Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-204-2017.pdf
PDF · 81.05 KB
Case nature
Subarea
65Ek/204/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom W. námestie XXXX/X, XXX XX C. - nad B., právne zast. JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice proti povinnému Ing. P. Z., nar. XX.X.X.,bytom Wurmova 6, XXX XX C. - A. KVP vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Barilikom, so sídlom exekútorského úradu Kuzmányho 57, 040 01 Košice, pod sp. zn. 197EX 69/2017, o vymoženie 66.387,83,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/204/2017 zo dňa 7. februára 2018, takto
rozhodol:
Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/204/2017 zo dňa 7. februára 2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, doručeného súdu dňa 14.11.2017 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice II., sp. zn. 20C/143/2014-245 zo dňa 25.9.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2017 a vykonateľnosť dňa 17.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/410/2016-301 zo dňa 8.8.2017.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 65Ek/204/2017 dňa 1.12.2017 súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilika, so sídlom exekútorského úradu Kuzmányho 57, 040 01 Košice. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 4.12.2017 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. V priebehu konania a to dňa 22.1.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 3.1.2018, ktorý mu bol doručený povinným dňa 10.1.2018, spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 16.1.2018.
4. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil skutočnosťou, že proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/410/2016-301 zo dňa 8.8.2017, ktorý mu bol doručený dňa 12.10.2017 podal prostredníctvom právneho zástupcu dovolanie, pričom celé znenie dovolania v podanom návrhu na zastavenie exekúcie citoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, mal za to, že exekučný titul vznikol porušením zákona, pričom pochybenia sprevádzajúce jeho vznik sú tak závažné, že možno dôvodne očakávať, že dôjde k zániku práva priznaného exekučným titulom a nastane situácia predpokladaná v ustanovení § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Navrhol preto exekúciu zastaviť.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. S návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil, pričom mal za to, že návrh bol
podaný len z dôvodu spôsobenia prieťahov v exekučnom konaní, tak ako tomu bolo aj počas celého súdneho konania. Náhradu trov právneho zastúpenia si neuplatnil.
6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 65Ek/204/2017 zo dňa 7.2.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä skutočnosťou, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Ďalej vyšší súdny úradník poukázal na to, že nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo „neprípustnú nápravu" vykonávaného rozhodnutia. Ani samotné podanie dovolania nemá samo o sebe žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, pretože podanie dovolania nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Skutočnosť, že povinný inicioval podanie mimoriadneho opravného prostriedku, konkrétne dovolania, teda nemá vplyv na platnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, čim teda Rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 20C/143/2014 zo dňa 25.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice II č.k. 5Co/410 2016 zo dňa 08.OS.2017 nestráca vlastnosti exekučného titulu. Po preskúmaní namietaných skutočností povinným, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a zamietol ho.
7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 12.3.2018, podal povinný dňa 22.3.2018 (podaním na poštovú prepravu) sťažnosť. Sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
8. Povinný sťažnosť odôvodnil tým, že okrem dôvodov, uvedených v jeho návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 3.1.2018, sú dané v súlade s §61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku aj iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Za takúto skutočnosť považuje povinný okolnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, k čomu uviedol, že až po vzniku exekučného titulu, podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, bola zavŕšená trestná činnosť organizovanej skupiny (zatiaľ) neznámych páchateľov, pričom dokonanie tejto trestnej činnosti sa má realizovať formou predmetného exekučného konania. Vo veci podal aj trestné oznámenie. V podanom trestnom oznámení zároveň požiadal orgány činné v trestnom konaní, aby zaistili jeho nárok ako poškodeného v trestnom konaní, ktorý má plniť ako povinný v predmetnom exekučnom konaní, z dôvodu hroziacej škody veľkého rozsahu. Na základe týchto skutočnosti, ale aj skutočností uvedených v trestnom oznámení, žiadal o zastavenie exekúcie. Trestné oznámenie zo dňa 22.3.2018, podané na Okresnú prokuratúru Košice 3 dňa 22.3.2018, v prílohe súdu predložil.
9. Súd dňa 30.5.2018 doručil sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, cestou jeho právneho zástupcu, a poskytol mu možnosť vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní. Právny zástupca oprávneného sa k podanej sťažnosti nevyjadril.
10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka.
16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 14. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k sťažnosti povinného konštatuje, že rovnako tak ako samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu, ani podanie trestného oznámenia samo o sebe nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, na ktorý poukazoval povinný (§61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku). Podanie trestného oznámenia nebráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Z predložených súdnych rozhodnutí naviac vyplýva, že rovnaké argumenty (neodovzdanie, resp. neexistencia finančných prostriedkov a neplatnosť zmluvy o pôžičke) na svoju obranu použil povinný už aj v súdnom konaní v ktorom bol vydaný exekučný titul, a teda, že ním tvrdené skutočnosti existovali už pred vydaním exekučného titulu, súdy sa nimi zaoberali (v dvojstupňovom konaní) a po ich posúdení rozhodli. Rozhodnutie predložené exekučnému súdu oprávneným ako exekučný titul je právoplatné a vykonateľné. Vyšší súdny úradník správne poukázal na to, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavat' jeho vecnú správnosť ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre exekučný súd rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, nie okolnosti, ktoré existovali ešte pred vydaním exekučného titulu a boli predmetom posúdenia v konaní v ktorom bol vydaný exekučný titul. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a je vykonateľné, je exekučným titulom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, keď sa v podstate domáha toho, aby exekučný súd považoval výrok rozsudku všeobecného súdu SR za materiálne nevykonateľný. Ako už súd uviedol, exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektom práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE132/2013-35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul
vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto prípade Civilný sporový poriadok. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, v akej výške a v akej lehote má plniť. Z návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že návrh na exekúciu podal ten subjekt, v prospech koho je priznané právo vyplývajúce z exekučného titulu, teda osoba aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu. Na základe uvedených skutočností, sudca konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.
17. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
18. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.