Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/26/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Ing. M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., L. X proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č.: V/OU-TT-OVBP2-2013/00209/ Ve zo dňa 17.12.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 24.2.2014 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.12.2013, ktorým zamietol jeho odvolanie zo dňa 19.7.2011 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Trnava č. OSaŽP/32677-52687/2011/Bč zo dňa 21.6.2011 o uznaní za vinného zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e) zák. č. 50/1976 stavebného zákona a uložení pokuty 3 000 eur v súvislosti s neodstránením nepovolenej stavby - informačno - reklamného zariadenia nachádzajúceho sa v blízkosti križovatky ulíc Hospodárska - Kollárova - Dohnányho v Trnave.

2.V žalobných dôvodoch namietal, že rozhodnutím Okresného úradu v Trnave bol ukrátený na svojich právach, nakoľko napriek pochybeniam vytknutých Krajským súdom v Trnave v rozhodnutí č.k. 14S/100/2011-50 zo dňa 4.7.2013 (týmto rozsudkom bolo zrušené rozhodnutie býv. Krajského stavebného úradu v Trnave č. KSU-OSP-2011/00630/VE zo dňa 12.9.2011) došlo k potvrdeniu chybného prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Poukázal na to, že odôvodnenie výšky pokuty je rovnaké ako v rozsudkom zrušenom rozhodnutí, pričom namietal predovšetkým výšku uloženej pokuty ako aj jej nedôvodnosť. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keď rozhodnutie žalovaného je síce obsiahle, ale v podstate v rozhodnutí boli zopakované len dôvody, ktoré už predtým uviedlo Mesto Trnava ako prvostupňový správny orgán. Namietal, že v rozhodnutí neboli uvedené dôvody a skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ďalej v ňom nebolo uvedené akými úvahami bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetné informačno - reklamné zariadenia boli z jeho strany dňa 7.11.2011 vlastnoručne demontované a následne predané ako kovový šrot. Okrem toho poukázal na to, že nebol majiteľom pozemku, na ktorom mal umiestnené reklamné zariadenie a ani toho času nie je majiteľom žiadnych reklamných zariadení v Trnave. Ďalej namietal, že v konaní bolo vyhodnotené ako irelevantné pochybenie prvostupňového správneho orgánu spočívajúce v tom, že žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že napriek tomu, že žalovaný zistil

toto procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu toto rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že samotné porušenie tohto ustanovenia nemá vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Ďalšie pochybenie správnych orgánov spočívalo v tom, že prvostupňový správny orgán uskutočnil obhliadku predmetnej stavby bez toho, že by bol žalobca predvolaný, pričom takýmto postupom správneho orgánu mu bola odňatá možnosť účinne hájiť svoje záujmy (§ 38 ods. 3 správneho poriadku).

3.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.4.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Po opísaní priebehu správneho konania uviedol, že ako odvolací orgán sa opätovne zaoberal postupom prvostupňového správneho orgánu v súvislosti s odôvodnením výšky pokuty a zistil, že stanovená výška pokuty je v súlade s ust. § 105 ods. 3 písm.e) stavebného zákona. Uviedol, že žalobca bol trikrát predvolaný na ústne prerokovanie priestupku, na ktoré sa žalobca neustanovil, napriek právoplatnosti rozhodnutia o odstránení stavby dňa 21.6.2010 a jeho vykonateľnosti dňom 21.7.2010 odvolateľ predmetné zariadenie neodstránil. Za tohto stavu žalobca preukázateľne naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona. Ďalej poukázal na to, že k týmto reklamným zariadeniam vydalo stanovisko Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát dňa 19.5.2010, z ktorého vyplýva, že umiestnenie týchto reklamných zariadení je v rozpore s ust. § 60 ods. 9 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ako aj v rozpore s ust. § 8 ods. 11,12 zák.č. 135/1961 Zb., nakoľko sú umiestnené v rozhľadovom poli vodiča na križovatke, pričom je vodič nútený reagovať na zmeny v dopravnej situácii a venovať pozornosť sledovaniu dopravnej situácie v cestnej premávke a vedeniu vozidla. V tomto stanovisku bolo ďalej konštatované, že takéto umiestnenie reklamných zariadení je nevhodné (napriek tomu, že v súčasnosti sú tieto zariadenia prenosné), a preto by predmetné reklamné zariadenia mali byť odstránené. V súvislosti s výškou uloženej pokuty poukázal na závažnosť konania, na nebezpečenstvo napodobňovania tohto protiprávneho stavu inými osobami a taktiež prihliadol aj dobu trvania tohto protiprávneho stavu (od júna 2009).

4.Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 14S/26/2014-29 dňa 9.4.2015 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že došlo v správnom konaní k porušeniu práv žalobcu tým, že prvostupňový správny orgán žalobcu neprizval na miestnu obhliadku (§ 38 ods. 3 Správneho poriadku).

5.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dňa 25.5.2015 odvolanie. Namietal, že neprizvaním žalobcu k obhliadke verejne prístupného priestoru, na ktorom boli informačno-reklamné zariadenia, neboli porušené jeho práva, ktoré si žalobca mohol v plnom rozsahu uplatniť na ústnych pojednávaniach pred prvostupňovým správnym orgánom, ktorých sa bez ospravedlnenia nezúčastnil.

6.Najvyšší súd SR uznesením č.k. 8Sžo 206/2015-55 zo dňa 29.3.2018 zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/26/2014-29 zo dňa 9.4.2015 podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a s § 492 ods. 2 SSP a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil tým, že na vlastné zisťovanie stavebného úradu formou miestnej ohliadky pred začatím správneho konania o uložení sankcie za spáchania priestupku aplikoval ust. § 38 ods. 3 Správneho poriadku a vyhodnotil konanie prvostupňového správneho orgánu (neprizvanie na miestnu ohliadku pred začatím správneho konania) ako postup, ktorým žalobcu ukrátil na jeho právach. Ďalej bolo v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uvedené, že z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že Mesto Trnava formou miestnej ohliadky informačno-reklamných zariadení zistilo informácie v rámci svojej pôsobnosti (štátny stavebný dozor) o tom, že žalobca porušil ust. § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona. Toto zistenie bolo podkladom pre začatie správneho konania o uložení sankcie. Konštatoval, že z formulácie obsiahnutej v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu „na základe vlastného zistenia stavebný úrad pri uskutočňovaní ohliadky informačno-reklamných zariadení zistil, že predmetné zariadenia neboli odstránené v určenej lehote“ nemožno vyvodzovať, že prvostupňový správny orgán v danej veci vykonal miestnu ohliadku v zmysle § 38 Správneho poriadku, na ktorú je správny orgán v rámci dokazovania v správnom konaní povinný prizvať účastníka konania (§ 38 ods. 3 Správneho poriadku), naviac za stavu, že žalobca nevyužil možnosť zúčastniť sa ústnych pojednávaní, na ktoré bol prvostupňovým správnym orgánom riadne a včas predvolaný, vyjadriť sa ku skutočnostiam relevantným pre rozhodnutie vo veci, ani navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré by uloženie pokuty za spáchaný priestupok spochybnili.

7.Z obsahu predloženého administratívneho spisu bolo preukázané, že rozhodnutím Mesta Trnava č. OSaŽP/29844-17488/2010/Bč zo dňa 29.03. 2010 právoplatným dňa 21.06. 2010 a vykonateľným dňa

21.07. 2010 bolo žalobcovi ako vlastníkovi nariadené odstránenie informačno - reklamného zariadenia, t.j. dvoch kusov jednostranných zariadení celokovovej konštrukcie s dvoma výlepovými plochami, osadených na pozemku parc. č. 8698/000/0 v blízkosti križovatky ulíc Hospodárska - Kollárová - Dohnányho v Trnave.

8.Rozhodnutím Mesta Trnava č. OSaŽP/32677-52687/2011/Bč zo dňa 21.06. 2011 bol žalobca vzhľadom na nesplnenie povinnosti v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 3000 eur. Odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na uskutočnenie obhliadky, začatie konania o priestupku dňom 06.12. 2010 ústne pojednávanie dňa 22.12. 2010, na ktoré sa žalobca nedostavil, opakované predvolanie na 14.04. 2011, 07.06. 2011, na ktoré sa nedostavil, pričom zásielka s predvolaním sa vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Rozhodnutie zdôraznilo, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti a skutočnosť, že nebola splnená povinnosť uložená rozhodnutím ešte v roku 2010. K výške pokuty správny orgán uviedol, že vzhľadom na jej represívno - výchovnú funkciu a zákonom stanovené medze ju považuje za primeranú a zároveň za zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

9.V odvolaní zo dňa 19.07. 2011 žalobca namietol zákonnosť rozhodnutia, ktoré nerozlišuje medzi stavebným povolením v zmysle § 58a a povolením v zmysle § 71 Stavebného zákona v nadväznosti na aplikovateľnosť § 88 písm. b) Stavebného zákona. Podľa jeho názoru nebolo teda možné vydať rozhodnutie o priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e) Stavebného zákona vzťahujúce sa na nevykonanie rozhodnutia o odstránení stavby, ale nezmieňujúce sa o informačno - reklamných zariadeniach. Zároveň namietol výšku uloženej pokuty, ktorá nezodpovedá závažnosti konania, bola odôvodnená len snahou o odstrašujúce pôsobenie na iné subjekty. Namietal, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa pojednávaní, nakoľko bol viackrát dlhodobo na zahraničnej pracovnej ceste a nemal sa ako o pojednávaniach dozvedieť. Poukázal na fakt, že dňa 19.07. 2011 podal žiadosť o dodatočné povolenie informačno - reklamného zariadenia.

10.Napadnutým rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2011/00630/Ve zo dňa 12.09. 2011 žalovaný odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Poukázal na skutočnosť, že žalobca bol trikrát predvolaný na ústne prerokovanie priestupku s náležitým poučením. K námietke nedostatočného odôvodnenia myšlienkovej úvahy ohľadne preukázania priestupku a vzniku zodpovednosti poukázal na konkrétny obsah napadnutého rozhodnutia. Uskutočnenie obhliadky bez predvolania žalobcu nie je ujmou na jeho právach, nakoľko reklamné zariadenie je viditeľné z verejného chodníka. Žalobca si prvé predvolanie prevzal, aj keď oneskorene, mal teda vedomosť o priestupkovom konaní a možnosť dodatočne ospravedlniť svoju neúčasť a oznámiť svoju dlhodobú neprítomnosť. Poukázal na fikciu doručovania v zmysle § 24 Správneho poriadku. Použitie § 105 ods. 3 písm. e) na odstránenie informačno - reklamného zariadenia považuje za dôvodné vzhľadom na definíciu stavby v zmysle § 43 Stavebného zákona. K výške pokuty sa vyjadril, že ju nemožno považovať ani za vysokú, ani za neodôvodnenú, nakoľko sa pri jej ukladaní pohyboval pri dolnej hranici rozmedzia do 33.193,92 eur.

11.Dňa 22.11. 2011 oznámil žalobca Mestu Trnava, že reklamné zariadenia, ktoré boli pevne spojené so zemou boli dňa 07.11. 2011 odstránené.

12.Žalovaný ďalším rozhodnutím č. V/OU-TT-OVBP2-2013/00209/Ve zo dňa 17.12.2013 opätovne v predmetnej veci rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zo dňa 19.7.2001 zamietol a rozhodnutie stavebného úradu Mesta Trnava č. OSaŽP/32677-52687/2011/Bč zo dňa 21.6.2011 potvrdil. Poukázal na to, že na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/100/2011-50 zo dňa 4.7.2013 sa ako odvolací orgán opätovne zaoberal postupom prvostupňového stavebného úradu pri odôvodňovaní výšky pokuty a zistil, že stanovená výška pokuty je v súlade s ust. § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona (zrejme mal na mysli písmena e) stavebného zákona) a teda mal za to, že stavebný úrad postupoval v konaní v súlade s ust. § 3 ods. 3, 4 správneho poriadku. V novom rozhodnutí v podstate zopakoval dôvody uloženia pokuty žalobcovi, ktoré v podstate rovnakým spôsobom zdôvodnil už v predchádzajúcom rozhodnutí krajského stavebného úradu č. KSU-OSP-2011/00630/Ve zo dňa 12.9.2011.

13.Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 98 ods. 2 písm. a) stavebného zákona orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 38 ods. 3 Správneho poriadku na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

Podľa § 58a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) (1) Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre a) samostatnú stavbu alebo jej zmenu, b) súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska, c) jednotlivé stavby súboru stavieb podľa písmena b), ak budú po dokončení schopné samostatného užívania, d) podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.

(2) Stavebný úrad môže stavebníkovi oznámiť, že vykoná stavebné konanie až po rozšírení žiadosti na ďalšie stavby, prípadne na celý súbor stavieb [ § 62 ods. 1 písm. b) a c)].

Podľa § 71 Stavebného zákona (1) Povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, a) terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, b) ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, c) informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.

(2) Na terénne úpravy a práce uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa povolenie nevydáva, ak stavebný úrad v územnom rozhodnutí od jeho vydania upustil.

Podľa § 105 ods. 3 písm. e) Stavebného zákona Priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto v určenej lehote nevykoná rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.

Podľa § 43 Stavebného zákona Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.

Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti, alebo keď povinnosť mala byť splnená.

14.Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

15.Správny súd zistil, že v rámci administratívneho konania boli dodržané procesné práva žalobcu, konkrétne vo vzťahu k jeho námietke, že v konaní pred stavebným úradom došlo k porušeniu ust. § 38 ods. 3 Správneho poriadku, keď nebol prizvaný žalobca ako účastník konania na ohliadku. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v predmetnej veci bol štátny stavebný dohľad vykonaný pred začatím administratívneho konania vo veci prejednania správneho deliktu, pretože toto bolo začaté dňa 7.4.2010 prvým úkonom stavebného úradu, a to doručením oznámenia o začatí konania zo dňa 31.3.2010 žalobcovi. Správny súd zdôrazňuje, že vykonanie štátneho stavebného dohľadu nemá povahu konania, čo znamená, že pri jeho výkone, pokiaľ nie je potrebná súčinnosť fyzickej alebo právnickej osoby, konkrétne pokiaľ ide o vstup na nehnuteľnosť, stavebný zákon neukladá stavebnému úradu povinnosť predvolať konkrétnu osobu, ktorej sa výsledky štátneho stavebného dohľadu môžu dotknúť v oblasti verejných subjektívnych práv. To však neznamená, že v ďalšom konaní nemá byť táto osoba s výsledkami štátneho stavebného dohľadu oboznámená a nemá jej byť daná možnosť sa k nim vyjadriť a rozporovať ich. V danom prípade je potrebné konštatovať, že stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad pred začatím konania na verejne prístupnom mieste. Konkrétne išlo o pozemnú komunikáciu, verejne prístupnú, a preto nebolo potrebné, aby stavebný úrad upovedomoval alebo predvolával žalobcu na výkon štátneho dohľadu. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že žalobca svojim správaním a prístupom si sám zapríčinil, že nebol s výsledkami štátneho stavebného dohľadu oboznámený, pretože ústnych pojednávaní, nariadených prvostupňovým správnym orgánom, sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Znamená to, že stavebný úrad konal riadne v súčinnosti so žalobcom, žalobca mal možnosť sa oboznámiť s obsahom administratívneho spisu, pričom skutkový stav, tak ako bol zistený stavebným úradom, bol z pohľadu správneho súdu dostatočný na právne posúdenie veci. Správny súd taktiež nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti aplikácie ustanovenia § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona na konanie o odstránenie informačno - reklamného zariadenia. Bez ohľadu na to, že zákon upravuje stavebné povolenie v ust. § 58 a osobitne upravuje povolenie stavebného úradu v prípadoch zmysle § 71 ods. 1 stavebného zákona, podľa názoru správneho súdu rozhodujúca je skutočnosť, že v zmysle ust. § 43 stavebného zákona aj informačno - reklamné zariadenie spĺňa podmienky pre uznanie za stavbu, čo bolo konštatované aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19.1.2012, sp.zn. 8Sžp/8/2011, v ktorom bolo uvedené, že ak sa informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestňuje na miestach viditeľných z verejných priestorov a je spojené so stavbou alebo pozemkom, je jeho vlastník, nájomca alebo iný zriaďovateľ povinný vyžiadať si povolanie stavebného úradu. Za tohto stavu bolo preto dôvodné, v súvislosti s neodstránením týchto reklamných zariadení, vyvodzovať zodpovednosť a ukladať sankciu v zmysle § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona, keď prvostupňový správny orgán v danom prípade aj tak postupoval. Taktiež je možné konštatovať, že výška uloženej pokuty bola zo strany správnych orgánov dostatočne odôvodnená, keď správne orgány dôvodili tým, že takéto konanie môže byť napodobňované inými osobami, tiež bolo prihliadané na dobu trvania tohto protiprávneho stavu (od júna 2009 do novembra 2011) ako aj na to, že zariadenie je umiestnené v rozhľadovom poli vodiča na križovatke, čím je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

16.Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

17.O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia Krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.