Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41P/111/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Staničné námestie 9, Košice dieťa rodičov: matka A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F. - G. a otec H. C., I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F. - G., v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť zo strany otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na sumu 100 € mesačne, počnúc dňom 09.10.2023 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zo strany otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 09.10.2023 do 30.04.2024 vo výške 673,60 € povoľuje otcovi splácať v splátkach po 30 € mesačne, vždy popri bežnom výživnom, počnúc mesiacom nasledujúcim po vykonateľnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 28.07.2010.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka, matka maloletej (ďalej len matka resp. navrhovateľka) sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 9.10.2023 domáhala určenia výživného zo strany otca H. C., I. B., nar. XX.X.XXXX (ďalej len otec) na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len maloletá) , pričom žiadala, aby súdu uložil otcovi povinnosť prispievať na maloletú sumou 180 € mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci do rúk matky.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou od roku 2008, odkedy bol ukončený vzťah navrhovateľky a otca maloletej. Otec maloletej platil matke na maloletú nepravidelne, naposledy začiatkom roka 2024, odvtedy na maloletú neprispieva. Matka je zamestnaná, otca prepustili zo zamestnania, pričom nemá žiadne majetkové pomery, maloletá navštevuje strednú školu elokované pracovisko Jána Bocatia na Mládežníckej 3.

3. Tunajší súd uznesením č.k. - 9 zo dňa 12.10.2023 ustanovil maloletej za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „UPSVaR“).

4. UPSVaR vo svojej správe týkajúcej sa rodinných a sociálnych pomerov v rodine maloletej zo dňa 20.11.2023 uviedol, že matka maloletej na podanom návrhu v plnom rozsahu trvá, nakoľko od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností prešla dlhšia doba a otec maloletej si svoju vyživovaciu povinnosť

neplní a ani nijakým iným spôsobom sa na výchove a výžive maloletej nepodieľa. O maloletú sa nezaujíma, nekontaktuje ju. Z ich vzťahu pochádza aj maloletá J. C., nar. XX.XX.XXXX, otcovstvo nie je určené. Matka maloletých pracuje vo firme Howe ako operátor výroby. V rámci sociálneho šetrenia pomerov bol vykonaný pohovor s maloletou, ktorá k predmetu veci uviedla, že všetko čo potrebuje so sestrou im zakupuje mamka, niekedy ešte dávno im nejaké oblečenie kúpil aj otec, ale už dlhšiu dobu nie. Aktuálne nie sú s ním v žiadnom kontakte. Maloletá pôsobila celkovým spokojným dojmom, nedostatky v starostlivosti neboli zistené. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice má za to, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný a opodstatnený, odporúča mu v plnom rozsahu vyhovieť, nakoľko maloleté dieťa je odkázané na starostlivosť a výživu svojich rodičov a nemá možnosť sa samostatne živiť a zvýšiť si svoju životnú úroveň.

5. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 28.7.2010 bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc od 28.7.2010 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletej. V čase predchádzajúcej právnej úpravy žil otec maloletej v zahraničí, v Anglicku, kde býval v podnájme v 4 – izbovom byte spolu s priateľkou a s ich spoločným dieťaťom, ktorý mal v tom čase rok a pol. V spoločnej domácnosti bývalo aj dieťa jeho priateľky a tiež traja maloletí synovia otca, ktorých má s matkou maloletej. Príjem otca predstavoval 65,45 libier, pričom za byt uhrádzali 500 libier mesačne, čo však platila firma, v ktorej bol otec zamestnaný. Priateľka otca poberala rodičovský príspevok v sume 190 libier týždenne. Maloletá A. v čase predchádzajúcej úpravy bola vo veku 4 rokov a nemala mimoriadne výdavky.

7. Matka v čase podania návrhu, do rozhodnutia súdu bola zamestnaná v spoločnosti Howe Slovensko, s.r.o., ako operátor výroby. Má skončenú strednú školu bez maturity, odbor praktická žena, s tým, že, má zatiaľ zmluvu uzavretú do júla 2024 na 7 mesiacov, jej príjem je 700 € v priemere mesačne. Poberá rodinné prídavky vo výške 120 € mesačne na dve deti. Poberá aj daňový bonus na tieto 2 deti. Toho času má aj zdravotné problémy, arytmiu srdca, ďalej astmu a helikobaktera. Býva v 1-izbovom byte v Šaci s dcérami a so synom. Syn je plnoletý, dcéry sú A. K. J., ktorá má toho času 15 rokov, narodená je 18.09.2008, k nej ale nie je určené otcovstvo zo strany otca ktorým je taktiež H. C. . Za bývanie matka platí 280 €, jedná sa o mestský byt, ktorý jej bol pridelený. Za internet uhrádza mesačne 26 €. Vzala si viackrát úver, prvýkrát vo výške 4000 €, nakoľko potrebovala prerobiť byt a zakúpila deťom nejaké oblečenie. Ďalej si zobrala ešte pôžičky po 500 €, čiže spláca 167 € mesačne. Výdavky na MHD sú 25 €. Stravu kupuje asi za 150 € pre všetkých, pričom využíva aj stravné lístky. Syn, ktorý s matkou a maloletými sestrami žije v spoločnej domácnosti, sa zamestnal, takže bude matke finančne vypomáhať od ďalšieho mesiaca. Výdavky na lieky matky sú okolo 10-12 € mesačne na srdce a na žalúdok.

8. Maloletá A. je žiačkou 1. ročníka Strednej školy na Bocatiovej, odbor praktická žena. Ošatenie mesačne stojí okolo 30-40-20 € podľa toho, aké má matka finančné možnosti a aké má maloletá potreby, kozmetika 30 €. Matka hradí 10 € mesačne za kredit na mobil. V škole nemá žiadne výdavky, nakoľko maloletá sa v škole nestravuje, učebné pomôcky majú zadarmo, iba jej matka kupovala diár na začiatku roka za 6 €. Mimoriadne výdavky so zdravotným stavom dcéry nemá, ani pokiaľ ide o záujmové aktivity, náklady nemá. Otec maloletej vôbec matke na maloletú neprispieva. Otec v čase, kedy pracoval, dával dcéram po 20-30 € a aj matke prispieval po 100 € na každú.

9. Otec maloletej uviedol, že by platil výživné, ale momentálne nemá z čoho, nakoľko je nezamestnaný. Skúšal si nájsť robotu v Nemecku, ale všade žiadali anglický jazyk, takže sa musel vrátiť domov. Má skončené základné vzdelanie. Družka otca je toho času na materskej, čiže ona ho v podstate podporuje, živí. Družka má ešte 2 deti z predchádzajúceho vzťahu a spolu s otcom majú 1 dieťa A. I., nar. XX.X.XXXX, pričom očakávajú aj narodenie druhého spoločného dieťaťa. Pokiaľ ide o matku maloletej, spoločne majú 5 detí, z toho 3 synovia sú už plnoletí a samostatne zárobkovo činní. Otec býva v rodinnom dome u svojej družky, ide o rodinný dom jej rodičov. Bývajú tam viacerí, 50 € prispievajú s družkou na vodu a 100 € na elektriku, okolo 250 € platia výdavky na stravu. Požičiavajú si však peniaze, lebo nemajú na to finančné prostriedky. Otec nemá žiadne úspory, nevlastní ani motorové vozidlo. Otec má zdravotné

problémy, má parózu tváre, má poškodený nerv na tvári, aj so zrakom má problém na jednej strane, takže nemôže dvíhať ťažké bremená. Privyrába si ako SBS na nejakých akciách (neoficiálne), ale teraz už nie, ten dotyčný, ktorý mu tieto akcie na zárobok sprostredkoval má toho času nejaké problémy, takže už nie je možné robiť akcie. Otec uviedol, že nie je pravdou, že by nemal kontakt s deťmi, ako to uvádza matka, pretože je s nimi v kontakte, aj minulý mesiac, aj predvčerom s nimi rozprával. Otec predtým pracoval na živnosť ako balič zvitkov a v tejto oblasti má pracovné skúsenosti aj zo zahraničia. Jeho príjem z tejto činnosti bol cca 1.200 € , pracoval pre U.S.Steel, ale keďže s ním neobnovili zmluvu, musel túto činnosť ukončiť, a preto je bez príjmu odvtedy.

10. Podľa , , , , Zákon o rodine (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

12. Podľa zákona číslo o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 268,88 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 187,57 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 122,77 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

13. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

15. Podľa ,, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa , (ďalej len „“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

18. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

19. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinného rodiča. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie iba krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

20. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka žiadala. Posledná úprava výživného u maloletej bola určená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.7.2010. Výživné zo strany otca na maloletú bolo určené vo výške 30 % zo sumy životného minima počnúc dňom 28.7.2010. Súd skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej a jej rodičov. U maloletej určitá zmena pomerov nastala už len samotným plynutím času, nakoľko posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola v roku 2010, pričom náklady na život maloletej prirodzene vzrástli nielen ich zvýšeným vynakladaním na stravu, či ošatenie, ale objektívne sú podmienené aj štúdiom na strednej škole, vekom maloletej a rastom cien vo všeobecnosti. Súd v zásade nemal výhrady k bežným výdavkom na zabezpečenie starostlivosti o maloletú tak ako boli uvedené, odôvodnené a vyčíslené matkou. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal z možností a schopností rodičov s prihliadnutím na metodické usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2024, ktoré i keď má nezáväzný a odporúčací charakter, predstavuje významnú pomôcku pri rozhodovaní súdov o výške vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Rozsah vyživovacej povinnosti je daný kritériami určenými v § 62 Zákona o rodine a odvíja sa od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna a závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné, športové a pod.). Súd nepopiera, že pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby vyskytujúce sa za kratšie obdobie. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju, teda i potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie časové obdobie, prípadne potrieb výlučne náhodných. Odôvodnené potreby sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, pričom možnosti sú chápané ako objektívna kategória, schopnosti ako subjektívna kategória.. Ak sú reálne možnosti a schopnosti obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa (z rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 31.08.2023). V zmysle metodiky pri dieťati navštevujúce strednú školu vo veku 15-18 rokov a pri troch vyživovaných deťoch rodiča by malo výživné predstavovať 15 % z príjmu rodiča.

21. Pokiaľ sa jedná o možnosti a schopnosti otca, otec v čase, keď bol zamestnaný, dobrovoľne prispieval na maloletú sumou 100 € mesačne, čo matke v podstate stačilo, keďže návrh na zvýšenie výživného nepodala. V danom prípade nie je úplne možné zistiť, akú prácu by otec mohol vykonávať tak, aby bolo možné vychádzať z potencionality príjmu – z konkrétneho zamestnania na strane otca. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca preto vychádzal z minimálnej mzdy, ktorú by otec dokázal zarobiť, keby sa riadne zamestnal, pričom minimálna mzda na rok 2024 predstavuje sumu 750 € . Súd prihliadal taktiež na tri vyživovacie povinnosti, ktoré otec má okrem maloletej Sone. S terajšou družkou má maloleté dieťa a ďalšie by sa mu malo narodiť, a s matkou maloletej A. má ešte maloletú

Vivien, a aj keď jeho otcovstvo nebolo zapísané v rodnom liste, je zrejmé, že jej otcom je, tak sa aj od jej narodenia správa, keď sa maloletej venoval a aj prispieval matke na jej výživu. Suma, ktorou by mal otec prispievať na maloletú za danej situácie a daných podmienok s prihliadnutím na citovanú metodiku určovania výživného predstavuje cca 112 €. Z vykonaných dôkazov nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že otec, vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax či jazykové znalosti nie je schopný zamestnať sa. Na druhej strane ani vyživovacia povinnosť by nemala byť určená tak, aby ho priviedla do stavu núdze.

22. Súd s poukazom na vyššie uvedené zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 30% zo sumy životného minima na sumu 100 € mesačne od 9.10.2023 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 9.10.2023 do 30.4.2024 vzniklo vo výške 673 €. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: 6 mesiacov od 11/2023 do 4/2024 po 100 € = 6 x 100 € (t.j. 600 €) + 23 dní v mesiaci október 2023 (100 € : 31 dní = 3,2 € x 23 dní = 73 €), t.j. spolu dlžné výživné 673 €.

23. Súd s poukazom na ods. 3 umožnil a povolil otcovi uhradiť dlžné výživné v splátkach po 30 € mesačne, popri bežnom výživnom, nakoľko je toho názoru, že vzhľadom na výšku dlžného výživného nie je v schopnostiach otca toho času túto sumu uhradiť jednorazovo, keďže momentálne nepracuje a je bez príjmu, čo ho však neospravedlňuje z povinnosti toto dlžné výživné matke zaplatiť. Ak však neuhradí čo i len jednu splátku stane sa zročným celý dlh a bude ho musieť uhradiť naraz.

24. Na základe uvedeného súd s poukazom na zmenil rozsudok OS KE II sp. zn. zo dňa 28.07.2010 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.