Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9Cpr/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom kancelárie Holubyho 51, 036 01 Martin, proti žalovanému: PILEX, s.r.o., so sídlom Na Bystričku č. 44, 036 01 Martin, IČO: 31 575 544, právne zastúpeného spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, o určenie rozsahu miery zavinenia pri pracovnom úraze

rozhodol:

Súd určuje, že miera zavinenia žalobcu na pracovnom úraze, ktorý sa stal dňa 08.08.2016 o 16.45 hod. v spoločnosti PILEX, s.r.o., Na Bystričku č. 44, 036 01 Martin, je 0 % a miera zavinenia žalovaného na pracovnom úraze, ktorý sa stal žalobcovi dňa 08.08.2016 o 16.45 hod. v spoločnosti PILEX, s.r.o., Na Bystričku č. 44, 036 01 Martin, je 100 %.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 25.07.2017 (vec postúpená tunajšiemu súdu dňa 05.09.2017) sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že miera zavinenia žalobcu na pracovnom úraze, ktorý sa mu stal dňa 08.08.2016 o 16.45 hod. v spoločnosti PILEX, s.r.o., so sídlom Na Bystričku č. 44, 036 01 Martin je 0 % a miera zavinenia žalovaného na tomto pracovnom úraze je 100 % a súčasne, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 06.07.2016 vykonával žalobca u žalovaného pomocné práce v piliarskej výrobe. Dňa 08.08.2016 pri výkone pracovnej činnosti - strojovom spracovávaní drevnej hmoty došlo k vymršteniu rozštiepeného zvyšku laty z hobľovacieho stroja, pričom žalobca utrpel v spoločnosti PILEX, s.r.o., Martin ťažký pracovný úraz. Vzhľadom na zdravotné poškodenie bol žalobca práceneschopný od 08.08.2016 do 07.03.2017. Šetrenie úrazu vykonával Inšpektorát práce Žilina (ďalej len „IP“) a Okresné riaditeľstvo PZ Martin. Žalobca podal Sociálnej poisťovni a.s., pobočka Martin žiadosť o priznanie náhrady za bolesť podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne táto bola nútená konanie prerušiť, nakoľko z listinných dokladov predložených jej žalovaným vyplynulo, že žalobcova spoluzodpovednosť na vzniku úrazu (miera zavinenia) je 100 %. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že porušil ustanovenia § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). V žalobe ďalej poukázal na to, že Sociálna poisťovňa zaujala stanovisko, že opätovne posúdi žalobcov nárok v prípade, ak jej predloží doklad o zmene miery zavinenia na pracovnom úraze. Žalobca podľa svojich tvrdení nezavinil vznik pracovného úrazu, keď práce vykonával podľa pokynov žalovaného na mieste a spôsobom ním určenom. Zo žaloby vyplynulo, že žalovaný v zázname o registrovanom pracovnom úraze predloženom Sociálnej poisťovni,

pobočka Martin uviedol, že sa žalobca zdržiaval v nevhodnom priestore, v ktorom sa nachádzať nemal a na túto činnosť nepoužíval osobné ochranné pracovné prostriedky (ochrannú vestu). S týmto tvrdením žalobca nesúhlasí, keď on od samotného začiatku tvrdil, že nebol preškolený o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochranné pracovné prostriedky (ochranná vesta) mu žalovaným pridelené neboli. Žalovaný ako zamestnávateľ nedodržal povinnosti prezumované § 6 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalobca za účelom zistenia objektívnej pravdy v rámci trestného konania vedeného ORPZ Martin v konaní pod ČVS:ORP-770/OV-MT-2016 požiadal o vykonanie expertízneho skúmania pravosti svojho podpisu na listinách, keď Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava vypracoval dňa 11.04.2017 odborné vyjadrenie na určenie pravosti jeho podpisu. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na to, že on pri výkone pracovnej činnosti neporušil žiadny predpis a za pracovný úraz zodpovedá žalovaný. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby odôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa odmieta plnenie nárokov vyplývajúcich z pracovného úrazu z dôvodu nesprávne ustálenej miery zavinenia žalobcom v nadväznosti na § 196 ods. 1 ZP. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na to, že žalovaný nedodržal svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 6 ods. 2 písm. b) Zákona č. 124/2006 Z.z. a súčasne povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 124/2006 Z.z., čo jednoznačne vyplynulo aj z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z 11.04.2017.

2. Žalovaný sa k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril, keď vo svojom vyjadrení namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu žalovaný poukázal na § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, ako je podľa názoru žalovaného aj žaloba v prejednávanom spore, je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorou sa súd musí zaoberať primárne. Po vecnej stránke žalovaný poukázal na to, že on ako zamestnávateľ si splnil všetky svoje povinnosti ustanovené zákonom, najmä povinnosť oznámiť vznik pracovného úrazu príslušnému oddeleniu PZ SR a IP. V takýchto prípadoch môže zamestnávateľ určiť mieru zavinenia zamestnanca nielen v závislosti od výsledku svojho šetrenia, ale aj od výsledku šetrenia orgánov, ktorým pracovný úraz oznámil. Žalovaný ako zamestnávateľ postupoval plne v súlade so záznamom IP zo dňa 22.08.2016 č. IZA-54-12-2.2/Z- J4-16, kde bolo konštatované, že „boli vykonané základné úkony na zdokumentovanie úrazu. ... Dňa 18.08.2016 predložil konateľ spoločnosti lekárske potvrdenie o druhu pracovného úrazu poškodeného, kde zástupca prednostu CHKsTC Univerzitnej nemocnice Martin MUDr. U. U., PhD. v zastúpení MUDr. U. P., PhD., označil pracovný úraz ako ostatný. Vzhľadom na túto skutočnosť IP v Žiline zastavuje šetrenie tohto úrazu a nebude v šetrení príčin vzniku pracovného úrazu pokračovať“. Vo vzťahu k výsledkom zistení príslušného PZ žalovaný poukázal na to, že on listinami nedisponuje a celý spisový materiál navrhol vyžiadať súdnou cestou. Skutočnosť, že pracovný úraz žalobcu bol spôsobený v plnom rozsahu zavinením žalobcu jednoznačne preukazuje aj výpoveď svedka úrazu N. C., spolupracovníka žalobcu, zo dňa 17.01.2017, kde svedok uviedol, že žalobca nemal v čase obsluhy omietačky na sebe oblečenú zásteru s oceľovou výstužou. Svedok popísal, ako žalobca obsluhoval omietačku a uviedol, že v čase úrazu na mieste vzniku úrazu sa nachádzala ceduľa, že tam obsluha nesmie stáť a má použiť ochrannú vestu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané šetrenie, žalovaný na výzvu Sociálnej poisťovne č. 12844-3/2017-MT zo dňa 07.08.2017 označenú ako „Výzva

