Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/216/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: G. zastúpená advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 5.255,08 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.255,08 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.07.20111 do 11.08.2013 vo výške 121,62 Eur a ročný úrok z omeškania 8,5 % zo sumy 5.255,08 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že uzavrel dňa 27.06.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok, postupcom pohľadávky bola Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobca bol postupníkom. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 26.06.2009 Zmluvu č. XXXXXXXX7, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky (v skratke VOP), na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky s dohodnutými podmienkami, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastával názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov . Citované je ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a v žalobe uvedené, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) absolútnym obchodom a právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Ďalej k veci žalobca uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka bola vo výške 5.739,50 Eur, z toho istina 3.997,04 Eur, riadny úrok 1.258,04 Eur, úrok z omeškania 418,64 Eur a ostatného príslušenstva 65,78 Eur, ktoré si žalobca spolu s úrokom z omeškania žalobou neuplatňuje. Podľa Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2996,- Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 54,83 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné od 20.07.2011 do 20.06.2019 v počte 96 a v celkovej výške 5.255,08 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.06.2019 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. U nároku na úrok z omeškania žalobca odkázal na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, u výšky na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. Odo dňa postúpenia pohľadávky žalovaná neuhradila žiadnu sumu. Dlžná suma pozostáva z 96 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 5.255,08 Eur, t. j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na

tieto splátky, pričom si žalobca zároveň zo splatných splátok úveru a na základe neuhradených platieb vyčíslil úrok z omeškania vo výške 121,62 Eur. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o splátkovom úvere, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE, špecifikáciu postúpenej pohľadávky, pokus o zmier.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 19Ro/102/2014-35 zo dňa 30.06.2014, voči ktorému žalovaná podala odpor.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.07.2017 uviedol, že je toho názoru, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, pričom pre úplnosť poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), pričom uvedený zákon umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. A aj prípadne porušenie povinnosti vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže uvedená norma nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnou Národnou bankou Slovenska. S nedoručením výzvy podľa tvrdení žalobcu nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18.05.2010, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok. Zároveň priložil Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s doručenkou zo dňa 20.05.2013 a Výzvu - oznámenie o omeškaní dlžníka zo dňa 18.05.2010.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 14.08.2017 uviedla, že na platné postúpenie pohľadávky je v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú doručenie písomnej výzvy a omeškanie klienta so splatením nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalobca je zároveň povinný preukázať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku minimálne 90 dní. Uvedené skutočnosti však žalobca v konaní nepreukázal, a preto pre nedostatok aktívnej legitimácie žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.08.2017 uviedol, že žalovaná dňa 26.06.2009 čerpala peňažné prostriedky vo výške 2.996,- Eur. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu 343,12 Eur. Na istinu bola započítaná suma 343,10 Eur a na úrok z omeškania suma 0,02 Eur.

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 07.11.2017 opätovne poukázala na absenciu preukázania doručenia výzvy a na nedodržanie podmienky meškania s úhradou minimálne 90 dní.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.06.2018 zotrval na svojich skorších tvrdeniach, pričom poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách, ako aj na bod 19.16 VOP a čl. 1 ods. 7 Zmluvy o splátkovom úvere, keď ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona a zároveň nepredstavuje nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa vyjadrenia žalobcu v konaní nie ej potrebné poukázať na splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko zmluvné strany si otázku postúpenia dohodli odchýlne od zákona. Žalobca sa tiež nestotožnil s právnym názorom žalovanej , keď ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách pojednáva len o písomnej výzve banky voči svojmu klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v uvedenom ustanovení výslovne a jednoznačne uvedené. Keďže v predmetnej veci si zmluvné strany navyše dojednali plnenie v splátkach, dlžník sa ocitol v omeškaní ihneď potom, čo nezaplatil splátku v dohodnutej dobe splatnosti. Potreba osobitného upozornenia na plnenia tejto splátky preto ani nie je potrebná a postupca by si mohol vymáhať nárok na zaplatenie takto omeškanej splátky súdnou cestou aj bez osobitného upozornenia pre dlžníka.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom založených listinných dôkazov, žalobou zo dňa 03.03.2014, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2009, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013, pripojenou doručenkou, výzvou k úhrade zo dňa 18.05.2010, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2013, prílohou č. 1, č. 2 a č. 3 k zmluve, pokusom o zmier zo dňa 13.02.2014, vyjadreniami žalobcu a žalovanej, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013, podacím hárkom, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

9. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2009 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka poskytla žalovanej ako dlžníkovi spotrebný úver bezúčelový vo výške 2.996,-Eur s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 17,30 %. Dlžník sa zaviazal úver splácať v 120 mesačných splátkach po 54,83 Eur splatných 20. dňa v mesiaci, Ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 20,26 %, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.06.2019.

10. Zo Všeobecných obchodných podmienok bodu 19.16 vyplýva, že klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

11. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 ako postupníkovi pohľadávky uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 k Zmluve.

12. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 vyplýva, že predmetom postúpenia je pohľadávka číslo účtu XXXXXXXXX, názov G., r. č. XXXXXX/XXXX, dátum uzavretia úverovej zmluvy 26.06.2009, splatnosť 20.06.2019, poskytnutá suma 2996,- Eur, zostatok pohľadávky 5.73950 Eur, istina celkom 3.997,04 Eur, počet dní omeškania 1252.

13. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej dňa 27.06.2013 postúpila pohľadávku vo výške 5.739,50 Eur žalobcovi ako postupníkovi.

14. Z výzvy k úhrade zo dňa 18.05.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 205,20 Eur, nakoľko je v omeškaní so splácaním pohľadávky.

15. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.05.2013 vyplýva, že žalobca týmto žalovanej oznamuje, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.05.2013 a žiada o okamžité uhradenie sumy 5.612,55 Eur do 10 dní od prevzatia oznámenia. Z priloženej doručenky vyplýva, že predmetné vyhlásenie bolo žalovanej doručené dňa 27.05.2013.

16. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

28. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

29. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

30. Podľa ustanovenia 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

31. Podľa ustanovenia 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 4; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.

34. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Zo skutkových zistení mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaná ako dlžník uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej medzi nimi vznikol záväzkový vzťah, obsahom ktorého bol záväzok Slovenskej sporiteľne a.s. poskytnúť žalovanej úver v dojednanej výške a záväzok žalovanej tento vrátiť v splátkach a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Konečná splatnosť úveru bola dňa 20.06.2019. Žalovaná svoju povinnosť porušila. Pre prípad takéhoto porušenia zmluvy bola banka v zmysle čl. 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť, započítať pohľadávku z úveru voči pohľadávke klienta voči banke alebo zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru. Právny predchodca žalobcu žalovanej listom zo dňa 20.05.2013 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru dňom 17.05.2013. Doručenie tohto oznámenia si žalovaná prevzala dňa 27.05.2013, čo žalobca preukázal priloženou doručenkou. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 právny predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku postúpil na žalobcu a zároveň listom zo dňa 09.07.2013 túto skutočnosť oznámil žalovanej.

36. Predmetnú zmluvu o splátkovom úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej čin by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnymi predpismi, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách.

37. Súd sa v konaní najprv zaoberal vecnou legitimáciu účastníkov. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú

legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako strana sporu civilného súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.

38. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V danom prípade je nesporné, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka z bankového úveru, preto postúpenie pohľadávky z banky na „inú osobu", a to aj osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Aj keď teda na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pri bankových úveroch je potrebné aplikovať aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky ako i identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Tiež je nutné dodať, že v prípade bankových úverov § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách hneď v prvej časti prvej vety totiž vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku a táto výzva je potom jedným zo zákonných predpokladov platného postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť súčasne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Pripustením opačnej argumentácie by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý" (nesplatný) úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom.

39. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní, keďže z vyššie citovaného ustanovenia zákona o bankách vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Potom možno konštatovať, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018). Obdobný právny názor bol prezentovaný aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, v zmysle ktorého v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade zákona o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpore so zákonom (§39 , pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť

40. Súd mal vykonaným dokazovaním za nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu síce listom zo dňa 20.05.2013 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru dňom 17.05.2013, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 27.05.2013, ale k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo na základe zmluvy dňa 27.06.2013. Z uvedeného potom vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca žalobcu (banka) ako postupca postúpila žalobcovi ako nebankovému subjektu nesplatnú pohľadávku, s ktorou síce bola žalovaná v omeškaní 1252 dní, avšak žalobca nepreukázal, že právny predchodca žalobcu ako banka žalovanú písomne vyzval na zaplatenie peňažného záväzku, s ktorým

bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, keď oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanej doručené dňa 27.05.2013 a k postúpeniu došlo dňa 27.06.2013. Nebol teda preukázaný základný, zákonom vyžadovaný, predpoklad platného postúpenia predmetnej pohľadávky na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom je tak v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedených dôvodov tak žalobca nemohol platne nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom, a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovanej ako dlžníka z predmetnej úverovej zmluvy uspokojenie žalovanej pohľadávky. Nakoľko v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, súd žalobu zamietol.

41. Súd k ďalším tvrdeniam žalobcu, a teda že v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách s poukazom na bod 19.16 VOP a čl. 1 bod 7 zmluvy si banka s klientom môžu dojednať vzájomné práva a povinnosti odchylne od ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách uvádza, že zadefinovanie podmienok, za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky (v rámci bankového zákona) je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je to, že bez plnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Ak sa strana nespráva spôsobom výslovne stanoveným zákonom a koná jednoznačne v jeho rozpore v neprospech spotrebiteľa je takéto konanie potrebné považovať za zakázané, a teda aj odporujúce zákonu a tak v konečnom dôsledku neplatné (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/88/2017 zo dňa 05.06.2018). Ďalšie tvrdenia žalobcu nepovažoval súd za relevantné, nakoľko mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

42. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).