške ako ustanovené zákonom.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 5Cb/8/2016-29 zo dňa 6. 6. 2016, proti ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobu tak, ako bola podaná, neuznáva. Žalovaná suma 1.000,- eur nebola žalobcovi uhradená v jej časti 300,- eur (z faktúry č. 2013001) na základe zmluvného ustanovenia čl. VII. ods. 2 Zmluvy o poskytovaní služieb, z dôvodu zádržného práva žalobcu. Faktúra č. 2013010 nebola uhradená vo výške 700,- eur, nakoľko žalobca prestal pre žalovaného vykonávať dohodnutú činnosť a v zmysle zmluvného dojednania uvedeného v objednávke, je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 30% z ceny predchádzajúcej faktúry, t.j. vo výške 640,69 eur, na ktorú žalobca nemá nárok.
4. Žalobca vo svojich vyjadreniach /vyjadrenie zo dňa 8.8.2016, 31.10.2016 a 12.4.2017/ uviedol, že práce pre žalovaného boli vykonané riadne a ukončené v roku 2013 a stavba podľa jemu dostupných informácií by mala byť už skolaudovaná. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nemá vedomosť o skolaudovaní stavby a nie je dôvod na vyplatenie zádržného, toto tvrdenie považuje žalobca za oportunistické a sústavným tvrdením o nevedomosti odovzdania stavby by žalovaný nikdy nemusel zádržné sumy dodávateľom vyplatiť. Čo sa týka škody, ktorá mala byť spôsobená výkonom prác, žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný túto prvýkrát namieta až vo vyjadrení zo dňa 11.10.2016 a vôbec ju neuvádza v odpore voči platobnému rozkazu. Žalobca má zato, že práce vykonával riadne a bez vád. Naviac práce žalobca nevykonával sám, ale s ostatnými dodávateľmi a žalovaný nepreukázal jeho zavinenie. Uvádzaná škoda nie je preukázaná a žalobca poukázal na chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou spôsobenou žalobcom vo výške 900,- eur a nevyplatením zádržného vo výške 300,- eur. K nevyplateniu sumy 700,- eur žalobca namietal platnosť dojednania o zmluvnej pokute uvedené v objednávke a poukázal na čl. VIII bod 2 zmluvy. V prípade, že by dojednanie o zmluvnej pokute bolo platné, poukázal na to, že práce na stavbe v Mníchove boli ukončené riadným odovzdaním dňa 31.10.2013 a nie z dôvodu odstúpenia od objednávky žalobcom. Žalobca navrhol výsluch svedkov
- dodávateľov na stavbe v Mníchove, ktorí zároveň učinili čestné vyhlásenia, potvrdzujúce tvrdenia žalobcu. Žalobca zároveň poukázal, že ak by aj mal žalovaný nárok na uvedenú zmluvnú pokutu, nevyplatená suma 700,- eur nezodpovedá 30% z predchádzajúcej faktúry - fa č. 2013010 na sumu 2.136,50 eur - čo je 640,95 eur a žalovaný sumu 59,09 eur zadržiava bez právneho titulu.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.10.2016 a 10.11.2016 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Zotrval na tvrdení, že nemá vedomosť o odovzdaní stavby a nie je dôvod na vyplatenie zádržného. Uviedol, že s výkonom práce žalobcu - montážou ventilátorov bola spojená škoda v dôsledku nekvalitne vykonaných prác a odberateľ mu nevyplatil sumu 900,- eur, o čom predložil výpis z bankového účtu a fa č. 2013/076. K nevyplateniu sumy 700,- eur žalovaný uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné a má zato, že potvrdená objednávka je riadnou zmluvou. Súdu predložil reklamáciu nemeckého odberateľa smenovku od 28.10.2013 do 31.10.2013, faktúru č. 2013/076 a výpis z účtu.
