Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: I.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XXQ. X., proti žalovanej C.. W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Labáthom, advokátom so sídlom Holíčska 13 Bratislava, o zaplatenie 2.960 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/297/2015-282 zo dňa 07. júla 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/297/2015-282 zo dňa 07.07.2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie") uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 960 Eur s 3 % úrokom p. a. zo sumy 2960 Eur od 02.05.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. (výrok I.). Osobitným výrokom súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok II.). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2 960 Eur spolu s 3 % úrokom p. a. zo sumy 2 960 Eur od 02.05.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 06.08.2014 ktorú uzatvoril so žalovanou, si žalovaná od neho požičala čiastku 7 460 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť ku dňu 01.05.2015. Záväzok žalovaná splnila iba čiastočne a to dňa 26.03.2015 vo výške 4 500 Eur. Ďalej uviedol, že žalovanej dňa 05.05.2015 prostredníctvom právneho zástupu zaslal výzvu na plnenie, avšak žalovaná si svoj záväzok nesplnila. K žalobe žalobca pripojil výzvu na plnenie adresovanú žalovanej zo dňa 05.05.2015 a zmluvu o pôžičke zo dňa 06.08.2014. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že mal za preukázané, že dňa 06,.auguta 2014 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá zmluva o pôžičke, kde ako veriteľ je označený žalobca a ako dlžník žalovaná, pričom celková suma pôžičky predstavuje sumu 7 460 Eur a žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi ako veriteľovi vrátiť do 01.05.2015. Podaním adresovaným súdu zo dňa 27.08.2015 doručeným súdu 31.08.2015 žalovaná uviedla, že nespochybňuje zmluvu o pôžičke ani sumu pôžičky, avšak vzhľadom k súčasnej situácii žiada o splátkový kalendár a to splácanie pôžičky vo výške 50 Eur. Do zápisnice dňa 23.09.2015 žalovaná uviedla, že pohľadávku uznáva v celom rozsahu, čo do dôvodu a výšky a je ochotná zaplatiť ju v mesačných splátkach po 50 Eur s tým, že o náhrade trov konania žiada rozhodnúť podľa § 150 O. s. p. Až následne podaním zo dňa 25.11.2015 doručeným súdu prvej inštancie totožného dňa, žalovaná požiadala o vytýčenie pojednávania s tým, že došlo k zmene rozhodujúcich skutočností a to v plnom rozsahu čo do dôvodu aj výšky pohľadávky. Súd pri rozhodovaní poukázal na ust. § 657, § 658 a tiež na ust. § 147 ods. 1. 2 Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal

nesporne preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že samotná žalovaná vo svojom prvom podaní, zo dňa 27.08.2015 nespochybnila zmluvu o pôžičke ani sumu pôžičky, žiadala súd len o splátkový kalendár. Taktiež dňa 23.09.2015 do zápisnice uviedla, že uznáva nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky a opätovne požiadala o splátkový kalendár. Následne podaním zo dňa 25.11. žalovaná požiadala o vytýčenie termínu pojednávania a predložila súdu listinné dôkazy, pričom tvrdila, že vykonávala činnosť pre žalobcu na základe ústnej dohody a k zmluve o pôžičke uviedla, že sa malo jednať o prefinancovanie jej nákladov na úkony v súvislosti s výdavkami pri získavaní klientov pre advokátsku kanceláriu, resp. klientov na odškodnenie. Tieto jej tvrdenia mali potvrdiť svedecké výpovede W.. I. E. a C. E.. Títo svedkovia potvrdili tvrdenia uvádzané žalovanou, avšak súd ich tvrdeniam neuveril, pretože sa jedná o osoby blízke žalovanej a to pokiaľ ide o W.. I. E. tento je manželom žalovanej a C. E. bola v tom čase priateľkou syna žalovanej a mala byť nápomocná žalovanej pri vykonávaní takejto činnosti. Svedkovia W.. I. E. a C. E. tvrdili, že všetky tieto stretnutia viedol žalobca a že žalovaná mala pre neho vykonávať takúto činnosť, avšak tieto tvrdenia boli vyvrátené svedeckou výpoveďou C. T., ktorý potvrdil, že žalovaná pracovala, resp. vykonávala činnosť pre spoločnosť D. - D. M. s.r.o. pričom pokiaľ ide o účasť žalobcu na stretnutiach, tento takúto činnosť vykonával len v rámci zmluvy o právnej pomoci, ako právny zástupca tejto spoločnosti a taktiež výpoveďou svedka I.. C. C., ktorý uviedol, že žalobca pri predmetných stretnutiach vystupoval ako právny zástupca tej - ktorej spoločnosti na základe zmlúv o poskytovaní právnych služieb. Uvedený svedok C. potvrdil, že keď sa uskutočňovali nejaké stretnutia, bol na nich prítomný žalobca, pričom tento vystupoval v mene advokátskej kancelárie ako právny zástupca. Súd poukázal na zmeny postojov žalovanej v priebehu celého sporu kedy uznala nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky a následne svoje stanoviská v priebehu sporu menila. Žalovaná však nepreukázala, že by jej provízie, resp. odmenu v súvislosti s vykonávaním činnosti pre tú - ktorú odškodňovaniu spoločnosť vyplácal žalobca, pričom svedeckými výpoveďami C. T. a I.. C. C. bolo preukázané, že pokiaľ sa žalobca zúčastňoval stretnutí tak vystupoval len ako právny zástupca týchto spoločností. Preto potom súd nemohol prihliadnuť ani na uplatňovanú kompenzačnú námietku zo strany žalovanej, pretože túto by si mohla uplatniť pokiaľ má neuhradené pohľadávky voči tej - ktorej spoločnosti ale nie voči žalobcovi ako fyzickej osobe, nakoľko zmluva o pôžičke bola žalobcom poskytnutá žalovanej ako fyzickou osobou. Samotná žalovaná výšku pôžičky ani platby na pôžičku nespochybnila, nemala voči výške žiadne námietky, preto potom súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel s tým, že žalobcovi priznal aj úrok vo výške 3 % p. a. Záverom odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že zamietol návrh na vykonanie dôkazu opätovným výsluchom svedkyne C.. L. a W.. K.. Pokiaľ ide o svedkyňu C.. L. tá skutočnosť, že svedkyňa vo veci vypovedala písomnou formou ešte nie je dôvodom preto aby bola vo veci opätovne vyslúchnutá aj s prihliadnutím na to, že žalovaná resp. jej právny zástupca oznámili súdu na aké otázky má svedkyňa zodpovedať. Súd v tejto okolnosti prihliadol aj na hospodárnosť konania. Pokiaľ ide o zamietnutie dôkazu na vykonanie výsluchu svedka W.. K. súd mal zato, že jeho výpoveď by taktiež nemala vplyv na rozhodnutie veci. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 podľa zásady úspechu a keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie v zákonnom stanovenej lehote žalovaná. Upresnila, že odvolanie podáva proti výroku rozsudku ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 2 960 Eur s úrokom z omeškania, ako aj proti výroku o náhrade trov konania v plnej výške. V odvolaní uviedla, že okresný súd nebral do úvahy výpovede svedkov W.. I. E. a C. E., ktorí potvrdzovali tvrdenie žalovanej, t.j. tú skutočnosť, že suma poskytnutá I.. P. C. mala slúžiť ako preddavok na krytie nákladov spojených pri zazmluvňovaní klientov. Následne mala byť odrátavaná z provízií, ktoré žalovanej náležali za zazmluvnené prípady. Týmto vznikli rozpory vo výpovediach svedkov, došlo k rozdielnemu popisu rozhodujúcich skutočností významných pre objektívne posúdenie skutkového stavu. Okresný súd sa s touto situáciou nevysporiadal, tieto významné rozpory neodstránil a žalovaná má za to, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na to žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovanej sa dňa 19.09.2017 (vyjadrenie datované dňa 14.09.2017) vyjadril žalobca. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš a tento navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní bol nesporne nad všetky pochybnosti preukázaný záväzok žalovanej, ktorý jej vznikol zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.08.2014 a ktorého existenciu čo do výšky, ako aj oprávnenosti potvrdila sama žalovaná. Žalovaná však v priebehu konania zmenila svoje stanovisko, ktoré uviedla v podaní a vyfabulovala skutočnosť, že suma ktorá jej bola poskytnutá žalobcom predstavovala akýsi preddavok na krytie nákladov spojených so zazmluvňovaním klientov na

