Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-377-2017.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/377/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: G. U., K.. XX. XX. XXXX, O. B. S., O. XX, Š. R. W. Y., zastúpeného JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanému: A. L., K.. XX. XX. XXXX, O. B. K. Q., P. XXX, Š. R. W. Y., zastúpeného JUDr. Ingrid Repkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Ružová 33, o vrátenie pôžičky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 24. 03. 2016 č.k. 8C/97/2007-432 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.130,42 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.065,21 eur od 21. 06. 2005 do zaplatenia a so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.065,21 eur od 21. 07. 2005 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 34, § 35, § 37, § 39, § 40 ods. 1, § 41, § 101, § 103, § 558, § 559, § 657, § 658, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18.130,42 eur s prísl. titulom vrátenia pôžičky, je dôvodná.
3. Po zhodnotení vykonaných dôkazov, a to výpovede žalobcu, listiny označenej ako zmluva o pôžičke zo dňa 18. 05. 2005, výziev na vrátenie pôžičky doručených žalovanému, ale i zistených vzťahov medzi účastníkmi konania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v ústnej forme, ktorou žalobca v postavení veriteľa požičal žalovanému v postavení dlžníka v presne nezistenom čase sumu 9.500,- eur a sumu 260.000,- Sk, ktorú mal žalovaný vrátiť v krátkej, bližšie nezistenej lehote žalobcovi. Z dôvodu nesplnenia povinností žalovaného ako dlžníka bola dňa 18. 05. 2005 medzi stranami sporu spísaná listina označená ako zmluva o pôžičke, z obsahu ktorej možno vyvodiť dojednanie zmluvných strán o splatnosti skôr poskytnutej pôžičky a skutočnosť, že žalobca opakovane upomínal žalovaného na plnenie zo zmluvy. Vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý do začatia konania pred súdom nevyjadril nesúhlas so záväzkom vo vzťahu k žalobcovi, vlastnoručne podpísal dňa 18. 05. 2005 listinu označenú ako zmluva o pôžičke, bez prejavov nesúhlasu preberal upomienky žalobcu na vrátenie pôžičky a vzhľadom na zistené vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré
boli v predmetnom období korektné, súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného a jeho tvrdenia o neznalosti obsahu podpisovaných listín za nenáležitú. Na základe týchto úvah žalobe vyhovel.
4. O náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozsudku v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal podľa neho na tú rozhodujúcu skutočnosť, že pri podpise zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 05. 2009 nedošlo k odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanému. Pokiaľ teda aj znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že žalovaný podpísal zmluvu o pôžičke, za situácie, keď nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, nedošlo ani k reálnemu vzniku pôžičky. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 05. 2005 došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a tým žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičané peniaze. Žalovaný vniesol v konaní aj námietku premlčania s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nejednoznačne určil, kedy poskytol pôžičku žalovanému a kedy mali byť finančné prostriedky vrátené. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú. Žalobca nikdy neposkytol na základe uzavretia zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 05. 2005 finančné prostriedky žalovanému, pričom dôkazné bremeno o preukázaní reálneho odovzdania finančných prostriedkov bolo na žalobcovi. Pokiaľ pri uzavretí zmluvy neboli finančné prostriedky žalovanému reálne poskytnuté, nemôže žalobca žiadať ani ich vrátenie. Podľa názoru žalovaného žalobca vyjadrením zo dňa 31. 05. 2013 zmenil žalobný návrh, keď žiadal síce rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu. Zmenil totiž žalobu o zaplatenie konkrétnej sumy z konkrétnej pôžičky na vrátenie konkrétnych peňazí z nekonkrétnej a nezistenej pôžičky. Súd teda rozhodoval o návrhu, ktorý nezodpovedal podanej žalobe. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 9.065,21 eur od 21. 06. 2005 napriek tomu, že tieto neboli predmetom konania.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že žalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd dokazovanie ukončil. Žalovaný v listine označenej ako zmluva o pôžičke uznal, že dlh vo výške požičanej sumy v čase podpísania zmluvy trval, uznal, že voči žalobcovi má dlh vo výške uvedenej v tejto zmluve, nepoprel výšku pôžičky a zaviazal sa vrátiť požičanú sumu spolu s príslušenstvom (analógia § 558 Občianskeho zákonníka). Nepreukázal, že by vyjadril nesúhlas s uvedeným záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obrana žalovaného o vydieraní žalobcom je účelová a nenáležitá. Žalobca uviedol, že žalovanému poskytol aj ďalšiu pôžičku dňa 05. 08. 2005 obdobným spôsobom a žalovaný tiež poskytnutie pôžičky poprel. Táto otázka bola predmetom iného konania vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 12C/11/2006. Námietka premlčania vznesená žalovaným nemá právne opodstatnenie.
7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii a zopakoval, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 05. 2005 nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňažnej sumy zo strany žalobcu žalovanému. Vzhľadom na to, že na základe tejto zmluvy neboli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, čo je medzi stranami nesporné, žalovaný nemohol v čase podpísanie tejto zmluvy platne uznať dlh vo výške uvedenej v tejto zmluve.
8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej argumentácii a zdôraznil, že z obsahu zmluvy nevyplýva žiadna pochybnosť žalovaného o existencii záväzku, inak by túto zmluvu nepodpísal.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. 07. 2018 o 9,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10. 07. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
12. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ C.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom konania netrpí žiadnou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok potvrdil.
15. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
16. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
17. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov a správny je aj jeho záver o vzniku povinnosti žalovaného vrátiť prisúdenú sumu žalobcovi titulom pôžičky.
18. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka vzniká dohodou zmluvných strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa druhu a druhá strana vráti po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, a to z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe poskytnutie peňažnej sumy a žalovaný dlžník, ak sa chce úspešne brániť, musí preukázať zánik záväzku, a to buď splnením dlhu alebo iným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke peňazí, tak ako je to v tejto veci, je dohoda veriteľa a dlžníka o výške pôžičky, o reálnom odovzdaní a prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú sumu a určenie času vrátenia peňazí. Medzi podstatné náležitosti zmluvy nepatrí písomná forma, keďže zmluva o pôžičke peňazí môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným spôsobom.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci žalobca uniesol dôkazné bremeno a v konaní preukázal existenciu dohody strán sporu o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke.
20. Žalobca už v žalobe, ale aj v priebehu konania tvrdil, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanému v presne neuvedenom čase vo výške 9.500,- eur a vo výške 260.000,- Sk titulom pôžičky a zároveň aj k dohode o vrátení požičanej sumy, ktoré tvrdenia žalobca preukázal nielen svojou výpoveďou, výpoveďou svedkýň Q. S. U. O. O., ale aj listinnými dôkazmi - zmluvou o pôžičke zo dňa 18. 05. 2005 a upomienkami, ktorých prevzatie potvrdil samotný žalovaný. V listine označenej ako zmluva o pôžičke žalovaný písomne potvrdil prevzatie žalovanej sumy, aj keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k prevzatiu finančných prostriedkov nedošlo v deň podpisu listiny označenej ako zmluva o pôžičke dňa 18. 5. 2005, ale predtým, v presne nezistenom čase.
21. Žalobca v žalobe ani v priebehu konania netvrdil, že v deň uzavretia zmluvy o pôžičke došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí medzi sporovými stranami, ale tvrdil, že sa tak stalo predtým a k uzavretiu zmluvy o pôžičke písomnou formou došlo len z toho dôvodu, že žalovaný žalobcovi v dojednanej dobe splatnosti skôr poskytnutých pôžičiek požičané sumy nevrátil. Správne preto súd prvej inštancie listinný dôkaz označený ako zmluva o pôžičke vyhodnotil ako písomné potvrdenie o skôr uzavretej zmluve o pôžičke, podpísané žalovaným, vrátane prehlásenia o prevzatí peňazí žalovaným od žalobcu spolu v sume 18.130,42 eur.
22. Výsledky vykonaného dokazovania tak svedčia o tom, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, že žalobca ako veriteľ skutočne odovzdal predmet pôžičky žalovanému ako dlžníkovi, teda že došlo aj k poskytnutiu pôžičky - k odovzdaniu peňazí.
23. Z listinného dôkazu zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 05. 2015 vyplýva aj dohoda zmluvných strán o splatnosti dojednanej pôžičky, a to polovice z dlžnej sumy do 20. 06. 2005 a zostatku do 20. 07. 2005. Správne preto súd prvej inštancie spolu s istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, a to zo sumy 9.065,21 eur od 21.06.2005 a zo sumy 9.065,21 eur od 21.07.2005 vychádzajúc z doby splatnosti týchto dojednaných súm v zmluve o pôžičke zo dňa 18.05.2015.
24. Za správne považuje odvolací súd aj úvahy súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný. Vychádzajúc zo splatnosti dojednanej pôžičky, a to sumy 9.065,21 eur do 20.06.2005 a sumy 9.065,21 eur do 21.07.2005 za situácie, keď žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou podaním žaloby dňa 31.01.2006 nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný. Neuplynula totiž trojročná premlčacia doba pre uplatnenie tohto nároku tak, ako má na mysli § 101 Občianskeho zákonníka.
25. Polemiky žalovaného o zmene žaloby nemožno považovať za opodstatnené. Vychádzajúc z obsahu podania žalobcu zo dňa 31.05.2013 nejde o zmenu žaloby v zmysle vtedy účinného § 95 O.s.p., ako sa domnieva odvolateľ.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v celom rozsahu.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).