- ustálenie miery zavinenia poškodeného zamestnanca za pracovný úraz“ zareagoval tak, že trvá na 100 % zavinení pracovného úrazu zo strany žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol s právnymi predpismi a pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne oboznámený, a to v zázname vykonanom oznámení s bezpečnou prácou na drevospracujúcich strojoch zo dňa 07.07.2016, oboznámením s BOZP zamestnancov (test) zo dňa 07.07.2016 a evidenčnou kartou pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov zo dňa 07.07.2016 . Z listinného dôkazu

- evidenčnej karty pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov zo dňa 07.07.2016

- jednoznačne vyplýva, že dňa 07.07.2016 boli žalobcovi odovzdané pracovné prostriedky, a to pracovná obuv, pracovné rukavice a olovená vesta. Podľa žalovaného je z uvedeného zrejmé, že pracovné prostriedky boli z jeho strany ako zamestnávateľa žalobcovi ako zamestnancovi riadne a preukázateľne odovzdané. Tieto však žalobca v rozpore s právnymi predpismi a pokynmi na zaistenie BOZP nepoužíval (nemal oblečené) v čase, keď došlo k pracovnému úrazu. V prípade, ak by žalobca používal vyžadované a riadne odovzdané pracovné prostriedky v čase, keď došlo k pracovnému úrazu, nebolo by k pracovnému úrazu vôbec došlo, nakoľko úrazu by zabránila olovená vesta, ktorú však žalobca nemal na sebe oblečenú. Vo vzťahu k listinnému dôkazu, ktorý v konaní predložil žalobca, a to odbornému vyjadreniu Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ - Odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz zo dňa 11.04.2017 žalovaný poukázal na to, že listiny preukazujúce, že

žalobca bol s právnymi predpismi a pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne oboznámený, boli žalobcom vlastnoručne podpísané. Za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhol v spore vypočuť svedkyňu Danicu Gregorovú, zamestnankyňu žalovaného pracujúcu na ekonomickom a personálnom úseku žalovaného. Podľa žalovaného skutočnosť, že konateľ žalovaného skutočne k riešeniu danej veci pristupuje s odbornou starostlivosťou, preukazuje aj to, že dňa 23.01.2017 požiadal konateľ žalovaného primára MUDr. Petra Gémeša, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia so zvláštnou špecializáciou pre traumatológiu o vypracovanie kontrolného odborného vyjadrenia ohľadne posúdenia pracovného úrazu žalobcu, ktorý v odbornom vyjadrení uviedol „preštudovaním kompletnej zdravotnej dokumentácie súvisiacej s predmetným úrazom som zistil, že v zmysle § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z. v súčasnosti samotný rozsah úrazového poškodenia priebehu liečby a ochorenia, ako aj súčasný nález možno označiť ako iný úraz, pričom jednoznačne stav nenapĺňa hodnotenie úrazu ako závažný úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle citovanej vyhlášky“. Pokiaľ žalobca sa prostredníctvom Sociálnej poisťovne domáha úrazovej dávky titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, táto úrazová dávka v danom prípade podľa názoru žalovaného neprichádza do úvahy, keďže objektívne k sťaženiu spoločenského uplatnenia u žalobcu nedošlo. Uvedené vyplýva aj z toho, že z dokumentácie vypracovanej za účelom previerky žalobcu, ktorá zachytáva obdobie od 18.04.2017 do 26.04.2017, vyplýva, že žalobca pracuje, pričom je zrejmé, že k sťaženiu spoločenského uplatnenia u žalobcu objektívne nedošlo. Súčasne žalovaný poukázal na to, že vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, a.s. vykonal oznámenie o prebiehajúcom spore v intenciách § 86 CSP.

3. V replike zo dňa 24.11.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že v prejednávanom spore nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem s poukazom na § 137 písm. c) CSP, keď opodstatnenosť predmetnej žaloby jednoznačne vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, č.r. 12844-5/2017-Mt zo dňa 21.08.2017, ktorá prerušila konanie do doby rozhodnutia príslušného súdu. Súčasne poukázal na to, že ak žalovaný ako zamestnávateľ neuznáva rozsah zavinenia, nie je možné rozsah zavinenia zamestnávateľa určiť inak, ako meritórnym rozhodnutím súdu. Vo vzťahu k dôkazom predloženým žalovaným, tieto žalobca považuje za tendenčné až zavádzajúce, keďže odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ jednoznačne preukazuje, že podpisy žalobcu boli sfalšované na prezenčných tlačivách pre školenie bezpečnosti pri práci, či Protokol o vydaní bezpečnostných pomôcok, a preto vypočutie svedkyne Danice Gregorovej, či ďalších zamestnancov považuje za irelevantné. Vo vzťahu k možnému vstupu intervenienta do konania sa žalobca vyjadril, že voči takémuto vstupu nemá výhrady.

