Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-650-1997.pdf
PDF · 64.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/650/1997
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Ladislav Smiško, nar. 21.4.1966, J. Hollého 113, Michalovce proti povinnému HELKO spol. s r.o., Priemyselná 8, Michalovce, IČO: 31 665 501, o vymoženie 1.936 USD s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. nepriznáva trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Bartolomejovi Jakubčákovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky z rozsudku vydaného Okresným súdom Michalovce, sp.zn. 8C/224/1996 zo dňa 19.12.1996. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Podaním doručeným súdu dňa 15.12.2017 súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré súdnemu exekútorovi znemožnili pokračovať v exekúcií. Súdny exekútor totiž zistil, že povinný zanikol. Z uvedeného dôvodu žiadal exekúciu zastaviť.
3. Ako súd z výpisu z Obchodného registra zistil, povinný bol zrušený na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č.k. 4K 194/99-49 zo dňa 13.9.2001 a zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 19.10.2004.
4. Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
5. V zmysle ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku preto musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok však obsahuje tento dôvod zastavenia exekúcie až novelizáciou ust. § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné postupovať podľa návrhu súdneho exekútora a predmetné exekučné konania je nutné zastaviť podľa ustanovení § 57, ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.
6. Takýmto iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
7. Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
8. V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
9. Súd predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá za preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 28.2.1997. Povinný bol vymazaný z Obchodného registra ku dňu 19.10.2004.
10. Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd skonštatoval, že interpretácia a aplikácia ust. § 203 Exekučného poriadku v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.
11. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.
2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).