Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-15-2022.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Subarea
2To/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudkýň JUDr. Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca 2022, o odvolaní obžalovaného U. L., proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/74/2021 zo dňa 10.1.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/74/2021 zo dňa 10.1.2022 z r u š u j e .
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný U. L. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
hoci je podľa § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. aj na základe rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 4P/202/2009-42 zo dňa 20.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.12.2009, povinný počnúc od 1.5.2009 prispievať na výživu svojich detí O. L., nar. XX.X.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 50,-Eur mesačne a B. L., nar. XX.X.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 60,-Eur mesačne, ktoré mal pôvodne platiť k rukám ich matky L. Y., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko v D. XXX, okres H., vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred a následne po dosiahnutí ich plnoletosti na základe posúdenia predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku k rukám syna B. L. od 24.8.2015 a k rukám O. L. od 27.7.2020, tieto vyživovacie povinnosti si vo Q. D., okres X. S. a všade tak, kde sa v uvedenom období zdržiaval, úmyselne riadne neplnil voči B. L. v období od 16.11.2018 do 14.4.2021 a voči O. L. od 16.11.2018 až do 9.11.2021, keď hoci pravidelne, ale nie riadne a v plnej výške uhrádzal výživné za obidve deti spoločne sumou, a to v novembri 2018 vo výške 37,92 Eur, v decembri 2018 vo výške 43,64 Eur, v januári 2019 vo výške 56,-Eur, vo februári 2019 vo výške 67,- Eur, následne od marca 2019 do júla 2021 pravidelne každý mesiac uhrádzal výživné vo výške 56,- Eur a od augusta 2021 do októbra 2021 vo výške 66,- Eur, dňa 18.10.2021 uhradil 66,- Eur, dňa 18.11.2021 uhradil 66,- Eur, dňa 24.11.2021 uhradil 100,- Eur, dňa 25.11.2021 uhradil 66,- Eur a dňa 20.12.2021 uhradil 66,- Eur, čím za uvedené obdobie na výživnom dlhuje celkovú sumu 1.288,44 Eur, z toho k rukám matky L. Y. sumu 446,72 Eur, k rukám O. L. sumu 132,-Eur a k rukám B. L. sumu 709,72 Eur, keď podľa správy Okresného úradu, odboru živnostenského podnikania Stará Ľubovňa nie je držiteľom živnostenského oprávnenia, v období od 21.11.2017 do 15.11.2018 vykonával trest odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Prešov, od 1.11.2020 až doteraz je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako občan poberajúci peňažný príspevok za opatrovanie, nie je a ani nebol v žalovanom období poberateľom dávky dôchodkového poistenia, nemocenských dávok a ani dávok v nezamestnanosti, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období
od 5.12.2018 do 10.2.2021 a z evidencie bol vyradený z dôvodu starostlivosti o blízku osobu, poberal dávky v hmotnej núdzi, a to za december 2018 vo výške 15,- Eur, za január a február 2019 spolu vo výške 123,20 Eur, peňažný príspevok za opatrovanie poberal od novembra 2020 do júna 2021 vo výške 476,74 Eur mesačne a od júla 2021 až doteraz ho poberá vo výške 508,44 Eur mesačne, fajčí a za cigarety mesačne minie nezistenú sumu, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/54/2017-153 zo dňa 19.6.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.7.2017, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol dňa 15.11.2018 podmienečne prepustený.
Za spáchanie tejto trestnej činnosti súd obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný U. L. písomným podaním zo dňa 1.2.2022, doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 3.2.2022, ktoré zdôvodnil nasledovne:
Prehlasuje, že si je vedomý svojho pochybenia, ale nakoľko po prepustení z výkonu trestu bol evidovaný na úrade práce a nemal žiadny príjem, tak nemal z čoho uhradiť dlžnú sumu, uhrádzal výživné len vo výške 66,- Eur. V súčasnej dobe poberá opatrovateľský príspevok na svoju mamu P. L., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. D. XX, tak preto prosí okresný súd o možnosť úhrady dlžnej sumy formou rozumných mesačných splátok, aby mu zostalo aj na nutné výdavky spojené s opaterou jeho mamy ako sú lieky a zdravotné pomôcky. Obžalovaný následne ako prílohu písomného podania zo dňa 7.2.2022, doručeného Okresnému súdu Ružomberok dňa 8.2.2022, doručil poštové poukážky zo dňa 24.11.2021 (na sumu 100,-Eur a na meno B. L. a zo dňa 3.2.2022 na sumu 400,- Eur a určené pre B. a O. L.).
Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané obžalovaným bolo podané oprávneným subjektom, v zákonom stanovenej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a je dôvodné, aj keď z iných dôvodov, z akých podal odvolanie obžalovaný. Krajský súd preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že je tu dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku (a to konkrétne vo výroku o vine) pre nejasnosť jeho skutkových zistení, keď sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák., keď napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona.
Objektom trestného činu zanedbania povinnej výživy je nárok na výživu, ktorý vyplýva zo Zákona o rodine. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného (§ 207 ods. 1 Tr. zák.) alebo v konaní páchateľa, ktorý sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného (§ 207 ods. 2 Tr. zák.). Zo subjektívnej stránky zavinenie vyjadrené vo forme „čo aj z nedbanlivosti“ (ods. 1) pripúšťa zavinenie nielen úmyselné, ale aj z nedbanlivosti. Zo subjektívnej stránky sa v ods. 2 vyžaduje úmyselné zavinenie.
V danom prípade okresný súd obžalovaného uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený. Konkrétne po skutkovej stránke v zmysle výroku o vine napadnutého rozsudku si obžalovaný úmyselne riadne neplnil
vyživovaciu povinnosť voči synovi B. L. v období od 16.11.2018 do 14.4.2021 a voči dcére O. L. v období od 16.11.2018 do 9.11.2021.
Na tomto mieste krajský súd pripomína, že pre trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. sa vyžaduje, aby obžalovaný v zákonom určenom období si neplnil vyživovaciu povinnosť a súčasne sa musí jednať o zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti.
Pokiaľ ide o neplnenie vyživovacej povinnosti voči synovi B. L., tu okresný súd zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti vymedzil v období od 16.11.2018 do 14.4.2021 (kedy syn B. ukončil vysokoškolské štúdium a nadobudol schopnosť samostatne sa živiť). Za mesiac apríl 2021 bol teda obžalovaný na syna B. povinný platiť iba pomernú časť výživného, t.j. za obdobie od 1.4.2021 do 14.4.2021 vo výške 28,- Eur. V tom čase obžalovaný uhrádzal mesačne na obdive deti sumu 56,- Eur, teda v mesiaci apríl 2021 obžalovaný pomernú časť výživného na syna B. 28,- Eur uhradil (zo sumy 56,- Eur polovica sumy 28,- Eur pripadala na výživné na syna B. a 28,- Eur na dcéru O.). Nakoľko obžalovaný za tento mesiac apríl 2021 pomernú časť výživného od 1.4.2021 do 14.4.2021 vo výške 28,- Eur uhradil, bude potrebné, aby sa okresný súd ďalej vysporiadal s tým, či za tento mesiac apríl 2021 sa jednalo o neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným v zmysle § 207 Tr. zák. Riešenie a zodpovedanie tejto otázky v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje.
V prípade dcéry O. L. okresný súd zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným vo výroku napadnutého rozsudku ustálil od 16.11.2018 do 9.11.2021. V odôvodnení rozsudku však absentuje zdôvodnenie, na základe akých konkrétnych dôkazov a z akých konkrétnych dôvodov okresný súd zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným ukončil dňom 9.11.2021. Ohľadne tejto skutočnosti dokonca odôvodnenie rozsudku okresného súdu navyše obsahuje protirečivé vyjadrenia. V závere strany 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd konštatuje: „Z uvedeného mal teda súd za preukázané, že obžalovaný si aj po podaní obžaloby plnil vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške voči O. L., ktorá bola určená na základe rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 4P/202/2009 zo dňa 20.10.2009 na sumu 50,- Eur...“ Takáto formulácia vedie k záveru, že obžalovaný si voči dcére O. vyživovaciu povinnosť plnil vo výške 50,- Eur pred podaním obžaloby, aj po podaní obžaloby (viď slovné spojenie „...aj po podaní obžaloby...“), no vo výroku o vine sa neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným vo vzťahu k dcére O. ukončuje podaním obžaloby 9.11.2021. Na inom mieste v odôvodnení rozsudku na str. 6 sa zas uvádza: „...obžalovaný si úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť...voči O. L. od 16.11.2018 do 9.11.2021, nakoľko mal súd z uvedených dôkazov za preukázané, že po podaní obžaloby si obžalovaný plnil vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške voči O. L. za mesiac november, december 2021.“
Ustanovenie § 163 ods. 3 Tr. por. výslovne určuje povinnosť v rámci výroku odsudzujúceho rozsudku uviesť čas spáchania skutku. Súd je teda povinný vykonaným dokazovaním náležite zistiť čas páchania skutku, tento uviesť vo výroku o vine (v skutku) odsudzujúceho rozsudku, pričom zo zdôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, na základe akých dôkazov a akými konkrétnymi úvahami súd čas páchania skutku ustálil tak, ako sa uvádza v skutku výroku o vine odsudzujúceho rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené bude preto povinnosťou súdu v rámci ďalšieho postupu náležite ustáliť obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným, a to osobitne k synovi B. a osobitne k dcére O.. Po riadnom ustálení obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti voči obdivom deťom potom súd vyhodnotí, či sa zo strany obžalovaného jednalo o zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti, čo je nevyhnutným predpokladom pre trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy.
Krajský súd napadnutý rozsudok ďalej meritórne nepreskúmaval, nakoľko tento je pre krajský súd nepreskúmateľný pokiaľ ide o podstatnú časť vymedzenia skutku, a to čas páchania skutku. Krajský súd potom po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa na odstránenie vyššie konštatovaných nedostatkov a nové rozhodnutie vo veci.
Krajský súd zároveň dáva súdu prvého stupňa pri následnom rozhodovaní do pozornosti zákaz zmeny k horšiemu, nakoľko odvolanie v predmetnej veci nebolo podané v neprospech obžalovaného U. L. (§ 327 ods. 2 Tr. por.).
K žiadosti obžalovaného, aby mu súd umožnil dlžné výživné uhradiť v splátkach, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V zmysle tohto zákonného ustanovenia trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Teda súd nie je oprávnený povoľovať obžalovanému splátky, nakoľko zákon výslovne stanovuje podmienky, za ktorých zaniká trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy.
Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.