6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že obrana žalovaného je účelová. Zotrval na písomných vyjadrenia a k uplatnenému nároku - zaplateniu sumy 300,- eur predložil fotografie, z ktorých má vyplývať, že stavba, na ktorej boli vykonané práce sa užíva riadne, z čoho je zrejmá aj pravdepodobnosť skolaudovania, pretože práce boli vykonané v roku 2013 čo už je 5 rokov odo dňa ukončenia práce. Namietal ustanovenie čl. VII bod 2 zmluvy z ktorého vyplýva, že žalobca - dodávateľ - má predložiť doklad o riadnom odovzdaní a kolaudácii stavby, čo je podľa jeho názoru neurčité a zmätočné ustanovenie. Ide pre žalobcu o nesplniteľnú podmienku, keďže žalobca nie je a nebol účastným kolaudačného konania ako osoba, ktorej povinnosťou bolo iba vykonať čiastkové elektromontážne práce na stavbe. Dodávateľ - žalobca nemá fakticky možnosť dozvedieť sa kedy bola stavba skolaudovaná a nemá objektívnu možnosť takéto rozhodnutie doložiť. V tomto smere žalobca poukázal na ust. § 266 ods. 4 ObZ , na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/243/2007, ustanovenia § 37 ods. 1 OZ a § 35 ods. 2,3 OZ a je toho názoru, že dané zmluvné dojednanie treba vykladať na ťarchu žalovaného, príslušné ustanovenie by malo byť neplatné, správanie žalovaného nepožíva právnu ochranu nakoľko je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. K uplatnenému nároku zaplateniu sumy 700,- eur - poukázal na predložené čestné vyhlásenia ostatných dodávateľov, a to že došlo k riadnemu ukončeniu objednaných prác, ďalšie práce na stavbe neboli pridelené a po bezúspešnom kontaktovaní žalovaného miesto výkonu práce opustili. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/141/200 a má za to, že dojednaná zmluvná pokuta pre prípad odstúpenia od zmluvy je v rozpore s § 544 OZ a je absolútne neplatná. Existenciu údajnej škody žalovaný po prvýkrát uvádza až vo vyjadrení zo dňa 11.10.2016 a žalobca má zato, že ide o účelovú obranu a nebola uplatnená včas, žalovaný zároveň nijakým spôsobom nepreukázal žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že škodu spôsobil
žalobca pri výkone prác. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalovaný nenamietal objem prác pri fakturácii, ale až v priebehu konania. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
7. Právny zástupca žalovaného poukázal na písomné vyjadrenia. Uviedol, že žalobca v priebehu konania nepredložil žiaden dôkaz o množstve vykonaných prác. Predložil síce faktúru, ale táto bola v rozpore s článkom V bod 2 zmluvy - t.j. nebola vystavená podľa obojstranne odsúhlasených odpracovaných hodín o uskutočnenom plnení v príslušnom kalendárnom mesiaci. V tomto smere právny zástupca poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 SFŽ/1/2011, 3 SFŽ/81/2015 kde sa uvádza, že imanentným predpokladom faktúry je zdokladovanie plnenia, k čomu v danom prípade nedošlo. Zotrval na oprávnenosti nezaplatenia sumy 700,- eur, nakoľko žalobca svojvoľne odišiel zo stavby, čím spôsobil žalovanému značné problémy. Zároveň namietal v žalobe uplatnený úrok z omeškania, ktorý je v rozpore so zmluvou a žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v zmysle objednávky k ukončeniu prác malo dôjsť 31.12.2013, avšak nemecká strana oznámila ukončenie prác skôr 31.10. a z tohto dôvodu odišli zo stavby. So žalovaným sa mu nepodarilo skontaktovať, preto si našiel náhradnú prácu. Práce na stavbe boli kontrolované nemeckou stranou a žiadne vady im vytýkané neboli. K odsúhlasovaniu vykonaných prác / hodín uviedol, že nemecká strana podpisovala po týždni hodinový výkaz, ktorý následne odosielal žalovanému prostredníctvo e-mailu a následne prišla výplata faktúr. Odsúhlasovanie hodín - práce bolo vykonávané nemeckou stranou, občas sa na stavbe zastavil konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti. Potom čo hodinový výkaz prác bol odoslaný emailom, neboli zo strany žalovaného námietky. K uplatnenému zádržnému uviedol, že toto bolo uplatnené na začiatku zmluvného vzťahu, následne pracovali na dvoch resp. troch stavbách a po tejto dobe bolo zádržné doplatené, zádržné bolo prenášané.
9. Konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti uviedol, že doposiaľ nemajú zmluvné strany medzi sebou odsúhlasené hodiny za mesiac, ktorý si žalobca nárokuje. Pripustil, že po ukončení poslednej stavby nebol týždeň - dva kontaktovateľný, pretože „zháňal“ ďalšie zákazky. Na ďalšiu stavbu, ktorú realizoval v polovici novembra však musel sám nastúpiť pracovať, lebo nemal pracovníkov. Pracovníkov kontaktoval, ale bezvýsledne. Poukázal na to, že v zmluve o spolupráci je uvedená jednomesačná výpovedná lehota. Pokiaľ sa týka výkonu prác, tieto na stavbe, kto - čo vykonáva, si dojednávali pracovníci. K uplatnenej škode uviedol, že zo strany nemeckej firmy bola ponížená úhrada o sumu 900,-- eur v dôsledku zlé namontovaných ventilátorov. Tieto podľa vyjadrenie nemeckej strany montovali traja dodávatelia a jedným z nich je žalobca, keďže ventilátory montovali traja, škodu žalovaný rozdelil medzi nich a túto škodu vo výške 300,- eur si uplatnil voči žalobcovi v rámci zádržného a nevyplatil mu plnú výšku faktúry. Následne potom čo ho žalobca kontatoval mu konateľ žalovaného oznámil, že k nevyplateniu došlo z dôvodu chyby. Konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti nemá vedomosť, či stavba v Mníchove je skolaudovaná. Podľa jeho názoru, žalobca riadne neodovzdal stavbu, pretože sa zistili chyby. Odsúhlasovenie odpracovaných hodín medzi stranami prebiehalo tak, si hodiny odsúhlasovali telefonicky, resp. sa zastavil na stavbe konateľ osobne alebo jeho brat. Poslednú faktúru od žalobcu však nemajú odsúhlasenú. Na otázku, prečo ju neodsúhlasil, konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti nevedel odpovedať. Ďalej konateľ žalovaného potvrdil, že zádržné bolo „prenášané zo stavby na stavbu“ ako to popísal žalobca.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä Zmluvou o poskytovaní služieb z 2. 1. XXXX, Objednávkami č. M z 7. 1. XXXX, č. M z 1. 7. 2013, faktúrami č. 2013001 z 31. 1. 2013 a č. 2012010 z 31. 10. 2013,Výpismi z účtu žalobcu za obdobie 02/2013 a 12/2013, Výzvou na zaplatenie zo dňa 28. 4. 2016, odporom žalovaného zo dňa 17. 6. 2016, vyjadreniami žalobcu z 8. 8. 2016, 31. 10. 2016 a 10. 4. 2017, vyjadreniami žalovaného z 11. 10. 2016 a 10. 11. 2016, Listom o ukončení prác na Engelbestrasse zo dňa 25. 3. 2014, Smenovkou od 28. 10. 2013 do 31. 10. 2013, Faktúrou č. 2013/076, Reklamáciu nemeckého odberateľa z 19. 12. 2013, Návrhmi na mimosúdne vysporiadanie zo dňa 28. 6. 2016 a 30. 8. 2016, Kreditným avízom pre príjemcu
- žalovaného z 20. 12. 2013, Čestnými vyhláseniami I. V., M. E. a I. G., fotodokumentáciou bytového domu na Engelbertstrasse ako aj výsluchom účastníkov konania
Na základe vykonaného dokazovania súd za preukázané skutkové tvrdenia považuje: 11. Žalobca a žalovaná spoločnosť dňa 2. 1. 2013 medzi sebou uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo záväzok dodávateľa vykonať pre objednávateľa samostatne elektromontážne
práce na jeho zákazkách v rámci jeho činnosti v Slovenskej republike ako aj v zahraničí, pričom objednávateľ sa na základe zmluvy zaviazal dodávateľovi uhradiť predmet plnenia na základe vystavenej faktúry podľa obojstranne odsúhlasených odpracovaných hodín v príslušnom kalendárnom mesiaci. V prípade nedodržania lehoty 20 dní na jej úhradu je objednávateľ povinný dodávateľovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý týždeň omeškania. Objednávateľ si vyhradil právo na zádržné vo výške 300,- eur po dobu riadneho odovzdania a kolaudácie stavby dodávateľom. Predmetnú zmluvu vyhotovil žalovaný.