4. Žalovaný v duplike doručenej tunajšiemu súdu dňa 12.01.2018 zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.10.2017 a žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal. Žalovaný opätovne poukázal na to, že podmienky určovacej žaloby v danom prípade nie sú splnené. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu obsiahnuté v replike zo dňa 24.11.2017, kde sa uvádza, že žalovaný svoje tvrdenia o nedostatku naliehavého právneho záujmu pre podanie určovacej žaloby opiera o neaktuálny Občiansky súdny poriadok pred účinnosťou CSP. Z podanej žaloby nie je zrejmé, aký druh určovacej žaloby bol žalobcom podaný, či ide o žalobu podľa § 137 písm. c) (t.j. o žalobu, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem), alebo o žalobu podľa § 137 písm. d) (teda na určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu). V intenciách uvedeného pokiaľ žalobca tvrdí, že nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem ak vyplýva z osobitného predpisu, za osobitný predpis možno považovať všeobecne záväzné právne predpisy, a nie rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Súčasne žalovaný poukázal na to, že určovací výrok nie je vhodným, t.j. správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany žalobcovho práva. V duplike žalovaný súčasne poukázal na to, že tvrdenia žalobcu o tom, že úraz (ku ktorému došlo na pracovisku žalovaného dňa 08.08.2016) žalobca nezavinil, nie sú pravdivé. Súčasne nie sú pravdivé ani tvrdenia žalobcu, že prácu vykonával podľa pokynov žalovaného na mieste a spôsobom ním určenom. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaný v celom rozsahu poprel. Žalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca bol s právnymi predpismi a pokynmi na zaistenie BOZP riadne oboznámený, čo preukazuje záznam o vykonanom oboznámení s bezpečnou prácou na drevospracujúcich strojoch zo dňa 07.07.2016, oboznámenie s BOZP zamestnancov (test) zo dňa 07.07.2016 a evidenčná karta pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov zo dňa 07.07.2016, keď všetky predmetné listiny boli žalobcom podpísané dňa 07.07.2016, t.j. v deň, kedy k oboznámeniu s právnymi predpismi a pokynmi na zaistenie BOZP došlo. Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz zo dňa 11.04.2017 žalovaný uviedol, že súd pri rozhodovaní sa spravuje teóriou voľného hodnotia dôkazov, teda všetky dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva CSP, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Z uvedeného dôvodu musí súd predmetné odborné vyjadrenie hodnotiť voľne, a to v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Uvedené odborné vyjadrenie bolo vypracované vo veci podozrenia zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pričom v záveroch sa uvádzajú nasledovné konštatovania „pravdepodobne nie je pravým podpisom“ a „nemožno ani potvrdiť ani vylúčiť“ v intenciách čoho žalovaný zastáva názor, že odborné vyjadrenie neposkytuje relevantný základ pre posúdenie, či ide o pravý podpis žalobcu, alebo nie. S poukazom na uvedené, žalovaný opätovne navrhol v spore vypočuť svedkyňu T. L. za účelom preukázania, že listiny týkajúce sa oboznámenia s právnymi predpismi a pokynmi na zaistenie BOZP podpísal žalobca a súčasne, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka N. C., ktorý bol prítomný pri úraze žalobcu. Žalovaný opätovne v duplike poukázal na to, že k reálnemu poškodeniu zdravia žalovaného nedošlo, čo vyplýva z toho, že žalobca od 18.04.2017 do 26.04.2017 vykonával pracovnú činnosť tak, ako to vyplýva zo záverečnej správy o poskytnutí detektívnej služby zo dňa 03.05.2017. Žalovaný súčasne poukázal na nedôveryhodnosť osoby žalobcu, ktorý je vo veľmi zlej sociálnej, ako aj finančnej situácii a prebiehajú voči nemu viaceré exekučné konania. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že motívom konania žalobcu je získať čo najväčšie možné výhody z úrazu, ktorý sa mu stal na pracovisku žalovaného.

5. Žalobca vo svojej výpovedi v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomných podaniach svojho právneho zástupcu. Pokiaľ ide o vznik pracovného úrazu, žalobca poukázal na to, že v deň, keď sa stal predmetný pracovný úraz, pracoval spolu so N. C. pri drevoobrábajúcom stroji, keď tento stroj bol používaný na to, aby z nespracovaného dreva boli vyrobené spracované hranoly. V danom prípade 2 hranoly o rozmere 8 x 8 cm, a ešte jedna doska. Pracovný postup pri práci bol taký, že on nespracovanú časť dreva vsunul do stroja, následne sa stroj zapol a na druhej strane stroja pri výstupe potom preberal už opracované hranoly spolupracovník N. C.. Medzi ním a N. C. nebol žiadny vzťah nadriadeného a podriadeného, keď N. C. bol v rovnakom postavení ako žalobca. Z výpovede žalobcu ďalej vyplynulo, že on pre zamestnávateľa, t.j. žalovaného pracoval na dohodu. Pracoval v dielni, kde okrem predmetného stroja boli aj ďalšie 2 stroje a celkovo v dielni pracovalo 5 ľudí. Nadriadeným týmto ľuďom bol U. E., ktorý obsluhoval stroj, ale súčasne aj dával pokyny, ako majú robiť. Žalobcu U. E. nikdy nijakým spôsobom nenapomínal, že by vykonával práce v rozpore s predpismi. Na stroji, na ktorom žalobca pracoval, neboli žiadne tabule, ktoré by ho upozorňovali na to, kde má stáť, prípadne ako má so strojom manipulovať. Z výpovede žalobcu ďalej vyplynulo, že N. C. ho nikdy neupozorňoval na to, že manipuluje so strojom nebezpečným spôsobom. Pokiaľ ide o nosenie ochranných odevov, tak žalobca ani žiadny iný zamestnanec nemali žiadne pracovné odevy. Žalobcovi zamestnávateľ nevydával žiadne pracovné odevy. Tak ako žalobca, aj ostatní zamestnanci boli počas výkonu práce oblečení iba do vecí, ktoré si doniesli z domu. K pracovnému úrazu došlo tak, že on nespracovaný kus dreva vsunul do stroja, následne ho zapol a toto drevo sa trochu posunulo do strán a následne zastalo. Tak ho chcel zatlačiť rukou, na čo došlo k spätnému rázu a jemu predmetný kus dreva vrazil do brušnej časti tela a následne ho toto drevo prebodlo. Jemu bolo jasné, že on nemôže stáť za bremenom tak, ako ho vkladal do stroja, lebo je to zakázané. Žalobca súčasne poukázal na to, že on nikdy nebol zo strany žalovaného poučovaný o predpisoch o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci, taktiež on nikdy nevypĺňal žiadny test týkajúci sa preskúšania znalostí týchto predpisov. On nikdy nepodpisoval záznam o vykonanom oboznámení s bezpečnou prácou na drevospracujúcich strojoch, oboznámenie s BOZP zamestnancov, a ani evidenčnú kartu pridelených osobných ochranných prostriedkov (OOPP). Žalovaný spočiatku poprel, že by podpísal dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 06.07.2016 na č.l. 8 spisu, pričom sa vyjadril, že podpis na predmetnej dohode nie je jeho, keď on vo svojom podpise uvádza pekne aj písmeno „m“. Súčasne však potvrdil, že on podpisoval so žalovaným dohodu o pracovnej činnosti, keď jedno vyhotovenie si nechal zamestnávateľ, t.j. žalovaný a druhé dal jemu. Následne sa nevedel vyjadriť k tomu, či fotokópia dohody o pracovnej činnosti na č.l. 8 spisu je fotokópiu originálu dohody o pracovnej činnosti, ktorá mu bola daná pri uzatváraní predmetnej dohody zo strany žalovaného, avšak tento podpis na fotokópie sa mu nezdal, keď on po začiatočných písmenách svojho priezviska „Sa“ uvádza čitateľne písmeno „m“. Potvrdil, že on iné doklady ako dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou PILEX, s.r.o. nepodpisoval. V predmetnej spoločnosti potom podpisoval iba príchod a odchod zo zamestnania v knihe dochádzok. Pokiaľ ide o stroj pri práci, s ktorým utrpel pracovný úraz, tak má vedomosť o tom, že žalovaný už tento stroj nemá, že ho predal, a v súčasnosti je tam nový stroj. Taktiež uviedol, že má vedomosť o tom, že k vymršteniu dosky z dotknutého stroja už došlo aj skôr, a bolo to asi 5 x, keď pri tomto vymrštení bol prítomný aj konateľ žalovaného. Pokiaľ on vykonával práce pre žalovaného, on u neho pracoval opakovane, keď dohody o pracovnej činnosti sa opätovne uzatvárali.

