Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/157/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: BL Management, s.r.o., IČO: 44905122, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava (pôvodný žalobca Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, IČO: 36861260, so sídlom Mlynské nivy 43, Bratislava), zast. Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanej: B. M., nar. X.X.XXXX, bytom I. (ako právny nástupca pôvodného žalovaného: N. M., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom W. XX, H.), o zaplatenie 5.308,93 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.308,93 eur spolu s úrokom vo výške 11,99 % ročne z uvedenej sumy od 1.6.2009 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uvedenej sumy od 23.4.2009 do zaplatenia, a to do výšky nadobudnutého dedičského podielu.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.1.2012 domáhal voči pôvodnému žalovanému zaplatenia dlžnej sumy pozostávajúcej z nesplatenej časti úveru, ktorý poskytla banka Citibank (Slovakia) a.s. (ďalej len „banka“) žalovanému na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.8.2007, ako aj úrokov vo výške 11,99 % ročne z dlžnej istiny od 6.1.2009 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej istiny od 23.4.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že banka žalovanému na základe Zmluvy o úvere č. XXXX zo dňa 22.8.2007 poskytla dňa 23.8.2007 úver vo výške 5.268,44 eur (158.717,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v celkovej výške 5.725,02 eur (172.471,84 Sk), ktorá pozostávala z poskytnutého úveru a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 66,39 eur (2.000,- Sk) a poplatku za poistenie vo výške 390,19 eur (11.754,84 Sk), a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 60 vo výške 118,17 eur (3.560,- Sk), pričom prvú splátku vo výške 129,62 eur (3.905,- Sk) bol povinný zaplatiť do 17.9.2007. Žalovaný uhradil žalobcovi 8 splátok, celkovo vo výške 944,17 eur. Pôvodný žalovaný zomrel dňa X.X.XXXX. Žalobca si pohľadávku voči nemu uplatnil v dedičskom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 1D/18/2009, avšak oneskorene, dňa 10.11.2010. Osvedčením o dedičstve zo dňa 7.4.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2009 sa nadobúdateľkou celého dedičstva (v čistej hodnote vo výške 30.236,02 eur) stala žalovaná, manželka poručiteľa ako jediná dedička. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2012 postúpila banka pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Súd teda uznesením č. k. 12C/157/2013-53 zo dňa 28.1.2016 v zmysle ust. § 92 Občianskeho súdneho poriadku pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu.

2. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobnom nároku s tým, že pôvodnému žalovanému bol preukázateľne poskytnutý úver v uvedenej výške, ktorý riadne a včas nesplácal. Do dňa podania žaloby uhradil len 8 splátok spolu vo výške 28.444,- eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 5.308,93 eur.

Žalobca si zároveň uplatňuje riadne (dohodnuté) úroky vo výške 11,99 % ročne od 6.1.2009 (teda dňa nasledujúceho po úmrtí pôvodného žalovaného) a úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti osvedčenia o dedičstve), t. j. od 23.4.2009 až do úplného zaplatenia žalovanej istiny.

3. Súd dňa 28.9.2012 vydal platobný rozkaz č. k. 28Ro/13/2012-28, ktorý pre nemožnosť doručenia žalovanej do vlastných rúk zrušil uznesením zo dňa 12.3.2013. Žalovanému súd žalobu doručil prostredníctvom súdom ustanovenej opatrovníčky podľa § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku, pričom účinky takéhoto doručenia zostávajú v zmysle ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zachované. Súd pri doručovaní ďalších písomností žalovanej postupoval v súlade s ust. § 106 ods. 3 CSP. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v konaní zostal nečinná.

4. Súd v konaní vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to Žiadosťou o úver zo dňa 16.8.2007, oznámením o schválení žiadosti zo dňa 23.8.2007, Zmluvou o úvere č. XXXX zo dňa 22.8.2007, Všeobecnými podmienkami poskytovania úverov pre fyzické osoby pôvodného žalobcu (ďalej len „VšP“) a platobnou históriou pôvodného žalovaného. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

5. Ku dňu 1.1.2009 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spol. Citibank (Slovakia), a.s. do spoločnosti Citibank Europe plc, ktorá vykonáva na území SR podnikateľskú činnosť prostredníctvom organizačnej zložky Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky. Na základe tejto právnej skutočnosti k uvedenému dňu spol. Citibank (Slovakia), a.s. zanikla, bola vymazaná z obchodného registra dňa 17.3.2009, čo bolo len deklaratórnym účinkom a univerzálnym právnym nástupcom sa stala spol. Citibank Europe plc, vo veci týkajúcej sa jej organizačnej zložky Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, ktorá vstúpila do všetkých právnych vzťahov Citibank (Slovakia), a.s. a prebrala jej práva a povinnosti. Banka dňa 11.12.2012 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok previedla práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu banky so žalovaným na postupníka - žalobcu. Na základe uvedeného má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto súdnom konaní.

6. Žiadosťou zo dňa 16.8.2007 požiadal pôvodný žalovaný ako žiadateľ a žalovaná ako spolužiadateľ pôvodného žalobcu - banku ako veriteľa o poskytnutie úveru vo výške 164.000,- Sk (5.443,80 eur), s výškou mesačnej splátky 4.031,- Sk (133,80 eur) a s dobou splácania 60 mesiacov. Pôvodný žalovaný uviedol, že pracuje ako robotník s čistým mesačným príjmom 13.839,- Sk (459,37 eur) a účelom použitia úveru má byť rekonštrukcia. K podpisu zmluvy o úvere (pod č. XXXX) došlo dňa 22.8.2007. Podľa zmluvy sa banka zaviazala poskytnúť pôvodnému žalovanému úver vo výške 158.717,- Sk (5.268,44 eur) tak, že suma 50.000,- Sk bude čerpaná v hotovosti, suma -7.460,28 Sk + 116.178,18 Sk na dva rôzne bankové účty. Suma 7.460,28 Sk predstavovala nespotrebované poistné. Financovaná čiastka tak činila sumu 172.471,84 Sk a pozostávala z výšky poskytnutého úveru, poplatku za poskytnutie úveru v sume 2.000,- Sk a poplatku za poistenie v sume 11.754,84 Sk. Z financovanej čiastky sa pôvodný žalovaný zaviazal platiť úroky vo výške 11.99 % ročne. RPMN pre tento úveru predstavovala 14,22 %. Úver mal splatený s konečnou splatnosťou do 17.8.2012 pravidelnými mesačnými splátkami v počte 60 v sume 3.905,- Sk (129,62 eur). Výška prvej splátky bola určená v sume 3.560,- Sk (118,17 eur), ktorá bola splatná do 17.9.2007. Poistenie bolo klientom požadované a malo byť uzavreté so spol. AMSLICO AIG Life poisťovňou, a.s. Banka písomne oznámila dňa 23.8.2007 pôvodnému žalovanému schválenie požadovaného úveru, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby (ďalej len VšP) a cenník poplatkov. Žalovanému boli peňažné prostriedky v sume 158.717,- Sk poskytnuté v dvoch splátkach - prevodom na účet v sume 116.177,28 Sk a v hotovosti v sume 50.000,- Sk.

7. Podľa bodu 2.2. VšP veta prvá a štvrtá banka a klient sa dohodli, že zmluva o úvere sa uzatvára vo forme (i) jednej listiny podpísanej oboma zmluvnými stranami alebo (ii) vo forme písomnej žiadosti klienta o poskytnutie úveru, ktorá je záväzným neodvolateľným návrhom na uzatvorenie zmluvy o úvere s 30- dňovou lehotou na jeho prijatie, a jej schválením bankou postupom uvedeným nižšie. Písomná zmluva o úvere bude v prípade podľa bodu (ii) vyššie pozostávať zo žiadosti o poskytnutie úveru podpísanej klientom a z oznámenia o poskytnutí úveru podpísanom bankou a zaslanom klientovi.

8. Podľa bodu 2.3. VšP zmluva o úvere je uzatvorená momentom sprístupnenia úveru klientovi vo výške schválenej bankou vyhotovenia písomného prejavu banky klientovi o tom, že poskytnutie úveru bolo bankou schválené, pričom tento dokument uvádza konečnú výšku úveru schválenú bankou.

9. V zmysle bodu 4.4. VšP strany sa dohodli, že pokiaľ doba, po ktorú klient neuhradí akúkoľvek čiastku splatnú podľa zmluvy o úvere presiahne 30 dní odo dňa príslušnej splatnosti čiastky ohľadom ktorej je klient v omeškaní, banka môže účtovať klientovi za každý deň omeškania počnúc dňom, kedy mala byť príslušná suma uhradená, úroky z omeškania vo výške, ktorú banka uverejní a ktoré nepresiahnu trojnásobok výšky základnej úrokovej sadzby NBS platnej ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, inak úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške.

10. Podľa bodu 4.5. veta prvá VšP pokiaľ doba, počas ktorej klient neuhradí akúkoľvek čiastku splatnú podľa zmluvy o úvere presiahne 15 kalendárnych dní, klient sa zaväzuje uhradiť sankčný poplatok za omeškanie vo výške 300 SKK, prípadne v sume uvedenej v cenníku za každých 15 dní omeškania až do splatenia celej dlžnej sumy.

11. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný splácal poskytnutý úver nepravidelne v rôznych splátkach tak, že celkovo zaplatil 8 splátok spolu v sume 28.444,- Sk, t. j. 944,17 eur. Z financovanej čiastky tak nesplatená časť úveru predstavuje sumu 4.324,27 eur. Okrem tejto čiastky sa pôvodný žalovaný zaviazal uhradiť aj poplatky za poskytnutie úveru a poistenie a nakoľko so splácaním úveru bol v omeškaní bol povinný uhrádzať sankčné úroky, ktoré sa po úhrade akejkoľvek splátky započítavali prioritne, až následne sa zvyšná časť započítavala na istinu. Žalobca sa proti pôvodnému žalovanému, resp. žalovanej domáha zaplatenia celkovej dlžnej sumy vo výške 5.308,93 eur ako aj riadneho úroku a úroku z omeškania.

12. Vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať povahu zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy.

13. V nadväznosti na uvedené teda pôvodného žalovaného (resp. žalovanú) možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu (resp. pôvodného veriteľa) možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

16. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

17. Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

18. Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.

19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2007 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

20. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

22. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

23. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

24. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

25. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

27. Podľa § 470 ods. 1 dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

28. S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že medzi stranami sporu, resp. právnym predchodcom žalobcu a pôvodným žalovaným zmluvou o úvere vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého banka ako pôvodný veriteľ schválila žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru, a dňa 23.8.2007 poskytla čiastočne bezhotovostným prevodom a sčasti v hotovosti v dvoch splátkach žalovanému sumu úveru vo výške 5.268,44 eur. Pôvodný dlžník si však svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a všeobecných podmienok neplnil riadne a včas. Dňa 5.1.2009 pôvodný dlžník zomrel a jedinou dedičkou sa stala žalovaná, ktorá bola zároveň spolužiadateľkou predmetného úveru. V zmysle zákonného ustanovenia citovaného v bode 27 tohto odôvodnenia však ako dedička zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel v plnom rozsahu a žalovanú zaviazal povinnosťou plniť žalobcovi avšak len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Súd zároveň na základe vykonaného dokazovania nezistil žiadne porušenie zákonných ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa, nakoľko zmluva obsahuje všetky požadované zákonné náležitosti. Z predložených listinných dôkazov je nepochybná výška dlhu poručiteľa, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

29. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie poskytnutej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právny predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Preto sa touto skutočnosťou súd v rámci dokazovania zaoberal. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku súd prihliadol na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však porovnal dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. V danom prípade poskytovateľ úveru je sám peňažným ústavom, súd tak aj s ohľadom na v súčasnosti platné ustanovenia § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, považuje výšku sankčných poplatkov za primeranú.

31. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Súd spolu s istinou zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa uvedených ustanovení, teda vo výške 9,25 % ročne zo sumy istiny s počiatkom od 23.4.2009, t. j. odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti dedičského rozhodnutia.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako celkovo úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).