Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/298/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX J. L., t.č. U. 6, XXX XX J. L., 2. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX J. L., t.č. U. 6, XXX XX J. L., zastúpených: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Z.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX J. L., o zaplatenie sumy 5.460 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1. a 2. rade a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. marca 2017 č.k. 16C/380/2015-170, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

V napadnutej vyhovujúcej časti, v časti trov konania a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za žalobu a súdny poplatok za odpor rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.500 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 15.05.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 2.960 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 15.05.2015 do zaplatenia. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 8 %. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za žalobu vo výške 150 eur a súdny poplatok za odpor vo výške 327,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 251 a 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 5 ods. 1 písm. a), § 18c zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcom bola poskytnutá záloha kúpnej ceny za odpredaj ich bytu vo výške 8.000 eur dňa 08.05.2014. Ďalej mal preukázané, že žalobcovia disponovali sumou 2.000 eur, ako úhradou časti ceny bytu, poukázanou na ich účet, z ktorého dňa 13.06.2014 vybrali sumu 1.950 eur. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobcovia disponovali finančnými prostriedkami, z ktorých mohli dať žalovanému sumu 1500 eur dňa 09.05.2014 a sumu 1.000 eur 13.06.2014. Zistil, že žalovaný sa so žalobcom v 1. rade poznal a bol ochotný mu pomôcť pri riešení jeho bytovej otázky. Konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode o vyriešení bytovej otázky žalobcov 1. a 2. rade, na základe ktorej mu žalobcovia poskytli finančné prostriedky, s ktorými disponovali. Preto žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.500 eur s úrokmi z omeškania odo dňa uplynutia 15 dňovej lehoty podľa písomnej výzvy zo dňa 29.04.2015, ktorú žalovaný prezval dňa 15.05.2015.

1.3. Dospel k záveru, že žalovaný v tejto časti v rámci procesnej obrany neuniesol dôkazné bremeno, pretože neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce opak. Návšteva urologickej ambulancie žalovaným dňa 13.06.2014 nepreukázala, že by sa žalovaný nemohol so žalobcom v 1. rade stretnúť. Zastavenie vyšetrovacieho konania považoval za irelevantné, lebo vo vyšetrovacom konaní neboli preukázané znaky prečinu podvodu voči určitej osobe. Tvrdenie žalovaného, že tak konal len preto aby mu žalobca v 1 rade vrátil poskytnutú pôžičku, vyhodnotil v prospech žalobcov tak, že žalovaný bol nápomocný pri vybavovaní bytu. Dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcov v 1. a 2. bezdôvodne obohatil, keďže jeho majetok sa zvýšil o 2.500 eur a zo strany žalobcov došlo k plneniu bez právneho dôvodu, keďže žalovaný im byt nezabezpečil. 1.4. Mal preukázané, že žalovaný bol hospitalizovaný 15.08.2014 do 20.08.2014 na Klinike vnútorného lekárstva II VŠ ZaSP sv. Alžbety Bratislava a FNsP Nové Zámky, a od 28.08.2014 do 29.08.2014 na Kardiocentre Nitra. Preto žalobca v 1. rade nemohol v dňoch 27.08.2014 a 23.09.2014 byť v kontakte so žalovaným a nemohol mu odovzdávať finančné prostriedky tak, ako to tvrdil. Rovnako nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobcov, že žalobca v 1. rade odovzdával žalovanému ďalšie finančné prostriedky, a to peniaze na kolky, na kôš, prípadne pre nájomníkov, pretože ani žalobcovia nevedeli jednoznačne uviesť, kedy tieto finančné prostriedky mali byť odovzdané žalovanému a za akých okolností. Zdalo sa mu nelogické, aby žalobcovia odovzdávali napríklad finančné prostriedky vo výške 500 eur pre nájomníkov žalovanému, keď sa s nimi osobne poznali a boli aj vzdialená rodina. Nepriznal ani zaplatenie sumy 1000 eur dňa 12.09.2014, pretože už v tomto období bolo žalobcom z odpovede FNsP Nové Zámky zo dňa 22.08.2014 známe, že nie je možné ich žiadosti o pridelenie bytu vyhovieť. Navyše v tomto čase už žalobcovia bývali v inom prenajatom byte. Z uvedených dôvodov žalobu o zaplatenie 2.960 eur s príslušenstvom zamietol pre neunesenia dôkazného bremena žalobcami v 1. a 2. rade. 1.5. Konštatoval, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali zaplatenia sumy 5.460 eur s príslušenstvom. Boli úspešní ohľadom sumy 2.500 eur, čo predstavuje úspech 46 %, v ostatnej časti týkajúcej sa sumy 2.960 eur bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje ich neúspech 54 %. Po odpočítaní pomeru úspechu a neúspechu nárok na náhradu trov konania prináleží žalovanému vo výške 8 % (54 - 46 = 8). Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 1.6. Nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade boli od poplatku oslobodení uznesením zo dňa 27.07.2015 č.k.16C/380/2015-54 zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 150 eur z vyhovujúcej časti žaloby. Zaviazal žalovaného tiež na zaplatenie súdneho poplatku za odpor, ktorý podal dňa 12.10.2015 vo výške 327,50 eura.

2. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť im aj sumu 2.960 eur s príslušenstvom. Žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodili, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietali, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané odovzdanie finančných prostriedkov v sume 5.460 eur žalovanému.

3. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Tvrdil, že súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel. Dôvodil, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že od žalobcov prevzal nejaké finančné prostriedky. Tvrdil, že bolo preukázané len to, že bol žalobcom nápomocný pri vybavovaní bytu. Namietal, že požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania, ktorého sa nemohol zúčastniť, ale nebolo mu vyhovené, preto nebol prítomný pri výsluchu svedkýň S. a H..

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že vo vyhovujúcej časti považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňajú náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 . Dospel k záveru, že

odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. V napadnutej vyhovujúcej časti, v časti trov konania a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za žalobu a súdny poplatok za odpor považoval odvolanie žalovaného za dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu podľa § 391 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v 1. rade podal dňa 21.08.2014 žiadosť o poskytnutie nájomného bytu adresovanú FNsP Nové Zámky. Adresát na uvedenú žiadosť odpovedal nasledujúci deň tak, že žiadosti nie je možné vyhovieť. Predmetná žiadosť bola predložená do spisu s ručne napísanými dátumami a sumami, ktoré končia poznámkou „DOSTAL I. NA VYBAVENIE BYTU NEMOCNIČNEJ“. Žalobca v 1. rade opakovane vyzval žalovaného na úhradu finančnej čiastky 5.460 eur. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.500 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 15.05.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 2.960 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 15.05.2015 do zaplatenia. Vyhovujúcu časť rozsudku napadol odvolaním žalovaný a zamietajúcu časť rozsudku napadli odvolaním žalobcovia v 1. a 2. rade. Preto bol celý rozsudok predmetom skúmania odvolacím súdom.

