Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32Csp-247-2017.pdf
PDF · 109.78 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/247/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLETCTION, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríkova, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, o zaplatenie 1.568,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 160,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne počítaným zo sumy 160,82 eur od 22.01.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach po 40,-, a to vždy do 28. dňa v mesiaci až do úplného splatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Prvá splátka bude splatná 28. deň nasledujúceho mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.568,96 eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške 81,84 eur, s úrokom vo výške 1.083,73 eur, so zmluvným úrokom vo výške 19,5 % počítaným zo sumy 1.568,96 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.568,96 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 29,50 eur a náhrady trov konania.
2. Súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobnému návrhu. Žalovanej bola doručená žaloba dňa 02.05.2018. Žalovaná sa v stanovenej lehote nevyjadrila.
3. Súd nariadil pojednávanie na deň 17.07.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca (jeho zástupca) a dostavila sa žalovaná. Žalobca doručil súdu pred pojednávaním podanie, v ktorom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a žiadal rozhodnúť v zmysle podanej žaloby. Žalobca súčasne špecifikoval sumu úrokov z omeškania a z úveru. Žalovaná sa na pojednávaní vyjadrila, že pokiaľ pracovala a mala prácu, tak úver splácala, má postihnutého syna. Zostala na úrade práce, má tri deti. Štvrtý najstarší syn spáchal samovraždu pred dvoma rokmi. Manžel nastúpil teraz do práce, mal by zarábať 700,- eur. Bola by schopná splácať po 50,- eur.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou č.l. 1-4, prehľadom splácania č.l. 5-6, doručenkami a podacími lístkami č.l.7-8, Obchodnými podmienkami č.l. 8-9, sadzobníkom poplatkov č.l. 11-14, výzvou na zaplatenie č.l. 16-17, obchodnými podmienkami č.l. 16-38, výzvou č.l. 39, doručenkou
č.l. 38, zmluvou č.l. 39, 40-41, vyjadrením žalobcu č.l.56-67, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzy, doklady k vzdelávaciemu programu dieťaťa.
5. Žalobca v žalobe (a vyjadrení) uviedol, že dňa 21.07.2011 uzatvorili žalobca a žalovaná zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.500,- eur, ktorý mala žalovaná povinnosť splatiť v súlade s úverovou zmluvou v splátkach vo výške podľa zmluvy. Žalovaná sa dostala do omeškania, preto žalobca predčasne zosplatnil úver. Žalobca sa domáha nesplateného úveru, úrokov z úveru a úrokov z omeškania.
6. Z obsahu žaloby aj listinných dôkazov plynie, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.500,- eur, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 60 eur počas 70 mesiacov. Celková výška nákladov bola uvedená v sume 1.669,61 eur, počet splátok 70, RPMN bola uvedená vo výške 21,34%, priemerná RPMN 17,62 %, úroková sadzba 19,5 % ročne pričom v zmluve absentoval údaj o celkovej čiastke, ktorú má žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť. Z obsahu predložených listín (prehľad splátok, ako aj vyjadrenie žalobcu) plynie, že žalovaná uhradila platby vo výške 2339,18 eur, pričom žalobca započítal sumu 159,36 eur na poplatky, sumu vo výške 1248,78 eur na zmluvné úroky a sumu 931,04 eur na istinu. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil k 08.01.2015. Oznámenie o predčasnej splatnosti bolo žalovanej doručené dňa 12.03.2015 (č.l.38). Súčasne žalovaná bola vyzvaná v uvedenom oznámení na úhradu dlhu do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca sa domáha zaplatenia aj úrokov z úveru vo výške 1165,57 eur, úrokov z omeškania vo výške 5,05% a úrokov z úveru vo výške 19,5 % počítanými z dlžnej sumy 1.568,96 eur od 01.11.2017 do zaplatenia. Poplatkov v sume 29,50 eur pozostávajúcich z poplatkov za 2.upomienku v sume 24,90 eur, za upozornenie pred výzvou v sume 1,10 eur, za výzvu na splatenie úveru v sume 3,35 eur.
7. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov platných a účinných v čase vzniku zmluvy.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) až k) zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
13. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
14. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, 15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
16. Podľa 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia
22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 08.01.2015 vo výške 0,05% , t.j. 5,05%.
25. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazala žalovaná dohodnutým spôsobom vrátiť. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), nakoľko v zmluve nebolo dohodnuté účelové určenie prostriedkov tak, že by vylučovalo použitie ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
26. Žalobca a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.500,- eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, a to vôbec nie je uvedená celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, nakoľko prenásobením výšky splátok 60,- eur x 70 mesiacov dostaneme sumu 4200,- eur, a táto hodnota nie je uvedená v zmluve, a to vôbec, pričom povinnosťou poskytovateľa úveru bolo túto sumu uviesť. Ďalej v zmluve absentujú predpoklady na výpočet RPMN. V zmluve taktiež absentuje zákonom stanovené členenie splátok s rozdelením na istinu a príslušenstvo. v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ a síce výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky s poistením 60,- eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. Uzavretú zmluvu súd považuje za zmluvu spotrebiteľskú, čo nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia súd uvádza, že zákon ukladá povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počte a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov. Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd pri svojich záveroch vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/197/2016 zo dňa 30.11.2016, ktoré si súd prvej inštancie dovolil citovať, a s ktorým sa plne stotožňuje. Súd v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15 má za to, že v zmysle uvedeného rozhodnutia sa článok 23 smernice 2008/48 má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie členenia splátky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko v prípade plnení a ich započítaní žalobcom, bez tohto nemôže objektívne posúdiť výšku svojho záväzku a v takomto prípade by bol odkázaný na ľubovôľu žalobcu, preto aj v zmysle výkladu k článok 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov. Ďalej má súd za to, že v obsahu zmluvy nie sú dohodnuté ani žalobcom uplatnené poplatky za výzvy, ktoré si žalobca uplatnil, a preto ich žalobca nemá právo požadovať. Súd konštatuje, že tieto poplatky, ktoré žalobca uplatňuje majú povahu zmluvnej pokuty, ktorá však pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu a individuálne dojednanie, čo však v konaní nebolo preukázané. Súd chápe, že pre žalobcu uvedené poplatky predstavujú určitý nástroj na to, aby dlžník si plnil svoje záväzky, avšak pre spotrebiteľa neprinášajú uvedené poplatky nič, len zvýšenú finančnú záťaž. Vzhľadom na uvedené súd posúdil tieto nároky ako nároky z neplatného právneho dôvodu (§39 OZ), nakoľko takáto zmluvné pokuty neboli individuálne ani písomne dohodnuté, a preto žalobca nemá na ich zaplatenie nárok. Uvedené náležitosti úverovej zmluvy sú zásadné a podstatné pri rozhodovaní spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti, kde bolo požadované zaplatenie poplatkov zamietol. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatuje, že účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť ako aj povinnosť skutkových tvrdení, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Súd ďalej konštatuje, že žalobca svojou neúčasťou na pojednávaní nevyužil svoje procesné oprávnenia, ktoré má, pričom za uvedeného zisteného skutkového stavu súd rozhodol na základe predložených dôkazov.
27. Z dôvodov uvedených vyššie súd návrhu vyhovel len v časti nezaplateného skutočne poskytnutého úveru, t.j. v sume 2.500,- eur po odpočítaní zaplatených splátok vo výške 2339,18 eur, t.j zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 160,82 eur. Súd ďalej vyhovel žalobcovi v časti požadovaného úroku z omeškania, a to v požadovanej výške 5,05 % odo dňa vzniku omeškania t.j. od 22.01.2015, pričom vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd dátum pre priznanie úrokov z omeškania určil nasledovne. Žalobca úver zosplatnil 08.01.2014, zásielku žalovaná prevzala 12.01.2015, lehota na plnenie 10 dní určená v zosplatnení uplynula dňa 21.01.2015, t.j. omeškanie nastalo dňa 22.01.2015, od ktorého súd priznal úroky z omeškania z priznanej sumy. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, na základe vyššie uvedených skutočností (ods. 25 až 26).
28. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
29. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
30. Súd v súlade so žiadosťou žalovanej umožnil jej splniť dlh žalobcovi v splátkach po 40,- eur, vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá umožňuje splniť dlh v mesačných splátkach do 24 mesiacov, vychádzajúc z tvrdenej ťaživej finančnej a rodinnej situácie žalovanej (tri maloleté deti, z toho jedno z vážnymi zdravotnými problémami - postihnutie), manžel len teraz nastúpil do zamestnania, pričom majú ďalšie záväzky, a donedávna poberali dávky v hmotnej núdzi (rok 2017), pričom v súčasnosti poberá žalovaná rodičovský príspevok Splátky sú umožnené pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
31. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
35. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
36. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
37. O náhrade trov konania by mal rozhodnúť súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaná ako účastník úspešnejší v konaní. Súd vypočítal úspech žalobcu na hodnotu 10,25 % (žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 160,82 eur (pre účely rozhodnutia je pre výpočet je postačujúce použiť istinu), pričom sa domáhal zaplatenia sumy 1568,96 eur. Výpočet úspechu nasledovne 160,82 eur /1568,96 eur x 100=10,25%. Úspech žalovanej predstavoval 89,75 % a čistý úspech žalovanej po odpočítaní úspechu žalobcu (89,75% - 10,25% = 79,5%. Súd by mal teda rozhodnúť, že žalovanej priznáva nárok na zaplatenie 79,5% trov konania. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko tejto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).