Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-17-2018.pdf
PDF · 104.77 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: H. G., X.. XX.X.XXXX, L. G.. M. XXXX/XX, R., o zaplatenie 955,44 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 675 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 675 eur od 26.8.2015 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 41 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.2.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 955,44 eur a zmluvnú pokutu 0,04 % denne a úrok z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 955,44 eur od 26.8.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 750 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 750 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 955,44 eur do zaplatenia. Žalobca sa zároveň domáhal zaplatenia náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 62,06 eur. Žalobca sa domáha plnenia z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17.3.2015. 2. Žalobca na žalobe trval. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoc mu bola žaloba doručená s poučením o procesných právach a výzvou na vyjadrenie ešte dňa 24.4.2018. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania. Predvolanie mu bolo doručované na adresu jeho trvalého bydliska a doručené fikciou. 4. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.3.2015, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, kartou klienta , oznámenie o zosplatnení zo dňa 14.7.2015, oznámením žalobcu o schválení úveru z 17.3.2015, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
5. Žalobca ako právnická osoba uzatvoril podľa vyjadrenia samotného žalobcu a ním predložených listinných dôkazov s žalovaným ako spotrebiteľom dňa 17.3.2015 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len „ZdZoRÚ“). Na základe predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 750 eur ( takáto suma je uvedená v samotnej
zmluve). Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 26,54 eur vždy k 1. dňu v mesiaci, počet splátok 36, RPMN za úver 26,09 %, ročnú úrokovú sadzbu 17,77 %, celkovú čiastku , ktorú musí dlžník zaplatiť ( úver +úroky za celú dobu čerpania úveru) v sume 1030,44 eur, priemernú RPMN za úver 34,42 %. 6. Z obsahu oznámenia žalobcu o schválení úveru dlžníkovi z 17.3.2015 súd zistil, že predmetné oznámenie je podpísané len žalobcom a sú v ňom okrem iného uvedené i údaje: dátum splatnosti prvej splátky: 1.5.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.4.2018. 7. Z obsahu výpisu z účtu žalobcu z 17.3.2015 mal súd preukázané, že dňa 17.3.2015 bola žalovanému reálne vyplatená jednorázovo suma 675 eur ( nie 750 eur). Z obsahu karty klienta tlačenej 23.3.2018 doloženej žalobcom mal súd preukázané, že žalovaný nezaplatil z predmetnej sumy nič, neuhradil žiadnu splátku. 8. Podľa vyjadrenia žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1. Žalovaný do okamžitej splatnosti úveru zaplatili celkovo 0 eur. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s zaplatením splátky č. 1 o viac ako tri mesiace, žalobca si podľa § 565 OZ uplatnil právo na okamžitú splatnosť úveru. Žalobca listom z 14.7.2015 oznámil dlžníkovi zosplatnenie celého úveru od uplynutia 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Žalobca v žalobe uvádzal, že po zosplatnení mal dlžník uhradiť celkovo 955,44 eur ( nesplatená istina v sume 749,88 eur a nesplatené úroky v sume 205,56 eur). Súd si z toho ustálil, že bol úver zosplatnený k dňu 25.8.2015. Po zosplatnení úveru žalovaný neuhradil už nič. Doposiaľ zvyšnú sumu neuhradil, preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania. 9. Žalobca sa domáha zaplatenia aj zmluvnej pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne a to: zo sumy 955,44 eur od 26.8.2015 do zaplatenia. Taktiež žiada uhradiť úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne a pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie dosiahnu spolu výšku poskytnutého úveru 750 eur, tak od nasledujúceho dňa žiadal len úrok z omeškania 5,05% ročne. V súvislosti s zaslaním „Pokusu o zmier“ žalovanému pred začatím súdneho pojednávania jeho právnym zástupcom si uplatnil náhradu nákladov z titulu odmeny za právnu služby tohto úkonu ako odmenu za 1 úkon právnej služby 61,74 eur a režijný paušál 10,61 eur. 10. V článku 8 ods. 8.1 ZdZoRÚ je uvedené, že „V prípade omeškania Dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( 14,60% ročne). 11. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 17.3.2015, Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 12. Podľa § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 14. Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka ( účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 17.3.2015), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. X7. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 18. Nakoľko mal súd preukázané, že žalovaný reálne vyčerpal jednorázovo úver v sume 675 eur dňa 17.3.2015, t.j. v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov, súd v tomto konkrétnom prípade aplikoval i ustanovenia tohto právneho predpisu práve na čerpanie úveru. 19. Ustanovenia zákona č.126/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku. 20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Predmetom konania je zaplatenie 955,44 eur; zmluvnú pokutu 0,04 % denne a úrok z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 955,44 eur od 26.8.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 750 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 750 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 955,44 eur do zaplatenia z titulu nesplateného revolvingového úveru; náhrada nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky pred začatím súdneho konania vo výške 62,06 eur. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že dlžníkovi bol úver poskytnutý jednorázovo a to reálne vo výške 675 eur a nevyužil revolving, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu. 23. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom. 24. Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril s žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 17.3.2015, na základe ktorej mu preukázateľne podľa výpisu z účtu žalobcu poskytol úver 675 eur pri dohodnutej mesačnej splátke (vrátane úrokov, ako je uvedené v zmluve ods.6) vo výške 26,54 eur, v počte 36 splátok. V zmluve bol síce uvedený úverový limit 750 eur, ale žalobca reálne preukázal len poskytnutie sumy 675 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu a aj doloženej karty klienta žalovaný neuhradil nič. 25. Žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva dňa 17.3.2015. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 26. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 27. Z obsahu zmluvy z 17.3.2015 si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky ( v zátvorke, bolo uvedené že je to „vrátane úrokov“). Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. Žalovaný preukázateľne neuhradil z reálne poskytnutého úveru nič a to ani po zaslaní mu výzvy na splatenie celého dlhu do 15 dní od podania výzvy na pošte, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve túto sumu 675 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 26.8.2015 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania od 26.8.2015, lebo úver bol zosplatnený k 25.8.2015. V zvyšnej časti žalovanej istiny súd návrh zamietol. 28. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty 0,04 % denne a to bez ohľadu na požiadavku, aby bol priznaný s úrokom z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 955,44 eur od 26.8.2015 do zaplatenia ( ako je to ďalej uvedené v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku) na základe týchto myšlienkových pochodov: Súd prihliadal na to, že popri sankciách majetkovej povahy ustanovené v Občianskom zákonníku (úroky alebo poplatok z omeškania) sa môže zabezpečenie záväzkov uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona ( ako je v tomto prípade úrok z omeškania ) sú všeobecnej povahy, k vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Pri skúmaní uplatneného nároku na zmluvnú pokutu si súd vychádzajúc z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustálil, že medzi účastníkmi nebola platne dohodnutá zmluvná pokuta, lebo nebola individuálne dohodnutá. Je občiahnutá v zmluve (bod 8, 8.1) ako súčasť predtlačeného formuláru a bez možnosti dlžníka ako spotrebiteľa ovplyvniť výšku samotnej výšky dennej zmluvnej pokuty. Ustanovenie o zmluvnej pokute považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 medzi neprijateľné podmienky zaviedol aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, (§ 53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je len reakciou na nesprávnu aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už na základe smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty
ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení obsahovalo len demonštratívny výpočet podmienok, ktoré treba považovať za neprijateľné. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá v rámci zmluvy ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a ktorá je individuálne nedojednaná , je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka je teda neplatná.
29. Vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení nemôžu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute v zmluve používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KSv Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z27. 6. 2000, Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská). 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
33. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a vychádzal z čistého úspechu žalobcu. Žalobca žiadal priznať celkovo sumu 955,44 eur a súd mu priznal sumu 675 eur. Čiže žalobca bol úspešný vo výške 70,64 % ( 675 x 100/955,44), žalovaný bol úspešný vo výške 29,35 eur ( 100-70,64) a z toho vyplýva čistý úspech žalobcu 41 % ( 70,64-29,35 = 41,25, zaokrúhlene 41%). Preto i súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 41 %.
34. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).