Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-59-2017.pdf
PDF · 94.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/59/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému B. V., nar.: XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. júla 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
B. V., nar. XX. XX. XXXX v Z. trvale bytom F. u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
od septembra XXXX až do 17.07.2018, s výnimkou obdobia od 28.09.2013 do 28.01.2014, kedy sa obvinený nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, v obci Malženice a ani inde na území Slovenskej republiky, si ako otec Q. P. V., nar. XX.XX.XXXX a P. P. V., nar. XX.XX.XXXX, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu ustanovenú zákonom o rodine, ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného sudu v Trnave č.k. 14C/89/03-40 zo dňa 26.01.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2005 tak, že má platiť výživné na Q. P. V. v sume 82,98 Eur a na P. P. V. v sume 66,39 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. V., trvale bytom F. č. XXX, pričom neskôr mu bola vyživovacia povinnosť zvýšená rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 13P/6/2011-95 zo dňa 17.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2011 tak, že má platiť na Q. P. V. výživné v sume 200,- Eur a na syna P. P. V. v sume 180,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa k rukám matky P. V., obvinený vedel o existencii vyživovacej povinnosti, túto si obvinený vôbec neplnil na syna Samuela Jozefa V. od septembra XXXX do augusta XXXX vrátane a na syna P. Jána V. od septembra 2009 až do 17.07.2018, hoci pracoval a mal príjem umožňujúci mu plniť si vyživovaciu povinnosť, o deti neprejavoval záujem a na ich výživu neprispieval ani iným spôsobom, čím mu vznikol dlh na vo výške najmenej 26.604,88 Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 02.08.2017 na tunajšom súde obžalobu na obvineného B. V. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
od septembra 2009 až doposiaľ, s výnimkou obdobia od 28.09.2013 do 28.01.2014, kedy sa obvinený nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, v obci Malženice a ani inde na území Slovenskej republiky, si ako otec Q. P. V., nar. XX.XX.XXXX a P. P. V., nar. XX.XX.XXXX, riadne neplní vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu ustanovenú zákonom o rodine, ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného sudu v Trnave č.k. 14C89/03-40 zo dňa 26.01.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2005 tak, že má platiť výživné na Q. P. V. v sume 82,98 Eur a na P. P. V. v sume 66,38 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. V., trvale bytom F. č. XXX, pričom neskôr mu bola vyživovacia povinnosť zvýšená rozsudkom H. súdu v Trnave č.k. 13P/6/2011-95 zo dňa 17.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2011 tak, že má platiť na Q. P. V. výživné v sume 200,- Eur a na syna P. P. V. v sume 180,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa k rukám matky P. V., obvinený vedel o existencii vyživovacej povinnosti, túto si obvinený vôbec neplnil na syna Q. P. V. od septembra 2009 do augusta 2015 vrátane a na syna P. P. V. od septembra 2009 až doposiaľ, hoci pracoval a mal príjem umožňujúci mu plniť si vyživovaciu povinnosť, o deti neprejavoval záujem a na ich výživu neprispieval ani iným spôsobom, čím mu vznikol dlh na vo výške najmenej 24.704,88 Eur.
Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného Bystríka Volfa, svedkyňu
- poškodenú P. V., svedka - poškodeného Q. P. V. a oboznámil listinné dôkazy.
- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -
Obžalovaný B. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je zamestnaný a jeho mesačný príjem v čistom predstavuje 700 - 800 Eur. Výživné neplnil z dôvodu, že sa s poškodenou P. V. v roku 2008 - 2009 dohodol, že si nechá jeho polovicu rodinného domu, ktorý mali v spoluvlastníctve, a tým bude výživné pokryté. Chcel poškodenej udeliť plnomocenstvo na prepis rodinného domu, ktorý je v súčasnosti evidovaný na poškodenú v 1 a na pôvodných vlastníkov v 1, pričom poškodená mu v dome zrušila trvalý pobyt. Na neho dom evidovaný nie je, pretože má exekúcie. Dom kúpili v roku 1996, boli problémy s katastrom nehnuteľností a doteraz nebola kúpna zmluva zavkladovaná. Počas obdobia, za ktoré je stíhaný, neuhradil žiadne výživné a kontakt so synmi kvôli poškodenej nemal žiadny. V roku 2009 pracoval pre UNION poisťovňu ako živnostník a jeho mesačný príjem bol okolo 500 Eur. Potom začal pracovať na živnosť pre agentúru Mamut.
Svedkyňa - poškodená P. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa rozviedla v roku 2005, obaja synovia boli zverení do jej starostlivosti a obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť. Za celý čas obžalovaný uhradil na výživnom len sumu 16.000 Sk, čo bolo ešte pred obdobím, za ktoré je stíhaný a viac si vyživovaciu povinnosť neplnil. Na náhradnej forme plnenia vyživovacej povinnosti sa nedohodli, s prepisom rodinného domu obžalovaný nesúhlasil, aj keď to najprv navrhol on. Jej mesačný príjem je vo výške 760 Eur, poberá aj čiastočný invalidný dôchodok a jej celkový mesačný príjem je asi 1.000 Eur. Mesačne platí úver vo výške 250 Eur, spláca dlhy za obžalovaného a keďže nemali peniaze na vysokú školu, tak sa starší syn zamestnal a mladší si brigádne privyrába. Výdavky na réžiu domu sú okolo 200 Eur, stravu okolo 400 Eur, a ak zostanú nejaké peniaze, idú na oblečenie a lieky.
Svedok - poškodený Q. P. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od septembra 2009 sa s obžalovaný stretol dva krát, nedával im žiadne peniaze ani darčeky a vyživovaciu povinnosť si neplnil. Jeho matka bola samoživiteľka, splácala aj dlhy z manželstva, ktoré narobil obžalovaný. Odkedy mohol zo zákona pracovať, tak brigádoval. Po skončení strednej školy mal záujem ísť na vysokú školu, avšak bál sa, že by to finančne nezvládli, a preto od septembra 2015 začal pracovať.
Súd odmietol návrhy obžalovaného na doplnenia dokazovania výsluchom svedkov D. A., V. A. a M. A., nakoľko títo mali byť podľa obžalovaného vypočutí k vlastníckym pomerom k rodinnému domu, ktorý poškodená užíva, čo nie je predmetom trestného konania.
Súd odmietol návrh poškodenej na doplnenia dokazovania výsluchom svedka P. P. V., pretože rozsah plnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným bol dostatočne preukázaný doposiaľ vykonaným dokazovaním.
Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.01.2005, sp. zn. 14C/89/2003, právoplatného dňa 09.02.2005 vyplýva, že súd manželstvo obžalovaného a poškodenej rozviedol a schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloleté deti Q. P. a P. P. zverili do výchovy poškodenej a obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť na Q. P. vo výške XXXX Sk a P. P. vo výške 2000 Sk mesačne, splatná do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám poškodenej počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.08.2011, sp. zn. 13P/6/2011, právoplatného 15.09.2011 vyplýva, že vyživovacia povinnosť obžalovaného k Q. P. V. bola zvýšená na sumu XXX Eur a k P. P. bola zvýšená na sumu 180 Eur.
Z vyjadrenia exekútorského úradu P.. X. O. zo dňa 07.06.2018 vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom voči obžalovanému na vymoženie výživného neboli vymožené žiadne finančné prostriedky.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.1996 vyplýva, že bola uzatvorená medzi D. A., V. A. a M. A. ako predávajúcimi a obžalovaným a poškodenou ako kupujúcimi. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 393, k. ú. Malženice, a to dom č. s. XXX postavený na parc. č. XXX/X.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 05.10.2016 vyplýva, že poškodená bola od 01.07.2008 do 31.12.2010 a od 01.08.2011 do 31.07.2012 poberateľkou náhradného výživného.
S rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.01.2008, sp. zn. 36C/105/2006, právoplatného dňa 13.03.2008 vyplýva, že poškodená bola určená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. 393, k. ú. Malženice, a to rodinného domu súp. č. 330 na parcele č. 318/3 v podiele 1 k celku.
Z rodného listu P. P. V. vyplýva, že jeho otcom je obžalovaný.
Z rodného listu Q. P. V. vyplýva, že jeho otcom je obžalovaný.
Zo správy Strednej priemyselnej školy dopravnej zo dňa 13.09.2016 vyplýva, že Q. P. V. bol od 01.09.2011 do 27.05.2015 žiakom tejto školy.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 06.09.2016 vyplýva, že obžalovaný od roku 2006 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, naposledy Okresním soudem Přerov zo dňa 24.09.2015 sp. zn. 5T/111/2015 na trest odňatia slobody na 9 mesiacov na skúšobnú dobu 24 mesiacov.
- Výrok o vine -
Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný B. V.. V konaní bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť obžalovaného voči synovi Samuelovi P., naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.08.2011, sp. zn. 13P/6/2011 vo výške 200 Eur mesačne zanikla ku dňu 31.08.2015 a vyživovacia povinnosť obžalovaného voči synovi P. P., naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.08.2011, sp. zn. 13P/6/2011 vo výške 180 Eur mesačne trvá. Obdobie neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaným súd v súčinnosti s obžalovaným a svedkami - poškodenými ustálil u Q. P. od 01.09.2009 do 28.09.2013 a od 28.01.2014 do 31.08.2015, za
ktoré obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť za 68 mesiacov, teda celkovo vyživovacia povinnosť vo výške 10.791,52 Eur (od 01.09.2009 do 31.08.2011 po 82,98 Eur x 24 mesiacov = 1.991,52 Eur, od 01.09.2011 do 30.09.2013 po 200 Eur x 25 mesiacov = 5.000 Eur a od 01.02.2014 do 31.08.2015 po 200 Eur x 19 mesiacov = 3.800 Eur) a u P. P. od 01.09.2009 do 28.09.2013 a od 28.01.2014 do 17.07.2018, za ktoré obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť za 103 mesiacov, teda celkovo vyživovacia povinnosť vo výške 15.813,36 Eur (od 01.09.2009 do 31.08.2011 po 66,39 Eur x 24 mesiacov = 1.593,36 Eur, od 01.09.2011 do 30.09.2013 po 180 Eur x 25 mesiacov = 4.500 Eur a od 01.02.2014 do 17.07.2018 po 180 Eur x 54 mesiacov = 9.720 Eur). Z predmetnej sumy obžalovaný neuhradil žiadnu sumu a teda jeho dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval sumu 26.604,88 Eur.
Obžalovaný v konaní pred súdom uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné na synov, avšak uvádzal, že svoju vyživovaciu povinnosť mal záujem splatiť prepisom polovice rodinného domu, ktorý nadobudli ako manželia, na svedkyňu - poškodenú, na čom sa mali obaja dohodnúť. Uvedený prepis rodinného domu sa však ku dňu rozhodnutia súdu neuskutočnil.
Obrana obvineného bola napokon vyvrátená výsluchom svedkyne - poškodenej, ktorá uviedla, že jej obžalovaný túto alternatívu plnenia vyživovacej povinnosti síce navrhol, avšak keď sa mal prepis domu realizovať, obžalovaný to odmietol. Obžalovaný nevyvinul žiadnu snahu na plnenie svojej vyživovacej povinnosti a túto si od septembra 2009 vôbec neplnil.
Súd ďalej skúmal, či súdom určená vyživovacia povinnosť obžalovaného k synom zodpovedá jeho osobným a majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám jeho synov, alebo ju je pre účely trestného konania treba upraviť (znížiť). V tomto ohľade súd dospel k záveru, že výšku výživného obžalovaného na synov pre účely trestného konania nie je možné znížiť oproti civilný konaniam, v ktorých bola určená, nakoľko obžalovaný bol schopný výživné v tejto výške plniť a jeho synovia mali právo podieľať sa na jeho životnej úrovni.
Obžalovaný pracoval v rozhodnom období ako živnostník, pričom pracoval nepravidelne, krátkodobo a nevyvinul žiadnu preukázateľnú snahu dosahovať vyšší príjem, a to aj z dôvodu exekučných konaní, ktoré sú voči jeho osobe vedené. Podľa názoru súdu sa snažil minimalizovať svoj oficiálny príjem, čo nemôže ísť na ujmu jeho vyživovacej povinnosti a to o to viac, že obžalovaný prezentoval vlastnícke právo k polovici rodinného domu, ktorý mali so svedkyňou - poškodenou v spoluvlastníctve, a z ktorej by bol schopný vyživovaciu povinnosť splniť. Neochota obžalovaného riešiť svojej majetkové pomery a dosahovať vyšší príjem, z ktorého by vyživovaciu povinnosť mohol plniť, nemôže ísť na ujmu jeho synov, ktorí sa snažili popri štúdiu finančne pomôcť svojej matke s platením výdavkov, ktoré ako samoživiteľka musela znášať.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Z okolností prípadu je evidentné, že obžalovaný mal v čase spáchania skutku vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti voči svojim synom, napriek tomu bez zrejmého dôvodu nevyvinul takmer žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.
Súd skutok, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, kvalifikoval ako trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nemal za preukázaný úmysel obžalovaného vyhýbať sa plneniu vyživovacej povinnosti, tak ako to ustanovuje § 207 ods. 2 Trestného zákona. Ďalej súd skúmal existenciu kvalifikačných znakov podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona a dospel k záveru, že obžalovaný spáchal trestný čin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas (103 mesiacov).
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
- Výrok o treste -
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, nakoľko nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Súd neprihliadol na ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného Okresným súdom Martin, sp. zn. 1T/55/2009 pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona ani na odsúdenie obžalovaného Okresním soudem Přerov, sp. zn. 5T/111/2015 pre trestný čin krádeže, nakoľko obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy ešte pred spáchaním týchto skutkov, preto sa nejedná o recidívu v pravom zmysle slova, a preto súd využil zákonnú možnosť na tieto odsúdenia neprihliadnuť. V trestnej sadzbe trestu odňatia slobody v rozmedzí 1 rok až 5 rokov, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a keďže obžalovaný už bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd od ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Nevyhnutnosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody je daná tým, že obžalovaný dlhodobo ignoruje plnenie svojej vyživovacej povinnosti k svojim synom, hoci by bol schopný túto povinnosť plniť. S poukazom na uvedené je vylúčené, že by uloženie alternatívneho trestu bolo schopné naplniť sledovaný účel trestu.
Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.