Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Pc-36-2017.pdf
PDF · 115.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24Pc/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v právnej veci navrhovateľky: P. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX,XXX XX L., právne zastúpená JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom, Jarkova 63, 080 01 Prešov, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX U. B. P., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletej: I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX L., v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že T. V., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej: I. Š., nar. XX.XX.XXXX, dieťa matky P. Š., nar. XX.XX.XXXX.
II. Maloletá I. Š., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky P. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. Š. výživným vo výške 120 eur, ktoré je splatné vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, a to od 12.09.2016 do budúcna.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 12.09.2016 do 31.07.2018 vo výške 2 716 eura p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
V. Otec je povinný zaplatiť matke maloletej náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 46,14 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
VII. Styk otca s maloletou I. n e u p r a v u j e.
VIII. Otec j e p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 414,80 eura v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Prešov.
IX. Navrhovateľka m á n á r o k na náhradu trov konania voči otcovi maloletej v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 2. 2017 sa navrhovateľka domáhala určenia otcovstva k mal. I. Š., zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca maloletej
vo výške 120 eur mesačne od 12.09.2016 do budúcna, zaplatenia dlžného výživného a nákladov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom vo výške 500 eur ako aj náhrady trov konania. Styk otca s maloletou matka nežiadala upraviť. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že otcovstvo k maloletej doteraz nebolo určené a maloletá nemá v rodnom liste zapísaného svojho otca. Uviedla, že s otcom maloletej sa zoznámila dňa 15. 8. 2015 v Spišskej Novej Vsi. V období rozhodujúcom pre počatie maloletej sa pohlavne stýkala iba s ním a to v mesiaci december 2015, vždy in utero, styk bol vždy dokonaný a nechránený. Preto len on môže byť otcom maloletej. Keď mu oznámila, že je tehotná a po narodení maloletej, s ňou nekomunikoval, ani jej žiadnym spôsobom neprispel a neprispieva. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, pretože okrem neho s s iným mužom nesúložila v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Matka uviedla, že je na rodičovskej dovolenke a poberá štátne sociálne dávky a prídavok na dieťa v celkovej výške okolo 270 eur mesačne. Iný príjem nemá. S úhradou životných nákladov, nákladov na maloletú a nákladov na bývanie jej pomáhajú rodinní príslušníci. Navrhovateľka uviedla, že odporca má aj inú vyživovaciu povinnosť, nevie však, či je zamestnaný a či má nejaký príjem. Aj v negatívnom prípade ho to nezbavuje povinnosti vyživovať maloletú a je povinný primerane sa podieľať na úhradách jej životných potrieb a učiniť všetko preto, aby sa na tom spolupodieľal. V prípade, ak nemá prácu a pravidelný príjem, je povinný sa zamestnať, pričom navrhovateľka nevie o žiadnych objektívnych okolnostiach, ktoré by mu bránili zarobiť si na potreby svojej dcéry. V prípade, ak podniká a účtovne vykazuje stratu, má učiniť všetko preto, aby maloletá mala aj zo strany otca zaistené svoje hmotné nároky najmä s ohľadom na to, že navrhovateľka má toho času výrazne obmedzené možnosti zarobiť si na svoje životné náklady ako aj na náklady maloletej, pretože je na rodičovskej dovolenke, nemá žiadneho životného partnera a jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, má zdravotné problémy. Navyše sa o maloletú osobne stará a tak by mala byť miera finančného zabezpečenia životných potrieb maloletej vo väčšej miere na otcovi. Aj počas tehotenstva bola jej schopnosť zabezpečiť si prostriedky na výživu výrazne obmedzená a to v dôsledku vážneho onkologického ochorenia, ktorého stav sa po pôrode upravil, avšak stále je sledovaná špecialistom. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou v trojizbovom družstevnom byte. Všetky náklady súvisiace s bývaním hradí jej matka. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, je členkou bytového družstva a má uzatvorenú nájomnú zmluvu na byt, kde býva. Životné náklady na mesiac navrhovateľka špecifikovala takto: inkaso vo výške 190 eur (platí matka navrhovateľky), strava 200 eur, oblečenie a obuv priemerne vo výške 50 eur (platí matka navrhovateľky), hygiena vo výške 20 eur, telefón 40 eur. Náklady na starostlivosť o maloletú predstavujú mesačne: strava 120 eur (Nutrilon) a 80 eur (čaje, výživy, príkrmy), oblečenie a obuv 25 eur, hygiena, hračky 50 eur, lieky 20 eur. Matka špecifikovala náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom takto: lieky v tehotenstve 20 eur, detský kočiar 200 eur, detská výbavička maloletej (ošatenie, hygienické prípravky, vanička, detský pultik a iné) 200 eur, poplatky u lekárov (USG a iné) 100 eur, tehotenské oblečenie 50 eur. 3. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené (ďalej tiež ako „odporca“) sa vo veci písomne nevyjadril napriek tomu, že návrh spolu s prílohami ako aj výzvou na vyjadrenie mu boli doručené do vlastných rúk dňa 8. 11. 2017. 4. Navrhovateľka na výzvu súdu, aby špecifikovala nárok na zaplatenie sumy 500 eur súdu predložila potvrdenia o kúpe kočíka, náušníc, plienok, oblečenia, kozmetiky, hračiek, vibračného kresielka, dojčenskej stravy. Uviedla, že maloletej musela zakúpiť rôzne druhy oblečenia, zabezpečiť si stravu, hygienu a iné potreby. Vždy maloletej kupuje potrebné veci, ktoré sa opakujú a nie od všetkého si nechávala potvrdenia. Ona si tiež v súvislosti s tehotenstvom musela kúpiť nové oblečenie, musela mať úplne inú stravu než dovtedy, pričom otec maloletej jej neprispel žiadnou sumou na tieto potreby. Požadovaný nárok je iba symbolický a má za to, že takáto suma je neprimerane nízka a nedostatočná skutočných nákladov. Bežne sa iba výbavička pre novorodenca kupuje za vyššiu sumu, nehovoriac o kočíku a podobne. 5. Súd nariadil pojednávanie na 14. 2. 2018, na ktorom odporca uviedol, že nie si je istý otcovstvom, preto navrhol znalecké dokazovanie. Uviedol, že preddavok vo výške 400 eur je schopný zložiť do pätnástich dní. 6. Uznesením č. k. XXPc XX/XXXX - XX zo dňa 14. 2. 2018 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, odvetvie - analýza DNA a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Prof. RNDr. Ivana Bernasovského, DrSc, ktorý dňa 17. 5. 2018 súdu doručil znalecký posudok č. XX/XXXX spolu s vyúčtovaním znalečného vo výške 414,80 eura. 7. Výzvou zo dňa 21. 5. 2018, ktorá bola doručená odporcovi dňa 29. 5. 2018, súd vyzval odporcu na predloženie dôkazov o jeho príjme za obdobie od septembra 2006 doposiaľ. Odporca na uvedenú
písomnú výzvu súdu nereagoval. Odporca bol na predloženie dokladov o príjme a výdavkoch urgovaný telefonicky dňa 25. 6. 2018 ako aj 16. 7. 2018. 8. Uznesením č. k. XXPc XX/XXXX - XXX zo dňa 22. 6. 2018 súd priznal znalečné znalcovi Prof. RNDr. Ivanovi Bernasovskému, DrSc. vo výške 414,80 eura a nariadil učtárni Okresného súdu vyplatiť znalečné v tejto výške preddavkovane z rozpočtových prostriedkov štátu nakoľko odporca preddavok neuhradil. 9. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to rodným listom mal. Ley, potvrdením o nároku na materské, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, potvrdením o nákupe tovaru, lustrum katastra nehnuteľností, potvrdením Okresného riaditeľstva PZ, potvrdením Sociálnej poisťovne, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch, potvrdením o poberaní príspevku na starostlivosť o dieťa, potvrdením firmy De Heus, zmluvou o poskytovaní sociálnej služby ako aj inými listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutočný stav: 10. Dňa 12.09.2016 sa navrhovateľke narodila mal. I. Š., ktorá nemá v rodnom liste uvedeného otca. 11. Zo záveru znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Prof. RNDr. Ivanom Bernasovským, DrSc. vyplýva, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvom odporcu. Otcovstvo T. V. k maloletej I. Š. možno preto pokladať za prakticky dokázané. 