Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-6-2022.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti maloleté deti N. L., U.. XX.XX.XXXX K. G. L., U.. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov : otca G.. D. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D., T. XXXX/XX a matky N. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D., T. XXXX/X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na návrh matky, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske, č.k. 2P/33/2018-83 z 23.05.2018 v časti výživného tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k mal. N. L., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,-€ mesačne na sumu 180,-€ mesačne, a k mal. G. L., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,-€ mesačne na sumu 150,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť otec maloletých k rukám matky maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.02.2022.
II. Zročné zvýšené výživné k maloletej N. L., U.. XX.XX.XXXX v sume 160,-€ za obdobie od 01.02.2022 do 31.03.2022 je otec maloletej povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od vykonateľnosti výroku I. rozsudku.
III. Zročné zvýšené výživné k maloletému G. L., U.. XX.XX.XXXX v sume 100,-€ za obdobie od 01.02.2022 do 31.03.2022 je otec maloletého povinný zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od vykonateľnosti výroku I. rozsudku.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých sa návrhom doručeným súdu dňa 08.02.2022 domáha zvýšenia výživného otca k maloletej N. na sumu 200,-€ a mal. G. na sumu 150,-€ s účinnosťou od 01.09.2021 z dôvodu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dcéra nastúpila na strednú školu, matke vznikli vyššie výdavky súvisiace so školskou dochádzkou detí, vreckovým deťom, využívaním mobilných telefónov deťmi, stúpli náklady na bývanie, pričom matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť a spláca manželskú pôžičku. Je evidovaná nezamestnaná, poberá len rodinné prídavky, jej priateľ pracuje len na čiastočný úväzok a poberá rodičovský príspevok.
2. Otec dieťaťa sa k návrhu vyjadril na súdnom pojednávaní, kde súhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti avšak maximálne spolu na 300,-€ na obe deti.
3. Podľa písomného vyjadrenia otca z 18.03.2022 a priložených listín, otec detí uviedol, že s návrhom nesúhlasí, uvádza, že príjem matky detí a jej partnera je vyšší ako uvádzajú, poukázal na splnenie podmienok na hypotéku, kde sa vyžaduje bonita, rovnako na životný štýl rodiny matky. Poukázal na to, že ďalšia vyživovacia povinnosť matky nemôže byť dôvodom navyšovania jeho vyživovacej povinnosti a zodpovedá za toto životné rozhodnutia matka a jej partner. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na 1280,-€,
kde zahrnul sporenie na rezervu 100,-€, životné poistenie 60,-€, investovanie do podielových fondov 20,- €, preddavky do Soc. poisťovne v súvislosti s podnikaním 187,78-€, preddavky na zdravotné poistenie v súvislosti s podnikaním 42,43-€. Uviedol, že poberá výsluhový dôchodok 581,28-€ mesačne, zhrnul jeho príjmy fakturované v roku 2021 vrátane nemocenských dávok spolu v roku 2021 vo výške 11 323,-€, teda príjem 945,-€/mesačne z podnikania. Vyjadril sa k úsporám a spätnému odkupu z podielového fondu.
4. Kolízny opatrovník odporúčal návrhu matky vyhovieť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých, oboznámil listinné dôkazy a pripojený spis, z ktorých za rozhodné pre posúdenie skutkového stavu považuje nasledovné.
6. Z pripojeného spisu súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/33/2018-83 z 23.05.2018, právoplatným dňa 06.06.2018 bolo manželstvo manželov rozvedené a na čas po rozvode deti zverené do osobnej starostlivosti matke. Styk otca s deťmi upravený nebol. Súd určil na čas po rozvode vyživovaciu povinnosť otca k mal. N. vo výške 100,-€ a rovnako vo výške 100,-€ mesačne k mal. G.. V čase poslednej úpravy výživného manželia stále žili v jednej domácnosti. Deti boli žiakmi základnej školy. Otec detí poberal výsluhový dôchodok 533,78-€ a z podnikania na základe živnosti mal príjem cca 900,-€ mesačne v letných mesiacoch uvádzal nižší príjem cca 600,-€. Príjmy za rok 2017 v daňovom priznaní uvádzal vo výške 5091,10-€ (424,26-€ mesiac). Matka detí uvádzala, že pracuje na trvalý pracovný pomer a poberá len minimálnu mzdu, jej čistá mzdy sa pohybovala v priemere okolo 380,-€/ mesiac. Obaja rodičia mali po dve vyživovacie povinnosti k spoločným deťom. Dohodli sa, že úvery bude splácať otec detí.
7. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni matka dieťaťa nie je zamestnaná, otec detí je SZČO.
8. Podľa správy ÚPSVaR Partizánske zo 07.03.2022 je matka detí od 01.05.2021 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, predtým poberala rodičovský príspevok. Poberá RP na tri deti spolu 77,64- €. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Partizánske z 22.03.2022 poberá M. R. - partner matky detí rodičovský príspevok 383,80-€/mesiac.
9. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 boli príjmy otca detí z podnikateľskej činnosti 12387,70-€, evidoval výdavky 9950,41-€.
10. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 boli príjmy otca detí z podnikateľskej činnosti 10728,80-€, evidoval výdavky 8449,06-€. Daň bola vyrubená na 341,96-€
11. Podľa správy o šetrení pomerov v rodine ÚPSVaR Partizánske zo 14.03.2022 matka býva spolu s partnerom, mal. N., mal. G. a mal. M.Š. R., U.. XXXX - dieťaťom z aktuálneho vzťahu matky v 3- izbovom byte v spoluvlastníctve s partnerom matky. Partner matky je poberateľ rodičovského príspevku 383,80-€/ mesačne. Matka poberá RP na tri deti. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 140,-€, ostatné náklady na potraviny a hygienu sú asi 350,-€ mesačne, matka spláca manželskú pôžičku 50,-€ mesačne, hradí deťom životnú poistku spolu 34,91-€ mesačne. Mal. N. je žiačka SOŠ, voľnočasové krúžky nenavštevuje, je zdravá mimo bežných detských ochorení. Cestuje do školy autobusom, čo je položka 5,-€ mesačne. Mal G. je žiak ZŠ. Chodí na futbalový krúžok, kde je poplatok 10,-€ mesačne. Športovú obuv dostal od otca. Obom deťom matka dobíja kredit na telefónoch. Otec si vyživovaciu povinnosť plní, prispieva nad rámec vyživovacej povinnosti. Otec detí je SZČO, okrem toho poberá výsluhový dôchodok. Býva v 3- izbovom byte sám. Náklady na bývanie vyčíslil na spolu asi 140,-€ mesačne. Spláca hypotekárny úver so splátkou 232,43-€ mesačne. Deti uviedli, že otec im kupuje darčeky dostávajú od otca peniaze, dcére platí 10,-€ mesačne na účet. Maloletý uviedol, že od otca dostal aj bicykel, boli na výletoch.
12. Matka maloletých na pojednávaní uviedla, že v skutočnosti pracuje jej partner, pracuje v taxi službe, zarobí tak 500 € mesačne, ona je evidovaná uchádzačka o zamestnanie, reálne sa stará o mal. deti. Byt, ktorý obýva s partnerom, má s ním v spoluvlastníckom vzťahu, vyplácali bývalého manžela. Hypotéku platí partner vo výške 220,-€. N. navštevuje otca raz do mesiaca, málokedy sa stane, že u neho prespí na noc, syn navštevuje otca každý týždeň, no prespí u neho tak raz do mesiaca. Počas sviatkov a letných prázdnin je v podstate rovnaký režim okrem situácii, keď idú na spoločný výlet, s otcom však neboli na dovolenke trvajúcej viac dní. Dôvod, prečo je priateľ na rodičovskej a predtým bol na materskej je to, že platila len krátko odvody a tým pádom strata príjmu by bola väčšia, pokiaľ
by bola na rodičovskej dovolenke ona. Nevlastní motorové vozidlo. V roku 2018 bola na dovolenke s priateľom z našetrených prostriedkov, v roku 2020 bola s dcérou a priateľom na letnej dovolenke. Minulý rok na dovolenke nebola.
13. Otec maloletých na pojednávaní uviedol, že vyživovaciu povinnosť k už plnoletej dcére B. plnil ešte asi rok po rozvode, tá však už zanikla, formálne súdom upravovaná nebola, naposledy ju plnil vo výške 100 € mesačne. Matka detí ho neoslovuje so žiadosťou o prispenie nad rámec výživného, stalo sa to asi iba raz, keď chcela prispieť na školské pomôcky, vtedy sa však vrátili z dovolenky, tak sa mu to zdalo nie v poriadku a neprispel. Byt, ktorý obýva, kúpil v novembri, 23 000,-€ pochádzalo z majetkového vyporiadania s bývalou manželkou, 54 700,-€ pochádza z hypotéky, ktorú spláca vo výške 232,43-€ mesačne. Má priateľku, no nežijú spolu v domácnosti. Za odvody platí mesačne 42,43-€ plus preddavok na sociálne poistenie 187,78-€. Daňové priznanie je robené na paušál, teda 60 % tvoria výdavky. Vlastní motorové vozidlo zn. Peugeot, r.v. 2003. Synovi kupoval za 170 € telefón tento mesiac, syn ho dostane k 15-tym narodeninám. Od roku 2018 nebol na žiadnej dovolenke. S dcérou N. sa dohodol, že keď bude chcieť, kúpi telefón aj jej, aby nebola ukrátená. Diane posiela, keďže má zriadený študentský účet, sumu 10 € mesačne na udržanie účtu. Od roku 2017 robí na živnosť u toho istého odberateľa. Príjmy z podnikania sú príjmy za prácu.
14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
16. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Základným pravidlom, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti je to, že dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni rodičov, čo vyplýva z § 62 Zákona o rodine. Životná úroveň dieťaťa sleduje životnú úroveň rodičov v obidvoch smeroch, t.j. ak u rodičov nepoklesne z dôvodov zavinených (napr. svojvoľné vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania), je dôvodné premietnutie tejto skutočnosti aj do výživného.
22. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k rozhodnutiu, ako vo výrokoch rozsudku z týchto dôvodov.
23. Súd sa zameral na zmenu podstatných okolností majúcich význam pre rozhodnutie o výživnom od posledného rozhodnutia súdu v roku 2018. Najpodstatnejšou zmenou je to, že otcovi detí ubudla jedna vyživovacia povinnosť k najstaršej dcére, ktorú ako sám uvádza naposledy plnil vo výške 100,-€ mesačne. Možno tak vychádzať z toho, že na výživu detí už neprispieva sumou 300, ale 200,-€ zo svojich príjmov. Od poslednej úpravy pomerov došlo aj k majetkovému vyporiadaniu rodičov detí po rozvode, pričom tí ešte v čase posledného rozhodnutia žili v spoločnej domácnosti. Pomer výživného na príjmoch bol teda iný, bol daný aj tým, že nebolo možné vzhľadom k stále majetkovej prepojenosti a úverovému zaťaženiu určiť, kto z rodičov má aký konkrétny majetok a v akom rozsahu preberie záväzky a aké bude mať životné náklady. V súčasnosti však majú domácnosti samostatné. Otec detí platí hypotekárny úver so splátkou 232,43-€, partner matky spláca úver vzťahujúci sa k bytu, ktorý obýva s matkou detí. Matka spláca úver so splátkou 50,-€ mesačne, otec detí v čase rozvodu ako vyplýva, zo zápisnice, sa zaväzoval splácať úvery vo vyššej sume ako spláca v súčasnosti. Pokiaľ ide o príjem otca ten sa významne nezmenil oproti príjmu v čase poslednej úpravy výživného, pretože pokiaľ je jeho príjem z výsluhového dôchodku 581,28-€ a podnikania za rok 2021 (945,-€ mínus odvody 230,21-€ a podiel na dani z príjmu v prepočte na mesiac 28,50-€) t.j. 686,29-€, spolu 1267,57-€, v podstate sa to rovná uvádzanému príjmu v roku 2018 (533,78 + cca 900,-€ / s nižším príjmom v lete 600,-€ podľa daňového priznania brutto a bez zohľadnenia odvodov). Hoci matka detí je bez príjmu, reálne možno rodičovský príspevok považovať za jej príjem, pretože ako uviedla, starostlivosť o deti vykonáva ona a jej partner pracuje. V čas poslednej úpravy mala tiež príjem cca na úrovni 380,-€.
24. Súd nezohľadnil tú skutočnosť, že matka detí je znevýhodnená na trhu práce či v podstate na rodičovskej dovolenke, pretože vyživovaciu povinnosť k nej má jej partner a nie otec mal. N. a mal. G.. Súd však nezohľadnil ani tú skutočnosť, že otec detí na rozdiel od matky detí hradí výdavky vlastnej domácnosti sám. Je to rovnaká voľba obývať domácnosť sám, ako voľba žiť s partnerom a mať ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výživné na maloleté detí je prednostný výdavok rodičov, pokiaľ ide o primeraný podiel výživného na čistom príjme rodiča, nemožno argumentovať vysokými výdavkami na iné potreby, služby a pod. Súdom vymerané výživné teda 180,-€ na mal N. a 150,-€ na mal. G. teda spolu 330,- € predstavuje 26,03% čistého mesačného príjmu povinného rodiča (z 1267,57-€), na jedno dieťa teda priemerne 13%. Hoci právny poriadok Slovenskej republiky nemá úpravu obvyklého pomeru výživného na čistom príjme rodiča, možno považovať za použiteľné aj pre súdnu prax v Slovenskej republike, že na dieťa vo veku od 10 do 17 rokov je primeraný podiel cca 15-22 % (odporúčacie tabuľky pre výpočet výživného Českej republiky:https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda). Súdom vymerané výživné tak zrejme nie je neprimerane vysoké. To, že súd neurčil sumu vyššiu je z dôvodu, že otec sa preukázateľne, vychádzajúc z nikým nerozporovaných tvrdení rodičov podieľa na výžive detí aj darmi, stretáva sa s deťmi, podieľal sa na kúpe vecí podľa potrieb detí, trávi s nimi čas. So synom chodil na výlety, dcére prispieva na študentský účet. Rozdiel vo výške výživného medzi mal. N. a mal. G. je z dôvodu toho, že otec sa s dcérou stretáva zriedkavejšie a na syna vynakladá ako bolo preukázané, či už kúpou darčekov alebo nákladmi na výlety a spoločné aktivity viac prostriedkov sám a dobrovoľne. Mal. N. je aj staršia a blízko veku dospelosti je predpoklad, že dieťa napríklad vo forme vreckového má záujem spotrebovať istú sumu podľa svojho uváženia, nie v podobe vecných darov či trávenia voľnočasových aktivít s otcom. K výdavkom otca uvedeným v jeho písomnom vyjadrení súd uvádza, že investičné aktivity, dobrovoľné poistenie aj samotné úverové zaťaženie by malo byť prispôsobené vyživovacej povinnosti k deťom a nie naopak.
25. Splatnosť výživného bežného súd určil ako vo výroku rozsudku, pričom výživné neurčil s takou spätnou účinnosťou ako to navrhovala matka detí, ale len určiac zmenu prvým dňom v mesiaci, v ktorom
bol podaný návrh. To z dôvodu, že podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať spätne za obdobie pre podaním návrhu len z dôvodov osobitného zreteľa - tým sa má na mysli, keď nepostačuje na úhradu základných potrieb, resp. že bolo výrazne neprimerané príjmom povinného rodiča. V tomto prípade otec jednak platil výživné vo výške 100,-€ na každé z detí a podieľal sa na životnej úrovni detí aj nad rámec výživného. Hoci súd na základe vyššie uvedených dôvodov výživné výraznejšie zvýšil, nedospel k záveru, že okrem nepatrnej úpravy spätnej zmeny k prvému dňu mesiaca existovali okolnosti hodné osobitného zreteľa priznať zmenu výživného už k prvému septembru 2021. Výdavky na žiaka na pomôcky pred začatím školského roka sa rok čo rok opakujú v súvislosti s nástupom na strednú školu nejde o významnejšie vyšší výdavok.
26. Súd určil zročné zvýšené výživné za obdobie, od ktorého zmenu výživného určil po koniec mesiaca, v ktorom o výžinom rozhodol, pretože splatnosť výživného je mesiac vopred. Výška zročného výživného je tak rozdiel sumy pôvodného výživného a novourčeného (u mal. N. (180-100)x2 mesiace t.j. 160,-€, a u mal. G. (150-100)x2 mesiace t.j. 100,-€). Splatnosť zročného výživného súd určil ako vo výroku prihliadnuc na výšku výživného a to, že otec detí sám uvádzal, že má úspory a rezervy, teda doplatenie rozdielu je v jeho schopnostiach.
27. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože návrh na priznanie trov konania nebol podaný.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.