Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/27/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. J. L., PhD., v právnej veci žalobkyne: F.. H. B., bytom X. XXXX/XX, 020 01 X., právne zastúpená: JUDr. MUDr. Miroslav Pavlák, advokát so sídlom Moyzesova 1744, 020 01 Púchov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: XX XXX 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 13.11.2017, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 06.12.2017 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 13.11.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho v celom rozsahu odvolanie žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 07.04.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) - žalobkyni - vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2014, v podstate z dôvodov, že žalobkyňa aj po 31.12.2013, ku ktorému dátumu jej bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom, disponovala licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. E vydanou dňa 02.04.2008 Slovenskou lekárskou komorou, a za kalendárny rok 2013 dosiahla príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo výške prevyšujúcej sumu rozhodujúcu pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

2. Podanou správnou žalobou požadovala žalobkyňa zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania. Žalobkyňa namietala, že skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa zhrnula žalobné dôvody do troch skupín. Sú nimi dôvody skutkové, keďže zo skutočností uvedených v administratívnom spise nijako nevyplýva záver, že by žalobkyňa v spornom období od 01.07.2014 mala byť v právnom postavení SZČO, a na vyvodenie takých záverov, aké správny

orgán napokon po posúdení veci vyvodil, neboli zistené dostačujúce skutočnosti. Ďalšími sú dôvody (hmotno)právne, keďže v časti právneho posúdenia považuje žalobkyňa napadnuté rozhodnutia za nesprávne a v časti až za nepreskúmateľné, a napokon dôvody procesné, keďže postup pobočky a žalovaného v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalobkyňa poukázala na to, že aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 4) vyplýva jej úmysel, vrátane jeho prejavenia, ukončiť vykonávanie činnosti SZČO z dôvodu transformácie zrušovaného zdravotníckeho zariadenia z právnej formy SZČO na právnu formu s.r.o., čiže prejavená vôľa žalobkyne je nespochybniteľná. Odhláška z povinného poistenia je zrejmým a zrozumiteľným vyhlásením pre žalovaného ako správny orgán sociálneho poistenia. Z Oznámenia o ukončení podnikania zo dňa 03.12.2013, ktoré žalobkyňa doručila žalovanému, bol v čl. 1 tohto podania uvádzaný a predložený Registračný list - odhláška i Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, č. XXXXXXX/X//XXXXXXX/XXXX, kde sa jasne uvádza, že registráciu žalobkyne ruší ku dňu 31.12.2013 z dôvodu ukončenia ekonomickej činnosti. A taktiež potvrdenie samotného žalovaného, že žalobkyňa bola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená od 01.07.2010 do 31.12.2013. To nepochybne znamená, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 31.12.2013. Žalovaný v rozhodnutí žalovaného ako i v rozhodnutí pobočky dôvodí dispozíciou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe u žalobkyne. Uvedenú argumentáciu považuje žalobkyňa za nadbytočnú, ba až za mätúcu, z ktorej sa dá usúdiť, že žalovaný by žalobkyňu považoval za SZČO aj pri neexistencii licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, neberúc ohľad na riadne odhlásenie sa z daňového i sociálneho systému ako SZČO a nevykonávaní žiadnej činnosti ako SZČO, keďže žalovaný za jedinú podmienku pre postavenie fyzickej osoby ako SZČO v (danom) roku 2014 považuje to, že žalobkyňa mala v (predchádzajúcom) roku 2013 istý kvalifikovaný príjem.

4. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je podľa žalobkyne oprávnením podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), ktorú môže využiť lekár, ktorý nemá a neplánuje mať svoje vlastné súkromné zdravotnícke zariadenie, ale bude poskytovať zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej starostlivosti majú. Alebo bude poskytovať zdravotnú starostlivosť na inom mieste, ako je zdravotnícke zariadenie. Z uvedených zistení skutkového stavu žalovaným jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa jasne vyjadrila vôľu transformovať právnu formu poskytovateľa pre svoju súkromnú lekársku prax z osoby fyzickej na právnickú osobu. Žalobkyňa považuje za očividné, že ako lekárka v žiadnom prípade nie je v situácii, že by nemala a neplánovala mať svoje vlastné súkromné zdravotnícke zariadenie, aby musela či chcela vykonávať činnosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V rámci právnickej osoby ako poskytovateľa (G., s.r.o., kde žalobkyňa pôsobí ako štatutárny orgán a spoločník) žalobkyňa vykonáva lekárske činnosti v pracovnoprávnom vzťahu ako odborný zástupca danej právnickej osoby na základe licencie, v tomto prípade ide o typ licencie na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár, ktorá licencia je nevyhnutnou podmienkou pokračovania v činnosti príslušného zdravotníckeho zariadenia. Už z uvedeného podľa žalobkyne nijako nevyplýva, že by mala byť opäť v právnom postavení SZČO od 01.07.2014. Žalobkyňa upriamila pozornosť na to, že všetky podmienky na vydanie licencie v ustanovení § 69 až 71 zákona č. 578/2004 Z.z. sú totožné, bez ohľadu na typ licencie. O tom, že licencie majú rovnaký právny základ, svedčí aj to, že všetky typy licencií, ktorými žalobkyňa disponovala, majú rovnaké číslo, a to TN/., rozdiely sú len v ich typovom označení, a to L1-A, L1B alebo L1C.

5. Nedostačujúce zistenie skutkového stavu a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci vyplýva podľa žalobkyne aj z toho, že správne orgány sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberali reálnou použiteľnosťou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe u všeobecného lekára pre deti a dorast. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe využije lekár, ktorý nemá a neplánuje mať svoje vlastné súkromné zdravotnícke zariadenie, ale bude poskytovať zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov. Všeobecní lekári pre deti a dorast boli po zavedení „zdravotníckej reformy“ (hoci len neformálne) inštruovaní, že licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe by mali byť využívané pre výkon Lekárskej služby prvej pomoci pred deti a dorast (ďalej len „LSPP“), keďže tieto LSPP ako zdravotnícke zariadenia prevádzkovali iní poskytovatelia. Túto aplikačnú nezrovnalosť (keďže povinnosť vykonávať LSPP je zákonnou povinnosťou poskytovateľa vyplývajúcou mu z ustanovenia 79 ods.1

písm. v) zákona č. 578/2004 Z.z, no a predtým vyplývala aj priamo z povolenia) jednoznačne vyriešilo ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z., ktoré už od roku 2007 uvádza, že „samostatná zdravotnícka prax podľa ods. 1 nie je poskytovanie LSPP.“ Ako je teda zrejmé, pre všeobecného lekára pre deti a dorast, ktorý má svoje vlastné súkromné zdravotnícke zariadenie a vykonáva LSPP, nie že je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zbytočná, jej využitie je pri vlastnej ambulantnej praxi všeobecného lekára pre deti a dorast v podstate právom neprípustné; z tohto ohľadu má charakter nulitného správneho aktu a len samotná existencia takejto licencie sama o sebe nemôže vyvolávať žalovaným uvádzané právne následky v zmysle „automatického“ vzniku postavenia SZČO. K tomuto bolo svojho času oslovené aj Ministerstvo zdravotníctva SR (ďalej len „MZ SR“) vo veci výkladu, pričom z jeho odpovede vyplýva, že „nie je možné prevádzkovať ambulanciu všeobecného lekárstva v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo ambulanciu všeobecného lekárstva v špecializačnom odbore všeobecná starostlivosť o deti a dorast na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.“ „Samostatná zdravotnícka prax nie je poskytovanie LSPP.“

6. Pre reálne uplatnenie ktorejkoľvek z troch typov licencií pre účely daňové alebo odvodové je nevyhnutné, aby na vydanie licencie bol naviazaný ďalší právny akt. Licenciou na výkon odborného zástupcu sa ešte nezakladá lekárovi právne postavenie zamestnanca v kontexte s § 12 ods. 9 druhá veta zákona č. 578/2004 Z.z.; pre riadny výkon zdravotníckeho povolania na túto licenciu musí nadväzovať pracovnoprávny (alebo obdobný ) zmluvný vzťah. Licenciou na výkon zdravotníckeho povolania lekárovi sa ešte nezakladá právne postavenie SZČO; pre riadny výkon zdravotníckeho povolania na túto licenciu musí nadväzovať vydanie povolenia v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. zákona č. 578/2004 Z.z. Podobne licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa ešte nezakladá lekárovi právne postavenie SZČO; pre riadny výkon zdravotníckeho povolania túto licenciu musí nevyhnutne nadväzovať konkrétny obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah Na základe vyššie uvedeného má žalobkyňa za to, že žalovaný faktický status osoby žalobkyne i príslušné ustanovenia zákona č. 578/2004 Z.z. (ktorý treba chápať ako osobitný zákon voči zákonu o sociálnom poistení) nesprávne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe z fyzickej osoby robí SZČO pre účely zákona o sociálnom poistení.

7. Podľa žalobkyne ide v predmetnej právnej veci aj o interpretáciu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom interpretáciu zo strany žalovaného považuje žalobkyňa za nesprávnu, prípadne až účelovú, či dokonca nepreskúmateľnú. Je zrejmé, že ku dňu 30.06.2014 žalobkyňa nebola osobou registrovanou podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Ak by sa pripustilo, že po zákonnom a právoplatnom zániku sociálneho poistenia toto čisto len na základe zákona „samovoľne“ vzniklo, a to so spätnou platnosťou (napriek prechodnému ustanoveniu), malo by to charakter pravej retroaktivity, pretože by sa menilo právne postavenie, vznik práv a povinností, ktoré osoba právoplatne stratila spätne. Avšak aj ak by sa pripustilo uplatnenie právnej úpravy účinnej od roku 2014, je nepochybné, že zaradenie žalobkyne v roku 2014 do právnej pozície SZČO by predpokladalo v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení u žalobkyne dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu v tomto roku (keďže, ako už bolo uvádzané samotným žalovaným, sociálne poistenie žalobkyne ako SZČO zaniklo). Sám žalovaný má zistené, že žiaden takýto príjem žalobkyňa nedosahovala. Z toho vidno, že právne závery nezodpovedajú zisteným skutočnostiam, dokonca im odporujú. No a táto diskrepancia nie je riadne odôvodnená a tým považuje žalobkyňa rozhodnutie v tomto smere aj za nepreskúmateľné.

8. Žalovaný síce na str. 3 napadnutého rozhodnutia cituje ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, no podľa žalobkyne svojvoľne opomína § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný uvádza na str. 6 napadnutého rozhodnutia, že zastáva názor, že v prípadoch, ak SZČO - lekár - má platnú licenciu (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, SZČO - lekárovi - povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Toto konštatovanie je však v príkrom rozpore s potvrdením žalovaného o zániku sociálneho poistenia, ako aj s vyššie uvádzanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného ustanovenia podľa názoru žalobkyne nepochybne vyplývajú podmienky pre zánik sociálneho poistenia u SZČO: 1) osoba nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení na základe oprávnenia (nemá právny vzťah), 2) čestné vyhlásenie o tom, že fyzická osoba nevykonáva činnosť SZČO, 3) neexistencia čestného vyhlásenia, že osoba opätovne začala vykonávať činnosť ako SZČO v zmysle znenia § 21 ods. 5 zákona o sociálnom poistení i absencia

registrácie podľa osobitného predpisu (zákon 595/2003 Z.z. o dani z príjmov), t.j. žiadna zárobková činnosť v tomto smere. Žalobkyňa všetky uvedené a zákonom dané podmienky pre zánik sociálneho poistenia splnila. Prečo splnenie týchto troch podmienok žalovaný neakceptuje, považuje žalobkyňa za arbitrárne a dôvody sú z rozhodnutia žalovaného nepreskúmateľné. Žalobkyňa je povinná mať licenciu, aj keď ide o iný typ, na výkon činnosti odborného zástupcu, hoci ako fyzická osoba - lekárka - je v pracovnom pomere.

9. Podľa žalobkyne zásadné právne posúdenie žalovaného vychádza z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Avšak žalovaný opomína koniec ustanovenia § 21 ods. 1, teda „...ak tento zákon neustanovuje inak.“ Zákon o sociálnom poistení ustanovuje inak práve v už uvádzanom § 21 ods. 4 (aj v kontexte s odsekom 5) zákona o sociálnom poistení. Takže po riadnom zániku povinného sociálneho poistenia na základe čestného vyhlásenia (napr. vo forme odhlášky) v zmysle ods. 4 je nevyhnutné pre jeho opätovné pokračovanie v zmysle ods. 5 vyhlásenie, že osoba opätovne začala vykonávať činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Súčasne prechodné ustanovenia § 293cu a nasl. zákona o sociálnom poistení žalovanému žiadne takéto oprávnenia meniť už nadobudnuté (eventuálne zrušené či zaniknuté) práva a povinnosti u akejkoľvek fyzickej osoby nedáva. Z tohto ohľadu treba rozhodnutie žalovaného o opätovnom vzniku sociálneho poistenia u žalobkyne od 01.07.2014, ktoré riadne a právoplatne zaniklo v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v danom čase a na strane žalobkyne nedošlo k 01. júlu k žiadnym zmenám oproti dňu zániku sociálneho poistenia, považovať za vyslovene nedôvodné, svojvoľné, nerešpektujúce intertemporálne ustanovenie, no a tým v podstate retroaktívne.

10. Postupom správnych orgánov došlo k porušeniu ustanovení § 184 ods. 9, § 185 ods. 4, § 195 ods. 1, § 196 ods. 1 a § 197 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa sa nemohla vyjadriť, protiargumentovať právnemu a skutkovému názoru žalovaného, predložiť prípadne iné vyjadrenia o licenciách v zmysle zákona o poskytovateľoch a pod.; súčasne žalovaný rozhodoval v rozpore s vlastným vyjadrením na str. 4 rozhodnutia žalovaného, v ktorom sám konštatoval zánik sociálneho poistenia u žalobkyne.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (pozn. t.j. podliehajúci zdaneniu). Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe však ešte nemôže založiť lekárovi právne postavenie SZČO, keďže v zmysle uvedeného ustanovenia pre riadny výkon zdravotníckeho povolania na túto licenciu musí nevyhnutne nadväzovať právny vzťah v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, t.j. konkrétny obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah (kontrakt s iným poskytovateľom). Keďže je v konaní nepochybne preukázané, že takýto právny vzťah u žalobkyne nikdy nebol, nie sú splnené nevyhnutné zákonom dané podmienky vôbec pre vnímanie žalobkyne ako SZČO od 01.07.2014. Z uvedeného vyplýva, že od zániku sociálneho poistenia u žalobkyne zanikol aj jej status SZČO. A preto nie je správny výrok prvostupňového rozhodnutia o vzniku sociálneho poistenia od 01.07.2014. Nie je správny nielenže v určenom dátume, je nesprávny najmä v tom, že žalobkyňu automaticky, bez riadneho zdôvodnenia už a priori a so spätnou platnosťou, v rozpore s odhláškou atď., označuje za SZČO s povinným poistením (teda ako osobu, ktorá ako subjekt môže podliehať sankčnej právomoci žalovaného v zmysle penalizácie a pokút). Takže na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že konaním žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať a napokon aj malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

12. Na základe vyššie uvedeného vyslovila žalobkyňa názor, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a z nich vyplývajúce označenie žalobkyne ako SZČO s povinným poistením od 01.07.2014 je fakticky aj právne nesprávne, vyznačujúce sa až pravou retroaktivitou. Vychádza iba z formalistického výkladu predmetných ustanovení zákona o poskytovateľoch a zákona o sociálnom poistení, nezohľadňuje ich materiálnu podstatu, a tým ani zmysel a účel právnej úpravy. V právnom štáte by malo byť rozhodovanie založené na materiálnom výklade sporných pojmov a malo by sa upúšťať od prísne formalistického chápania oprávnenia, ako je uvedené napr. v § 21 zákona o sociálnom poistení (mutatis mutandis napr. II. ÚS 426/2012 ). Tu je však potrebné zdôrazniť, že právna úprava vzťahujúca sa na rok 2013 a nasledujúce roky v ustanovení § 3 v kontexte s § 5 zákona o sociálnom poistení

už vznik právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO pre účely povinného sociálneho poistenia nepodmieňuje existenciou nejakého oprávnenia, ale existenciou právneho vzťahu, pričom žalobkyňa považuje za zrejmé, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nie je právnym vzťahom. Žalobkyňa tiež dala do pozornosti, že ako detská lekárka - odborný zástupca v pracovnom pomere u poskytovateľa - je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu - teda licenciu podľa zákona č. 578/2004 Z.z. - a jej činnosť priamo, bezprostredne, obsahovo totožne a v celom svojom rozsahu nadväzuje na predchádzajúcu činnosť detskej lekárky ako SZČO. Ide o totožné zdravotnícke zariadenie (podľa § 7 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z.), ktoré má rovnaký predmet činnosti (všeobecná ambulancia pre deti a dorast), rovnaké miesto prevádzky (X. E. XXXX/XX, X.), rovnakého ošetrujúceho detského lekára či odborného zástupcu (F.. H. B.). Aby aj po transformácii zdravotníckeho zariadenia (v tomto prípade) ako poskytovateľa z fyzickej osoby na právnickú osobu pretrvávalo právne postavenie lekára aj ako SZČO (napr. na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe), museli by tu byť kumulatívne splnené tieto podmienky: a) právna možnosť uplatnenia tejto licencie pre ambulantnú prax všeobecného lekára pre deti a dorast alebo LSPP - čo je však zákonom č. 578/2004 Z.z. vylúčené, b) faktická existencia aspoň jedného konkrétneho právneho vzťahu (v zmysle § 3 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) - čo sa nepreukázalo, či, presnejšie povedané, vylúčilo, c) dosahovanie príjmov podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia - prirodzene, ak potom nedošlo k zániku povinného sociálneho poistenia (v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), d) absencia čestného vyhlásenia osoby, že nevykonáva predmetnú činnosť, ktorú vykonávala ako SZČO, pričom jasné a jednoznačné vyhlásenie zo strany žalobkyne, ktorá riadne podala odhlášku, tu je.

13. Prejav vôle žalobkyne, teda jej odhláška z povinného poistenia, je zrejmým a zrozumiteľným vyhlásením pre správny orgán, porovnateľná s čestným vyhlásením, že prestáva vykonávať svoju činnosť ako SZČO. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že ju nielenže na základe vyššie uvedeného nie je vôbec možné považovať za SZČO v zmysle zákona o sociálnom poistení, ale aj že na základe kogentného ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení jej zaniklo povinné poistenie ako SZČO a dôvody tohto zániku či trvania tohto zániku sa k 01.07.2014 nijako nezmenili. Žalobkyňa považuje za zrejmé, že ak sú tu riadne, zákonné a nezmenené dôvody pre zánik (t.j. neexistenciu) povinného sociálneho poistenia u fyzickej osoby, tak nie je možné, aby súčasne existovali zákonné dôvody na jeho vznik (t.j. existenciu). Pri takomto výklade by sa došlo k až absurdnému záveru, že z povinného sociálneho poistenia sa ako SZČO fakticky nedá odhlásiť na základe vlastného rozhodnutia, ak sa preferuje, že príjem (vymeriavací základ) a povinné poistné v danom roku sa vyhodnocuje za rok predchádzajúci (takže od 1. júla by sa povinné poistenie malo vždy samovoľne obnoviť, okrem prípadu, že povinné poistenie zanikne smrťou fyzickej osoby). Ak by zákonodarca chcel takýto stav, t.j. automatický vznik a zánik povinného poistenia, úplne by vypustil zo zákona o sociálnom poistení možnosť zániku povinného sociálneho poistenia vyhlásením SZČO o nevykonávaní predmetnej činnosti v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

14. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne podrobne vyjadril žalovaný. Vysvetlil, že na účely sociálneho poistenia sa za SZČO považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení presne určuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za SZČO. S účinnosťou od 01.01.2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Z okruhu SZČO sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z.). Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. je zárobková činnosť podľa tohto zákona, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). Vychádzajúc z ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z. je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, t.j. má vek 18 rokov a dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej

zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“), v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Novela zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.07.2014 zrušila založenie postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov), t.j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. Z uvedeného dôvodu sú podľa žalovaného námietky žalobkyne týkajúce sa jej registrácie na príslušnom daňovom úrade vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia právne irelevantné. Registrácia podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia SZČO od 01.0.2011 do 30.06.2014 (viď § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. v spojení s prechodným ustanovením § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z., v zmysle ktorého sa na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO v období od 01.01.2014 do 30.06.2014 použije § 5 v znení zákona č. 543/2010 Z.z.).

15. V súvislosti s už vyššie uvedeným žalovaný dal do pozornosti správneho súdu tú skutočnosť, že podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, bola žalobkyňa registrovaná na dani z príjmov fyzických osôb v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v období od 16.04.2008 do 31.12.2013. Z dôvodu ukončenia registrácie na príslušnom daňovom úrade ku dňu 31.12.2013 žalobkyni v tento deň na účely sociálneho poistenia zaniklo právne postavenie SZČO (dňom 31.12.2013 žalobkyňa prestala spĺňať jednu z podmienok pre nadobudnutie statusu SZČO ustanovených v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. v spojení s prechodným ustanovením § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z.). Zánikom právneho postavenia SZČO žalobkyni dňa 31.12.2013 zaniklo aj jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Dňa 06.12.2013 žalobkyňa predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného poistenia, s dátumom zániku poistenia 31.12.2013. Vzhľadom na to, že predložený Registračný list fyzickej osoby - odhláška deklaroval právne skutočnosti, ktoré nastali priamo zo zákona o sociálnom poistení, pobočka Sociálnej poisťovne tento Registračný list akceptovala.

16. S odkazom na vyššie vysvetlené žalovaný zdôraznil, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňa 01.07.2014. Vzhľadom na preskúmavané obdobie bola Sociálna poisťovňa povinná aplikovať ustanovenia zákona o sociálnom poistení účinné k 01.07.2014. Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak SZČO nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, tak nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie.

17. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Vychádzajúc z uvedeného, ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o

sociálnom poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2013 (v sume 59 329,- Eur) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 4 830,- EUR, a preto bola v období od 01.07.2017 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že žalobkyňa splnila obe podmienky rozhodujúce pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z., a teda nadobudla na účely sociálneho poistenia ku dňu 01.07.2014 právne postavenie SZČO. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa oprávnená aplikovať na žalobkyňu, ako SZČO, ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z.

18. Napriek námietkam žalobkyne uvedeným v správnej žalobe žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa v spornom období disponovala oprávnením na vykonávanie zárobkovej činnosti. Týmto oprávnením bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia číslo: E vydaná Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z., na základe ktorej bola žalobkyňa oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa mala licenciu číslo: E pozastavenú na obdobie od 09.01.2017 do 06.12.2017, pričom táto licencia bola zrušená ku dňu 08.01.2018.

19. Podľa § 3 ods. 4 písm. a) až e) zákona č. 578/2004 Z.z. sa zdravotnícke povolanie vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydanej podľa § 68 ods. 1 písm. a) citovaného zákona (licencia L1A), oprávnený priamo na základe predmetnej licencie vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Vydanie licencie L1A nie je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, keďže samotná licencia sa považuje za oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z.). S uvedeným právnym názorom Sociálnej poisťovne sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 5Sa/8/2017, zo dňa 18. októbra 2017, a rovnako tak aj Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 23Sa/16/2017, zo dňa 26. júna 2017, ktoré rozhodli v obdobnej veci.

20. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO osoby na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A)“ v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila tiež článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK,“ v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. H. V. zverejnené na internetovej stránke komory dňa 15.04.2008, z ktorého vyplýva, že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva samostatne zárobkovo činnou osobou -

podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadať na Štatistickom úrade o pridelenie IČO.“ Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobkyňa bola zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaná, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO.

21. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a taktiež táto licencia nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. Na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B. Licencia na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a teda jej držiteľovi nezakladá status SZČO na účely sociálneho poistenia (držiteľ licencie L1B vykonáva činnosť v pracovnom pomere), avšak táto licencia slúži na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z.z., ktoré sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu považuje. Licencia na výkon funkcie odborného zástupcu, označovaná ako licencia L1C, sa vydáva tým zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, atď., ktorí budú poskytovať zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba. Na to, aby právnická osoba získala povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, je nevyhnutné, aby táto právnická osoba mala odborného zástupcu, ktorý je držiteľom licencie na výkon funkcie odborného zástupcu, označovanej ako licencia L1C. Odborný zástupca osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení a musí byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu s poskytovateľom. Z dôvodu, že držiteľ tejto licencie vykonáva činnosť odborného zástupcu v pracovnom pomere, nemá na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby.

22. Žalobkyňa v správnej žalobe poukazuje na § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z., avšak podľa žalovaného tento nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec, pretože predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne ako SZČO dňa 01.07.2014. Namietané ustanovenie citovaného zákona pojednáva o dôvodoch, na základe ktorých dochádza k zániku povinného poistenia SZČO. Podľa § 21 ods. 4 prvá veta zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je však zrejmé, že žalobkyňa bola ku dňu 01.07.2014 držiteľkou platného oprávnenia na vykonávanie činnosti (licencie číslo E.), pričom toto oprávnenie bolo pozastavené až odo dňa 09.01.2017, resp. bolo zrušené až ku dňu 08.01.2018. Rovnako ani druhú vetu § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z., v zmysle ktorej povinné poistenie SZČO, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, a na ktorú poukazuje žalobkyňa, nemožno podľa žalovaného aplikovať na daný prípad. Predmetnou právnou normou zákon o sociálnom poistení upravuje zánik povinného poistenia SZČO, ktorá zárobkovú činnosť vykonáva bez oprávnenia, čo nie je prípad žalobkyne. Žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti, a to licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo E

23. Námietky žalobkyne o nezákonnom, retroaktívnom a svojvoľnom postupe označil žalovaný za právne irelevantné a neopodstatnené, pričom namietol, že žalobkyňa vykladá jednotlivé ustanovenia zákona o sociálnom poistení nesprávne a bez logického opodstatnenia. Je prirodzeným javom, že prijatím novely zákona sa štruktúra právnej normy (hypotéza, dispozícia) zmení natoľko zásadným spôsobom, že za nezmeneného skutkového stavu sa na tento stav táto znovelizovaná právna norma vzťahuje. Takýto jav nastal aj u žalobkyne. Z dôvodu, že k 01.07.2014 nastali také právne skutočnosti, s ktorými zákon o sociálnom poistení spája vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, rozhodla tak, že žalobkyni vzniklo povinné poistenie dňom 01.07.2014.

24. Ku skutočnosti, že žalobkyňa od 01.01.2014 vykonáva zdravotnícku činnosť ako zamestnanec u zamestnávateľa G. s.r.o., žalovaný uviedol, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.z. upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam (ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Následne pri výpočte poistného na sociálne poistenie Sociálna poisťovňa postupuje v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení upravujúcimi vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac

- tzv. maximálny vymeriavací základ). Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, ako si to mylne vysvetľuje žalobkyňa.

25. Námietka žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť, je podľa žalovaného právne irelevantná. Zákon o sociálnom postení presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie SZČO a kedy takejto SZČO vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa v spornom období presiahla 18 rokov veku a v rozhodujúcom období dosahovala príjem podľa § 6 ods. l a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom tento jej príjem dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. Žalovaný ďalej doplnil, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status SZČO. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z.

26. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení, t.j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania Registračného listu fyzickej osoby. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, resp. odhláška má len deklaratórne účinky, tzn. že len deklaruje právne skutočnosti, ktoré nastali priamo zo zákona o sociálnom poistení. S uvedeným právnym názorom Sociálnej poisťovne sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/16/2016, zo dňa 27.06.2017 uviedol: „Prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do ôsmich dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona, v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie.“

27. Žalovaný zdôraznil, že konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ustanovenie § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa ustanovenia § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24.02.2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako

to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (). Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalovaný upozornil, že zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. Správneho poriadku.

28. Podľa názoru žalovaného organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať aj z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (ustanovenie § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného vypláva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, resp. či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, preukazovali, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a riadne právne posúdený. Z uvedeného dôvodu žalovaný ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. V prípade, ak by odvolací orgán zistil, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, resp. skutkový stav veci nie je dostatočne preukázaný, napadnuté rozhodnutie by zmenil, zrušil, resp. zrušil a vec by vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie za účelom došetrenia relevantných skutočností.

29. V súvislosti s namietanými procesnými pochybeniami poukázal žalovaný na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sa/7/2017 a sp. zn. 5Sa/8/2017, v ktorých správny súd uviedol: „Zákon o sociálnom poistení ako zákon lex specialis Sociálnej poisťovni neukladá povinnosť upovedomiť účastníka konania o začatí konania, nemá ani povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia a umožniť mu navrhovať dôkazy, alebo navrhovať doplnenie, ako je to v správnom poriadku. Neukladá jej ani povinnosť v rozhodnutí uviesť dátum začatia nedávkového konania.“

30. Proti obsahu listu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, číslo: XXXXX-X/XXXX-PB, zo dňa 08.11.2013, označený ako „Potvrdenie“, v ktorom žalobkyni Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že ju považovala za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú len v období od 01.07.2010 do 31.12.2013, žalovaný nenamietal. Zdôraznil však potrebu si uvedomiť, že Sociálna poisťovňa uvedeným potvrdením osvedčovala skutočnosti relevantné ku dňu 08.11.2013, pričom predmetom súdneho prieskumu je otázka vzniku povinného poistenia žalobkyne ku dňu 01.07.2014, t.j. obdobia až po vydaní uvedeného potvrdenia.

31. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe podala písomnú repliku žalobkyňa, v ktorom zopakovala a zdôraznila základné tézy správnej žaloby.

32. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

34. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

35. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), nariadil správny súd na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalovaný (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP).

36. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na právnej argumentácii zachytenej v ich písomných podaniach.

37. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil nasledovné: Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. K./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 16.03.2009 bolo žalobkyni udelené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní lekár v študijnom odbore všeobecné lekárstvo v špecializačnom odbore pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a dorastové lekárstvo s miestom prevádzkovania X. E. XXXX/XX, XXX XX X., so začiatkom prevádzkovania dňom 01.05.2009. Uvedené povolenie bolo s účinnosťou ku dňu 31.12.2013 zrušené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. K./XXXX/ XXXXX/zdrav.-X zo dňa 22.10.2013.

38. Daňový úrad Trenčín vydal dňa 27.11.2013 rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým žalobkyni zrušil registráciu pre daň z príjmov fyzickej osoby, s účinnosťou najneskôr dňa 31.12.2013.

39. Dňa 06.12.2013 podala žalobkyňa na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia a za dátum zániku poistenia označila deň 31.12.2013.

40. Z databázy Slovenskej lekárskej komory bola Sociálnej poisťovni poskytnutá informácia, že žalobkyňa disponovala licenciou č. E s účinnosťou od 02.04.2008, s pozastavením od 09.01.2017 do 06.12.2017 a ukončením k 08.01.2018.

41. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni orgánmi správy daní vyplýva, že príjmy z podnikania deklarovala žalobkyňa za rok 2013 v sume 59.329,- Eur.

42. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 07.04.2017 rozhodla, že žalobkyni - SZČO MUDr. H. B. - vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2014. Vychádzajúc z ustanovení § 5 a § 21 ods. 1 zákona o sociálnom postení v znení účinnom od 01.01.2014 skonštatovala, že žalobkyňa dosiahla za rok 2013 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, t.j. príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, v sume prevyšujúcej 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a ku dňu 01.07.2014 bola držiteľkou licencie č. E vydanej Slovenskou lekárskou komorou, t.j. oprávnenia zakladajúceho postavenie SZČO.

43. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 07.04.2017, podala žalobkyňa odvolanie. Okrem iného poukázala na to, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonala všetky kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti fyzickej osoby. Bolo jej Trenčianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bol jej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a správca dane jej zrušil registráciu pre daň z príjmu daňového subjektu ku dňu 31.12.2013. Od 01.01.2014 pracuje ako zamestnanec u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - spoločnosti G., s.r.o. Vyhlásila, že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej

praxe L1A nikdy nevyžívala a na uvedenú licenciu nedosahovala žiadny príjem. Uzavrela, že nemôže byť považovaná na SZČO iba z dôvodu, že disponovala licenciou L1A v čase, keď transformovala svoju podnikateľskú činnosť fyzickej osoby na právnickú osobu.

44. Na odvolanie žalobkyne ako účastníka administratívneho konania vedeného Sociálnou poisťovňou žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, potvrdil, pričom zotrval na právnej argumentácii prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil, že predmetom konania nie je zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO ku dňu 31.12.2013, ktorý žalovaný nespochybňuje, ale jeho vznik dňa 01.07.2014. Skutočnosť, že žalobkyňa od 01.01.2014 bola zamestnankyňou spoločnosti G., s.r.o., nie je v posudzovanom kontexte relevantná, nakoľko zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO s povinným poistením zamestnanca. V prípadoch, ak SZČO má platnú licenciu typu L1A, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva, a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, potom SZČO - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Iba zmenou právnej formy výkonu lekárskej praxe nezaniklo žalobkyni právne postavenie SZČO, ak v rozhodujúcom období mala oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe licencie typu L1A. Uvedený typ licencie nie je povinná mať fyzická osoba na výkon činnosti v pracovnom pomere.

45. Podľa § 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.07.2014 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z.)

46. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z. (účinnosť od 01.01.2014) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

47. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.07.2014 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

48. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.07.2014 povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

49. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.07.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.07.2014 Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

51. Podľa § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.07.2014 ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

52. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

53. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

54. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

55. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

56. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

57. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

58. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva

a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,

c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

59. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. licencie sa vydávajú

a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ, b) na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

60. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom o sociálnom poistení a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Správne orgány z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení príslušných právnych predpisov.

61. Medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne ako SZČO vo vzťahu k opätovnému vzniku jej účasti na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení ku dňu 01.07.2014. Novela zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.07.2014 zrušila založenie postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, t.j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. Uvedené bolo rozhodujúce na nadobudnutie právneho postavenia SZČO od 01.01.2011 do 30.06.2014. Z dôvodu ukončenia registrácie na príslušnom daňovom úrade ku dňu 31.12.2013 žalobkyni v tento deň na účely sociálneho poistenia zaniklo právne postavenie SZČO, keďže dňom 31.12.2013 žalobkyňa prestala spĺňať jednu z podmienok pre nadobudnutie statusu SZČO ustanovených v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. v spojení s prechodným ustanovením § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z. Zánikom právneho postavenia SZČO žalobkyni dňa 31.12.2013 zaniklo aj jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vzhľadom na to, že predložený Registračný list fyzickej osoby - odhláška deklaroval právne skutočnosti, ktoré nastali priamo zo zákona o sociálnom poistení, pobočka Sociálnej poisťovne tento Registračný list akceptovala. V súvislosti s poznaním, že žalovaný nespochybňuje zánik účasti žalobkyne ako SZČO na povinnom poistení ku dňu 31.12.2013, aj správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, vo veci (opätovného) vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňa 01.07.2014.

62. Sociálna poisťovňa bola povinná aplikovať ustanovenia zákona o sociálnom poistení účinné k 01.07.2014. Možno súhlasiť so žalovaným, že je prirodzeným javom, že prijatím novely určitého zákona sa dosah novelizovanej právnej normy zmení natoľko zásadným spôsobom, že za pretrvávajúceho (nezmeneného) skutkového stavu sa na tento stav novelizovaná právna norma vzťahuje inak a s inými dôsledkami, než ako tomu bolo za predchádzajúcej právnej úpravy. Takýto jav nastal aj u žalobkyne. Z dôvodu, že k 01.07.2014 boli zistené také právne skutočnosti, s ktorými (a v ktorých súhrne) zákon o sociálnom poistení k uvedenému dátumu spájal vznik účasti žalobkyne ako SZČO

na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení, Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, rozhodla tak, že žalobkyni vzniklo povinné poistenie dňom 01.07.2014.

63. Námietka žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť, je aj podľa správneho súdu právne irelevantná. Zákon o sociálnom poistení presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie SZČO a kedy takejto SZČO vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa v spornom období bola vo veku presahujúcom 18 rokov a v rozhodujúcom období dosahovala príjem subsumovateľný pod ustanovenie § 6 ods. l a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom tento jej príjem dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. Správny súd zdôrazňuje, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status SZČO. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z.

64. Žalobkyňa ku dňu 01.07.2014 stále disponovala oprávnením na vykonávanie zárobkovej činnosti. Týmto oprávnením bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - licencia č. E - vydaná Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z., na základe ktorej bola žalobkyňa oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2013 boli vyššie ako zákonom stanovená minimálna suma, a preto bola v období od 01.07.2014 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd za súladný so zákonom o sociálnom poistení považuje právny názor žalovaného, vedúci ho ku konštatácii, že žalobkyňa ku dňu 01.07.2014 splnila obe podmienky rozhodujúce pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z., a teda nadobudla na účely sociálneho poistenia ku dňu 01.07.2014 právne postavenie SZČO.

65. Ohľadne námietky porušenia procesných práv žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania vedeného Sociálnou poisťovňou správny súd uvádza, že prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však

nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá . Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

66. Výkladový prístup žalovaného k príslušným právnym normám, ktoré pri svojej rozhodovacej činnosti v procese aplikácie práva použili oba dotknuté správne orgány, nepovažuje správny súd ani za formalistický ani za taký, ktorý by v konečnom dôsledku viedol k retroaktivite. K otázke retroaktivity právnych predpisov sa vyjadril napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Cdo/98/2010, konštatujúc, že „k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.“ Problematiku retroaktivity právnych predpisov opakovane riešil aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Pravú retroaktivitu - jav nežiaduci v právnom štáte - vymedzil ako stav, v ktorom nová právna úprava neuznáva oprávnenia a povinnosti založené právnymi vzťahmi len lex priori (napr. PL. ÚS 37/99), alebo stav, keď zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (PL. ÚS 3/00). Nepravou retroaktivitou je stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00). Zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu nových (existujúcich) právnych stavov, pričom v takom prípade musí preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môže vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu (PL. ÚS 3/00). S poukazom na vyššie prezentované úvahy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky nemožno v prípade dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení hovoriť o retroaktivite.

67. Zákon o sociálnom poistení je právnym predpisom úzko spätým so sociálnou politikou štátu, ktorá je vždy odrazom nielen politického, ekonomického a historického vývoja istého spoločenstva, ale aj prostriedkom, akým štát presadzuje svoje aktuálne dominantné sociálnopolitické predstavy a v otázke predpisovania a výberu poistného aj svoje aktuálne finančno-hospodárske ciele. Podmienky vzniku a

zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú právnymi normami verejného práva, t.j. ide o kogentné právne normy, ktorým nie sú vlastné ustanovenia upravujúce zmierňovanie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov.

68. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.