Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3Csp/265/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o, so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej L. E., J.. XX. XX. XXXX, G. XXX XX I. N. XX, zastúpenej Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, IČO: 34 921 516, so sídlom A. H. Škultétyho 18, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie sumy 473,73 Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 473,73 Eur istiny, spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 08. 12. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zmluvy o revolvingovom úvere. V žalobe uviedol, že dňa 27. 06. 2014 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 522,- Eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 32,27 Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátky úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatila len sumu 48,27 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 2 o viac ako tri mesiace, uplatnil si svoje právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná suma 473,73 predstavuje nesplatenú sumu úveru (poskytnutý úver 522,- Eur mínus 48,27 Eur, ktorú sumu žalovaná uhradila), z ktorej si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil ako dôkazy: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere z 27. 06. 2014, Doručenka doporučene o doručení písomnosti žalovanej dňa 21. 11. 2014 označená ako zosplatnenie, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Prehľad platieb (č. l. 19), Karta klienta č. l 20), Oznámenie o zosplatnení zo 17.11.2014 (č. l. 21), Potvrdenie o výplate dôchodkových dávok z 24.06.2014 (č. l. 44), Hodnotenie dlžníka-žiadateľa o poskytnutie úveru z 27.06.2014 (č. l. 44 p.v.), ktoré súdu aj predložil.

3. Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 07. 11. 2017 Platobný rozkaz č. k. 3Csp/265/2017-13, proti ktorému žalovaná podala riadne a včas odpor s vecným odôvodnením. Preto súd uznesením zo dňa 15. 12. 2017 č. k. 3Csp/265/2017-34 platobný rozkaz zrušil.

4. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že zo žaloby vyplýva, že jej mal byť žalobcom poskytnutý úver vo výške 522,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 32,27 Eur, takto by mala uhradiť žalobcovi sumu 1.161,72 Eur. Zo zmluvy však vyplýva, že jej mal byť žalobcom poskytnutý úver vo výške 540,- Eur a celková výška splatná spotrebiteľom je 708,12 Eur. V zmluve je tiež uvedená mesačná splátka 19,17 Eur a pri 36 mesiacoch, by celková suma splatná spotrebiteľom činila 690,12 Eur. Pokiaľ je určená celková čiastka, ktorú ako spotrebiteľ má zaplatiť vo výške 708,12 Eur, musela by byť mesačná splátka 19,67 Eur, ktorý údaj však v zmluve nie je zakotvený. Z týchto dôvodov nemohla vedieť, aká je jej skutočná mesačná splátka a v tejto časti je zmluva neurčitá. Poukázala na to, že v zmluve absentujú základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z., je treba spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdila tiež, že žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nakoľko mala u neho v tom čase už niekoľko úverov, ktoré nebola schopná riadne splácať, preto nebol oprávnený podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., úver zosplatniť. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu ako listinné dôkazy Výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver (č. l. 29), Rozhodcovský rozsudok z 15.12.2015 sp. zn. RK-PC-668/15-EK (č. l. 55).

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu zo dňa 23. 01. 2018 uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 473,73 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú vyplatil žalovanej a čiastkou, ktorú žalovaná splatila, čo nesporne vyplýva z podanej žaloby a z príloh pripojených k žalobe. K tvrdeniu žalovanej, že nebol oprávnený vykonať zosplatnenie úveru, lebo porušil § 11 ods. 2 citovaného zákona tým, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou, uviedol, že povinnosť veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 27. 06. 2014 dodržal. Z tohto ustanovenia vyplýva jeho povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver, o ktorý žiada, vykonať ho s odbornou starostlivosťou, avšak len na základe údajov, ktoré mu poskytne žiadateľ a údajov, ktoré je objektívne schopný si zaobstarať sám. Tvrdil, že v roku 2014 ako veriteľ nemal v zmysle zákonnej úpravy ani prístup do registra o spotrebiteľských údajov, keďže povinnosť takéhoto registra sprístupniť mu údaje bola zavedená až od roku 2015. Pred poskytnutím úveru si od žalovanej vyžiadal údaje o jej príjme, výdavkoch a potvrdenie o výške príjmu. Na základe predložených údajov vykonal posúdenie toho, či žalovaná bude schopná, v zmysle ňou predložených údajov o jej finančnej situácii splácať záväzky ohľadne úveru, o ktorý žiadala. Z predloženého dôkazu - Hodnotenie dlžníka (žiadateľ o poskytnutie úveru) vyplýva, že tzv. koeficient voľných zdrojov vypočítaný ako rozdiel medzi príjmom a výdavkami žalovanej predstavuje číslo 3,21 a zodpovedá sume 103,46 Eur (ako mesačných voľných zdrojov). Táto suma postačovala aj na úhradu záväzkov ohľadne úveru o ktorý žiadala, pretože výška voľných zdrojov bola 103,46 Eur a výška splátky žiadaného úveru 32,27 Eur (preto koeficient 3,21). Popieral tvrdenia žalovanej o nedodržaní požiadavky na odbornú starostlivosť pri poskytovaní úveru. Žalovaná vedela, že zisťoval výšku jej príjmu a výdavkov, pretože mu sama predložila doklad o svojom príjme a to potvrdenie o dôchodku z 24. 06. 2014. Zdôraznil, že žalovaná na preukázanie svojich tvrdení nepripojila ani neoznačila žiadny dôkaz, a nekonkretizovala v čom porušil svoju povinnosť. Popieral tiež tvrdenie žalovanej o tom, že jej poskytol úver napriek tomu, že mu nesplácala aj iné jeho úvery, pretože ku dňu uzavretia danej zmluvy neevidoval so žalovanou žiadny zmluvný vzťah, v ktorom by bola v omeškaní so splácaním. Žalovaná ani o tomto svojom tvrdení nepredložila žiadny dôkaz, napriek tomu, že ju zaťažuje dôkazná povinnosť vo vzťahu k vlastným tvrdeniam. Poukázal na to, že žalovaná svoje tvrdenie, že údaje v žalobe nie sú totožné s obsahom zmluvy nevysvetlila a ani neuviedla, aký význam má táto skutočnosť pre konanie vo veci samej, so zreteľom na predmet žaloby, ktorým je zaplatenie sumy zodpovedajúcej nesplatenej časti úveru, ktorý žalovaná prijala a nesplatila. Ďalej uviedol, že upravuje podanú žalobu v tom, že správna výška splátky úveru mala byť 19,17 Eur, ktorý údaj je v zmluve pod bodom 5. alebo 6. zmluvy o revolvingovom úvere. Suma 32,37 Eur predstavuje súčet úverovej splátky a splátky podľa dohody o poskytovaní služieb (t. j. 19,17 Eur + 13,10 Eur) avšak od žalovanej žiadny nárok podľa dohody o poskytovaní služieb nepožaduje. Pri určení žalovanej sumy vychádzal zo sumy predstavujúcej rozdiel čiastky 522,- Eur, ktorú žalovanej vyplatil a sumy 48,27 Eur, ktorú mu žalovaná zaplatila. Konštatoval, že v priebehu sporu mu žalovaná už nič neuhradila.

6. Na pojednávanie sa žalobca ani právny zástupca žalobcu neustanovili, hoci doručenie predvolania na termín pojednávania mali riadne vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnili podaním z 10. 07. 2018, doručeným súdu dňa 12. 07. 2018 ktorým súhlasili, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti. Zároveň uviedli, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhujú, aby súd žalobe vyhovel a

priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Z dôvodu, že žalobca ani jeho právny zástupca nepožiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, súd v zmysle § 180 otvoril pojednávanie a pokračoval v konaní v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Tvrdila, že zmluvu je možné posúdiť buď ako absolútne neplatnú, alebo tak, že vôbec nevznikla a to z dôvodu, že nedošlo k prijatiu návrhu v súlade s § 44 Občianskeho zákonníka, s ohľadom na to, že predmetná zmluva, ktorá je aj žiadosťou, bola v časti 5. ňou vyplnená dňa 24. 04. 2014 a žalobcom doplnená dňa 27. 06. 2014 s tým, že sa nejedná o identické doplnenie, ale žalobca doplnil aj ustanovenie o ročnej úrokovej sadzbe s úrokom z omeškania, ktorý údaj nebol v žiadosti uvedený a preto ide o zmenu alebo dodatok k zmluve. Preto sa jedná podľa § 44 Občianskeho zákonníka o nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou, v tomto prípade ňou ako dlžníkom prijatý. Nakoľko k tomuto nedošlo, predmetná zmluva vôbec nevznikla. Okrem toho v zmluve je zakotvené, že splátka by mala byť 32,27 Eur, v ktorej výške si ju uplatňuje aj žalobca, je to uvedené ako informatívny údaj k mesačnej platbe, ktorú tvorí mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb. Takáto dohoda o poskytovaní služieb však neexistuje, z uvedeného dôvodu RPMN, ktoré je uvedené v zmluve vo výške 20,91 % je zavádzajúce, a preto zo súdnej praxe sú takéto zmluvy posudzované ako absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, ktoré je možné stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku a za úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom, možno považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti. Poukázala na to, že tieto jej stanoviská sa opierajú jednak o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/458/2016 zo dňa 18. 01. 2017, ktorý rozhodoval v identickej veci so žalobcom a rovnako o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/107/2016 zo dňa 23.06.2016. Preto by žalobca mal právo len na zaplatenie čiastky 473,73 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré si mal uplatniť v lehote 2 rokov, pričom podal žalobu po tomto období, preto je bezdôvodné obohatenie v danom prípade premlčané. Zároveň vznáša námietku premlčania práva žalobcu.

8. Z vykonaného dokazovania a to Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 24. 06. 2014 žalovaná ako dlžník predložila žalobcovi ako veriteľovi žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorú podpísala vo Veľkom Krtíši. Z časti 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere vyplýva, že žalovaná žiadala o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb, ak bude uzavretá) 32,27 Eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 540,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 19,17 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) je 708,12 Eur, predpokladaná RPMN za úver 20,91 %, ročná úroková sadzba 18,03 %, priemerná RPMN za úver 49,67 %, poplatok za poskytnutie úveru 18,- Eur a účel čerpania úveru: nákup elektroniky. Žalobca ako veriteľ podpísal predmetnú zmluvu dňa 27. 06. 2014 v Bratislave. Z časti 6. predmetnej zmluvy, označenej ako Údaje o schválenom revolvingovom úvere vyplýva: Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb) 32,27 Eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 540,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 19,17 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) je 708,12 Eur, RPMN za úver 20,91 %, ročná úroková sadzba 18,03 %, priemerná RPMN za úver 49,67 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,15 %, poplatok za poskytnutie úveru 18,- Eur. Z karty klienta (č. l. 20) vyplýva, že žalovaná mala žalobcovi zaplatiť 36 splátok po 32,27 Eur, a zaplatila len splátku 1. vo výške 32,27 Eur dňa 26. 08. 2014 a splátku 2. vo výške 16,- Eur dňa 16. 09. 2014. Oznámením o zosplatnení z 17. 11. 2014 žalobca oznámil žalovanej, že suma omeškaných splátok 2, 3, 4 činí 80,81 Eur s tým, že v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatné všetky záväzky zo zmluvy.

9. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

10. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

12. Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

13. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

14. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

15. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

19. Podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmluvu, ktorú strany sporu označili ako zmluva o revolvingovom úvere, nie je možné považovať za revolvingový úver, so zreteľom na to, že revolvingový úver je druh úveru, pri ktorom je stanovený tzv. úverový rámec, ktorý sa stále dopĺňa na určitú dohodnutú sumu t. j. do určitej výšky, do ktorej môže spotrebiteľ úver čerpať na základe kreditnej karty. Strany však mali záujem uzavrieť úverovú zmluvu na nákup elektroniky v pevne určenej výške poskytnutého úveru. Takáto zmluva je tiež zmluvou spotrebiteľskou a to so zreteľom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, nakoľko v predmete svojho podnikania mal poskytovanie pôžičiek

a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a žalovaná v predmetnom spore vystupovala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca bol preto od uzavretia zmluvy so žalovanou v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva, teda zmluva medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