základe údajnej ústnej zmluvy so žalobcom a nie predmet zmluvy o pôžičke ktorú so žalobcom uzatvorila dňa 06.08.2014. Uvedené tvrdenia však žalovaná nijakým spôsobom počas celého konania nepodložila žiadnym relevantným dôkazom. Výpovede svedkov, na ktoré poukazuje v podanom odvolaní žalovaná žalobca považuje za účelové a tendenčné so zámerom privodiť priaznivý stav konania v prospech žalovanej, nakoľko o uvedenom vypovedali ďalší svedkovia, ktorí nie sú v akomkoľvek príbuzenskom vzťahu, alebo inom obdobnom vzťahu s osobou žalobcu a ich výpovede sú diametrálne odlišné, pričom jednoznačne popreli skutočnosti tvrdené žalovanou. Prvostupňový súd sa s výpoveďami svedkov vysporiadal jednoznačne a správne a skutkový stav veci posúdil v rámci základných princípov civilného sporového konania. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 658 upravujúce zmluvu o pôžičke a uviedol, že z predmetnej zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva povinnosť žalovanej ako dlžníka vrátiť veriteľovi po uplynutí stanovenej doby predmet zmluvy o pôžičke. Preto navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zároveň žiadal a uplatnil trovy odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 26.10.2017 doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 30.10.2017 vyjadrila žalovaná. Opäť uviedla, že namieta, že by šlo o poskytnutie nejakej štandardnej osobnej pôžičky od žalobcu, nakoľko pre takúto osobnú pôžičku neexistovali žiadne logické relevantné a ani iné dôvody. Osobu žalobcu vôbec nepoznala, a preto neexistovala ani žiadna možnosť ani relevantný dôvod aby od neho požičiavala peniaze pre svoje osobné použitie. Všetky stretnutie žalobcu a žalovanej vrátane ich prvého stretnutia boli obchodného charakteru iniciované z dôvodu profesionálnej spolupráce z oblasti odškodňovania. Tvrdenia, že uznáva pôžičku čo do výšky aj oprávnenosti sa nezakladajú na pravde. Žalovaná stále tvrdí, že sa ide o záväzok, ktorý vznikol ako dôsledok obchodných rokovaní žalobcu so žalovanou, kde tieto finančné prostriedky mali slúžiť na pokrytie budúcich nákladov ich spoločného obchodovania v súvislosti s úkonmi na zabezpečenie činnosti súvisiacich s odškodňovaním klientov. Opakovane poukázala a potvrdila skutočnosti uvádzané pred súdom prvej inštancie, kde zvýraznila, že pri rokovaniach so žalobcom uviedla svoje obavy v súvislosti s vyplácaním provízií za odvedenú prácu a aj jej zlé skúsenosti s predošlou spoločnosťou pre ktorú pracovala. Žalobca vtedy uviedol, že sa nemusí obávať, že takýto prípad nastane, nakoľko je zainteresovaný v týchto spoločnostiach s ktorými bude žalovaná pracovať a má dosah aj na toky peňazí. Uviedol, že je spolumajiteľom týchto spoločností buď on sám, alebo niektorý z jeho blízkych alebo príbuzných. Vystupoval v mene spoločností s ktorými neskôr spolupracovala, ako aj v mene advokátskej kancelárie. Tieto skutočnosti a podmienky spolupráce uviedol aj za prítomnosti manžela žalovanej W.. I. E. aj C. E.. Žalobcovi žalovaná uviedla, že chce spísať zmluvu, resp. dohodu o vzájomnej spolupráci, kde sú jasne formulované a nastavené podmienky a spôsoby spolupráce, kde nemôže vzniknúť stav ako pri jej spolupráci s predošlou spoločnosťou. Žalobca ju presviedčal, aby nespisovali dohodu tak ako navrhovala, lebo by si mohla sama privodiť komplikácie kvôli konkurenčnej doložke s predošlou spoločnosťou. Uviedol že je advokát a že sa vyzná v týchto veciach lepšie. Odmietol dohodu podpísať s tým, že nebude chodiť po súdoch a tlačil žalovanú do pozície, aby pristala na formu pôžičky, lebo je to najlepšie riešenie. Takýmto spôsobom vznikla medzi nimi spolupráca na základe ústnej dohody a zmluvy o pôžičke, ktorú teraz označuje žalobca za vyfabulovanú. Vysvetlil to tým, že je to predfinancovanie nákladov žalovanej na úkony v súvislosti s výdavkami pri získavaní klientov pre jeho advokátsku kanceláriu, resp. klientov na odškodnenie. Ďalej uviedla, že svedkyňa Volchanovská jej nie je blízkou osobou a je nezávislou svedkyňou. Rozišla sa so synom žalovanej, lebo ich spoločný vzťah nefungoval a vypovedala v čase, keď už so synom žalovanej boli rozídený a neprechovávala voči žalovanej (svedkyňa), ani voči rodine žalovanej, žiadny blízky vzťah. Preto je toho názoru, že je vierohodným svedkom, lebo aj keď sa nerozišli so synom v dobrom, nemala snahu svojou výpoveďou ublížiť, ale potvrdila iba pravdivosť toho, ako udalosti o ktorých vypovedala, sa v skutočnosti stali. Taktiež spochybnenie pravdovravnosti a výpovede manžela žalovanej zo strany žalobcu považuje aj žalovaná za tendenčné, ktoré korešponduje pravdepodobne s jeho morálnymi a etickými normami. Vyššie uvedené skutočnosti výpovede nezainteresovaných svedkov prítomných pri ústnych dohodách ako aj iné dôkazy predložené počas konania svedčia o tom, že poskytnutý záväzok bol riadnym preddavkom na dohodnuté obchodné aktivity a úkony. Žalovaná uviedla, že požaduje len vzájomné započítanie oprávnených záväzkov a pohľadávok, čo jednoznačne preukáže, že žalobcovi, ale ani spoločnostiam v mene ktorých vystupoval, nedlží žiadne peniaze.

