Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava

- Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: B. W., G.. XX. XX. XXXX, E. K. A. R. XXXX/XX, XXX XX K. K., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 817,47 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 02. 2018 domáha od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 817,47 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 09. 06. 2015 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil trovy konania. 2. Súd na prejednanie sporu nenariadil vo veci pojednávanie a rozhodol na základe pripojených listinných dôkazov, nakoľko mal za to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, a to s prihliadnutím na hodnotu sporu bez príslušenstva /ust. § 297 veta druhá písm. b) CSP/. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 . Žaloba s prílohami bola žalovanému doručená dňa 06. 04. 2018 proti podpisu. Žalovaný sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadril, v konaní bol procesne pasívny. 3. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy vo výške 817,47 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 02. 03. 2012. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom žalobcom predložených listín, na základe ktorých zistil tento skutkový stav: 4. Žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 02.03.2012 zmluvu o pôžičke evid. č. 6113361, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1600 Eur („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 55,84 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2680,32 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1798,27 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle ust. § 53 ods. 9 dňa 27.02.2015 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.05.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 03.06.2015 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení podľa bodu 3 žaloby, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. V zmysle zmluvných podmienok (Doručovanie - čl. 13) sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom po dni keď bola písomnosť daná na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu,

evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 103,8 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 2615,74 Eur /označené v prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: počet splátok, výška splátky, suma splátok (počet, výška), suma po zosplatnení, spolu istina 2615,74 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 1798,27 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si Žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur /označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/. Potom celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: istina + Náklady na vymáhanie - prijaté úhrady = žalovaná suma 2615,74 Eur + 0 Eur - 1798,27 Eur = 817,47 Eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 103,8 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje : zostatok - pokuta = žalovaná suma 921,27 Eur - 103,8 Eur = 817, 47 Eur. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy: Zmluva o pôžičke, Zmluvné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobná upomienka, doručenka, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

5. Z právneho hľadiska súd posúdil zmluvu uzavretú pôvodným žalobcom a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle zákonných ustanovení § 52 - § 54, § 658, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a podľa lex specialis zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzatvárania, pretože išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov) žalovanému ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonala v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania).

6. Súd preskúmaním zmluvy zistil, že neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 12. 2012. Pokiaľ ide o náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, t.j. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (v zmluve vyjadrený údajom 3/2016), táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je spresnením náležitosti zmluvy upravenej v čl. 10 ods. 2 písm. c/ tzv. harmonizačnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorá uvádza túto náležitosť ako dĺžku trvania zmluvy o úver. Súd zastáva názor, že pokiaľ v slovenskom právnom poriadku je uvedený aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., nepredstavuje to rozpor so spomínanou smernicou. Súd zdôrazňuje, že túto náležitosť nemožno posudzovať zhodne s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia byť určené konkrétnym dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016). To vedie k záveru, že počet splátok nemôže predstavovať dĺžku trvania zmluvy ani podľa spomínanej smernice, keďže počet splátok sa uvádza pri ďalšej náležitosti uvedenej v čl. 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice. Z toho dôvodu súd zastáva názor, že dĺžka trvania zmluvy o úvere má byť určená aspoň mesiacom a rokom jej ukončenia za predpokladu, že splatnosť splátky je dostatočne identifikovaná. Jednou z najdôležitejších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pohľadu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je nepochybne údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej „RPMN“), pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré by mal spotrebiteľ uhradiť (§ 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Zákonodarca v záujme ochrany spotrebiteľa určil, že v zmluve musia byť zároveň uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Hoci v zmluve je údaj o RPMN (32 %), predpoklady použité na jeho výpočet jednoznačne absentujú, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. musia byť v zmluve uvedené. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., spočívajúca v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, v zmluve chýba. Ďalej poukazuje na dohodnutý úrok vo výške 32 % z poskytnutých úverových prostriedkov, ktoré považuje za rozporné s dobrými mravmi a dojednanie o odplate podľa § 39 za absolútne neplatné dojednanie. Zároveň súd poukazuje na celkové náklady spotrebiteľa vyčíslené v zmluve na 1080,32 Eur. Nie je zrejmé, z akých položiek celkové náklady pozostávajú. Absentuje ich špecifikácia, ktorá nevyplýva ani zo zmluvných podmienok. Takéto neprimerané dojednanie výšky celkových nákladov spotrebiteľa je v rozpore s dobrými mravmi, ktorá znamená absolútnu neplatnosť čo do ich výšky.

7. Pretože zmluva neobsahuje uvedené obligatórne náležitosti, považuje sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny (1600 Eur) zníženej o doterajšiu úhradu žalovaného (ktorá podľa prehľadu splátok predstavuje sumu 1798,27 Eur), teda úhrady žalovaného prevyšujú možný požadovaný nárok žalobcu, a preto súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 8. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov (§ 255 ods. 2 , nakoľko mu žiadne preukázateľne nevznikli. Preto nie je dôvod pre postup rozhodovania súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.