Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-29-2018.pdf
PDF · 124.58 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: LES KORP, s. r. o., so sídlom Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 36 745 723, právne zastúpený: JUDr. Mário Keleti, advokát, Advokátska kancelária, Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, IČO: 50 849 891, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5773/2017-6.3 zo dňa 21.12.2017, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 5773/2017-6.3 zo dňa 21. decembra 2017, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP1-2016/011769-2 zo dňa 27. marca 2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca si ako nájomca pozemkov parc. č. KN-C XXXX/X a XXXX/X, k. ú. X. S., LV č. XXXX (nájomná zmluva č. XX/XXXX zo dňa 27.11.2007, uzavretá s prenajímateľom - Mesto Rimavská Sobota ako vlastník) uplatnil na Okresnom úrade Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (orgán verejnej správy prvého stupňa), právo na finančnú náhradu v zmysle § 61e ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o ochrane prírody a krajiny) za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch nachádzajúcich sa v prírodnej rezervácii D. B., ktoré sú časťami priestorového rozdelenia lesa č.: XXX C. X a XXX C. X v lesnom celku Mestské lesy Rimavská Sobota, Lesnom hospodárskom celku Rimavská Sobota, o celkovej výmere 5,3974 ha v období platnosti Programu starostlivosti o lesy, platného na roky 2007 - 2016, ktoré sú súčasťou parciel registra C-KN č. XXXX/X a XXXX/X, k. ú. X. S., vo vlastníctve Mesta Rimavská Sobota. Žalobca si uplatnil nárok po skončení Programu starostlivosti o lesy platného na obdobie rokov 2007 - 2016.
2. Orgán verejnej správy prvého stupňa o žiadosti žalobcu rozhodol rozhodnutím č. OU-BB- OSZP1-2016/011769-2 zo dňa 27.03.2017 tak, že žiadosť žalobcu podľa § 82 ods. 11 Zákona o ochrane prírody a krajiny zamietol.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 61e ods. 1, 6, 7 písm. a), 8 a 10 a na ustanovenie § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2014, bolo možné nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za uplynulé obdobie platnosti programu
starostlivosti o lesy uplatniť do troch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z. (ktorým došlo k novelizácii Zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 01.01.2014). Na zostávajúce obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy sa mal primerane uplatniť postup podľa § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny.
4. Program starostlivosti o lesy platný na roky 2007 - 2016 bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z. v ôsmom roku platnosti. V zmysle § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny bolo preto možné uplatniť nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za uplynulé obdobie platnosti programov starostlivosti o lesy do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona, t. j. do 31.12.2016. Po uplynutí uvedenej doby už nebolo možné uplatniť nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za uplynulé obdobie platnosti programov starostlivosti o lesy, platných ku dňu účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z. Postup podľa § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny by bolo možné uplatniť len na zostávajúce obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy, po priznaní finančnej náhrady na základe uplatnenia v zmysle § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny.