5. K vyjadreniu žalovanej sa písomným podaním zo dňa 04.12.2017 doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.12.2017 vyjadril žalobca. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava už poskytnutého vyjadrenia k odvolaniu žalovanej . Na rámec uviedol, že na poskytnutie pôžičky zákon neustanovuje nutnosť

existencie osobitného dôvodu na strane dlžníka, na základe ktorého vstupuje do takéhoto právneho záväzku, preto tvrdenia žalovanej o neexistencii relevantných alebo iných dôvodov, ktoré by boli základom vzniku predmetnej zmluvy o pôžičke považuje za absurdný. Žalovaná doteraz nenavrhla žiadny nový relevantný dôkaz, ktorým by preukázala skutočnosti, ktoré by akokoľvek spochybňovali platnosť zmluvy o pôžičke, ktorá je predmetom tohto konania. Tak ako vo svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalovanej potvrdil ako vecne správny.

6. Vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo strany žalovanej podané nebolo.

7. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zák. č. 160/2015 Zz Civilného sporového poriadku, ďalej len vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrário rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil . Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná. Žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

8. V zmysle § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne.

9. V zmysle § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Na základe podaného odvolania žalovanej tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle ust. § 379 a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania ktoré mu predchádzalo odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania, v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce z ust. § 657 a 658 Občianskeho zákonníka, pravujúceho zmluvné vzťahy vzniknuté zo zmluvy o pôžičke. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na podstatnú odvolaciu námietku žalovanej obsiahnutú v odvolaní, kde táto namieta predovšetkým to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy výpovede svedkov W.. I. E. a C. E., ktorí potvrdzovali tvrdenie žalovanej, t.j. tú skutočnosť, že suma poskytnutá I.. P. C. mala slúžiť ako preddavok na krytie nákladov spojených pri zazmluvňovaní klientov. Následne mala byť odrátaná z provízií ktoré žalovanej náležali za zazmluvnené prípady. Týmto žalovaná namietala vzniknuté rozpory vo výpovediach svedkov, v dôsledku čoho došlo k rozdielnemu popisu rozhodujúcich skutočností významných pre objektívne posúdenie skutkového stavu. Odvolací súd uvádza, že neopomenuteľnou skutočnosťou v konaní je, že zo strany žalobcu bola spolu so žalobou predložená zmluva o pôžičke zo dňa 06. 08. 2014, na základe ktorej sa žalobca domáha žalovanej sumy (po započítaní platieb zo strany žalovanej, ktoré žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila). V počiatkoch konania pred súdom prvej inštancie žalovaná nespochybnila zmluvu o pôžičke čo do dôvodu a výšky, a to v písomnom podaní zo dňa 27.08.2015 (doručené súdu prvej inštancie dňa 31.08.2015) a taktiež vo vyjadrení do zápisnice zo dňa 23.09.2015 uviedla, že zmluvu o pôžičke resp. pohľadávku žalobcu uznáva v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky a je ochotná ju zaplatiť. Až následne sa žalovaná pokúsila zvrátiť tento stav tvrdením a navrhovanými dôkazmi o tom, že medzi ňou a osobou žalobcu mala byť dohodnutá spolupráca v oblasti vyhľadávania a zastupovania klientov v rámci odškodňovania spoločnosťami, ktoré ako právny zástupca zastupuje/zastupoval práve

žalobca. Ťažiskovým dôkazom je však zmluva o pôžičke zo dňa 06.08.2014, ktorá bola podpísaná osobou žalovanou dňa 06.08.2014, pričom túto okolnosť (riadne podpísanie zmluvy) žalovaná v konaní ani nespochybnila. Pokiaľ sa žalovaná svedeckými výpoveďami svedkov, na ktoré poukazuje v podanom odvolaní - W.. I. E. a C. E. - snaží preukázať skutočný účel poskytnutia finančných prostriedkov žalobcom žalovanej, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nebral do úvahy výpovede vyššie uvedených svedkov (W.. I. E. a C. E.). Súd prvej inštancie však vyhodnotil vykonané dokazovanie a dôkazy hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom však nie všetky vykonané dôkazy mali význam pre rozhodnutie vo veci samej. S výpoveďami vyslúchnutých svedkov sa súd vysporiadal i v odôvodnení rozsudku a z toho vyplýva, že súd prvej inštancie na tieto svedecké výpovede prihliadal, avšak vyhodnotil ich ako nespôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci ako uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu na základe zmluvy o pôžičke. Rovnako odvolací súd sa oboznámil s výpoveďami svedkov W.. I. E. a C. E., ktorí obaja zhodne vypovedali o tých skutočnostiach, že boli prítomní na stretnutiach, resp. jednaniach medzi žalobcom a žalovanou, na ktorých bola dohadovaná vzájomná spolupráca medzi žalovanou a spoločnosťami zaoberajúcimi sa a odškodňovaním, ktoré zastupoval žalobca ako právny zástupca. Odvolací súd uvádza, že z výpovedí svedkov možno nadobudnúť a prijať záver svedčiaci tomu, že medzi žalovanou a uvedenými spoločnosťami vzájomná spolupráca dohodnutá bola a taktiež možno vytvoriť i záver o tom, že na uvedenú spoluprácu mohol mať určitý dosah i žalobca vzhľadom na personálne prepojenie osoby žalobcu a spoločníkov v uvedených spoločnostiach (napr. spoločnosť T. - T. M. D., s.r.o. kde do dňa 20.11.2014 bola spoločníčkou W.. C. C. - viď výpis z obchodného registra). Vplyv osoby žalobcu na činnosť uvedených spoločností nemožno vylúčiť ( o čom svedčia výpovede žalovanej a svedkov E. a W.. E.), avšak uvedená okolnosť nie je právne relevantná, pokiaľ sa týka povinností žalovanej vyplývajúcej jej zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorila so žalobcom ako fyzickou osobou a ktorú dňa 06.08.2014 sama podpísala. Nemožno konštatovať, že by súd prvej inštancie nebral do úvahy svedecké výpovede manžela žalovanej a C. E., avšak tieto svedecké výpovede nijakým spôsobom neboli spôsobilé preukázať existenciu akejkoľvek pohľadávky žalovanej ( napr. vzniknutej z dohodnutej spolupráce) voči osobe žalobcu, nakoľko ani W.. E. ani C. E. nepotvrdili vznik akéhokoľvek vzťahu (či už pracovno-právneho alebo záväzkového) medzi žalovanou a žalobcom I.. P. C. ako fyzickou osobou. Jediným relevantným dôkazom na základe ktorého je možné uložiť povinnosť súdom je zmluva o pôžičke vyššie uvedená a obsiahnutá v súdnom spise. Taktiež svedecké výpovede vyššie uvedených svedkov (ich obsah) neboli spôsobilé zvrátiť záver o platnosti zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, pričom uvedené v konaní ani tvrdené nebolo, žalovaná sa však týmito snažila preukázať dôvod vzniku (uzatvorenie) zmluvy o pôžičke a ňou tvrdený účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Na strane druhej žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala existenciu akejkoľvek pohľadávky žalovanej smerom k žalobcovi, ktorá by bola spôsobilá z určitého dôvodu (a do určitej výšky) kompenzovať existujúcu pohľadávku žalobcu voči žalovanej, vzniknutú na základe zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a odvolací súd opätovne uvádza, že z výpovedí vyslúchnutých svedkov nie je možné vylúčiť spoluprácu žalovanej s niektorou zo spoločností T. - T. M. D., s.r.o. alebo D. - D. M. D., avšak samotná tvrdená spolupráca žalovanej s týmito obchodnými spoločnosťami, nemá žiadny relevantný význam smerom k osobe žalobcu, ktorého nemožno ako fyzickú osobu stotožňovať s ktoroukoľvek žalovanou uvádzanou obchodnou spoločnosťou. Odvolací súd tak musí konštatovať, že na základe zisteného skutkového stavu je žalovaná v dôkaznej núdzi a nárok žalobcu podporený a preukázaný zmluvou o pôžičke nebol vyvrátený žiadnym iným dôkazom vykonaným v konaní. Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení týkajúcich sa jej vzájomnej pohľadávky smerom k osobe žalobcu. Jednak vznik akejkoľvek pohľadávky žalovanej (či už voči žalobcovi alebo voči niektorej z obchodných spoločností) preukázaný v konaní nebol, a to ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, a jednak tvrdená pohľadávka vzniknutá titulom nevyplatených provízií by nebolo spôsobilá na kompenzáciu voči osobe žalobcu, ako fyzickej osobe. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe existujúcej zmluvy o pôžičke uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 960 Eur s úrokom z omeškania, po zohľadnení žalobcom uvádzaných platieb na zmluvu o pôžičke, ktorých výšku žalovaná v konaní nenamietala. Odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

11. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i výrok o trovách konania (označený v napadnutom rozsudku ako výrok II. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne i v tejto časti, keď v konaní bol procesne úspešný žalobca v celom rozsahu, nakoľko rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť v zmysle žalobného návrhu. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, že žalobcovi

ako procesne úspešnej strane sporu v celom rozsahu postupom podľa § 255 priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Uvedený záver súdu prvej inštancie je správny, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil i vo výroku II. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca, ako procesne úspešná strana sporu v odvolacom konaní, by mal nárok na náhradu trov v celom rozsahu, avšak vzhľadom na to, že žalobca v odvolacom konaní nebol právne zastúpený a iné trovy v súvislosti s odvolacím konaním mu nevznikli, odvolací súd potom rozhodol tak že žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko mu žiadne nevznikli. O výške trov konania rozhodne v súlade s usts. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .