Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-19Cpr/15/2018

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, X., zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, proti žalovanému: DUPEKOV s.r.o., so sídlom Kátov 47, Kátov, IČO: 47 054 484, o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, t a k t o

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd vec p o s t u p u j e Sociálnej poisťovni, pobočka Senica, so sídlom Hollého 1219, 905 01 Senica, ako orgánu, do ktorého právomoci vec patrí rozhodnúť. III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca si žalobou zo dňa 20.06.2018, doručenou súdu dňa 22.06.2018 uplatnil nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý mu vznikol v súvislosti s plnením pracovných úloh pre žalovaného. Žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.854,30 Eur titulom náhrady za bolesť a úrok z omeškania 5,05 % zo sumy 1.854,30 Eur od 25.06.2016 do zaplatenia, sumu 10.596 Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a úrok z omeškania zo sumy 10.596 Eur od 25.06.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

3. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

5. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

7. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania,

8. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

9. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

11. Podľa § 177 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.

12. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok vyslovene a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 . Ak súd indikuje iný orgán, do právomoci ktorého prejednanie a rozhodnutie takejto veci patrí, je povinný mu po zastavení konania vec postúpiť.

13. Postúpenie veci je právnym inštitútom garantujúcim realizáciu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tým, že ak súd zistí nedostatok právomoci súdov poskytnúť ochranu porušenému právu, musí po právoplatnom zastavení konania z úradnej povinnosti zistiť právny režim ochrany, ktorý danej veci prináleží, a postúpiť vec inému orgánu, pri ktorom predpokladá, že je jeho právomoc na poskytnutie ochrany daná. Výrok uznesenia o postúpení veci inému orgánu má iba poriadkový charakter a nie je záväzný pre orgán, ktorému sa vec postupuje. Postupuje sa originál podania spolu s uznesením. Orgán výrokom o postúpení veci nie je viazaný. Ten v prípade nesúhlasu môže podať kompetenčnú žalobu. Otázka právomoci bude potom záväzne vyriešená až v rozhodnutí o kompetenčnej žalobe.

14. V posudzovanej veci je predmetom sporu nárok žalobcu na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, teda ide nepochybne o nárok vyplývajúci z právneho vzťahu sociálneho poistenia, právna úprava ktorého je obsahom zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Tento zákon okrem iného vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia a právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia. Náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia považuje za úrazovú dávku, ktorá sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje z úrazového poistenia. Právneho vzťahu z úrazového poistenia sa zúčastňuje poškodený, ktorý na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa a fyzická osoba, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Poškodený je teda osobou, ktorá túto dávku uplatňuje a má na ňu nárok podľa osobitného predpisu. Tohto právneho vzťahu sa zúčastňuje Sociálna poisťovňa, ktorá je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa vykonáva sociálne poistenie tým, že o dávkach rozhoduje a taktiež je orgánom, ktorý tieto (priznané) dávky aj poskytuje.

15. S poukazom na uvedené súd konanie zastavil, nakoľko od 01.01.2004 je právomocou Sociálnej poisťovne prejednávať a rozhodovať o nárokoch na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniknutých v dôsledku pracovného úrazu ako vo veciach dávkových v zmysle zákona o sociálnom poistení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 295/2009 zo dňa 05.08.2010). Súd zároveň rozhodol o postúpení veci Sociálnej poisťovni, pobočka Senica, ako orgánu, do ktorého právomoci vec patrí rozhodnúť.

16. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Keďže súd zastavil sporové konanie v dôsledku, že vec nespadala do právomoci súdu, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách. Žalobu podal žalobca, ktorý bol právne zastúpený advokátom, v danom prípade zastavenie konania nemožno pričítať na ujmu žalovaného a z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Žalovanému však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, a ani mu nemohli vzniknúť, keďže žaloba mu ešte nebola doručená. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a II. možno podľa § 357 písm. a) a písm. m) podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.