12. Objednávateľ - žalovaný vystavil dňa 7. 1. 2013 dodávateľovi - žalobcovi objednávku č. M ktorou si uňho objednal výkon elektromontážnych prác na stavbe Carlo-Schmid-Straße 41a, Fichtenstraße 30-32 in Fürth v Nemecku s dátumom vybavenia do 30. 6. 2013. Následne si žalovaný dňa 1. 7. 2013 objednávkou č. M objednal elektromontážne práce na stavbe Engelbertstraße 1, 812 41 München v Nemecku s dátumom vybavenia do 31. 12. 2013.
13. V oboch objednávkach okrem iného je uvedené, že pokiaľ dodávateľ chce od objednávky odstúpiť je povinný oznámiť objednávateľovi odstúpenie písomnou formou minimálne 30 kalendárnych dní pred ukončením prác v opačnom prípade si objednávateľ vyhradzuje právo na pokutu 30% z predchádzajúcej mesačnej faktúry. Obe objednávky sú podpísané oboma zmluvnými stranami.
14. Na základe vykonaných prác žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému dňa 31. 1. 2013 faktúru č. 2013001 na sumu 1.479,00 eur za výkon prác na stavbe v meste Fürth s dátumom splatnosti 20. 2. 2013. Z tejto faktúry žalovaný uhradil dňa 18. 2. 2013 sumu 1.179,00 eur, teda o 300,- eur menej.
15. Ďalšou faktúrou č. 2013010 zo dňa 20. 11. 2013 žalobca vyúčtoval žalovanému výkon prác na stavbe v meste Mníchov v Nemecku sumu 2.136,50 eur, s dátumom splatnosti 20. 11. 2013. Z tejto faktúry mu zo strany objednávateľa - žalovaného nebola uhradená suma 700,- eur, ale iba 1.436,50 eur, a to dňa 20. 12. 2013.
16. Faktúrou č. 2013/076 z 15. 11. 2013 žalovaný vyúčtoval nemeckej spoločnosti Elektro Hauser sumu 1.512,- eur za vykonané práce na stavbe Engelbertstraße v Mníchove. Oznámením zo dňa 19. 12. 2013 (čl. 66) bolo žalovanému zo strany nemeckého obchodného partnera - Elektro Hauser oznámené, že z faktúry č. 2013/076 bola odpočítaná suma 900,- eur zodpovedajúca odpracovaniu 50 hodín a 18,00 eur, kvôli chybnému pripojeniu ventilátorov a ďalších upínacích chýb na nainštalovaných zásuvkách v bytoch na stavbe v Engelbertstraße v Mníchove. Zostávajúca čiastka 612,- eur bola na účet žalovaného pripísaná dňa 20. 12. 2013.
17. Za nespornú skutočnosť súd považuje to, že práce na stavbe v Mníchove boli ukončené k 30.10.2013, ako i to, že zmluvné strany si uplatnené zádržné prenášali zo stavby na stavbu, ako to vyplynulo z ich výpovedí na pojednávaní.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 18. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
19. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
20. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 266 ods. 4 ObZ prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
22. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
23. Podľa § 536 ods. 1 a ods. 2 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
24. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
25. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
26. Podľa § 544 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
27. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
28. Podľa § 369c ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa § 369d ods. 1 ObZ, zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „nekalá zmluvná podmienka“), je neplatné.
30. Podľa § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
31. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
32. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
33. Podľa § Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
34. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
35. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Súd dospel k záveru:
36. V danom spore žalobca si uplatňuje zaplatenie sumy 1.000,- eur, ktorá pozostáva z nevyplatenej fa č. 2013010 vo výške 700,- eur a ktorú žalovaný v rámci svojej obrany nevyplatil z titulu uplatnenia zmluvnej pokuty v zmysle dojednania uvedeného a podpísaného oboma zmluvnými stranami na objednávke č. OBV010.20013.
37. Druhou časťou nároku žalobcu je zaplatenie sumy 300,- eur z nevyplatenej fa č. 2013001, ktorú žalovaný nevyplatil žalobcovi titulom uplatneného zádržného zmluvne dojednaného v zmluve o poskytovaní služieb v článku VII bod 2, ako náhradu za škodu.
38. Súd dospel k záveru, že nárok na zaplatenie sumy 700,- eur je dôvodný, a to z týchto dôvodov. Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobca odstúpil od zmluvy tým, že odišiel zo stavby v Mníchove a došlo k aplikácii zmluvnej pokuty, ktorá bola zmluvne dojednaná v písomne vystavenej objednávke a naviac žalobca nemá ani odsúhlasené vykonané práce. Súd však považuje takúto obranu žalovaného za účelovú a neopodstatnenú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca svojvoľne neopustil stavbu v Mníchove, ale v dôsledku ukončenia prác a ďalšieho neprideľovania prác nemeckou stranou. Túto skutočnosť má súd preukázanú samotným výpoveďami strán sporu, písomným potvrdením nemeckej obchodnej spoločnosti Elektro Hause na čl. 49 a čestnými prehláseniami I. (čl.74) M. (čl. 75) a I. (čl. 77). Súd poukazuje i na tú skutočnosť, že objednávka bola viazaná nielen na časové obdobie do 31.12.2013 ale i na miesto výkonu prác - stavba Engelbertstraße 1, 812 41 München, kde práce boli ukončené 30.10.2013. Zároveň sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcu, že takto dojednaná zmluvná pokuta, by v prípade skutočného odstúpenia od zmluvy bola absolútne neplatná, nakoľko odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou (ZSP 58/2001 - rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/141/2000). K obrane žalovaného, že žalobca nemal odsúhlasený výkon prác súd uvádza: z obsahu zmluvy (čl. V bod 2) vyplýva, že objednávateľ uhradí dodávateľovi cenu za predmet plnenia podľa tejto zmluvy na základe faktúry dodávateľa, a to vo výške podľa obojstranne odsúhlasených odpracovaných hodín o uskutočnenom plnení v príslušnom kalendárnom mesiaci. Súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať nielen to, či bolo doslovne naplnené konkrétne zmluvné dojednanie, ale aj postoj, správanie sa a konanie strán sporu z hľadiska ich snahy dosiahnuť naplnenie zmluvných dojednaní, najmä to, či niektorý z účastníkov zmluvy nemal záujem na nesplnení neskôr vytýkaných povinností (ustanovení zmluvy) alebo, či svojím postojom a konaním neprispel alebo nezavinil nesplnenie takých zmluvných dojednaní na splnenie, ktorých sa viažu jeho povinnosti. I keď obojstranné odsúhlasenie odpracovaných hodín bolo podmienkou fakturácie, skutkové okolnosti spočívajúce sa v správaní žalovaného vo vzťahu k zmluvnému partnerovi - žalobcovi svedčia o tom, že žalovanému nesplnenie tejto podmienky (ktorú mal vykonať on sám a ktorej nesplnenia sa sám dovoláva) je mu na prospech. Podľa názoru súdu, sám žalovaný s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, zavinil svojím konaním nesplnenie podmienky odsúhlasenia odpracovaných hodín, ktoré mu žalobca emailovou komunikáciou zaslal a ktoré boli naviac odsúhlasené nemeckou stranou. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že tento nárok žalobcu je opodstatnený.
39. Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie sumy 300,- eur súd je toho názoru, že tento je tiež opodstatnený. Súd poukazuje na znenie čl. VII bod 2 zmluvy: „objednávateľ si vyhradzuje právo na zádržné vo výške 300,- eur, do dobu riadneho odovzdania a kolaudácie stavby dodávateľom“. Takéto zmluvne dojednanie je nereálne pre dodávateľa - žalobcu, ktorý vykonával čiastkové elektromontážne práce na stavbe a nie je účastníkom kolaudačného konania. Platí všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2007 zo dňa 19.6.2008). Poukazujúc na uvedené súd dospel k záveru, že predmetné zmluvné dojednanie o zádržnom je neplatné.
40. Žalovaný ďalej v konaní tvrdil, že nesprávnym nainštalovaním ventilátorov došlo ku škode, v dôsledku ktorej nemecká strana mu krátila vyúčtovanú faktúru č. 20013/076 (čl.68) o sumu 900,- eur, pričom tieto ventilátory podľa vyjadrenia nemeckej strany inštalovali traja pracovníci a jedným z nich bol žalobca. Tvrdenia o vzniku škody žalovaný uvádza až v priebehu konania vo vyjadrení zo dňa 16.10.2016. Spôsobená škoda však v konaní nebola vo vzťahu k žalobcovi žiadnym spôsobom preukázaná. Je síce nesporné, že nemecká spoločnosť učinila úhradu žalovanému nižšiu o 900,- eur z dôvodu chybného pripojenia ventilátorov v systémoch a ďalších upínacích inštalovaných zásuvkách - ako to vyplýva z listu na čl. 66 súdneho spisu, avšak v konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, aby túto škodu spôsobil žalobca. Žalovaný len tvrdil, že takúto informáciu má od nemeckej spoločnosti, no toto tvrdenie súd nemôže považovať zo hodnoverný a relevantný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že žalobca spôsobil pri výkone prác škodu. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel i tomuto nároku žalobcu.
41. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto mu patrí i právo na úroky z omeškania. Žalobca namietal v žalobe, že zmluvné dojednanie úrokov z omeškania je nekalou zmluvnou podmienkou s poukazom na ust. § 369d ods. 1 ObZ, pretože je dojednané vo výške 0,05% týždenne, čo je v nižšej výške ako zákonné úroky z omeškania. Podľa názoru súdu ustanovenie § 369d ods. 1 ObZ nie je možné aplikovať na predmetný zmluvný vzťah s poukazom na ust. § 768k ods. 3 ObZ (prechodné a záverečné ustanovenia k úpravám účinným od 1.2.2013). Zmluvné strany podpísali zmluvu o poskytovaní služieb dňa 2.1.2013 a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§369d) účinné od 1.2.2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1.2.2013. Preto súd priznal žalobcovi zmluvne dojednané úroky z omeškania vo výške 0,05% týždenne.
42. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 300,- eur od 19.2.2013, predmetná faktúra č. 2013001 však bola splatná dňa 20.2.2013, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania až dňom nasledujúcim po splatnosti tejto faktúry t.j. dňom 21.2.2013. Zo sumy 700,- eur si žalobca uplatnil úroky z omeškania od 21.12.2013, aj keď faktúra č. 2013010, z ktorej nebola suma 700,- eur uhradená bola splatná už dňa 20.11.2013, avšak s poukazom na ust. § 216 ods. 2 CSP (nemožnosť prekročiť žalobný návrh), súd priznal žalobcovi úroky od 21.12.2013.
43. Poukazujúc na uvedené súd zamietol žalobu v časti uplatnenej zákonnej výšky úrokov z omeškania, ako aj v časti uplatneného dátumu požadujúceho priznať úroky z omeškania od 19.2.2013, tak ako to je vyššie uvedené.
44. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle § 369c ObZ.
O trovách konania súd rozhodol takto: 45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako plne úspešnému v konaní čo do uplatnenej istiny, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi nahradiť vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.