12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplýva, že navrhovateľka býva s maloletou dcérou v trojizbovom družstevnom byte v spoločnej domácnosti so starou matkou maloletej. Inkaso s nájomným vo výške 300 eur mesačne doposiaľ uhrádzala iba stará matka, nakoľko navrhovateľka jej finančne nemohla prispievať, keďže jej príjem pozostával iba z rodičovského príspevku a rodinného prídavku. V máji tohto roku sa zamestnala a pomernou časťou úhrady sa bude podieľať na inkase a na nájomnom. Šetrením v domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa, ktoré sa vyvíja primerane svojmu veku. Maloletá je zdravým dieťaťom, matka v prípade ochorenia jej kupuje vitamíny, probiotiká, sirupy od teploty, proti kašľu aj iné liečivá podľa pokynov lekárky. Ostatné výdavky na dieťa sú bežného charakteru a súvisia so zabezpečením každodenných potrieb dieťaťa. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, plienky a podobne. Matka mesačne uhrádza dcére úrazové poistenie spojené so sporením vo výške 27 eur. ÚPSVaR navrhol vo veci určenia otcovstva rozhodnúť v súlade so znaleckým posudkom, zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné od narodenia dieťaťa vo výške, ktorá bude zodpovedať opodstatneným potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca. 13. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľke vznikol nárok na materské od 1.08.2016 do 05.04.2017, pričom výška materskej dávky v 08/2016 bola 184,20 eura, v 09/2016 bola 263,10 eura, 10/2016 bola 271,80 eura, 11/2016 bola 263,10 eura, 12/2016 bola 271,80 eura. Od apríla 2017 bola navrhovateľka poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 214,70 eura a od mája 2018 poberá príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 280 eur. Za jasle uhrádza na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby sumu 280 eur mesačne. Navrhovateľka je od septembra 2016 poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti ani motorového vozidla, býva v družstevnom byte spolu so svojou matkou, kde uhrádza náklady na bývanie vo výške 150 eur mesačne. Navrhovateľka je od 09.05.2018 zamestnaná vo firme De Heus, kde jej čistý príjem za mesiac máj bol 480,94 eura. 14. Z dokladu o kúpe tovaru vyplýva, že navrhovateľka zakúpila oblečenie pre seba spolu vo výške 46,14 eura. Ostatné doklady o kúpe tovaru sa týkali oblečenia, stravy a hygieny pre maloletú vrátene dokladu o kúpe kočiarika vo výške 200 eur, vibračného kresielka vo výške 38,99 eura, rukávnika 7,83 eura, detských náušníc vo výške 82,62 eura a iných výdavkov pre maloletú (potraviny, Nutrilon, oblečenie, hračky, hygienické potreby ...).
15. Odporca na pojednávaní uviedol, že je živnostníkom, no podáva návrh na osobný bankrot. Jeho príjem v posledných dvoch rokoch nepresiahol viac ako 3000 eur až 4000 eur ročne. V súčasnej dobe žije so svojou matkou, ktorej prispieva na domácnosť sumou 150 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú si plní na základe rozsudku súdu vo výške 100 eur. 16. Rozsudkom zo dňa 05.06.2017 Okresný súd Spišská Nová Ves schválil rodičovskú dohodu o zvýšení výživného zo strany otca na maloletú U. U., nar. X.X.XXXX s tým, že výživné bolo zvýšené zo sumy mesačného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na sumu 100 eur mesačne od 1.1.2017. Taktiež bolo rozhodnuté o zaostalom výživnom za obdobie od 1.1.2017 do 31.5.2017 v celkovej výške 460 eur, ktoré sa otec zaviazal uhradiť k rukám matky v dvoch splátkach po 230 eur mesačne spolu s bežným výživným najneskôr do 15.7.2017, pod stratou výhody splátok.
