Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-4-2014.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Spokojné bývanie, s.r.o., IČO: 35815329, so sídlom Toplianska 5, Bratislava, zast. advokátkou Mgr. Evou Bognárovou, so sídlom Krížna 17, Bratislava proti žalovanej: V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. cesta 8, A., zast. W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. cesta 8, A., o zaplatenie 4.624,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 0 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 6.8.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.624,14 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodil tým, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. XXX na 3. posch. bytového domu na D. ceste X v A., ktorého správu vykonáva na základe D. o výkone správy zo dňa 28.9.2010 (konkrétne od apríla 2011). Žalovaná mala so správcom v súlade s platnou zmluvou a platnou právnou úpravou stanovené mesačné zálohové platby za poskytované služby a príspevky do Fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. V apríli 2011 manžel žalovanej písomne oznámil, že sa odpája od odberu tepla za účelom vybudovania vlastného vykurovacieho systému a súčasne požiadal od 1.5.2011 o úpravu zálohových predpisov. Dňa 5.12.2011 oznámil, že odpojenie od centrálneho vykurovania zrealizoval, avšak zo zaslanej dokumentácie je zrejmé, že vlastník bytu ako jediná osoba, ktorá môže so zariadením manipulovať, môže kedykoľvek otočením kľučky obnoviť dodávky tepla, nakoľko zariadenie nie je zaplombované. Dňa 7.2.2012 správca žalovanú upozornil, že odpojenie nie je vykonané v súlade s platnou právnou úpravou a je potrebný aj súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Na následnej schôdzi vlastníkov dňa 2.5.2012 správca navrhol riešenie, aby žalovanej bolo ako náklady na úhradu tepla účtovaných 10 % nákladov z dodávky tepla, čo však nebolo prijaté. Vzhľadom k tomu si správca ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedeného bytového domu uplatňuje voči žalovanej nedoplatok z vyúčtovania za r. 2011 a neuhradené náklady za r. 2012.
2. Proti súdom vydanému platobnému rozkazu č. k. 28Ro/2824/2013-80 zo dňa 5.11.2013 podala žalovaná odpor, v ktorom žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že žalobca jej neodôvodnené nedoplatky zruší, upraví zálohový predpis a oficiálne zaplombuje stupačku. Tvrdila, že účtovaná čiastka za ústredné kúrenie je neodôvodnená, nakoľko platí za používanie vlastného infračerveného elektrického kúrenia.
3. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2016 navrhovala zástupkyňa žalobcu, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový správca bytového domu spol. HB Fond, s.r.o., IČO: 46676... so sídlom Plynárenská 2/A, Bratislava. K návrhu pripojila podanie vlastníkov (v zastúpení Martinom Thumom)
adresované žalobcovi zo dňa 30.6.2015, z ktorého vyplýva, že podľa rozhodnutia vlastníkov zo dňa 26.5.2015 bola Zmluva o výkone správy č. 152 vypovedaná, pričom za toto rozhodnutie sa vyslovilo viac ako 50 % vlastníkov.
4. Uznesením č. k. 12C/4/2014-147 zo dňa 14.6.2017 súd návrh žalobcu, aby na miesto žalobcu Spokojné bývanie, s.r.o. vstúpila do konania spol. HB Fond, s.r.o. zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle ust. § 80 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s odôvodnením, že žalobca nijako nepreukázal, že po začatí konania nastala právna skutočnosť na strane žalobcu, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná a zároveň žalobca ani napriek výzve súdu nepredložil kvalifikovaný súhlas toho, kto má na jeho miesto vstúpiť. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2017.
5. Na nariadené pojednávanie sa zástupkyňa žalobcu nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila a odôvodnila tým, že jej zaniklo plnomocenstvo na zastupovanie vlastníkov, nakoľko spol. HB Fond, s.r.o., ktorá reálne vykonávala správu bytového domu od 1.5.2018, ukončila výkon správy bytového domu, pričom kompletnú dokumentáciu postúpila novému správcovi Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o.
6. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
7. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
8. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších priestorov (ďalej len „ZoVBaNP“) na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
10. Podľa § 6 ods. 3 ZoVBaNP na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.
11. Podľa § 8a ods. 1 veta prvá ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.
12. Podľa § 8a ods. 3 ZoVBaNP dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo.
13. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)
14. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. V danom prípade bolo v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Sám žalobca súdu oznámil, že v dôsledku rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome bola zmluva o výkone správy medzi ním a vlastníkmi vypovedaná (ešte v r. 2015) a teda už nevykonáva správu tohto bytového domu, pričom novým správcom sa mala stať spol. HB Fond, s.r.o. so sídlom Plynárenská 2/A, Bratislava (s neúplným identifikačným číslom), resp. podľa tvrdení bývalej zástupkyne žalobcu Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o. Napriek výzve súdu však žalobca (ani nový správca, resp. samotní vlastníci bytového domu) nepredložil žiaden dôkaz (napr. zmluvu o výkone správy uzavretú medzi vlastníkmi bytového domu a aktuálnym správcom) preukazujúci, že došlo k prevodu alebo prechodu práv a taktiež absentuje kvalifikovaný súhlas uvedenej spoločnosti so vstupom do konania, keď advokátka žalobcu síce súdu mailovým podaním doručila súhlas nadpísaný spol. HB Fond, s.r.o., avšak bez označenia konajúcej osoby a jej podpisu a bez označenej prílohy (ktorou mala byť zmluva o výkone správy). V čase rozhodnutia súdu teda žalobca nie je osobou oprávnenou uplatnenú pohľadávku vymáhať v mene vlastníkov bytového domu, ani ich zastupovať, teda nie je už aktívne vecne legitimovaným subjektom. Následky zmeny v osobe správcu bytového domu sa prejavia v právnom postavení všetkých subjektov. Dotýkajú sa oprávnení a povinností pôvodného , či nového správcu ako aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu. Pôvodný správca stráca oprávnenie vykonávať správu bytového domu, konať v mene vlastníkov bytového domu, zastupovať ich, a teda stráca aj právo vymáhať uplatnenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, rovnako tak nie je oprávnený prijať od dlžníka („neplatiča“) žiadne plnenie.
15. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu bez ďalšieho dokazovania súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore zamietol.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého by nárok na náhradu trov konania patril úspešnej žalovanej, ktorá si však žiadne neuplatnila, ani jej žiadne trovy konania nevznikli, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku č. II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.