5. Žalovaný prostredníctvom svojho konateľa počas výsluchu v celom rozsahu zotrval na skutkových a právnych záveroch svojho právneho zástupcu. Uviedol, že v čase pracovného úrazu on nebol prítomný v dielni, avšak hneď po pracovnom úraze k nemu prišiel N. C. a povedal, že sa stal pracovný úraz a on išiel ihneď do dielne a volal rýchlu záchrannú službu. Videl, že žalobca nie je tam, ako tvrdil vo svojej výpovedi (že bol niekde naboku) on bol presne medzi vkladačom do stroja a samotným stolom. Tým bolo zrejmé, že on predmetné bremeno tlačil do stroja buď rukami, alebo bruchom, rozhodne stál za týmto bremenom. Pokiaľ ide o predmetné bremeno, dva hranoly odpílené z tohto bremena išli ďalej až do výstupu zo stroja, avšak zvyšná doska sa vzpriečila a prepichla žalobcovi brucho. Z toho, kde sa žalobca nachádzal po pracovnom úraze, bolo zrejmé, že stál za týmto bremenom, a nie vedľa neho. Poukázal na to, že nie je pravdou to, čo uvádza žalobca, že by sa v minulosti stali nejaké obdobné prípady, resp. jemu o tom nikto nepovedal. Je pravdou, že občas zo stroja došlo k vymršteniu nejakých malých čiastočiek, napríklad hŕč na doskách, avšak jednalo sa o malé úlomky dreva, ktoré nemohli nijakým spôsobom zamestnancovi ublížiť. Pokiaľ ide o organizáciu v dielni, v dielni nebol nijaký nadriadený predák, avšak osobou, ktorá mala dohliadať na pracovníkov a organizovať prácu, bol U. E.. V čase pracovného úrazu bol U. E. prítomný v dielni. Jediným svedkom predmetného pracovného úrazu bol N. C., keď ostatní v tom čase prítomní zamestnanci v dielni pracovali a boli otočení k uvedenému pracovnému úrazu chrbtom. Na začiatku zmeny všetci zamestnanci prechádzali cez kanceláriu konateľa. Im bol vydávaný pracovný odev, avšak keď si ho zničili, je pravdou, že oni si pracovný odev nosili aj z domu. Čo sa týka ochranných pracovných pomôcok, zamestnanci mali ochrannú pracovnú pomôcku, a to vystuženú zásteru, avšak táto sa nachádzala priamo v dielni, a keď zamestnanci prechádzali cez jeho kanceláriu, oni tento pracovný prostriedok nemali. Táto zástera je olovená, ťažká, a mala sa používať iba pri obsluhe stroja a zamestnanci ju nemali mať počas celej doby výkonu práce. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či zamestnanci túto zásteru mali pri vykonávaní prác. On ich však nabádal k tomu, aby túto zásteru mali. Či si ju oni potom, ako on opustil dielňu, dali dole, sa vyjadriť nevedel. Pokiaľ ide o školenie predpisov BOZP uviedol, že tieto školenia vykonávali spravidla sami. Tak to bolo aj vo vzťahu k samotnému žalobcovi. Proces školenia prebiehal tak, že po podpísaní dohody o pracovnej činnosti sa zamestnanec zaškolil a následne sa vykonávalo školenie v samotnej dielni. Toto školenie potom vykonával U. E. a už dával jednoznačné pokyny zamestnancom, akým spôsobom majú manipulovať s predmetným strojom. U. E. nebol vyškolený na vykonávanie týchto školení, on v podstate iba zaškoľoval zamestnanca. Pokiaľ ide o stroj, na ktorom sa stal pracovný úraz, týmto strojom už nedisponujú, nakoľko tento bol na základe pokynu IP vylúčený a momentálne sa na ňom nevykonávajú žiadne práce.

6. Z výpovede N. C. vyplynulo, že on neraz žalobcu upozorňoval na to, aby nevstupoval do nebezpečnej zóny predmetného stroja. On potom, ako sa to žalovanému stalo, k nemu prišiel a plný emócií mu povedal, že sa stalo to, na čo ho predtým už xkrát upozorňoval. On mal po žalobcovi často kričať, aby nevstupoval do tej zóny, avšak on do tej zóny vstupoval úplne pravidelne. Je pravdou, že v predmetnej dielni okrem ich dvoch boli aj ďalší zamestnanci, a to dvaja zamestnanci, ktorí obsluhovali gátre, a U. E., ktorý bol v podstate predákom. On ich mal kontrolovať. K tomu, či jeho upozornenia adresované žalobcovi počuli aj ostatní zamestnanci pracujúci v predmetnej dielni, sa vyjadriť nevedel. Pokiaľ ide o dodržiavanie predpisov BOZP, poukázal na to, že vždy, keď bol uzatváraný pracovnoprávny vzťah, tak konkrétny zamestnanec bol poučovaný o predpisoch BOZP. Spomína si, že žalobca sa v uvedený deň až príliš ponáhľal a on nestíhal odoberať z predmetného stroja, keďže žalobca pracoval na vstupe do predmetného stroja. On žalobcu aj upozorňoval na to, aby sa tak neponáhľal. On priamo nevidel, kedy uvedená vymrštená doska prepichla brucho žalobcu. On sa až následne otočil a žalobcu už videl s prepichnutým bruchom. Keď ho takto uvidel, žalobca sa nachádzal v zóne, kde nemal čo robiť. Pokiaľ ide o ochranný pracovný odev, zástera bola zavesená a žalobca ju nemal na sebe. Pokiaľ ide o predáka, tak on sa nevedel vyjadriť k tomu, či tento mal vedomosť o tom, že žalobca nenosí predmetný ochranný odev, avšak keby chcel, tak si to mohol vizuálne skontrolovať. Pokiaľ ide o školenie o predpisoch BOZP, tak zamestnancov poučoval bezpečák. On chodil raz za dva týždne, raz za mesiac, okrem toho školil podľa predpisov ochrany BOZP zamestnancov aj samotný vedúci, t.j. konateľ spoločnosti a pri konkrétnom stroji ešte vykonával školenie starší z obsluhy stroja. Podľa jeho vyjadrenia bol na školeniach o predpisoch BOZP prítomný aj žalobca, keď svedok ho konkrétne nevidel podpisovať záznamy zo školenia, avšak tým, že bol zúčastnený, ich musel podpísať. U žalovaného nikto nebol zaradený do pracovného procesu predtým, ako bol poučený o príslušných predpisoch, keď pri poučení žalobcu on bol prítomný 2- alebo 3-krát. Svedok súčasne uviedol, že on podpisoval so žalovaným dohodu a súčasne podpisoval aj ďalšie doklady, avšak nevie, aké, keďže on ich nečíta. Svedok sa vyjadril, že žalobca musel byť poučovaný o predpisoch BOZP, nakoľko aj on, keď uzatváral predmetné dohody, tieto dohody podpísal za seba a za zamestnávateľa podpisoval dohody konateľ spoločnosti a bola tam prítomná aj p.

účtovníčka. Pokiaľ ide o upozornenia, ktoré dával žalobcovi ohľadne postupov pri práci, tieto upozornenia musel žalobca počuť. Tabuľa s upozornením na zákaz vstupu počas času, keď je stroj v chode sa nachádzala na stene hneď za zónou, ktorá bola nebezpečná. Nebezpečná zóna bola vyhradená tým spôsobom, že tam bola nejaká retiazka. Pokiaľ ide o dotknutý stroj, tento bol odstránený.

X. Z výpovede svedkyne T. L. vyplynulo, že školenie o predpisoch BOZP pre žalovaného vypracovala externá firma p. F.. Ona a konateľ žalovaného mali školenia vedúcich pracovníkov, a teda boli oprávnení vykonávať školenia vo vzťahu k zamestnancom. Konkrétne školenie žalobcu vykonávala ona. Počas tohto školenia bola na školení prítomná iba ona a samotný žalobca. Iná osoba tam nebola. Možno tam boli aj nejakí zákazníci, lebo školenie sa vykonáva v kancelárii, kde je kontakt so zákazníkmi, avšak ona si nespomína, či v čase vykonania predmetného školenia tam boli aj nejakí zákazníci. Pokiaľ ide o kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, túto kontrolu vykonával samotný konateľ žalovaného. On aj niekoľkokrát denne robil námatkové kontroly v dielňach, a to napríklad na požitie alkoholických nápojov. Raz za 2 až 3 mesiace prišiel na pracovisko aj Mgr. F., ktorý urobil kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov zvlášť. Vylúčila, že by niekto iný podpísal za žalobcu doklady o školení BOZP. Na 100 % prehlásila, že podpisy na dokladoch týkajúcich sa školenia BOZP sú žalobcove. Pokiaľ ide o stroj, pri ktorom sa stal pracovný úraz, tento bol daný mimo prevádzku, nakoľko IP žalovanému odporučil, aby bol daný stroj mimo prevádzku. Nebolo to žalovanému dané ako príkaz, ale ako odporučenie, ktoré žalovaný akceptoval. Pri stroji, ktorým bol spôsobený pracovný úraz, bola konkrétna tabuľa obsahujúca upozornenie. Pokiaľ ide o ochranné pracovné prostriedky, svedkyňa uviedla, že tieto boli zo strany žalovaného zamestnancom vydávané. Ona osobne žalobcu poučila o tom, že pri práci so strojom má používať predmetnú ochrannú vestu/zásteru. Pokiaľ ide o priebeh školení BOZP, toto bolo vykonávané ako štandardné školenie. Počas školenia si prešli všetky body, následne sa robil test a tento test spravil. Čo sa týka pracovnej náplne, ktorú mal vykonávať žalovaný, mal vykonávať pomocné práce, pričom pomocnými prácami je napr. prekladanie dosiek, odoberanie dosiek. Rozhodne týmito pomocnými prácami nebola obsluha stroja. Čo sa týka poučenia ohľadne používania ochrannej zástery pri stroji, tak osobitné poučenie v protokole o školení nie je obsiahnuté, ale ona osobitne poučila žalobcu o potrebe používania tohto ochranného prostriedku, nakoľko používanie tohto ochranného prostriedku sa vzťahuje len na práce pri stroji. Čo sa týka olovenej zástery, podľa vyjadrenia menovanej svedkyne, táto sa nachádzala na pracovisku už cca 10 rokov.

8. Pred vecným a právnym preskúmaním dôvodnosti žaloby sa súd primárne zaoberal otázkou, či sú v súdenej veci splnené podmienky konania, keď dospel k záveru, že podmienky konania sú splnené. Právomoc súdu na prejednanie sporu je daná § 3 v spojení s § 14 ZP, podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Ak je teda medzi zamestnávateľom a zamestnancom sporné, či išlo o pracovný úraz, resp. chorobu z povolania, alebo ak išlo o pracovný úraz, alebo chorobu z povolania a zamestnávateľ tvrdí, že sa čiastočne, alebo úplne zbavil zodpovednosti za škodu, je povinný riešiť sporné otázky medzi nimi súd. Prejednaniu súdenej veci pred súdom nebráni ani prijatie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý komplexne upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia, včítane konania o úrazových dávkach, o ktorých rozhoduje Sociálna poisťovňa. Predmetným zákonom bol síce novelizovaný ZP, a to konkrétne v rámci úpravy zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch boli zrušené ustanovenia §§ 195 ods. 5, 198 ods. 1 písm. a) až c) a §§ 199 až 213 ZP, avšak aj napriek tejto novelizácii bola v ponechaná úprava posudzovania zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ako aj liberačné dôvody na strane zamestnávateľa, pričom v sporných prípadoch o týchto otázkach naďalej rozhodujú súdy (§ 3 a § 14 . Ustanovenie § 198 Zákona o sociálnom poistení upravuje riešenie predbežných otázok Sociálnou poisťovňou, avšak nič nebráni Sociálnej poisťovni ako správnemu orgánu, vyzvať účastníka dávkového konania, podať návrh na prejednanie sporných otázok, týkajúcich sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, na súd. K uvedenému došlo aj v prejednávanom spore, keď Sociálna poisťovňa, pobočka Martin svojím rozhodnutím, č. 12844-5/2017-MT zo dňa 21.08.2017 prerušila konanie v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu za bolesť žalobcu (ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.08.2016) do dňa doručenia právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke Sociálnej poisťovni, pobočka Martin, pričom týmto rozhodnutím je rozhodnutie súdu o určenie rozsahu miery zavinenia pracovného úrazu v prejednávanom spore. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v súdenej veci nie je daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobca domáha, súd poukazuje na to, že predmetná žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) a ani žalobou o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu podľa § 137 písm.

d) CSP, keď § 137 obsahuje iba demonštratívny výpočet druhov žalôb, ale jedná sa o žalobu svojho druhu. Podľa konštantnej judikatúry všeobecných súdov (ktorú možno aplikovať aj po nadobudnutí účinnosti žalobu o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz nemožno podriadiť pod ustanovenie § 137 písm. c) (pozn.: predtým § 80 písm. c) OSP), a preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení. I keď si Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní v dávkových veciach podľa § 198 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení môže sama urobiť úsudok o niektorej predbežnej otázke (teda aj pokiaľ ide o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom), nie je oprávnená samostatným rozhodnutím odstrániť spornosť týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním spôsobenú, keď rozhodnúť o tejto spornej otázke môže len súd v civilnom sporovom konaní (pozn.: predtým v občianskom súdnom konaní) a jeho rozhodnutím je potom Sociálna poisťovňa viazaná (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 65/2006 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2007 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 159/2011 zo dňa 28.10.2013).

9. Okrem výsluchu strán sporu, svedkov N. C. a T. L. súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, ako aj oboznámením sa so spisovými materiálmi Inšpektorátu práce Žilina sp.zn. IP ZA/IPZA OBOZP/KON/2017/609, IPZA/IPZA OBOZP/ KON/2017/76, a IPZA OBOZP /KON/2016/4845, ako aj pripojeným vyšetrovacím spisom ORPZ Martin ČVS:ORP-220/2-VYS-MT-2018, keď na základe týchto stranami sporu predložených dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalovaného dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom. Dňa 08.08.2016 v čase okolo 16.55 hod. v Martine, na ul. Na Bystričku č. 44, v areáli píly spoločnosti PILEX, s.r.o., so sídlom Martin, ul. na Bystričku, IČO: 31 575 544, t.j. žalovaného, došlo k ťažkému ublíženiu na zdraví žalobcu tak, že pri vykonávaní pracovnej činnosti, teda pri strojovom spracovávaní drevnej hmoty došlo k vymršteniu rozštiepeného zvyšku laty z hobľovacieho stroja, ktorý prešiel brušnou dutinou a taktiež ľavým stehenným svalom žalobcu, pričom zostal zakliesnený v tele žalobcu. Žalovaný utrpel predmetný pracovný úraz v právnom postavení zamestnanca žalovaného, keď v čase pracovného úrazu pracoval ako zamestnanec žalovaného na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.07.2016.

10. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa, a teda jej predpokladom nie je zavinenie. Predpokladom zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze je vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ďalším predpokladom zodpovednosti je, že sa musí jednať o zamestnanca v pracovnom pomere, a aby k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca v právnom postavení zamestnanca utrpel pracovný úraz pri plnení pracovných povinností. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak zamestnanec v spore preukáže, že utrpel pracovný úraz, alebo bol postihnutý chorobou z povolania, za vzniknutú škodu zodpovedá zo zákona jeho zamestnávateľ, pokiaľ sa tento nezbaví zodpovednosti. teda pripúšťa, aby sa zamestnávateľ zbavil svojej zákonnej zodpovednosti, ak sú pre toto obmedzenie zodpovednosti, alebo pre úplné zbavenie sa zodpovednosti splnené zákonné podmienky. Zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom sa zamestnávateľ môže zbaviť úplne, ak v konaní preukáže, že jedinou príčinou škody boli skutočnosti prezumované v § 196 ods. 1 ZP, prípadne sa zodpovednosti zbaví z časti, ak preukáže skutočnosti prezumované § 196 ods. 2 ZP. Podľa teda nestačí, aby pri zbavení sa zodpovednosti za škodu zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis, ale musí súčasne preukázať, že si ako zamestnávateľ splnil povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Medzi stranami sporu (ako bolo už vyššie uvedené) nebolo sporné, že žalobca dňa 08.08.2016 v čase okolo 16.55 hod. v Martine, na ul. Na Bystričku č. 44, v areáli píly spoločnosti PILEX, s.r.o. (t.j. žalovaného) pri vykonávaní pracovnej činnosti utrpel pracovný úraz tým, že došlo k vymršteniu rozštiepeného zvyšku laty z hobľovacieho stroja, ktorý prešiel brušnou dutinou žalobcu, a taktiež jeho ľavým stehenným svalom, pričom zostal zakliesnený v tele žalobcu. Žalobca teda pri vykonávaní prác pre žalovaného utrpel pracovný úraz, za ktorý zodpovedá titulom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom zamestnávateľ, t.j. žalovaný. Pokiaľ sa žalovaný v spore bránil, že príčinou predmetného pracovného úrazu bolo to, že žalobca v čase pracovného úrazu nemal osobnú ochrannú pracovnú pomôcku, t.j. olovenú zásteru, resp. že sa nachádzal v nebezpečnej zóne, v ktorej sa v čase vykonávania prác s uvedeným strojom

„rozmietačkou“ nesmel nachádzať, (aj v prípade preukázania týchto skutočností) súd poukazuje na to, že pre úplné zbavenie zodpovednosti sa zamestnávateľa za pracovný úraz podľa § 196 ods. 1 písm. a), resp. pre čiastočné zbavenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz podľa § 196 ods. 2 písm. a) je potrebné, aby zamestnávateľ preukázal, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali (úplné zbavenie zodpovednosti za škodu), resp. ak zamestnávateľ preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody (čiastočné zbavenie zodpovednosti za škodu). Uvedené podmienky pre liberáciu zamestnávateľa sú kumulatívne, t.j. pri nesplnení niektorej z nich sa zamestnávateľ zodpovednosti nemôže účinne zbaviť. V prejednávanom spore žalovaný nepreukázal splnenie podmienky prezumovanej § 196 ods. 1 písm. a), resp. ods. 2 písm. a) ZP, t.j. že zamestnanec bol o právnych predpisoch, alebo o ostatných predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a preukázateľne oboznámený. Podľa § 7 od. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Pokiaľ žalobca tieto skutočnosti preukazoval predložením listinných dokladov, a to evidenčnej karty pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) zo dňa 07.07.2016, záznamom o vykonanom oboznámení s bezpečnou prácou na drevospracujúcich strojoch spoločnosti PILEX, s.r.o. zo dňa 07.07.2016, a odpoveďovým hárkom pre oboznámenie z BOZP zamestnancov zo dňa 07.07.2016, súd poukazuje na to, že pravosť podpisov žalobcu na predmetných listinách bola v konaní spochybnená, keď podpisy žalobcu na predmetných listinách boli predmetom odborného skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. PPZ-KEU- BA-EXP-2016/13461 zo dňa 11.04.2017, podľa ktorého podpis na zázname o vykonanom oboznámení s bezpečnou prácou na drevospracujúcich strojoch zo dňa 07.07.2016 pravdepodobne nie je pravým podpisom žalobcu ako pisateľa podpisu, na oboznámení s BOZP zo dňa 07.07.2016, nemožno ani potvrdiť ani vylúčiť, že podpis je podpisom žalobcu a pokiaľ ide o podpisy žalobcu na listine označenej ako evidenčná karta pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov zo dňa 07.07.2016, pokiaľ ide v poradí o prvý podpis, jeho pravosť nemožno ani potvrdiť a ani vylúčiť, a pokiaľ ide o zvyšné dva podpisy na predmetnej listine, tieto podpisy pravdepodobne nie sú pravými podpismi žalobcu. V súvislosti s predmetnými listinami súd poukazuje na to, že žalobca pravosť svojich podpisov na predmetných listinných dokladoch od počiatku popieral. Pokiaľ žalovaný preukazoval pravosť podpisu žalobcu na predmetných listinách na základe výpovede svedkyne Danice Gregorovej (ktorá je súčasne spoločníčkou u žalovaného) súd poukazuje na výpoveď samotnej svedkyne, ktorá uviedla, že pri školení BOZP bol prítomný iba samotný žalobca, ktorý mal predmetné listiny podpísať a na tomto školení nebola prítomná žiadna iná zodpovedná osoba žalovaného. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre úplné alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom zaťažovalo žalovaného. Pokiaľ žalovaný v spore produkoval skutkové tvrdenia o tom, že žalobca bol riadne poučený o právnych predpisoch BOZP, tieto tvrdenia žalobca v spore účinne poprel a predložil súdu listinný dôkaz, t.j. odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu vyhotovené na účely trestného konania. Žalovaný potom v spore neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti, keď v spore mu nič nebránilo navrhnúť dôkazy smerujúce k uneseniu dôkazného bremena ohľadne preukázania tejto skutočnosti. Pokiaľ žalovaný vo svojich podaniach poukazoval na nedôveryhodnosť osoby žalobcu, ktorý má mať dlhy, čo ho malo motivovať k snahe o získanie nárokov z predmetného pracovného úrazu, súd poukazuje na to, že z týchto skutočností nie je možné vyvodiť, že žalobca bol riadne preškolený o predpisoch BOZP. Pokiaľ žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že samotný žalobca v dohode o pracovnej činnosti zo dňa 06.07.2016 sám nespoznal svoj podpis, súd poukazuje na to, že žalovanému nič nebránilo v rámci dôkaznej iniciatívy navrhnúť vykonanie dôkazu za účelom preskúmania správnosti záverov vyššie špecifikovaného odborného vyjadrenia, čo, dôvodiac finančnou náročnosťou predmetného dôkazu,