17. Odporca na písomnú výzvu súdu ani na telefonickú urgenciu súdu nepredložil doklady o svojom príjme a výdavkoch. 18. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 19. V danom prípade zo záverov znaleckého posudku znalca Prof. RNDr. Ivana Bernasovského, DrSc. Č. XX/XXXX jednoznačne vyplýva, že otcom mal. Ley je odporca, preto súd návrhu na určenie otcovstva vyhovel. 20. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 21. Súd mal v konaní preukázané, že mal. I. je od narodenia v osobnej starostlivosti matky, ktorá riadnym spôsobom zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Otec maloletej sa o ňu nezaujíma, nenavštevuje ju a na pojednávaní uviedol, že nevie, či sa s ňou bude stretávať. Z týchto dôvodov súd zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania navrhli styk otca s maloletou neupraviť a otec sa nedomáha styku s dcérou, súd styk otca s mal. Leou neupravil. 22. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 76 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime účinného do 30.06.2017, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime účinného do 30.06.2018, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 199,48 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime účinného od 01.07.2018, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 205,07 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. 24. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že matka poskytuje maloletej od jej narodenia osobnú starostlivosť. Matka na výzvu súdu riadne zdokladovala výšku svojich príjmov od narodenia maloletej až doposiaľ. V čase od 01.08.2016 do apríla 2017 poberala materskú dávku vo výške cca 270 eur mesačne, od apríla 2017 bola navrhovateľka poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 214,70 eura mesačne a od mája 2018 poberá príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 280 eur. Za jasle uhrádza na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby sumu 280 eur mesačne. Navrhovateľka je od 09.05.2018 zamestnaná vo firme De Heus, kde jej čistý príjem za mesiac máj bol 480,94 eura. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v družstevnom byte, na náklady spojené s bývaním prispieva odkedy je zamestnaná sumou 150 eur mesačne. Žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. 25. Otec maloletej výšku svojho príjmu nezdokladoval a to ani po písomnej a dvoch telefonických urgenciách súdu. Uviedol, že je živnostníkom, pričom jeho príjem za posledné dva roky nepresiahol 3000 - 4000 eur ročne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére z predchádzajúceho vzťahu vo výške 100 eur mesačne. Žije so svojou matkou, ktorej uhrádza na domácnosť sumou 150 eur mesačne. 26. Vzhľadom k tomu, že otec maloletej je živnostníkom (toto skutkové tvrdenie nebolo spochybnené, preto ho súd považoval za nesporné), teda má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, bolo jeho povinnosťou súdu preukázať výšku svojich príjmov a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Vzhľadom k tomu, že otec tak neučinil a výzvy súdu ignoroval, súd nemal inú možnosť ako postupovať v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a aplikoval právnu domnienku
- predpoklad výšky priemerného mesačného príjmu. Súd poukazuje na to, že v prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, je takzvaná vyšetrovacia zásada podľa § 35, § 37 CMP prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať pred súdom: 1. príjmy z inej než závislej činnosti, 2. predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3. umožniť súdu sprístupneným údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní hociktorú z týchto povinností, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima, ktorá od 01.07.2016 bola vo výške 198,09 eura, od
01.07.2017 vo výške 199,48 eura a od 01.07.2018 vo výške 205,07 eura, teda dvadsaťnásobok týchto súm predstavuje 3961,80 eura, 3989,60 eura a 4 101,40 eura. Súd dodáva, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti. 27. Za stavu, keď súd vychádzal z predpokladaného príjmu otca vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima, považuje navrhovateľkou uplatnenú sumu výživného vo výške 120 eur mesačne za dôvodnú vzhľadom k veku a odôvodneným potrebám maloletej, pričom matka riadne uviedla a zdokladovala výdavky súvisiace so zabezpečením starostlivosti o maloletú. Súd zohľadnil tiež tie výdavky, ktoré si matka uplatňovala v súvislosti s nákladmi spojenými s tehotenstvom a pôrodom, nakoľko väčšia časť týchto výdavkov sa týkala práve maloletej (detské oblečenie, detský kočík, výbavička, strava pre dieťa a pod.). Súd určil vyživovaciu povinnosť od narodenia dieťaťa. Priznanie výživného od tohto momentu nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko matka návrh podala cca cca päť mesiacov po pôrode, kedy celú svoju starostlivosť musela venovať novonarodenému dieťaťu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného od narodenia dieťaťa súd považuje práve primárnu povinnosť matky osobne sa starať o novonarodené dieťa a je len prirodzené, že až po istej asimilácii na novú životnú situáciu, riešila navrhovateľka určenie otcovstva a s ním súvisiace nároky na výživné. 28. Otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 12.09.2016 do 31.07.2018 vo výške 2 716 eura (za 19 dní v mesiaci september 2016 vo výške 76 eur, za obdobie od 09/2016 do 07/2018: 22 mesiacov x 120 eur = 2640 eur). Tento dlh súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas. 29. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 30. V danom prípade si matka uplatnila sumu 500 eur ako náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom. V súvislosti s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom aplikačná prax odlišuje náklady spojené s tehotenstvom (predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia) a náklady spojené s pôrodom (pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia), t.j. náklady, ktoré vzniknú žene v súvislosti s uvedenými skutočnosťami, od nákladov na zaobstaranie detskej výbavičky (postieľka, ošatenie a pod.), ktoré sú súčasťou výživného pre maloleté dieťa. 31. Za účelom preukázania svojho nároku navrhovateľka predložila fotokópie dokladov o kúpe tovaru, avšak iba pokiaľ ide o sumu 46,14 eura (oblečenie) mal súd za preukázané výdavky matky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom. Vo zvyšnej časti išlo o doklady preukazujúce kúpu detského oblečenia, detskej stravy, kočíka pre maloletú, vibračného kresielka a iných, ktorých vynaloženie súd zohľadnil v súvislosti s určením vyživovacej povinnosti na maloletú Leu. Vzhľadom k tomu, že matka neuviedla a nezdokladovala ďalšie náklady jej vzniknuté v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, súd priznal navrhovateľke titulom nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sumu 46,14 eura a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. 32. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. V danom prípade bola navrhovateľka v konaní o určenie otcovstva úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči otcovi maloletej v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd mal za to, že je spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov konania celom rozsahu, nakoľko otec maloletej s ňou prestal komunikovať, otcovstvo k maloletej popieral a určenia otcovstva sa musela domáhať podaním návrhu na súde. Vzniknuté trovy konania spočívajúce v právnom zastúpení nemožno považovať na neúčelne a nedôvodne vynaložené. Z týchto dôvodov súd priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania. 34. Podľa § 49 ods. 1, 2 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na
oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. 35. V danom prípade súd uznesením č. k. XXPc XX/XXXX - XX zo dňa 14.02.2018 nariadil znalecké dokazovanie a súčasne uložil mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (odporcovi) povinnosť zložiť preddavok v sume 400 eur na trovy znaleckého dokazovania nakoľko súd nezistil podmienky pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň skutočnosti zistené znaleckým dokazovaním sú v záujme domnelého otca. Zo súdneho registra bolo zistené, že odporca preddavok na znalecké dokazovanie neuhradil. Uznesením č. k. XXPc XX/XXXX - XXX zo dňa 22. 6. 2018 súd priznal znalečné znalcovi Prof. RNDr. Ivanovi Bernasovskému, DrSc. vo výške 414,80 eura a nariadil učtárni Okresného súdu vyplatiť znalečné v tejto výške preddavkovane z rozpočtových prostriedkov štátu. Vzhľadom k tomu, že znalecký posudok vo veci určenia otcovstva bol vypracovaný a náklady na jeho vypracovanie znášal štát preddavkovane z rozpočtových prostriedkov štátu, pričom otcovstvo svedčí odporcovi, súd uložil otcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 414,80 eura.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.