5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 5773/2017-6.3 zo dňa 21.12.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
6. Žalobca v odvolaní namietal:
- ustanovenie § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny nemožno právne prekvalifikovať do ustanovení v čase platnosti zákona č. 506/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný Zákon o ochrane prírody a krajiny, a to z dôvodu platnosti Programu starostlivosti o lesy na roky 2007 - 2016, keďže žiadosť bola podaná oprávnene po skončení platnosti programu,
- Zákon o ochrane prírody a krajiny bol následne novelizovaný zákonmi č. 35/2014 Z.z., č. 198/2014 Z.z., č. 314/2014 Z.z., č. 324/2014 Z.z., č. 91/2016 Z.z. a č. 125/2016 Z.z. a súčasná právna úprava priznáva oprávnené nároky na uplatnenie náhrady po skončení platnosti Programu starostlivosti o lesy do troch rokov,
- z ustanovenia § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva oprávnenosť právneho záujmu na uplatnenie vyplatenia náhrady, toto ustanovenie nemožno prejudikovať v čase a v lehote oprávnenej na podanie žiadosti neplatným právnym predpisom,
- rozhodným dátumom bol deň podania žiadosti, lehota na uplatnenie práva na priznanie a vyplatenie náhrady v zmysle platného ustanovenia § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny je od skončenia platnosti programu, t. j. od 31.12.2016 na nasledovné trojročné obdobie, až do 31.12.2019,
- prvá žiadosť o priznanie a vyplatenie finančnej náhrady bola podaná dňa 27.10.2016, konanie o tejto žiadosti bolo zastavené, s čím žalobca nesúhlasil, ale následne zabezpečil doplnenie nájomnej zmluvy v zmysle právneho názoru orgánu verejnej správy, čo bol časovo náročný schvaľovací proces, a následne po doplnení nájomnej zmluvy podal novú žiadosť dňa 09.03.2017. 7. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol:
- z ustanovenia § 61e ods. 7 písm. a) Zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s ustanovením § 61e ods. 6 písm. b) Zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že nárok na finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania možno uplatniť písomnou žiadosťou na okresnom úrade v sídle kraja v trojročnej lehote, ktorá, ak ide o obmedzenia na lesných pozemkoch, začína plynúť dňom platnosti rozhodnutia o schválení Programu starostlivosti o lesy alebo jeho zmeny, v ktorom boli uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody,
- tvrdenie odvolateľa/žalobcu o tom, že súčasná platná právna úprava priznáva nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov do troch rokov po skončení Programu starostlivosti o lesy, nezodpovedá ustanoveniu Zákona o ochrane prírody a krajiny, účinnému od 01.01.2014, v zmysle ktorého začína trojročná lehota na uplatnenie nároku plynúť dňom platnosti rozhodnutia o schválení Programu starostlivosti o lesy,
- žiadateľ uplatňoval žiadosťou zo dňa 09.03.2017 finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov podľa Programu starostlivosti o lesy na roky 2007 - 2016, na uplatnenie tejto finančnej náhrady sa vzťahovalo prechodné ustanovenie § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny k úpravám účinným od 01.01.2014,
- ak prvostupňový orgán v súlade s vyššie uvedeným ustanovením Zákona o ochrane prírody a krajiny zohľadnil trojročnú lehotu na uplatnenie nároku na vyplatenie finančnej náhrady, ktorá začala plynúť od 01.01.2014 a uplynula dňa 01.01.2017, postupoval správne,
- konanie o žiadosti zo dňa 27.10.2016 bolo právoplatne zastavené, preto prvostupňový orgán postupoval správne, keď zohľadnil lehotu v zmysle § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny vo vzťahu k podaniu žiadosti zo dňa 09.03.2017. 8. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a ich zrušenia. Uplatnil si aj náhradu trov konania.
9. V správnej žalobe žalobca poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) a na ustanovenia § 61e ods. 8 a § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca poukázal na to, že v žiadosti zo dňa 09.03.2017 v treťom odseku jasne uviedol, že žiadosť o vyplatenie finančnej náhrady v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny uplatňuje vo výške 10 419,96 Eur za 10-ročné obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy, t. j. za obdobie rokov 2007 - 2016. Táto skutočnosť vyplýva z podanej žiadosti a orgánmi verejnej správy nebola ani spochybnená. Z ustanovenia § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že obdobie uplatnenia nároku v prípade programov starostlivosti o lesy, platných ku dňu účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z., je možné rozdeliť na dve časové obdobia. Podľa prvej vety uvedeného ustanovenia možno uplatniť nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za uplynuté obdobie platnosti programov starostlivosti o lesy do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa prvej vety tohto ustanovenia sa malo teda posudzovať len obdobie do 31.12.2013. Zvyšné obdobie od 01.01.2014 do skončenia platnosti programov starostlivosti o lesy malo byť posudzované tak, že sa mal primerane uplatniť postup podľa § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Žiadna lehota na uplatnenie nároku podľa tohto ustanovenia daná nebola, a to ani v citovanom prechodnom ustanovení a ani v § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny.
10. Žiadosť o vyplatenie finančnej náhrady zo dňa 09.03.2017 mali teda správne orgány posudzovať oddelene za obdobie rokov 2007 - 2013 a oddelene za obdobie rokov 2014 - 2016. Žiadosť je potrebné posudzovať podľa jej obsahu a nie z hľadiska formálneho označenia a uvedenia paragrafu, ktorý účastník správneho konania uvedie v označení veci, o ktorú žiada. Prvostupňový orgán pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia naznačil, že za obdobie rokov 2014 - 2016 je možné takto postupovať, pričom však neodôvodnil, prečo už sám žiadosť takto neposúdil, najmä ak si bol možného takéhoto postupu vedomý a zo žiadosti vyplývalo, že sa finančná náhrada uplatňuje aj za toto obdobie.
11. Správne orgány pochybili, keď žiadosť neposudzovali osobitne v zmysle § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny tak, ako to toto ustanovenie predpokladá, aj keď žiadosť bola podaná v celku za celé posudzované obdobie. Takýto postup je prílišným formalizmom v postupe správnych orgánov. Obsahu žiadosti sa nevenovala náležitá pozornosť tak, ako to vyžadujú ustanovenia Správneho poriadku.
12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na ustanovenia Zákona o ochrane prírody a krajiny, konkrétne na ustanovenia § 61e ods. 1, 6, 7 písm. a), 8 a 10 a na ustanovenie § 104b ods. 8 tohto zákona. Uviedol, že Program starostlivosti o lesy, platný na roky 2007 - 2016, bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z. v ôsmom roku platnosti. Podľa § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny bolo možné uplatniť nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za uplynulé obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. do 01.01.2017. Po uplynutí uvedenej lehoty už nie je možné uplatniť si nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za uplynulé obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy platného ku dňu účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z. Postup podľa § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny by bolo možné uplatniť na zostávajúce obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy po priznaní finančnej náhrady na základe jeho uplatnenia v zmysle § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny.
13. Žalovaný ďalej poukázal na nariadenie vlády SR č. 7/2014 Z.z. o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku (ďalej aj len „nariadenie vlády“), konkrétne na § 1 ods. 1 - 4 tohto nariadenia.
14. Žalovaný ďalej uviedol, že postup pri uplatňovaní nároku na finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov vychádza z ustanovenia § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého finančná náhrada na lesných pozemkoch sa vypláca každoročne vyplatením pomernej časti z celkovej sumy náhrady za obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy
po uplynutí roku, za ktorý sa vypláca, ak oprávnená osoba nepožiadala o vyplatenie finančnej náhrady za viac rokov. Ak oprávnená osoba požiadala o vyplatenie finančnej náhrady za viac rokov, finančná náhrada sa vypláca po uplynutí rokov, za ktoré sa vypláca. Oprávnená osoba uplatňuje nárok písomnou žiadosťou na okresnom úrade v sídle kraja v trojročnej lehote, ktorá, ak ide o obmedzenia na lesných pozemkoch, začína plynúť dňom vzniku nároku, ktorý je vymedzený v § 61e ods. 6 Zákona o ochrane prírody a krajiny.
15. Ak sa žiadosť uplatňuje na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady na lesných pozemkoch, prvá žiadosť musí obsahovať náležitosti v zmysle § 1 ods. 4 písm. a) nariadenia vlády, t. j. všetky prílohy uvedené v § 1 ods. 2 nariadenia a výpočet výšky pomernej časti finančnej náhrady za kalendárne roky, za ktoré sa finančná náhrada uplatňuje.
16. Po priznaní finančnej náhrady podľa prvej žiadosti môže žiadateľ v nasledujúcom období platnosti Programu starostlivosti o lesy každoročne požiadať o vyplatenie pomernej časti z celkovej sumy náhrady za obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy po uplynutí roka, za ktorý sa vypláca, podaním žiadosti, ku ktorej predkladá už len náležitosti podľa § 1 ods. 4 písm. b) nariadenia vlády.