neučinil. Súd si je vedomý toho, že prejednávaný spor je individuálnym pracovnoprávnym sporom, ktorý umožňuje súdu vykonať aj ďalšie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, avšak iniciatívnym vykonaním dôkazu, ktorým by malo dôjsť k uneseniu dôkazného bremena žalovaného ako zamestnávateľa, by v podstate poprel zmysel individuálneho pracovnoprávneho sporu ako sporu s ochranou slabšej strany, t.j. zamestnanca. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom konateľa, ako aj svedkovia N. C. a T. L. poukazovali na to, že konateľ žalovaného vykonával pravidelné kontroly na pracovisku, na ktorom sa stal pracovný úraz, keď mal opätovne vytýkať nedostatky týkajúce sa pracovných postupov žalobcu pri obsluhe predmetného hobľovacieho stroja „rozmietačky“ tým, že pri práci nenosil vystuženú ochrannú zásteru, súd poukazuje na to, že aj v prípade preukázania týchto skutočností, takéto individuálne upozornenia nemôžu nahrádzať riadne a komplexné školenie zamestnanca týkajúce sa predpisov o BOZP, vedomosti z ktorého musia byť u zamestnanca overované. Žalovaným deklarované upozornenia (konateľ vo svojej výpovedi zo dňa 05.03.2018 uviedol, že „ ...ja sa neviem vyjadriť k tomu, či zamestnanci túto zásteru mali pri vykonávaní prác. Ja som ich nabádal k tomu, aby tieto zástery mali. Či si ich potom, ako som opustil dielňu nedali dol, k tomu sa je vyjadriť neviem.“) vykonané v súvislosti s nesprávnym výkonom práce zo strany žalobcu nemôžu vykazovať znaky potrebnej komplexnosti vo vzťahu k poučeniu na existenciu všetkých možných rizík vyplývajúcich z výrobného procesu (spočívajúceho v spracovaní drevnej hmoty realizovaného u žalovaného) a ich možných následkov. Uvedenú úlohu plnia práve právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak, ako ich prezumuje § 196 (u žalovaného ako zamestnávateľa školenia predpisov o BOZP, ktorých realizáciu vo vzťahu k žalobcovi v spore nepreukázal). Povaha upozornení deklarovaných konateľom žalobcu vyplýva aj výpovede U. E. (ktorého samotný konateľ žalovaného označil ako osobu, ktorá síce nebola nadriadeným predákom, ale napriek tomu mala dohliadať na organizáciu práce v dielni, ako aj pracovníkov), ktorý v rámci trestného konania vedeného OOPZ Martin pod ČVS: ORP-220/2-VYS-MT-2018 uviedol, že k samotnému stroju, tzv. „rozmietačke“ sa používa ochranná vesta/zástera, ktorá je na viditeľnom mieste hneď vedľa stroja, pričom každý vie, že sa má používať a je na individuálnom zvážení, či ju použije, alebo nie s tým, že on sa nezaujímal o to, či ju žalobca má, alebo nemá, keďže je to jeho osobná vec, keď on žalobcu na túto skutočnosť ani neupozornil (viď zápisnica o výsluchu svedka U. E. zo dňa 24.11.2017 učinená v trestnom konaní), z čoho možno vyvodiť určitú autonómiu zamestnancov pri rozhodovaní o tom či ochranný prostriedok použijú alebo nie, resp. prinajmenšom benevolentnosť pri zistení nedostatkov, keď zamestnanci neboli za zistené nedostatky sankcionovaní (vo výpovedi učinenej v rámci trestného konania dňa 24.11.2017 konateľ žalovaného uviedol, že žalobca ochrannú vestu pri práci na predmetnom stroji nemal na sebe ani v minulosti, avšak napriek tomu, že kontrola na strojoch prebiehala, on v minulosti žiadne sankcie nedával, resp. neboli počas kontroly konštatované žiadne negatívne zistenia). V intenciách uvedených skutočností, možno vyvodiť, že predmetné „nabádanie“ zo strany konateľa nevykazovalo prvky pokynu tak, ako to prezumuje § 196 ZP, ale mohlo byť chápané ako určitá forma odporúčania. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalovaný v spore nepreukázal poučenie žalobcu o predpisoch BOZP, tak by úplné, resp. čiastočné zbavenie zodpovednosti žalovaného za škodu bolo súčasne v rozpore s výchovným poslaním § 196 ZP.

12. Bez ohľadu na vyššie uvedené závery súd v rámci povinnosti zamestnávateľa predchádzať pracovným úrazom poukazuje na vyjadrenie konateľa žalovaného, ktorý v rámci svojich výpovedí v trestnom konaní uviedol, že on pravidelne kontroloval zamestnancov v dielni, ale nemohol ich kontrolovať sústavne, lebo by tam musel byť celý deň, keď súčasne uviedol, že zamestnanci nechceli olovenú zásteru nosiť, lebo je ťažká. Pri takejto vedomosti mu však nič nebránilo vykonať príslušné opatrenia na zamedzenie daného stavu, napr. aby v dielni poveril jedného zo zamestnancov na výkon sústavnej kontroly (navyše keď jeden z jeho zamestnancov mal dohliadať na organizáciu práce a zamestnancov v dielni), resp. začal ukladať zamestnancom sankcie, čím latentne toleroval uvedený stav na pracovisku.

13. Za skutočnosť nie bez významu súd považuje aj to, že v dohode o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dňa 06.07.2016 bol dojednaný druh práce - pomocné práce v piliarskej výrobe, keď žalobca pri tom, ako sa mu stal pracovný úraz, mal vykonávať aj práce presahujúce rozsah pomocných prác, nakoľko mal vykonávať aj obsluhu predmetnej „rozmietacej“ píly, čo vyplýva zo zápisnice o podaní informácie N. C. zo dňa 10.02.2017, spísanej Inšpektorátom práce Žilina, č. spisu IP ZA/IPZA OBOZP/KON/2017/609, ako aj z výpovede T. L. učinenej na pojednávaní súdu. Nie bez významu je aj tá skutočnosť, že žalovaný na odporúčanie IP ZA (tak ako to potvrdil konateľ žalovaného, ako aj svedkyňa T. L.) následne vylúčil stroj, na ktorom sa stal žalobcovi pracovný úraz, z prevádzky. S poukazom na vyššie konštatované závery však súd ďalšie dokazovanie ohľadne preukázania týchto skutočností nevykonal, nakoľko by toto (popri vyššie

konštatovaných záveroch) neprinieslo iné rozhodnutie vo veci a zakladalo by iba ďalšie dôvody na vylúčenie zbavenia sa zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného.

14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď o výške trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté súdom prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.