21. Pred tým, ako súd pristúpil k rozhodnutiu sporu, musel si vyriešiť otázku, či došlo medzi stranami k riadnemu uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to za účelom právneho posúdenia nároku žalobcu. Pri posudzovaní tejto skutočnosti súd vychádzal zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Žiadosť“), ktorú predložil súdu žalobca a ktorou žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie úveru. Z danej Žiadosti jednoznačne vyplýva, že dlžník (žalovaná) mala vyplniť jednotlivé časti, okrem časti 6. žiadosti, kde je výslovne uvedené „nevypĺňajte“. Súd mal preukázané, že žalovaná dňa 24. 06. 2014 pod časťou 5. podpísala vyplnený formulár Žiadosti. Túto Žiadosť súd posúdil ako návrh na uzavretie zmluvy zo strany žalovanej, tzn. že žalovaná v zmysle ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka dala žalobcovi ako veriteľovi návrh na uzatvorenie zmluvy. V súlade s ustanovením § 44 Občianskeho zákonníka, by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia návrhu žalovanej žalobcom. Avšak ak prijatie návrhu obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou, v tomto prípade dlžníkom - žalovanou, prijatý. Žalobca v časti 6. Žiadosti, ktorý vyplnil až potom, ako mu bola doručená zo strany žalovanej a to dňa 27. 06. 2014, uviedol v Žiadosti iné údaje oproti návrhu žalovanej, uvedené v časti 5. Konkrétne žalovaná v časti 5. uviedla, že informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb, ak bude uzavretá) je 32,27 Eur a žalobca v časti 6. uviedol, že informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb) je 32,27 Eur. Žalovaná v časti 5. Tiež uviedla, že účel čerpania úveru je nákup elektroniky, žalobca v časti 6. k účelu čerpania úveru nič neuviedol. Okrem toho Žalovaná v časti 5. neuviedla žiadny údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania avšak žalobca v časti 6. uviedol, že ročná úroková sadzba úrokov z omeškania je 5,15 %. Preto potom súd považoval konanie žalobcu ako veriteľa za nový návrh na uzavretie zmluvy a nie za prijatie návrhu predloženého žalovanou. Tento nový návrh žalobcu však zo strany žalovanej aby dlžníka nebol prijatý. V zmysle ustanovenia § 44 Občianskeho zákonníka sa totiž vyžaduje, aby žalovaná takýto nový návrh prijala v súlade so zákonom a to písomne, pretože na písomný návrh sa vyžaduje písomné prijatie návrhu. Súd konštatuje, že ani dojednanie v bode 2. bod 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. v znení, že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti, nemôže umožniť veriteľovi platne uzatvoriť zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom t.j. písomne. Preto súd dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi stranami sporu nevznikla. Ak žalobca so žalovanou mali záujem uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, takáto zmluva v písomnej forme súdu preložená nebola.

22. Potom každá zo strán sporu je povinná vrátiť druhému všetko, čo jedna od druhej dostali a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Podstatou bezdôvodného obohatenia je teda zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenia vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Zo zmluvy ktorá nevznikla, ide o plnenie bez právneho dôvodu. Táto povinnosť je vzájomná. Preto by mal žalobca nárok len na vrátenie plnenia, ktoré poskytol žalovanej z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovaná by bola povinný vrátiť žalobcovi len tú sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou peňažných prostriedkov a zaplateným plnením. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej sumu vo výške 522,- Eur. Z Karty klienta (č. l. 19-20), predloženého žalobcom vyplýva platobná disciplína žalovanej ako dlžníka a síce, že žalovaná zaplatila žalobcovi dňa 26. 08. 2014 sumu vo výške 32,27 Eur a dňa 16. 09. 2014 sumu vo výške 16,- Eur, spolu sumu vo výške 48,27 Eur. Zostala tak nezaplatená suma vo výške 473,73 Eur, ktorú žalovaná žalobcovi ku dňu rozhodnutia súdu nezaplatila, preto je povinná vydať ju žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie.

23. Žalovaná však na pojednávaní vzniesla námietku premlčania práva žalobcu. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktoré nemožno oprávnenému súdne priznať. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu a to subjektívnu a objektívnu. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná, resp. desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Je nesporné, že k bezdôvodnému obohateniu žalovanej došlo, pretože žalobcovi zaplatila len sumu 48,27 Eur, pričom žalobca jej vyplatil sumu 522,- Eur. Z karty klienta žalovanej vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bola vždy k 1. dňu v mesiaci, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú žalobcu následne aj pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, teda k 01. 10. 2014 sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovanej a začala sa mu počítať subjektívna premlčacia doba, ktorá by uplynula najskôr 01. 10. 2016. Platí pravidlo, že subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba so zreteľom na to, že o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, kto ho získal a na koho úkor, sa oprávnený subjekt nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu však dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Z Karty klienta žalovanej je zrejmé, a žalovaná túto skutočnosť nenamietala ani nespochybnila, že žalovanej bolo poskytnuté plnenie dňa 27. 06. 2014, teda od 28. 06. 2014 začala plynúť 3 ročná objektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 28. 06. 2017. Žaloba žalobcu zo dňa 01. 08. 2017 bola podaná na súde dňa 07. 09. 2017, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Preto je právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané. Z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, preto súd musel prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku žalobcu a nemohol žalobcovi premlčané právo priznať.

24. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 , najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .