Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-372-2017.pdf
PDF · 100.74 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/372/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Žilina Hodžová 11, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej R. J., nar. X.X.XXXX, C. XX, o zaplatenie 1.186,25 eur istny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/31/2016-47 z 29.5.2017 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku I. o splatnosti prisúdenej pohľadávky a vo výroku III. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1186,25 eur, úrok v sume 88,71 eur, úrok z omeškania v sume 0,76 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1186,25 eur a nezaplatených úrokov v sume 88,71 eur od 12.12.2013 do zaplatenia a to tak, že žalovanej povolil žalovanú sumu spolu s trovami konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne vždy do 30.teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok , II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca so žalovanou uzavrel 23.4.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 1200 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver mala zaplatiť do 17.04.2023. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola 19.11.2013 písomne vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru do 11.12.2013. Napriek tomu nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanej do podania žaloby uhradená. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia (t.j. 11.12.2013) predstavovala sumu 1335,72 eur, ktorá pozostáva z istiny 1186,25 eur, úrokov 88,71 eur, úrokov z omeškania 0,76 eur, poplatkov 60,00 eur, ktoré si však žalobca od žalovanej neuplatnil a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver v sume 0,00 eur. Z úverovej zmluvy mu vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1200 eur pri úrokovej sadzbe fixnej do splatnosti 19,90 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 0,00 eur, výška anuitnej splátky 23,28 eur, termín splatnosti prvej splátky 17.05.2013, počet splátok 120, splatnosť úveru 17.04.2023, výška RPMN 25,17 %, priemerná RPMN ku dňu podpísania zmluvy 26,96 % a celková suma, ktorú musí klient zaplatiť 3032,40 eur. Vychádzajúc z § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1,4,5, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák., čl. 3 ods. 1, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 (ich znenie citoval) , mal za nesporné,
že strany uzavreli 23.04.2013 Úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 1200 eur, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, preto je nutné túto posudzovať v súlade s §52 a nasl. Obč. zák. s tým, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ust., ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zdôraznil, že podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 sa za nekalú považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Na základe uvedeného, zaviazal žalovanú na zaplatenie 1186,25 eur, úroku v sume 88,71 eur a úroku z omeškania v sume 0,76 eur . Poukázal na to, že žalobca žiadal pôvodne priznať úrok z úveru vo výške 19,90% ročne z nezaplatenej istiny od 12.12.2013 do zaplatenia, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie NSSR sp. zn. Obo143/98, Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS476/2012-14) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade , by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Žalovaný ako dlžník bol povinný na základe uzavretej zmluvy platiť z poskytnutých prostriedkov úroky vo výške 19,90% ročne, tieto úroky boli splatné mesačne. Úroky sú peňažným plnením a dôsledkom omeškania s ich plnením je povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania. Je to zákonný dôsledok vyplávajúci z § 369 ods. 1 Obch. zák. bez toho, že by to museli účastníci právneho vzťahu dohodnúť. Úroky z omeškania patria po celú dobu, po ktorú je dlžník s platením úrokov v omeškaní. Platí to však len pre omeškanie splatením úrokov poskytnutých prostriedkov, nie o úrokoch z omeškania. Keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich plnením už ďalej úroky z omeškania nepatria. Dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov (úveru) patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Vychádzajúc aj z § 53 ods. 9, § 517 ods. 2 Obč. zák. a dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka č. 40/1964 vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ich znenie citoval) na základe vyššie uvedeného mal za to, keďže žalobca zosplatnil úver dňa 11.12.2013 , že mu patria len úroky z omeškania. Žalobu žalobcu v časti úroku 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1186,25 eur od 12.12.2013 považoval na základe cit. ust. za nedôvodnú a preto ju zamietol. Na základe § 232 ods. 2,3 C. s. p. žalovanej povolil žalované sumy spolu s trovami konania splácať v pravidelných mesačných splátkach a to vždy do 30.dňa v mesiaci po 50 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
3. Proti rozsudku výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroku I. , pokiaľ žalovanej povoliť uhradiť dlžnú sumu s trovami konania v 50€ mesačných splátkach, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
4. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Citujúc znenie § 502 ods. 1,3 Obch. zák., z komentára IURA EDITION ďalej uviedol, že z ust.§ 503 ods. 3 Obch. zák. vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, že uvedené potvrdzuje aj ust. § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZSÚ"), v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ' splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z uvedeného mu jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Uviedol, že Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý
úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Odkázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline 11Co/12/2017-90 z 31.1.2017, vydaný vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod 5C/26/2016. Podľa tohto rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona. Citujúc znenie § 497 Obchodného zákonníka, poukázal na to, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania, že úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Zdôraznil, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Citujúc znenie § 506 Obch. zák., pokiaľ ide o jeho aplikáciu uviedol, že toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, že toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Konštatoval, že ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká, že ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ' nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka, že základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Poukázal na to, že odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obch. zák. zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa, a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru a tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. Vytýkal súdu, že jeho rozhodnutie o povolení dlh splácať tento po 50,-eur mesačne je nepreskúmateľné, že postupoval v rozpore so zákonom a že rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkon druhej. Poukázal aj na aktuálnu judikatúru, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Trnave 24C/322/2016-85 z 1.3.2017, Krajského súdu v Žiline 7C/33/2017-62 z 22.2.2017. Zdôraznil, že vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mala žalovaná možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh splácať a tým preukázať, že mohla priebežne peňažný dlh splatiť aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Na záver poznamenal, že posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky , by malo byť súčasťou aktív v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia a pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovanej ale i celkové majetkové pomery. Navrhol rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmeniť , žalobe vyhovieť v celom rozsahu a zaviazať žalovanú uhradiť mu dlžnú sumu , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznať mu náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
5. Rozsudok okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a čo do výroku I. o splatnosti prisúdenej pohľadávky odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok vo výroku II o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ho právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v jeho napadnutej časti v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a presvedčivé, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. Rozsudok vo výroku I o splatnosti prisúdenej pohľadávky a vo výroku III o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo súd prvej inštancie v dôsledku nepreskúmateľného odôvodnenia rozsudku, pokiaľ ide o splatnosť prisúdenej pohľadávky nesprávnym procesným postupom
znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. b) C. s. p.
8. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ ide o výrok II. rozsudku , nie je daný.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.
11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého žalobcovi prináleží úrok z istiny iba do vyhlásenia splatnosti celého úveru. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR Obo 143/98 vo vzťahu ku ktorému odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, ktoré riešilo obdobnú právnu veci, t.j. nároku na dohodnuté úroky (zmluvné úroky), ktoré z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok), že po splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V tomto prípade súd správne skonštatoval, že žalobca 11.12.2013 zosplatnil tento úver , že mu patria len úroky z omeškania omeškania.
12. Odvolací súd poukazuje aj na obdobné právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014 z 30.6.2015.
13. Je potrebné dodať, že žalobca si vykladá oprávnenosť úroku zo spotrebiteľského úveru po mimoriadnom zosplatnení v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa a výkladu v prospech spotrebiteľa zakotveného v § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 5 a § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák..
14. Z uvedených dôvodov bol rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti potvrdený ako vecne správny.
15. Odvolací dôvod, že v napadnutom I. výroku rozsudku , pokiaľ ide o splatnosť prisúdenej pohľadávky, ide o nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené rozhodnutie , je dôvodný.
16. Z odôvodnenia rozhodnutia, pokiaľ ide o možnosť splatiť žalobcovi súdom prisúdenú sumu 1.186,25 eur istiny s prísl. a trovy konania v 50,-eurových mesačných splátkach nie je možné zistiť, akými právnymi a skutkovými úvahami sa súd pri vydaní tohto rozhodnutia riadil, lebo iba citoval znenie § 232 ods. 2,3,4 C.s.p.
17. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., pretože nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
18. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
19. Podľa ustálenej súdnej praxe, hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť domáhania sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom určenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok, nebolo v konkrétnom prípade, vzhľadom na osobné pomery žalovaného, pre neho príliš ťaživé.
20. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinného od 1.7.2016 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
21. Ak súd uložil povinnosť splniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto zistiť pomery žalovanej, ktoré ju viedli k žiadosti na povolenie splátok , následne jej pomery vyhodnotiť , prihliadnuť aj na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, v konaní prejavenú jej snahu splniť záväzok, možnosť domáhania sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom určenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok, nebolo v konkrétnom prípade, vzhľadom na osobné pomery žalovanej, pre ňu príliš ťaživé, rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a taktiež sa bude musieť vyrovnať so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v odvolaní .
23. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
25. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).