17. Tento postup vyplácania náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania sa uplatňuje od nadobudnutia účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z. Podľa dovtedy platného znenia zákona nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov bolo možné uplatniť do troch rokov od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy. Aby neboli oprávnené osoby ukrátené na možnosti nárokovať si finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov, zákonodarca v prechodných ustanoveniach v § 104b ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. ustanovil, že v prípade programov starostlivosti o lesy, platných ku dňu účinnosti tohto zákona, možno uplatniť nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za uplynulé obdobie platnosti programov starostlivosti o lesy do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona. Na zostávajúce obdobie platnosti programov starostlivosti o lesy sa primerane uplatní postup podľa § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny.
18. Z uvedeného vyplýva, že oprávnené osoby si môžu nárok na finančnú náhradu uplatniť podaním prvej žiadosti s náležitosťami podľa § 1 ods. 4 písm. a) nariadenia vlády, t. j. so všetkými prílohami uvedenými v § 1 ods. 2 nariadenia vlády a výpočtom výšky pomernej časti finančnej náhrady za kalendárne roky, za ktoré sa finančná náhrada uplatňuje, a to do troch rokov odo dňa účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z., t. j. do 01.01.2017.
19. Žalobca svojou nečinnosťou (konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okresného úradu č.OU-BB-OSZP1-2016/0031067-5 zo dňa 01.12.2016 o zastavení konania) spôsobil márne uplynutie uvedenej zákonnej lehoty, keď v lehote určenej správnym orgánom ku svojej žiadosti nedoložil príslušný podklad potrebný na preukázanie nároku na vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov, resp. nepožiadal okresný úrad o predĺženie určenej lehoty, pokiaľ takýto doklad nemal v danom čase k dispozícii.
20. Z obsahu žalobcom predloženej žiadosti bolo zrejmé, že išlo o prvú žiadosť v zmysle § 1 ods. 4 písm. a) nariadenia vlády, ktorou možno nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov uplatniť výlučne v lehote podľa § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Pokiaľ by si žalobca uplatnil nárok na vyplatenie pomernej časti náhrady za uplynulé obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy, t. j. za roky 2007 - 2013, mohol si následne uplatniť nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za roky 2014 - 2016 v rámci ďalšej žiadosti podľa § 1 ods. 4 písm. b) nariadenia vlády. Z tohto dôvodu aj prvostupňový orgán uviedol, že postup podľa § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny by bolo možné uplatniť na zostávajúce obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy po priznaní finančnej náhrady na základe uplatnenia v zmysle § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca zrejme zámerne nesprávne cituje toto konštatovanie, keď opomína tú skutočnosť, že finančnú náhradu za zostávajúce obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy je možné uplatniť až po priznaní finančnej náhrady za predchádzajúce obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy, t. j. za roky 2007 - 2013.
21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na uplatnenie nároku na vyplatenie náhrady podľa § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny sa vzťahuje analogický postup ako v prípade uplatnenia
nároku podľa § 61 ods. 7 písm. e) uvedeného zákona, t. j. žiadosť je nutné podať v rámci zákonom stanovenej trojročnej lehoty, po márnom uplynutí ktorej si už nie je možné nárokovať vyplatenie finančnej náhrady, a to ani jej pomernej časti za zostávajúce obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy. V prípade uplatnenia nároku na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady sa uvedené týka len prvej žiadosti v zmysle § 1 ods. 4 písm. a) nariadenia vlády, keďže v prípade ďalšej nadväzujúcej žiadosti ustanovenie § 1 ods. 4 písm. b) nariadenia vlády umožňuje jej podanie najmenej rok po uplynutí kalendárneho roku, za ktorý sa pomerná časť finančnej náhrady uplatňovala.
22. S tvrdením žalobcu, že správne orgány mali žiadosť posudzovať oddelene za obdobie rokov 2007 - 2013 a oddelene za obdobie rokov 2014 - 2016, sa žalovaný nestotožnil. Nevyhnutným predpokladom pre vyplatenie finančnej náhrady je uplatnenie nároku v zákonom stanovenej lehote v súlade s ustanovením § 61 ods. 7 písm. e) Zákona o ochrane prírody a krajiny, resp. v danom prípade v súlade s ustanovením § 104b ods. 8 uvedeného zákona. Ustanovenie § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny, na ktoré žalobca poukazuje, nie je ustanovením zákona, ktoré by mu umožňovalo uplatniť si nárok na finančnú náhradu, keďže ustanovuje len spôsob, resp. rozsah vyplácania finančnej náhrady za obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy. Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia vlády je zrejmé, že vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za zostávajúce obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy je podmienené podaním prvej žiadosti, ktorú je možné podať len v zákonom stanovených lehotách.
23. Podľa žalovaného boli rozhodnutia vydané v súlade s právnymi predpismi, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Preto žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
24. V replike žalobca uviedol, že z ustanovení § 61e ods. 8 a § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že by nárok na finančnú náhradu nemohol byť vznesený súčasne za roky 2007 - 2013, ako aj za roky 2014 - 2016. Tieto ustanovenia takýto postup nevylučujú, ba práve naopak, takýto postup umožňujú v prípade, ak sú splnené ostatné podmienky, výlučne z časového hľadiska. Obidve ustanovenia hovoria o lehotách na podanie žiadosti a nehovoria o tom, že nároku, vznesenému podľa § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny, musí predchádzať aj vznesenie nároku podľa § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Opačný výklad by znamenal, že ak niekto nevznesie nárok v obdobných posudzovaných prípadoch za roky 2007 - 2013, nemohol by podľa výkladu žalovaného vzniesť nároky ani za ďalšie obdobie, pričom takýto postup nemá oporu v zákone.
25. Pokiaľ žalovaný odkazoval na nariadenie vlády, tak predmetné nariadenie vlády je podzákonná norma vydaná na základe § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny a upravuje len podrobnosti o obsahu žiadosti a ďalších skutočnostiach, ktoré vyplývajú z jej názvu. V žiadnom prípade a žiadnym spôsobom nerieši podmieňovanie žiadosti predchádzajúcimi žiadosťami a podobne, ako to uvádza žalovaný. Nariadenie len podrobne uvádza obsah jednotlivej žiadosti, v tomto smere žalovaný vo svojich rozhodnutiach žalobcovi nič nevyčítal a jeho žiadosť bola zamietnutá z úplne iných dôvodov, ako z dôvodov, že by nezodpovedala uvedenému nariadeniu.
26. Zákon o ochrane prírody a krajiny žiadnym spôsobom neobmedzoval oprávnenú osobu na súčasné podanie žiadosti za celé obdobie platnosti plánu starostlivosti o lesy, a to aj keď časť náhrady mala byť priznaná podľa § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny a časť podľa § 61e ods. 8 tohto zákona. Takýmto spôsobom mal k veci pristupovať aj žalovaný a jednotlivé obdobia pri svojom rozhodovaní rozlíšiť.
27. Na prejednanie veci správny súd podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) nariadil pojednávanie na deň 18.07.2018. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil a žiadal, aby správny súd pojednávanie vykonal a vec rozhodol v jeho neprítomnosti. Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní vyjadril v zhode s vyjadrením k správnej žalobe.
28. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Prejednávaná vec je vecou spadajúcou pod režim Zákona o ochrane prírody a krajiny. Keďže hospodárenie na niektorých právnymi predpismi vymedzených územiach je obmedzené v dôsledku aplikácie požiadaviek zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny, Zákon o ochrane prírody a krajiny obsahuje opatrenia na kompenzáciu týchto obmedzení.
32. Právna úprava „kompenzačných opatrení“, účinná do 31.12.2013, bola odlišná od súčasnej právnej úpravy. Jediným prostriedkom kompenzácie bola náhrada vo výške zodpovedajúcej obmedzeniu bežného obhospodarovania - § 61 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom do 31.12.2013. Nárok na náhradu bolo potrebné uplatniť v prípade obmedzenia hospodárenia na lesných pozemkoch, v lehote troch rokov a táto lehota začala plynúť prvým dňom po skončení platnosti Programu starostlivosti o lesy, v ktorom boli uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutia s obmedzujúcimi podmienkami vykonávania činnosti (§ 61 ods. 7 písm. a) Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom do 31.12.2013).
33. Zákonom č. 506/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 61 Zákona o ochrane prírody a krajiny. S účinnosťou od 01.01.2014 sa náhradou, ktorá patrí za obmedzenie v bežnom obhospodarovaní (v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny), rozumie v zmysle § 61 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny: a) zámena pozemku za iný vhodný pozemok vo vlastníctve štátu, ak je možná (§ 61a), b) nájom pozemku (§ 61b), c) výkup pozemkov do vlastníctva štátu (§ 61c), d) zmluvná starostlivosť (§ 61d), e) finančná záhrada (§ 61e). 34. Z dôvodovej správy k zákonu č. 506/2013 Z.z. vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo zjednodušiť administratívny proces uplatňovania náhrady a medzi iným aj zmeniť lehotu na uplatňovanie nároku na náhradu. Kým predchádzajúca právna úprava umožňovala uplatniť nárok na náhradu až po skončení platnosti Programu starostlivosti o lesy, nová právna úprava počíta s tým, že nárok na náhradu vznikne už v prvý deň po nadobudnutí platnosti Programu starostlivosti o lesy.
35. V prejednávanom prípade si žalobca ako žiadateľ uplatnil nárok na finančnú náhradu podľa § 61e Zákona o ochrane prírody a krajiny. Finančnú náhradu si uplatnil za obmedzenie bežného obhospodarovania lesa v piatom stupni ochrany - prírodná rezervácia Kurinecká dubina, v celkovej sume 10 419,96 Eur.
36. Keďže došlo k zmene v právnej úprave lehôt na uplatnenie nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania, zákonodarca v ustanovení § 104b Zákona o ochrane prírody a krajiny vymedzil prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 01.01.2014. Podstatná, aj pre prejednávanú vec, je zmena v lehote určenej na uplatnenie náhrady za obmedzenie v bežnom obhospodarovaní lesných pozemkov.
37. Podľa § 104b ods. 6, 7, 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny; (6) Konanie o náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2013, sa dokončia podľa doterajšieho zákona. (7) Nárok na vyplatenie finančnej náhrady možno v prípade programov starostlivosti o lesy, ktorých platnosť skončila od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, uplatniť v lehotách podľa doterajších predpisov. (8) V prípade programov
starostlivosti o lesy platných ku dňu účinnosti tohto zákona možno uplatniť nárok na vyplatenie pomernej časti finančnej náhrady za uplynulé obdobie platnosti programov starostlivosti o lesy do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona. Na zostávajúce obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy sa primerane uplatní postup podľa § 61e ods. 8.
38. Žalobca si uplatňoval náhradu za obmedzenie v bežnom obhospodarovaní lesných pozemkov v dôsledku uplatňovania Programu starostlivosti o lesy, ktorý bol platný a účinný v období od roku 2007 do roku 2016. Zákon č. 506/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 01.01.2014, teda v priebehu platnosti uvedeného Programu starostlivosti o lesy (v dôsledku ktorého bol žalobca obmedzený v bežnom obhospodarovaní lesných pozemkov). Pre žalobcu sa tak v priebehu platnosti programu, a teda v priebehu uplatňovania obmedzení v bežnom obhospodarovaní lesných pozemkov, zmenili podmienky pre uplatnenie finančnej náhrady. Jednou zo zmenených podmienok bola aj lehota na uplatnenie náhrady. Na situáciu, aká nastala u žalobcu, reflektuje z časti ustanovenie § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny. V zmysle tohto ustanovenia bol žalobca oprávnený a zároveň povinný uplatniť si finančnú náhradu za uplynulé obdobia platnosti Programu starostlivosti o lesy do troch rokov odo dňa účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z. Konkrétne to znamená, že žalobca bol oprávnený uplatniť si finančnú náhradu za uplynulé obdobia platnosti Programu starostlivosti o lesy, ktoré uplynuli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z., teda za obdobia rokov 2007 - 2013, v lehote troch rokov od nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona (01.01.2014), t. j. do 01.01.2017. Za uvedené obdobia si žalobca náhradu v zákonom stanovenej lehote neuplatnil, uplatnil si náhradu za celé obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy (2007 - 2016), až žiadosťou zo dňa 09.03.2017.
39. Žalobca v správnej žalobe namietal, že orgány verejnej správy oboch stupňov nepostupovali správne, keď jeho žiadosť o finančnú náhradu posudzovali formalisticky, neoddelili dve obdobia 2007 - 2013 a 2014 - 2016 a podmienili priznanie finančnej náhrady za obdobie rokov 2014 - 2016 podaním žiadosti o finančnú náhradu za roky 2007 - 2013.
40. Správny súd považuje žalobné námietky žalobcu za dôvodné. Ustanovenie § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny (ktoré je prechodným ustanovením k právnej úprave zákona č. 506/2013 Z.z.) určuje trojročnú lehotu len pre uplatnenie nároku na finančnú náhradu za obdobia platnosti Programu starostlivosti o lesy, ktoré uplynuli do 01.01.2014, teda do nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy zákona č. 506/2013 Z.z. Toto ustanovenie nevymedzuje lehotu pre uplatnenie nároku na finančnú náhradu za obdobia, ktoré nastali po nadobudnutí účinnosti zákona č. 506/2013 Z.z., teda po 01.01.2014. Ohľadne zostávajúcich období platnosti Programu starostlivosti o lesy odkazuje toto ustanovenie na primeraný postup podľa § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny, v ktorom je ale upravený len mechanizmus vyplácania finančnej náhrady. V ustanovení § 61e ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny nie je určená žiadna lehota na uplatnenie finančnej náhrady za obdobia platnosti Programu starostlivosti o lesy, ktoré nastali po 01.01.2014, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy zákona č. 506/2013 Z.z.
41. Prechodné ustanovenie § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny je podľa názoru správneho súdu neúplné, pretože nepokrýva uplatnenie finančnej náhrady za obdobia platnosti Programu starostlivosti o lesy, ktoré nastali po 01.01.2014.
42. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 01.01.2014 je oprávnený subjekt oprávnený uplatniť si finančnú náhradu za obmedzenie bežného hospodárenia na lesnom pozemku v dôsledku platnosti Programu starostlivosti o lesy v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení Programu starostlivosti o lesy alebo jeho zmeny, v ktorých boli uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody. Aplikácia nového režimu uplatňovania finančnej náhrady je preto s ohľadom na časové momenty platnosti Programu starostlivosti o lesy 2007 - 2016 a nadobudnutia účinnosti právnej úpravy nového režimu uplatňovania finančnej náhrady (01.01.2014) v prípade žalobcu vylúčená. Na uvedené reagoval aj zákonodarca v ustanovení § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny, aj keď len ohľadne nárokov na finančnú náhradu týkajúcu sa obdobia pred 01.01.2014.
43. Správny súd má za to, že Zákon o ochrane prírody a krajiny neúplne rieši situáciu, ktorá nastala u žalobcu, keď prechodné ustanovenie § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny rieši len nároky na finančnú náhradu týkajúcu sa obdobia pred 01.01.2014. Z ustanovení Zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva žiadna osobitná lehota na uplatnenie nárokov na finančnú náhradu za obdobia, v ktorých
došlo k obmedzeniu v bežnom obhospodarovaní lesných pozemkov v dôsledku platnosti Programu starostlivosti o lesy, ktoré nastali po 01.01.2014. Aplikácia nového režimu uplatňovania nárokov na finančnú náhradu je pre tieto nároky, ako už bolo vyššie uvedené, vylúčená. Z ustanovení Zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva ani to, že by nárok na finančnú náhradu za zvyšné obdobia platnosti Programu starostlivosti o lesy bol podmienený uplatnením nároku za predchádzajúce obdobia platnosti Programu starostlivosti o lesy, teda tie, ktoré nastali pred 01.01.2014.
44. S ohľadom na nedôslednosť právnej úpravy je na mieste uplatniť taký výklad právnej normy, ktorý je v súlade s účelom zákona a v prospech adresáta právnej normy. Účelom zmeny uplatňovania nárokov za obmedzenie v bežnom obhospodarovaní, ktorá bola zavedená zákonom č. 506/2013 Z.z., bolo najmä zjednodušenie administratívneho procesu uplatňovania náhrad a zabezpečenie možnosti ich uplatňovania už priebehu platnosti Programu starostlivosti o lesy, nie až po jeho ukončení. Prechodné ustanovenie § 104b ods. 8 Zákona o ochrane prírody a krajiny len precizovalo režim uplatnenia náhrady vo vzťahu k obdobiu platnosti Programu starostlivosti o lesy, ktoré nastali do zmeny právnej úpravy. Orgány verejnej správy oboch stupňov tak podľa správneho súdu vec nesprávne právne posúdili a zvolili výklad právnych predpisov, ktorý bol formalistický, bez zohľadnenia účelu právnej úpravy a dopadu na konkrétny prípad.
45. Vo vzťahu k obdobiu 2007 - 2013 žalobca zmeškal lehotu na uplatnenie nároku na finančnú náhradu. Vo vzťahu k obdobiam 2013 - 2016 však orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, keď žalobcovi nárok na finančnú náhradu nepriznali. Aj keď žalobca uplatnil nárok za celé obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy 2007 - 2016, orgány verejnej správy boli oprávnené na to, aby toto obdobie rozdelili a priznali žalobcovi zodpovedajúci nárok. Zákon o ochrane prírody a krajiny pre uplatnenie nároku na finančnú náhradu za obdobia, ktoré nastali po 01.01.2014, osobitne lehotu neustanovuje, nevyplýva z neho ani podmieňovanie nároku na finančnú náhradu za obdobie po 01.01.2014 uplatnením nároku na finančnú náhradu za obdobie pred 01.01.2014. Nový režim uplatňovania finančnej náhrady, upravený Zákonom o ochrane prírody a krajiny, ako aj jeho precizovanie v nariadení vlády č. 7/2014 Z.z., kde je upravený režim prvej žiadosti o finančnú náhradu a ďalšie žiadosti o finančnú náhradu, nemožno na prípad žalobcu aplikovať. Procesný postup prvej žiadosti a ďalších žiadostí je navyše upravený len v nariadení vlády, ktoré je podzákonnou normou, ale zo Zákona o ochrane prírody a krajiny takýto režim nevyplýva. Žalobca si nárok na finančnú náhradu za obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy, ktoré nastali po 01.01.2014, uplatnil po skončení platnosti Programu starostlivosti o lesy a v lehote troch rokov po skončení platnosti Programu starostlivosti o lesy (v lehote, aká bola určená v právnej úprave v čase, keď žalobca začal hospodáriť na dotknutých pozemkoch), teda v zmysle vyššie uvedeného výkladu včas.
46. Správny súd považuje za potrebné navyše uviesť, že orgány verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodnili len veľmi stručne a správna úvaha, na základe ktorej pri rozhodnutí žalovaný postupoval pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu a výklad právnych noriem, ktorý zvolil, boli precizované až vo vyjadrení k správnej žalobe. V tomto smere považuje správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov aj za nedostatočne odôvodnené.
47. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu.
48. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP priznal právo na náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 175 ods. 2 SSP).
49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.