12.1. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces. Dôvodil, že hoci požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania, nevie, prečo jeho žiadosti nebolo vyhovené a nemohol byť prítomný pri výsluchu svedkýň S. a H.. Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadou namietanou žalovaným. 12.2. V danej veci súd prvej inštancie dňa 19.11.2016 odročil pojednávanie na deň 18.01.2017 o 10,00 hod., ktorý termín vzal žalovaný na vedomie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.01.2017 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu sprevádzania svojho syna na lekárske vyšetrenie v Ružomberku. Súd prvej inštancie do zápisnice z pojednávania zaznamenal obsah žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania. Ďalej uviedol, že žalovaný o dôvode odročenia nepredložil žiadny listinný dôkaz. Preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného. 12.3. Odročenie pojednávania na návrh strany sporu prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu. V žiadosti o odročenie nariadeného pojednávania musí strana sporu nielen tvrdiť existenciu dôležitého dôvodu, ale ho aj preukázať. Rovnako musí preukázať, že o odročenie pojednávania požiadala bezodkladne o tom, čo sa o dôvode žiadosti dozvedela, alebo mohla dozvedieť (§ 183 . Vzhľadom na vyššie uvedené považoval odvolací súd procesný postup súdu prvej inštancie za správny. Keďže odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16.1. V civilnom procese majú strany sporu povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Dôkazná povinnosť je povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana, ktorá v spore niečo tvrdí. Nedodržanie povinnosti tvrdenia a nesplnenie dôkaznej povinnosti za následok stratu sporu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. V spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, nie však v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak žalobca nevie preukázať svoje tvrdenia, stačí ak žalovaný tvrdenia žalobcu poprie. Ak žalobca na preukázanie svojich tvrdení produkuje dôkazy, musí žalovaný uplatniť také prostriedky procesnej obrany, ktorými dôkazy žalobcu vyvráti. Nie však možné požadovať od strany sporu, aby znášala dôkazné bremeno ohľadom negatívnej skutočnosti, teda skutočnosti, ktorá sa nestala, respektíve nebola doposiaľ druhou stranou sporu preukázaná. 16.2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Odvolací preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že na základe dohody poskytli žalovanému peňažné prostriedky v sume 2.960 eur za to, že im pomôže pri zabezpečení nájomného bytu. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 .

18.1. V napadnutej vyhovujúcej časti odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel žalobe dôvodiac tým, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že žiadne peniaze od žalobcov nedostal, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd poukazuje na úvahy uvedené v bode 16.1. a dodáva, že v danej veci žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali ani len svoje tvrdenie ohľadom uzavretia dohody so žalovaným, predmetom ktorej malo byť spracovanie žiadosti o byt, komunikácia s prenajímateľom a vybavovanie rôznych administratívnych záležitosti. Navyše žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali tvrdenie, že poskytli žalovanému sumu 2.500 eur (9.05.2014 1.500 eur a 13.06.2014 1.000 eur) a za akým účelom. Skutočnosť, že s peniazmi disponovali sama o sebe nie je dôkazom toho, že ich odovzdali žalovanému. Potom nie je možné prijať záver, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že žiadne peniaze od žalobcov nedostal. V tejto časti odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie priamo odporuje odôvodneniu zamietajúcej časti. 18.2. Navyše súd prvej inštancie z hľadiska skutkového stavu dospel k záveru, že strany sporu uzavreli ústnu dohodu o vyriešení bytovej otázky žalobcov 1. a 2. rade, na základe ktorej žalobcovia poskytli žalovanému finančné prostriedky. Na druhej strane priznal žalobcom nárok na zaplatenie časti žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Teda na zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis, čím vec v napadnutej vyhovujúcej časti nesprávne právne posúdil.

19. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalobcov v 1. a 2. rade uvedenými v odvolaní. Žalobcovia v zásade namietali vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a tvrdili, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané odovzdanie finančných prostriedkov v sume 5.460 eur žalovanému. S uvedeným tvrdením sa odvolací súdu nestotožnil. Z obsahu spisu nevyplýva skutkový stav, ktorý by viedol k jednoznačnému záveru, že žalobca v 1. rade odovzdal nejakého finančné prostriedky žalovanému a za akým účelom.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. V napadnutej vyhovujúcej časti, v časti trov konania a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za žalobu a súdny poplatok za odpor, ako závislé výroky, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu podľa § 391 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného žalobného návrhu v časti týkajúcej sa sumy 2.500 eur. Zopakuje dokazovanie výsluchom strán sporu so zameraním na okolnosti ich ústnej dohody, jej prípadnú (bez)odplatnosť, ako sa plnila a či, kedy a akým spôsobom došlo k jej ukončeniu. Osobitne vyzve žalobcov v 1. a 2. rade na preukázanie ich tvrdenia o odovzdaní sporných súm žalovanému. Prípadne vykoná ďalšie navrhnuté dokazovanie, pokiaľ to bude považovať za potrebné. Následne vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .