Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_5C-45-2021.pdf
PDF · 71.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/45/2021
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: I. O., K.. XX.XX.XXXX, I. V.: Č. XXXX/XX, XXX XX O. B. - V.Ž., právne zastúpený JUDr. Tomáš Sabadoš, LL.M., advokát, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice proti žalovanému: A. B., K.. XX.XX.XXXX, I. V.: E. S. XXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:45 018 715, v konaní o zaplatenie 17.500,- eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 17 500 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 17 500 Eur od 01.10.2021 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 15Up/1191/2021-10 zo dňa 21.10.2021 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 17 500 Eur s prísl. a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 21.12.2021 vec na Okresný súd Žiar nad Hronom ( ďalej „okresný súd“) podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
2. Po postúpení veci dňa 03.03.2022 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Žalobca zároveň navrhol, aby súd nepriznal náhradu trov konania stranám sporu, keďže je toho názoru, že tento spor nezapríčinil výhradne on, ale rovnakým dielom aj žalovaný, keďže ich vzájomné vzťahy boli značne neprehľadné, právne nepresne kvalifikované s množstvom zastretých právnych úkonov. Ďalej žalobca uviedol, že vo svojich podaniach nikdy nepoprel skutočnosť, že prevzal žalovanú sumu. Zdôraznil, že obrana žalovaného spočívala v tom, že nárok je premlčaný, resp. že nešlo o pôžičku, s čím sa nestotožnil. To, že nešlo o pôžičku, podľa neho zhodne tvrdili strany sporu. Po zvážení všetkých okolnosti preto pristúpil k späťvzatiu žaloby, domnieva sa, že k spravodlivému riešeniu tohto sporu prispeje, ak nebude priznaná náhrada trov konania žiadnej zo strán sporu.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Okresný súd výzvou zo dňa 07.03.2022 vyzval žalovaného v zmysle § 146 ods. 1 CSP na vyjadrenie, či so späťvzatím žaloby súhlasí.
7. Žalovaný doručil dňa 25.03.2022 súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Namietal však návrh na rozhodnutie o trovách konania, a nárok na náhradu trov konania si uplatnil. Poukázal na to, že od počiatku uplatnený nárok popieral a s podanou žalobou nesúhlasil. Navrhol, aby v dôsledku späťvzatia žaloby súd konanie zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
8. Keďže žalobca po podaní žaloby vzal žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, okresný súd aplikujúc § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd aplikujúc § 256 ods. 1 CSP, nakoľko mal za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Okresný súd zdôrazňuje, že dôvodnosť žaloby posudzuje prísne procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou skutočnosťou je, že žalobca vzal žalobu späť v priebehu konania, teda nežiada zaplatenie sumy 17 500 s prísl. od žalovaného. Dôvod späťvzatia žalobca neuviedol, nekonkretizoval okolnosti vo vzťahu k tomu, že bez podania žaloby by jeho nárok nebol uspokojený, naopak, sám nepoprel skutočnosť, že prevzal žalovanú sumu. Vzhľadom na uvedené nemožno mať za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný, preto okresný súd žalovanému priznal náhradu trov konania.
12. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovateľnú voľnú úvahu súdu. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov konania podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom procesnej situácie.
13. Pokiaľ žalobca navrhol aplikovať na danú vec vyššie uvedené § 257 CSP a tvrdil, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, okresný súd ich za výnimočné v zmysle tohto ustanovenia nepovažoval. Žalobca len sám k týmto dôvodom uviedol, že vzťahy so žalovaným boli aj pred podaním žaloby neprehľadné a súčasne mal za to, že mali na tom podiel obe strany. Ak poukazoval žalobca na spôsob obrany žalovaného v konaní, a tento považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, okresný súd sa s takýmto výkladom nestotožnil. Tvrdenia žalobcu či žalovaného o charaktere ich vzájomných vzťahov, či ide o vzťahy občianskoprávne alebo obchodnoprávne, prípadne, či nárok je alebo nie je premlčaný, by súd vyhodnotil len v prípade, ak by vec meritórne posudzoval. K meritórnemu prejednaniu veci nedošlo, a žalovaný odpočiatku so žalobou nesúhlasil a nárok žalobcu popieral. Okresný súd preto neaplikoval § 257 CSP ako odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.