Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-246-2021.pdf
PDF · 80.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/246/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti H.: C. nar. XX.X.XXXX a R. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov: Y. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na V. ul. č. XXX/XX v R. právne zastúpenej Mgr. Ivanou Hačkovou advokátkou so sídlom AK na Hollého ul. č. 5 v Sobranciach a H. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. J. P. č. XX v H. zastúpeného splnomocnenkyňou JUDr. Jitkou Hurovou bývajúcou v Kochanovciach č. 67 Humenné v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce 11.2.2021 č.k. 23P/193/2019-151 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a o dlžnom výživnom pre obe mal. deti.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať a spravovať majetok mal. detí. Zaviazal otca prispievať matke na výživu mal. C. 80 Eur mesačne a na výživu mal. R. 80 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 14.10.2019 do budúcna. Dlžné výživné pre mal. C. vo výške 460 Eur za obdobie od 14.10.2019 do 31.1.2021 povolil otcovi splácať matke s bežným výživným po 30 Eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Dlžné výživné pre mal. R. vo výške 460 Eur za obdobie od 14.10.2019 do 31.1.2021 povolil otcovi splácať matke s bežným výživným po 30 Eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Upravil styk otca s mal. deťmi každý párny týždeň kalendárneho roka v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec prevezme mal. deti od matky v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde jej ich v stanovenom čase následne aj odovzdá. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
2. Proti výrokom o určení výživného a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Má za to, že sa mu podstatne zmenili schopnosti a možnosti prispievať na mal. deti v určenom rozsahu, pretože potom ako sa vrátil z výkonu väzby sa mu nepodarilo začleniť do spoločnosti, nevlastní žiadny majetok, nedarí sa mu v podnikaní a nemá žiadny príjem. Okrem toho sa oženil a čaká s manželkou dieťa. V neposlednom rade mu komplikácie spôsobuje aj nepriaznivá epidemiologická situácia, v dôsledku ktorej nie je možné, aby si našiel akúkoľvek prácu. Súdu prvej inštancie vytýka, že pri určovaní výživného nevzal do úvahy, že je bez práce, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére a momentálne sa nachádza v existenčných problémoch. Určené výživné je pre neho likvidačné.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne. Poukázal na to, že rodičia majú medzi sebou konfliktnú situáciu s prvkami verbálnej agresie a afektu, ktoré sa niekedy vyhrotili do fyzických atakov. Z uvedeného dôvodu bol otec mal. detí vzatý na istý čas do väzby. Rodine poskytovali sociálne poradenstvo, stimulovali k bezkonfliktnej komunikácii a ku vzájomnému konsenzu. Motivovali matku na riadnu prípravu mal. detí na kontakt s otcom.
4. Matka sa k odvolaniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka nevyjadrila.
5. Výroky rozsudku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky, o tom, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok a o styku otca s mal. deťmi, neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, pričom jeho odvolacia argumentácia je takmer totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. Súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodu na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Otec ani v odvolacom konaní nepreukázal žiaden objektívny dôvod, pre ktorý sa vzdal svojho predchádzajúceho zamestnania a príjmu 504 Eur mesačne, ktorý tam dosahoval. Skutočnosť, že otec si následne založil živnosť, nemôže ísť na úkor výživného pre mal. deti, pretože túto činnosť sa otec rozhodol vykonávať na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia zisku. Ani skutočnosť, že otec bol vzatý do väzby pre podozrenie z pokračovania v úmyselnej trestnej činnosti, v dôsledku čoho u neho údajne došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor mal. detí. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním s následnou väzbou "zbavil" (alebo mohol "zbaviť") svojej vyživovacej povinnosti. V danej veci otec predloženou argumentáciou nepreukázal a nepresvedčil odvolací súd, že by táto mala podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám mal. detí. Preto aj odvolací súd vychádzal z potenciálnych schopností otca, z jeho možností
uplatniť sa na širšom trhu práce a schopnosti zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho a hlavne zodpovedného prístupu a neprihliadol na jeho aktuálne deklarované príjmové a majetkové pomery, ktorými sa snažil dosiahnuť zrušenie napadnutých výrokov o výživnom a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd neakceptoval námietku otca, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom neprihliadol aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči dcére, pretože z bodu 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie túto okolnosť riadne zohľadnil. Pokiaľ otec tvrdí, že nie je schopný prispievať na mal. deti v určenom rozsahu preto, že sa oženil a čaká ďalšie mal. dieťa, odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a aby táto zmena pomerov povinného nešla na úkor skôr narodeného maloletého dieťaťa, o ktoré sa osobne nestará, ale len na úkor samotného otca, ktorý takéto zaväzujúce rozhodnutie prijal. Pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti je takou zmenou pomerov, ktorú otec mohol objektívne ovplyvniť (na rozdiel od mal. detí), a teda neopodstatňuje zásah do určeného výživného pre mal. deti formou zmeny alebo zrušenia napadnutých výrokov o výživnom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať z jeho potencionálneho príjmu na výživu mal. detí po 80 Eur mesačne, a to aj po zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich ostatných výdavkov a vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná.
10. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a o trovách konania, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.
11. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.