Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-55-2017.pdf
PDF · 154.54 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: MUDr. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX S. G., právne zastúpeného: JUDr. Albína Vágóová, advokátka so sídlom Ružová č. 265, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, sídlo Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1. PLATINUM - Technologies, s.r.o., sídlo Zahradnícka 130/21, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 881 502, právne zastúpený: Mgr. Eva Gulyášová - Advokátska kancelária, s.r.o., sídlo Alžbetínske nám. 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 251 166, 2. C. D., bytom D. XXX, XXX XX S. G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/030656/ Ve,2017/001934/Ve zo dňa 22.03.2017, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Ďalším účastníkom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2016/030656/Ve,2017/001934/Ve zo dňa 22.03.2017 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta S. G. (ďalej aj „stavebný úrad“) č. 453/2016/ DS/6165/2016/033-AL-009 zo dňa 19.07.2016. Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) dodatočne povolil stavbu „C. budova - Z. - S.“, pozostávajúcu zo stavebných objektov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, na pozemkoch par. č. 499, 500, 494/1 a 494/3 v katastrálnom území S. G., navrhovateľovi, obchodnej spoločnosti PLATINUM - Technologies, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 130/21, 929 01 Dunajská Streda (ďalej len „stavebník“).
II. Žaloba a jej dôvody
2. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) Správneho súdneho poriadku a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/030656/Ve,2017/001934/Ve zo dňa 22.03.2017, ako aj rozhodnutie Mesta S. G. č. 453/2016/DS/6165/2016/033-AL-009 zo dňa 19.07.2016, zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
3. S rozhodnutím žalovaného vyjadril nesúhlas, napáda ho v celom rozsahu, nakoľko ho považuje za protizákonné a rýdzo zasahujúce do jeho práv a právom chránených záujmov z titulu jeho vlastníctva k susediacim pozemkom. Žalobca má za to, že dodatočne povolená stavba bude a je spôsobilá trvalo obmedzovať výkon jeho vlastníckeho práva a s tým spojené užívanie komplexu jeho nehnuteľností.
4. Zároveň žalobca uviedol, že napáda i postup žalovaného vrátane postupu stavebného úradu nižšieho stupňa v konaní o dodatočnom stavebnom povolení stavby stavebníka, ako aj konania, ktoré predchádzali vydaniu oboch rozhodnutí - teda konaní o umiestnenie stavby stavebníka, stavebné konanie o povolení stavby a prístupových komunikácií „Prestavba a prístavba k rodinnému domu na polyfunkčnú budovu Z. S.“- všetko vedené prvostupňovým stavebným úradom.
5. Žalovaný namietal v napadnutom rozhodnutí konštatovanie žalovaného o súlade dodatočne povolenej stavby s územným plánom mesta vo vzťahu k funkčnému využitiu predmetného územia a indexu zastavanosti a taktiež namietal prerušenie preskúmavaného odvolacieho konania, v rámci ktorého stavebník dodatočne preukázal vlastníctvo k pozemkom - k par. č. 489/4, par. č. 489/5, par. č. 489/6, par. č. 494/1 a par. č. 494/3 v k. ú. S. G., na ktorých sa fyzicky žiadna časť navrhovanej stavby stavebníka nebude nachádzať. V tejto súvislosti žalobca vyjadril nesúhlas s dôvodením žalovaného, že umiestnenie navrhovanej stavby je stále rovnaké, tak ako bolo prerokované v dodatočnom povolení stavby pred prvostupňovým stavebným úradom.
6. Žalobca namietal nesplnenie zákonnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 58 ods. 2 stavebného zákona v konaniach o umiestnení predmetnej stavby a o povolenie predmetnej stavy, pretože stavebník nezískal vlastníctvo k žiadnym pozemkom, ale vlastníkom týchto nehnuteľností je iná obchodná spoločnosť, hoci stavebníkovi blízka. Žalobca uviedol, že stavebník ani v čase stavebného konania o umiestnenie stavby v prvostupňovom stavebnom konaní (rozhodnutie Mesta S. G. č. 3845/564/2015/2015-033-AL-004 zo dňa 16.2.2015 a tomuto rozhodnutiu predchádzajúce oznámenie o začatí územného konania o umiestnení stavby zo dňa 27.10.2014 a opätovné oznámenie o začatí územného konania o umiestnení stavby zo dňa 10.11.2014) nepreukázal s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 Stavebného zákona existenciu vlastníctva, resp. iný vzťah k pozemkom, na ktorých táto rozsiahla stavba mala stáť ( aj z hľadiska percentuálnej zastavanosti tohto územia). Žalobca namietal, že napriek tomu stavebný úrad a následne i žalovaný bez náležitého zistenia skutkového stavu a zadováženia riadnych podkladov konal a nesprávne rozhodol. V súvislosti s vyššie uvedenými oznámeniami žalovaný namietal, že správny orgán v podstate oznámil 2-krát začatie územného konania o umiestnení stavby, pričom stavebný zákon nepozná opätovné oznámenie o začatí územného konania o umiestnení stavby. S poukazom na predmet týchto oznámení žalovaný podotkol, že v podstate na podklade oboch oznámení išlo o začatie územného konania o umiestnení stavby síce s totožným názvom, avšak s iným rozsiahlejším predmetom tejto plánovanej stavby na totožných pozemkoch a to par. č. 499 - zast. plochy a nádvoria o výmer 642 m2 a par. č. 500 - záhrady o výmere 918 m2 v k. ú. S. G. - vedené na LV č. XXXX, na ktorom LV je zapísaný rodinný dom s. č. XXXX nachádzajúci sa na par. č. 499, ktorých je vlastníkom obchodná spoločnosť Z.-S., s.r.o., ktoré spoločnosť nadobudla kúpou (6.10.2014 pod č. V - XXXX/XX).
7. V súvislosti s prvostupňovým rozhodnutím o umiestnení stavby žalobca namietal poukaz stavebného úradu na to, že boli prerokované dňa 13.01.2015 námietky a pripomienky účastníkov konania a konštatoval súčasne, že medzi účastníkom a investorom došlo k dohode tým, že námietky žalobcu boli zapracované do projektovej dokumentácie na podklade písomne uplatnených pripomienok zo dňa 16.12.2014. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že na vydanie rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby neboli splnené podmienky na umiestnenie stavby v tesnej blízkosti pozemku žalobcu podľa § 3 ods. 4 písm. a) a b) Vyhlášky 453/2000 Z. z. Žalobca je výlučným vlastníkom komplexu nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre k. ú. S. G., a to rodinného domu, butiku, záhradného pavilónu, bazénu - situovaných oproti plánovanému parkovisku stavebníka, dvoch dvoj- garáží a priľahlých pozemkov slúžiacich na bývanie a oddych rodiny žalobcu. Žalobca namietal, že hranica jeho pozemku bude úplne zastavaná plánovanou stavbou po dĺžke cca 30 m, popri ktorej majú byť vybudované parkoviská pre motorové vozidlá v tesnom susedstve priestorov žalobcu vyhradených výlučne pre odpočinok. V tejto súvislosti žalobca poukázal na škodlivosť výfukových plynov, ktoré sú zdraviu nebezpečné, pričom ako vlastník susediacich pozemkov nie je povinný strpieť takýto hrubý zásah do jeho súkromia, zdravia, kľudu a obmedzovania výkonu jeho ústavou chráneného vlastníckeho
práva, ktoré nemôže byť narušené plánovanou stavbou, žalovaným dodatočne povolenou v rozpore so zákonom. Ďalej žalobca namietal, že vzhľadom na rozsiahlosť predmetnej stavby nemôže jej budúci užívateľ od žalobcu požadovať, aby v súvislosti s udržiavacími prácami poskytol právo prechodu cez svoj pozemok, ktorý slúži na súkromné účely bývania jeho rodiny. Naviac si žalobca nie je istý, či rozloženie jeho stavieb a stavby stavebníka, vrátane spevnených plôch, budú spĺňať požiadavky z hľadiska požiarnej ochrany podľa stavebného zákona, pričom s touto skutočnosťou sa dosiaľ nikto nevysporiadal v rámci stavebného konania, resp. odkaz na vyhodnotenie podkladu požadovaného zo zákona nie je vyhodnotený z hľadiska komplexu plánovanej stavby stavebníka. Žalobca taktiež vyslovil predpoklad, že na plánovanej stavbe sa budú nachádzať ťažké stavebné mechanizmy, ktorých použitie môže tiež narušiť statiku budov žalobcu, ďalších stavieb a spevnených plôch.
8. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v rozpore so skutkovým stavom vyhodnotil index zastavanosti, keď v danom prípade nezohľadnil, že spevnené plochy sa považujú za stavby a keď sa k nim priráta aj dodatočne povolená stavba, tak index zastavanosti nemôže dosiahnuť 19 % tak, ako to konštatuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale naopak, vysoko prevyšuje územným plánom stanovenú hranicu 20 % indexu zastavanosti, pretože vo vzťahu ku všetkým parcelám zastavanosť tvorí 2/3 tohto územia.
9. Podľa žalobcu nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že k stavebnému pozemku stavebníka oproti pôvodným pozemkom patria aj pozemky na parcelách č. 489/4, č. 489/5, č. 489/6 v k. ú. S. G., ku ktorým vlastníctvo stavebník preukázal až v odvolacom konaní a na ktorých sa fyzicky žiadna časť navrhovanej stavby stavebníka nebude nachádzať, a preto umiestnenie navrhovanej stavby je stále rovnaké, tak ako bolo prerokované v dodatočnom povolení stavby pred prvostupňovým stavebným úradom. Žalobca namietal, že žalovaný sa v priebehu odvolacieho konania najmä sústredil na súlad indexu zastavanosti daného územia dodatočne povolenou stavbou s prijatým územným plánom mesta, pričom v priebehu odvolacieho konania povolil stavebníkovi, ktorý sústavne porušoval zákon, aby v rámci prerušeného odvolacieho konania s povoleným odkladom lehoty 2-krát do konca marca 2017 tento doplnil podklady pre rozhodnutie a tým docielil zosúladenie navrhovanej stavby s platným územným plánom mesta. V podstate žalovaný povolil, aby stavebník postupne nadobúdal vlastníctvo alebo práva k pozemkom, aby percentuálna obsadenosť jeho stavby už bola v súlade s územným plánom mesta, ktorú však ani súčasná stavba podľa žalobcu nevykazuje a jej realizácia sa uskutočňuje v tesnej blízkosti hranice pozemku žalobcu.
10. Ďalej žalobca nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vzhliadol v tom, že žalovaný sa vôbec v rozhodnutí nezaoberal protiprávnym konaním stavebníka, ktorý po právoplatnosti stavebného povolenia stavebného úradu prvého stupňa č. 19560/8659/2015/033-AL-003 zo dňa 04.09.2015 pre stavbu s názvom „Prestavba a prístavba rodinného domu na polyfunkčnú budovu - Z.-S.“ SO-XX Prístupové komunikácie a parkoviská na par. č. 499, 500, 494/1 a 494/3, a stavebného rozhodnutia pod č. 16662/5432/2015/033-AL-003 zo dňa 28.07.2015 pre stavbu „Prestavba a prístavba rodinného domu na polyfunkčnú budovu - Z.-S.“ na par. č. 499, 500, 494/1 a 494/3, začal s realizáciou stavebných prác s tým, že zbúral rodinný dom, ktorý mal byť prestavaný a jeho základy mali byť použité na povolenú stavbu v súlade s vydanými stavebnými povoleniami stavebného úradu nižšieho stupňa, bez búracieho povolenia príslušného stavebného úradu, teda odstránil pôvodnú stavbu bez povolenia a začal s výstavbou úplne novej stavby, ktorej základy umiestnil pozdĺž pozemku žalobcu aj na par. č. 495/1 a č. 498/1. V súvislosti s protizákonným odstránením celej stavby, v rozpore s právoplatným rozhodnutím o povolení jej prestavby a prístavby, žalobca uviedol, že si dovolí tvrdiť, že stavebník nedisponoval so žiadnym odborným stanoviskom o narušenej statike predmetného rodinného domu, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z rozhodnutí prvého a druhého stupňa.
11. Žalobca namietal, že žalovaný pochybil, keď neprihliadol na nekalé konanie stavebníka, neprihliadol na požiadavku žalobcu umiestniť dodatočne povolenú stavbu vo vzdialenosti 2 m od hranice jeho pozemku, keďže už išlo o novostavbu, a nie prestavbu. Z dôvodu vyššie uvedeného porušenia zákona stavebníkom mal žalovaný pôvodné rozhodnutie o umiestnení stavby zrušiť, pretože už konal o novej stavbe a prístavbe rodinného domu.
12. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným v konaní o dodatočnom povolení stavby, ako aj nesprávne vyhodnotenie zadovážených dôkazov, pretože ich hodnotil len v prospech stavebníka a zohľadňoval len jeho záujmy, poškodzujúc tým práva a právom chránené záujmy žalobcu. Žalovaný povolil, aby stavebník na podklade dodatočného stavebného povolenia na hranici s
pozemkom žalobcu vybudoval tak rozsiahlu stavbu v rozpore so zákonom a v rozpore s § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z., a to s odvolaním sa na verejný záujem a súlad dodatočne povolenej stavby so zákonom a s územným plánom Mesta S. G., pričom nezohľadnil povolený index zastavanosti v danej lokalite v spojení so spevnenými plochami - prístupovou komunikáciou a parkoviskom pre motorové vozidlá. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne s poukazom na ust. § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky ustálil výnimočnosť dodatočne povolenej stavby, pretože táto nie je výnimočnou, ani neslúži verejnému záujmu, ale bude slúžiť len záujmu stavebníka a jeho podnikateľským aktivitám.
III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov
13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 14. Vo vyjadrení zopakoval priebeh konania predchádzajúceho začatiu preskúmavaného konania o dodatočnom povolení stavby, ako aj priebeh tohto konania a aspekty, ktoré pri vydaní druhostupňového rozhodnutia odvolací orgán posudzoval. 15. Žalovaný uviedol, že územné rozhodnutie Mesta S. G. č. 3845/564/2015-033-AL-004 zo dňa 16.02.2015 a následne stavebné povolenie č. 16662/5432/2015/033-AL-003 zo dňa 28.07.2015, ktoré boli vydané pre stavebníka PLATINUM - Technologies, s.r.o. na stavbu „Prestavba a prístavba rodinného domu na polyfunkčnú budovu - Z.-S.“ a tiež stavebného povolenia č. 19560/8659/2015/033-AL-003 zo dňa 04.09.2015 na stavbu „Prestavba a prístavba rodinného domu na polyfunkčnú budovu - Z.-S.“ SO- XX Prístupové komunikácie a parkoviská, nie sú v tomto prípade podstatné, pretože v danej veci už bolo vydané dodatočné povolenie predmetnej stavby. 16. Pri realizácii stavby v zmysle uvedených rozhodnutí bolo zistené, že pôvodný rodinný dom, ktorého časť mala zostať súčasťou povolenej stavby, je v zlom stave a staticky nevyhovuje, preto stavebník celý pôvodný rodinný dom aj so základmi odstránil a začal realizovať nové základy bez povolenia stavebného úradu. Na túto skutočnosť upozornil stavebný úrad vlastník susednej nehnuteľnosti listom zo dňa 20.05.2016. Stavebný úrad listom č. 453/2016/DS/6165/2016/033-AL-032 zo dňa 26.05.2016 oznámil účastníkom konania, že dňa 01.06.2016 vykoná štátny stavebný dohľad. V rámci tohto dohľadu bolo preukázané, že pôvodná stavba rodinného domu bola celá odstránená a boli zrealizované nové základové pásy a podkladové betónové vrstvy na tom istom (pôvodnom) mieste. Stavebný úrad skonštatoval, že stavba je realizovaná v rozpore s právoplatným stavebným povolením (časť pôvodnej stavby mala byť zachovaná), a preto vydal rozhodnutie č. 453/2016/DS/6165/2016/033-AL-004 zo dňa 16.06.2016, ktorým zastavil stavebné práce na predmetnej stavbe, do doby právoplatnosti dodatočného stavebného povolenia. 17. S poukazom na ustanovenia § 88 od. 1 písm. a) a § 88a stavebného zákona žalovaný uviedol, že dodatočne môže stavebný úrad stavbu alebo jej časť povoliť len, ak sa v konaní preukáže, že jej ďalšia existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej vlastník, resp. stavebník podá žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s predpísanou dokumentáciou. 18. Žalobca na základe výzvy stavebného úradu podal v 7-dňovej lehote námietky, ktoré prvostupňový stavebný úrad v rozhodnutí o dodatočnom povolení predmetnej stavby č. 453/2016/DS/6165/2016/033- AL-009 dňa 19.07.2016 zamietol. 19. Vo vzťahu k priebehu odvolacieho administratívneho konania žalovaný uviedol, že odvolací orgán zistil nesúlad navrhovanej stavby s Územným plánom Mesta S. G., pretože index zastavanosti tejto stavby bol väčší, ako povoľovala záväzná časť územného plánu mesta. 20. Žalovaný sumarizoval, že stavebník, obchodná spoločnosť PLATINUM - Technologies, s.r.o., požiadala o prerušenie odvolacieho konania, z dôvodu doplnenia podkladov (na zosúladenie navrhovanej stavby s platným územným plánom mesta), na čo odvolací orgán prerušil odvolacie konanie podľa § 29 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2016/030656 zo dňa 30.11.2016, na dobu 60 dní, do 31.01.2017. Následne stavebník listom zo dňa 24.01.2017 požiadal o predlženie lehoty na prerušenie odvolacieho konania, do konca marca 2017, nakoľko až v tejto lehote bude môcť doplniť podklady k odvolaciemu konaniu. Tejto žiadosti žalovaný vyhovel a rozhodnutím č. OU-TT- OVBP2-2016/030656/Ve, 2017/001934/Ve zo dňa 30.01.2017, predĺžil prerušenie odvolacieho konania o 60 dní, do 31.03.2017. Dňa 14.03.2017 stavebník doložil k odvolaciemu konaniu LV č. XXXX, ktorým preukázal vlastníctvo spoločnosti Z. - S., s.r.o., k pozemkom par. č. 489/4 ( 264 m2), par. č. 489/5 (61 m2), 489/6 (350 m2), 494/1 (252 m2) a 494/3 (15 m2) v kat. ú. S. G., kópiu katastrálnej mapy, overenú Okresným úradom S. G., katastrálnym odborom, situáciu stavby pre dodatočné stavebné povolenie. 21. Po doplnení podkladov žalovaný opätovne posúdil súlad stavby s platným územným plánom mesta a konštatoval, že podľa grafickej časti Územného plánu mesta S. G. (schváleného uznesením
č. 301/216/14 zo dňa 27.09.2016) výkresu „Regulácia funkčného a priestorového usporiadania a vymedzenie VPS“, sa navrhovaná stavba nachádza v regulačnom bloku „E XX - H. - plochy bývania mestského typu - rodinné domy“. Územie bloku slúži najmä na bývanie v malopodlažnej zástavbe s možnosťou umiestnenia vybavenosti nad rámec daného bloku. V bloku je okrem iného možné umiestňovať budovy a menšie zariadenia kultúrne, školské, sociálne, zdravotné, športové a náboženské. Podľa názoru žalovaného z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná stavba so stomatologickými ambulanciami, obchodnými a kancelárskymi priestormi, je v súlade s funkčným využitím územia. 22. Zároveň žalovaný s poukazom na záväznú časť predmetného územného plánu uviedol, že okrem funkčného využitia územný plán definuje aj priestorové usporiadanie, pričom index zastavanej plochy je 0,20, max. podlažnosť 2, podiel zelene 0,50 a index podlažných plôch 0,4. Navrhovaná stavba má index zastavanej plochy pri veľkosti pozemku 2502 m2 0,19, podlažnosť 2, plochu zelene 0,63, čím spĺňa povolený rozsah zástavby. 23. Na základe uvedeného žalovaný vyhodnotil, že umiestnenie predmetnej stavby na pozemkoch par. č. 499, 500, 494/1, 494/3 v kat. ú. S. G. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta S. G., pričom k stavebnému pozemku patria aj pozemky par. č. par. č. 489/4, 489/5, 489/6 v kat. ú. S. G., vlastníctvo ktorých stavebník preukázal v odvolacom konaní, na ktorých sa fyzicky žiadna časť navrhovanej stavby nebude nachádzať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že umiestnenie navrhovanej stavby je stále rovnaké, tak ako bolo prerokované v konaní o dodatočnom povolení stavby. 24. Vo vzťahu k výpočtu indexu zastavanosti žalovaný uviedol, že pri posudzovaní súladu predmetnej stavby s platným územným plánom Mesta S. G. zarátal do indexu zastavanosti celkovú zastavanú plochu objektu - 469 m2, zastavanú plochu spevnených plôch - 444 m2 a plochu zelene 1589 m2. 25. S poukazom na ustanovenia § 6 ods. 1 až 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaný zosumarizoval, že navrhovaná stavba sa umiestňuje od severozápadnej hranice parcely žalobcu č. 498/5 vo vzdialenosti min. 0,475 m, na dĺžke 13,300 m a vo vzdialenosti min. 1,020 m na dĺžke 30,125 m, od severovýchodnej hranice pozemku (uličná čiara) vo vzdialenosti min. 3, 910 m, od juhovýchodnej hranice pozemku par. č. 501/1 a č. 502 vo vzdialenosti min. 8,970 m, od juhozápadnej hranice pozemku par. č. 494/2 vo vzdialenosti 22, 145 m. 26. Ohľadom umiestnenia predmetnej stavby pri hranici pozemku vo vlastníctve žalobcu, žalovaný poukázal na stavebníkom predložený svetlotechnický posudok, vypracovaný Ing. F. G., ktorého predmetom je posúdenie vplyvu navrhovanej stavby „C. H. - Z. - S.“ na preslnenie a denné osvetlenie susedného rodinného domu na pozemku par. č. 498/1 v kat. ú. S. G. vo vlastníctve žalobcu. 27. Z uvedeného svetlotechnického posudku vyplýva, že rodinný dom na pozemku par. č. 498/1 nemá na juhovýchodnej fasáde, ktorá je najbližšie k navrhovanej stavbe, orientované okná z obytných miestností. Nachádzajú sa tu len vchodové dvere a okno zo špajze, ktoré sa na denné osvetlenie neposudzujú. Tento dom bude aj naďalej preslnený z južnej a juhozápadnej strany a navrhovaná stavba nebude mať negatívny vplyv na jeho preslnenie, vyhovuje požiadavkám STN73 4301. Pre okná na juhozápadnej strane rodinného domu, predstavuje navrhovaná stavba len nevýrazné bočné tienenie. Pre okná na vzdialenejšej juhovýchodnej fasáde rodinného domu, predstavuje navrhovaná stavba tienenie, ktoré v najbližšom bode neprekročí uhol 15°, čo je menej ako normou dovolený ekvivalentný uhol tienenia 30°. Navrhovaná stavba nebude mať negatívny vplyv na denné osvetlenie v týchto miestnostiach posudzovaného rodinného domu, vyhovuje požiadavkám STN 73 0580. V navrhovanej stavbe sú smerom k pozemku odvolateľa (severozápadná strana) navrhnuté všetky okná s nepriehľadným izolačným dvojsklom, so zvýšeným parapetom. Na prízemí sú navrhnuté parapety s výškou 1,85 m a na poschodí sú parapety navrhnuté s výškou 1,875 m. V navrhovanej stavbe nie je navrhnuté žiadne bývanie, všetky okná sú z neobytných miestností a v rodinnom dome na susednom pozemku vo vlastníctve odvolateľa nie sú smerom k navrhovanej stavbe orientované žiadne okná z obytných miestností. V najužšom mieste sú stavby od seba vzdialené 4,995 m. Navrhovaná stavba je umiestnená v súlade s § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. 28. Vo vzťahu k námietke žalobcu napádajúcej nesplnenie podmienky podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebníkom, žalovaný uviedol, že stavebník v priebehu odvolacieho konania preukázal vlastníctvo ku všetkým pozemkom a parcelám, na ktorých je realizovaná dodatočne povolená stavba (k pozemkom par. č. 500 o výmere 918 m2 , par. č. 499 o výmere 642 m2, aj k pozemkom par. č. 489/4 o výmere 264 m2, par. č. 489/5 o výmere 61 m2, par. č. 489/6 o výmere 350 m2, par. č. 494/1 o výmere 252 m2 a č. 494/3 o výmere 15 m2), t. j. spolu 2502 m2, pričom index zastavanosti je 0,19 (19 % zastavanosť), plocha zelene je 0,63 (63 % plochy zelene), čo je v súlade s územným plánom danej lokality. Žalovaný upresnil, že vlastník uvedených pozemkov je obchodná spoločnosť Z.-S., s.r.o.,
nájomcom je stavebník, spoločnosť PLATINUM - Technologies, s.r.o., na základe nájomných zmlúv, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. 29. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania v 1/ rade, stavebník PLATINUM - Technologies, s.r.o., ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalobca listom v lehote po začatí územného konania o umiestnení predmetnej stavby oznámil stavebnému úradu listom zo dňa 16.12.2014 svoje námietky a pripomienky k plánovanému návrhu a následne bola projektová dokumentácia stavby prispôsobená požiadavkám žalobcu v zmysle záverov záznamu zo dňa 13.01.2015, ktorý bol výsledkom vzájomnej konzultácie a dohody stavebníka so žalobcom za účasti jeho odborného poradcu pre účely vydania územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Uvedený záznam podpísali žalobca a jeho odborný poradca, ktorí iné pripomienky k projektovej dokumentácii, okrem prerokovaných, nemali. Stavebník uviedol, že začiatkom marca 2017 po zahájení prípravných stavebných prác bola zistená na odkrytých dovtedy neviditeľných základoch nevyhovujúca statická spoľahlivosť, a preto bolo po vykonaní ohliadky autorizovaným stavebným inžinierom v odbore statika stavieb Ing. B. X. (dňa 16.03.2016) doporučené vykonať búracie práce a túto časť stavby realizovať v súlade s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní a nahradiť ju novými stavebnými prvkami identického rozmeru. Stavebník zopakoval už známy následný priebeh udalostí predchádzajúcich začatiu konania o dodatočnom povolení stavby a poukázal na to, že stavba bola realizovaná v celom rozsahu v súlade s projektovou dokumentáciou, nezmenili sa žiadne parametre až na to, že staré základy a steny boli nahradené novými, ktoré sú umiestnené na identickom mieste a v identických rozmeroch ako pôvodné. V súvislosti s namietaným nedodržaním záväzných častí územného plánu danej zóny ďalší účastník v 1/ rade argumentoval rovnako, ako žalovaný. Uviedol, že navrhovaná stavba je v súlade s funkčným využitím daného územia a index zastavanosti, do ktorého výpočtu sa nezarátavajú spevnené plochy, dosahuje v súlade s územným plánom mesta 0,19 a podiel zelene je plánovaný na 63 %. Podľa stavebníka námietky ohľadom neprimeraného zásahu do súkromia žalobcu a pohody jeho bývania nie je možné akceptovať, pretože pozemky a rodinný dom žalobcu sú situované v centre okresného mesta, bezprostredne vedľa frekventovanej cesty a niekoľko metrov od supermarketu Billa a Nemocnice s poliklinikou v S. G.. Vzhľadom na uvedené okolnosti hluk a zápach z dopravy na predmetnom mieste je už teraz nadpriemerný a budúcim prevádzkovaním plánovanej stavby je možné počítať len so zanedbateľnou zmenou tohto stavu. 30. V replikách na vyjadrenia žalovaného a účastníka v 1/ rade k žalobe žalobca zotrval na žalobnom petite a dôvodoch žaloby. Uviedol, že v administratívnom spise sa nenachádza odborné posúdenie statiky pôvodného zbúraného rodinného domu na s. č. XXXX, ktorý by preukazoval nevyhnutnosť odstránenia celej stavby a nevyhnutnosť nahradenia pôvodných stien a základov novými stavebnými prvkami. Rovnako túto skutočnosť nepreukázal ani stavebník, účastník v 1/ rade. Žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného a stavebníka o zhode dodatočne povolenej stavby s pôvodným projektom a jedinej zmene spočívajúcej len v nahradení starých základov pôvodnej stavby novými na rovnakom mieste, sa nezakladá na pravde, pretože stavebník realizuje stavbu v rozpore s projektovou dokumentáciou, ktorá bola podkladom na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a na vydanie stavebného povolenia. Taktiež sa podľa žalobcu stavba realizuje v rozpore s projektovou dokumentáciou a v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby a stavebným povolením, pretože ju stavebník svojvoľne umiestnil na hranici pozemku žalobcu. Žalobca zotrval na dôvodoch nezákonnosti postupu žalovaného v preskúmavanom administratívnom konaní, keď nezohľadnil svojvoľné porušenie zákona a právoplatných rozhodnutí o umiestnení a povolení stavby stavebníkom a v rozpore so zákonom dodatočne schválil stavbu, ktorá je v rozpore s územným plánom mesta, čo do indexu zastavanosti, je v rozpore s verejným záujmom a trvalo bude zasahovať do výkonu vlastníckeho práva žalobcu a do jeho pokojného užívania so stavbou susediacich nehnuteľností.
IV. Relevantná právna úprava
31. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
33. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
34. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
36. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
37. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
38. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona (Konanie o dodatočnom povolení stavby), ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
39. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
40. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona , ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
41. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
42. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
43. Podľa § 88a ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. 44. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
45. Podľa § 88b ods. 1 stavebného zákona ustanovenia § 88a ods. 1 až 6 sa nevzťahujú na konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Na opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú § 58 až 66.
46. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“), pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.
47. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.
48. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
49. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
50. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
51. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
52. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
53. Podľa § 6 ods. 6 vyhlášky vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
54. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 183 SSP) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu a po prejednaní veci na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 55. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. 56. Žalobca na pojednávaní predložil súdu dvanásť kusov fotografií, ktoré majú dokumentovať, že z viacerých možných strán je vidieť umiestnenie dodatočne povolenej stavby na hranici susediacich pozemkov, a v akom rozsahu je žalobca obmedzovaný vo výkone svojho vlastníckeho práva. Žalobca zopakoval, že pôvodne súhlasil s prestavbou a rekonštrukciou rodinného domu, a keď zistil, že sa robia búracie práce, na ktoré stavebník zrejme nemal povolenie, žalobca má za to, že by nemal byť problém posunúť hranicu tejto stavby o dva metre od jeho pozemku, keďže už ide o novostavbu. Na uvedené tvrdenie žalobcu reagoval ďalší účastník v 1/ rade v tom zmysle, že vzdialenosť novostavby od hranice pozemku žalobcu, ktoré boli uvádzané v dodatočnom povolení stavby, ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí o umiestnení stavby, sú vo vzťahu k jednotlivým parcelám žalobcu totožné.
57. V nadväznosti na obsah žalobných bodov predmetom konania pred správnym súdom je preveriť zákonnosť napádaných rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby „C. H. - Z. - S.“, vo vzťahu ku ktorým žalobca namieta najmä protizákonné umiestnenie stavby na hranici s jeho pozemkom, ďalej porušenie záväzných regulatívov územného plánu mesta pre danú lokalitu, ako aj neprimeraný zásah do výkonu vlastníckeho práva žalobcu týmto dodatočným povolením predmetnej stavby. Žalobca v žalobe predovšetkým napáda vzdialenosť dodatočne povoľovanej stavby, ktorú v konaní o dodatočnom povolení stavby navrhoval posunúť na dva metre od hranice jeho pozemkov, na rozdiel od pôvodného projektu vypracovaného pre účely územného konania o umiestnení stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu na C. H. Z.-S.“ a pre účely konania o povolení tejto stavby.
58. V súvislosti s preskúmavaným administratívnym konaním správny súd uvádza, že už zo samotnej povahy konania o dodatočnom povolení stavby, kedy sa už stavba začala realizovať v rozpore so zákonom alebo stavebným povolením, vyplývajú jeho určité odchýlky od územného konania o umiestnení stavby a od obvykle nasledujúceho konania o povolení stavby. Tieto rozdiely sú determinované rozsahom preskúmavaných zákonných podmienok kladených na stavebníka stavby postavenej napr. v rozpore so stavebným povolením. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v rámci konania o dodatočnom povolení stavby stavebníka nepovolenej stavby zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu súladu dotknutej stavby s verejnými záujmami, t. j. takýto stavebník musí preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením, nie je v rozpore najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi (§ 88a ods. 1 a 2 stavebného zákona). Účelom konania o dodatočnom povolení stavby primárne nie je stavebníka potrestať za jeho protiprávne konanie, či už realizuje stavbu bez vydania právoplatného stavebného povolenia alebo v rozpore s jeho obsahom, pokiaľ bolo stavebným úradom vydané. Takéto protiprávne konanie stavebníka zákon priamo predpokladá na to, aby sa po splnení zákonných podmienok a po doložení potrebných podkladov stavebníkom, mohlo začať konanie o dodatočnom povolení stavby, a to za účelom sledovaným zákonom (§ 88a stavebného zákona). Samotný dôvod zákonom predpokladaného protiprávneho konania stavebníka, pre ktorý stavebník realizoval stavbu, napr. v rozpore s právoplatným stavebným povolením, nie je pre posúdenie splnenia podmienok na dodatočné povolenie stavby relevantný. Dôvody a okolnosti protiprávneho konania stavebníka môžu byť spravidla zohľadnené príslušným stavebným úradom v konaní o uložení sankcie a pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti páchateľa správneho deliktu podľa § 106 a nasl. stavebného zákona, avšak nemôžu byť ani dôvodom na zrušenie skôr vydaného a právoplatného rozhodnutia o povolení stavby, v rozpore s ktorým stavebník stavbu realizoval.
59. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v preskúmavanom konaní stavebník preukázal a doložil všetky potrebné potvrdenia dotknutých orgánov, požadované stavebným úradom a podklady potrebné pre posúdenie, či realizovaná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že druhostupňový orgán v rámci odvolacieho konania doplnil dokazovanie vo vzťahu k požiadavkám územného plánu pre danú lokalitu na hustotu zastavanosti, podielu zelene a indexu podlažných plôch. Týmto postupom žalovaný ako odvolací orgán v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 správneho poriadku doplnil dokazovanie a odstránil zistené vady prvostupňového rozhodnutia. Nemožno žalovanému vytknúť, že využil inštitút prerušenia konania o odvolaní na žiadosť stavebníka za účelom zabezpečenia podkladov potrebných na preukázanie súladu predmetnej stavby s územným plánom dotknutej zóny. Správnemu súdu síce z obsahu rozhodnutí o prerušení odvolacieho konania zo dňa 30.11.2016 a zo dňa 30.01.2017 vyplynulo, že odvolacie konanie bolo po dva krát prerušené na žiadosť jedného z účastníkov konania na dobu dlhšiu ako 30 dní, čo je v rozpore s ustanovením 29 ods. 2 správneho poriadku, avšak tento žalobný bod žalobca v žalobe do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby neuviedol. V prejednávanej veci je správny súd viazaný žalobnými bodmi uvádzanými v správnej žalobe, pričom za náležité vymedzenie žalobných bodov sa považuje uvedenie takých skutkových a právnych dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré sú individualizované na konkrétny prípad. Žalobca v žalobe len konštatoval prerušenie odvolacieho konania žalovaným na žiadosť stavebníka, avšak namietal týmto tvrdením, že tak žalovaný umožnil stavebníkovi zosúladiť podmienky dodatočne povoľovanej stavby so záväzným regulatívom územného plánu čo do indexu zastavanosti, ale nenamietal tým nezákonné prerušenie odvolacieho konania na dobu dlhšiu, ako pripúšťa vyššie uvedené ustanovenie správneho poriadku. Z dôvodu viazanosti súdneho prieskumu obsahom žalobných bodov, t. j. obsahom skutkových a právnych dôvodov žaloby, sa správny súd nezaoberal posúdením zákonnosti postupu v súvislosti s dobou prerušenia odvolacieho konania v nadväznosti na konkrétne okolnosti využitia tohto procesného inštitútu. Len na okraj správny
súd dodáva, že s nedodržaním tejto procesnej lehoty správny poriadok nespája žiadne následky a nie je to taká vada konania, ktorá by spôsobila nezákonnosť vydaného konečného rozhodnutia vo veci. Prípadné zrušenie preskúmavaného rozhodnutia len z tohto dôvodu, by v ďalšom administratívnom konaní pre žalobcu neprivodilo priaznivejšie rozhodnutie čo do záverov o splnení podmienok na dodatočné povolenie spornej stavby.
60. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je predovšetkým rozhodnutie žalovaného, pričom v otázke posúdenia namietaného indexu zastavanosti správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného žalovaným v rámci odvolacieho konania pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia (§ 119 SSP), a to aj na základe stavebníkom doplnených podkladov. V tomto ohľade možno konštatovať, že žalovaný na základe doplneného konania, kedy sa stavebníkovi umožnilo doložiť podklady preukazujúce splnenie zákonnej podmienky existencie dispozičného práva k dotknutým pozemkom (§ 58 ods. 2 stavebného zákona), nekonal v rozpore so zákonom, ani neporušoval záujmy žalobcu.
61. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že plocha dodatočne povolenej stavby, vrátane priľahlých spevnených plôch - chodníka a 17 parkovacích miest pre motorové vozidlá, tvorí viac ako 2/3 stavebných pozemkov, t. j. mnohonásobne prevyšuje záväzný koeficient zastavanosti určený územným plánom predmetnej zóny mesta, správny súd uvádza, že spevnené plochy, ako odkvapové chodníky, terasa, prístupové chodníky a plochy na parkovanie sa do výpočtu koeficientu zastavania, ako záväzného regulatívu územného plánu obce, nezapočítavajú. Koeficient zastavanosti, nazývaný aj index zastavanosti alebo podiel možného zastavania (§ 12 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona), je pomer medzi zastavanou plochou a plochou parcely, pričom teória udáva definíciu, podľa ktorej zastavaná plocha stavby je plocha ortogonálneho priemetu vonkajšieho obvodu zvislých konštrukcií najrozsiahlejšej časti stavby vnímateľnej nad terénom do vodorovnej roviny. Do zastavanej plochy sa nezapočíta pôdorysný priemet markízy, balkónov, nekrytých terás a podobne.
62. Naproti tomu, koeficient spevnených plôch predstavuje pomer medzi plochou spevnených plôch a plochou pozemku, avšak v prejednávanom prípade je zrejmé, že koeficient spevnených plôch pre danú obytnú zónu mesta územný plán záväzne neupravuje.
63. Z obsahu rozhodnutia žalovaného v spojení s aktualizovanou projektovou dokumentáciou, predloženou k odvolaciemu konaniu o dodatočnom povolení predmetnej stavby, vyplýva, že záväzný regulatív hustoty zastavanosti podľa územného plánu pre danú zónu bol dodržaný. Index zastavanosti spornej stavby činí 0,19 pri maximálne stanovenom 0,20 a index zelene činí 0,635 pri maximálne stanovenom 0,50. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že podiel zelene bol počítaný pomerom predmetných pozemkov tvoriacich nezastavanú plochu bytovou budovou a nezastavaných spevnenými plochami - inžinierskymi stavbami (1 589 m2), k pomeru celkovej rozlohy stavebného pozemku (2 502 m2), t. j. po odpočítaní zastavanej plochy stavbou bytovej budovy 469 m2 (§ 43a ods. 1 a 2 stavebného zákona) a po odpočítaní spevnených plôch (444 m2), t. j. inžinierskych sietí - chodníka a nekrytého parkoviska (§ 43a ods. 3 písm. a/ stavebného zákona).
64. Záväzným regulatívom Územného plánu Mesta S. G. je stanovený index zastavanosti 0,20 a koeficient zelene 0,50 (pomer medzi započítateľnými plochami zelene a plochou pozemku) pre dotknutú zónu, ktoré boli podľa podkladov k preskúmavanému rozhodnutiu, ako aj podľa obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, dodržané.
65. Pokiaľ žalobca napáda nezákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí o umiestnení stavby a o povolení stavby zo dňa 16.02.2015 a 28.07.2015 v súvislosti s nedodržaním regulatívu územného plánu vo vzťahu ku koeficientu zastavania predmetnej obytnej zóny mesta, tieto sú už právoplatné (24.03.2015 a 27.08.2015), neboli napadnuté riadnymi opravnými prostriedkami, navyše nie sú predmetom tohto konania súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Pre realizáciu predmetnej stavby už nie sú relevantné skôr vydané rozhodnutia o umiestnení a povolení stavby, pretože stavba bola dodatočne povolená v samostatnom konaní a samostatným rozhodnutím.
66. Z tvrdenej nezákonnosti týchto rozhodnutí nemožno odvodiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a druhostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.03.2017, nakoľko tieto sú výsledkom samostatných konaní a vychádzajú z dôkazov, ktoré tvoria
samostatné podklady pre nové rozhodnutie, predovšetkým v skúmaní existencie zákonných podmienok na dodatočné povolenie stavby podľa § 88a stavebného zákona.
67. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal aj s funkčným využitím realizovanej stavby, ktoré aj vo vzťahu súladu spornej stavby s verejnými záujmami nie je v rozpore s územným plánom mesta, v zmysle ktorého územie predmetného bloku má slúžiť najmä na bývanie v malopodlažnej zástavbe s možnosťou umiestnenia vybavenosti nad rámec daného bloku. Okrem iného je v ňom možné umiestňovať budovy a menšie zariadenia kultúrne, školské, sociálne, zdravotné, športové a náboženské. Dodatočne povolená stavba s jej účelovým využitím na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti nie je v rozpore s funkčným využitím v centre mesta, predpokladaným územným plánom pre danú zónu.
68. Vo vzťahu k právu žalobcu, ako vlastníka susediacich pozemkov, na pokojné a nadmieru neobmedzované užívanie jeho nehnuteľností, žalovaný posudzoval podmienky tienenia, pričom vychádzal zo znaleckého svetlotechnického posudku, ktorého závery vyhodnotil s prihliadnutím na doterajšie užívanie nehnuteľností žalobcom a na jeho oprávnené záujmy. Správna úvaha žalovaného na zistený skutkový stav je adekvátna a nevybočuje z medzí hľadísk ustanovených zákonom. Rovnako dostatočne bol vyhodnotený vplyv realizovanej stavby na právom chránené záujmy žalobcu, pričom žalovaný s poukazom na doterajšie využívanie susediaceho pozemku a doterajšie usporiadanie stavieb, nezistil zmenu v rozsahu a intenzite zásahov a vplyvu dodatočne povoľovanej stavby na užívanie susediacich nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.
69. V pôvodnom rozhodnutí o stavebnom povolení, právoplatnom dňa 27.08.2015, boli na základe dohody stavebníka so žalobcom stanovené vzdialenosti povoľovanej stavby od susedných parciel nasledovne: Vzdialenosť stavby od hranice pozemku parc. č. 494/2 bude 22,145 m, vzdialenosť stavby od hranice pozemku parc. č. 498/5 bude 0,475 m, vzdialenosť stavby od hranice pozemku parc. č. 501/1 a 502 bude 8,970 m, vzdialenosť stavby od uličného oplotenia bude 3,91 m.
70. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zo dňa 19.07.2016 sú vyššie uvádzané vzdialenosti stavieb k jednotlivým parcelám totožné, vo vzťahu k hranici pozemkov je časť stavby umiestňovaná na mieste pôvodného rodinného domu, preto nemožno prisvedčiť námietke napádajúcej dodatočné povolenie stavby s jej umiestnením priamo na hranici susediacich pozemkov.
71. Taktiež nemožno napadnuté rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zrušiť z dôvodu žalobcom tvrdenej samotnej realizácie dodatočne povolenej stavby na hranici jeho pozemku a rovnako ho nemožno zrušiť ani na podklade žalobcom na pojednávaní predložených fotografií, ktoré mali preukázať nedodržanie vzdialenosti dodatočne povolenej stavby od hranice pozemku žalobcu. V tomto konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia je správny súd viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy, pričom už samotná realizácia dodatočne povolenej stavby do súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia nespadá. Preto je potrebné, aby žalobca využil iné prostriedky právnej a súdnej ochrany, pokiaľ má za to, že predmetná stavba sa realizuje v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu o jej dodatočnom povolení. Len na margo správny súd dodáva, že z predložených fotografií, hoci zabezpečených s dobrým úmyslom preukázať skutkový stav realizácie stavby, nie je možné objektívne a exaktne určiť, či bola dodržaná na základe projektu rozhodnutím určená vzdialenosť stavby 0,475 m od hranice pozemku žalobcu na parc. č. 498/5.
72. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v záhlaví rozsudku uviedol len ďalších účastníkov v 1/ a 2/ rade, pričom účastníka: C. D., bytom G. R. XXX/XX, XXX XX S. G., v záhlaví rozsudku neuviedol. Tento ďalší účastník bol uznesením tunajšieho súdu č. k. 20S/55/2017-156 zo dňa 31. júla 2017 podľa § 33 SSP pribratý do konania v 2/ rade ako účastník preskúmavaného administratívneho konania, avšak na pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 ďalší účastník v 2/ rade, C. D. nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. XXX, S. G., správnemu súdu ozrejmil, že ide o totožnú osobu, len s uvedením pôvodnej adresy jeho trvalého pobytu, G. R. XXX/XX, S. G., na ktorej už desať rokov nebýva.
73. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
74. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov konania ani účastníkom v 1/ a 2/ rade, pretože si žiadne neuplatnili.
75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. c/ SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).