Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-9-2018.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Csp/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 36857033, proti žalovanému: V. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. N.Í., I. XXXX/XX, v spore o zaplatenie sumy 763,84 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 517,24 eura s 0,55 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 04.11.2015 až do jej zaplatenia, to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 16.02.2018, doručenou tunajšiemu súdu 08.03.2018, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 763,84 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 763,84 eura od 04.11.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 660,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 660,- eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 763,84 eura do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnil ju tým, že žalobca uzatvoril 16.04.2015 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 660,- eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť spolu v 36 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 23,35 eura v termínoch splatnosti dohodnutých v ÚZ. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok a vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 3 o viac ako tri mesiace, a to aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) došlo k uplatneniu sankcie tzv. straty výhody splátok 04.11.2015 v súlade s § 53 ods. 4 OZ. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 OZ bolo žalovanému doručené 19.10.2015. Nakoľko žalovaný neuhradil doposiaľ neuhradené splátky úveru 04.11.2015, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočností a predstavuje sumu 763,84 eura (žalovaný do dnešného dňa celkovo uhradil 76,76 eura). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa čl. 8 ods. 8.1 ÚZ vo výške 0,04 % denne zo sumy 763,84 eura od 04.11.2015 do zaplatenia. V súlade s § 517 ods. 2 OZ si žalobca popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatňuje
aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV“) tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa NV. Žalobca si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55 % p. a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa NV a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatňuje úrok z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 763,84 eura od 04.11.2015 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 660,- eur, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 763,84 eura do zaplatenia. Žalobca pred začatím tohto konania zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, ako to vyplýva z Karty klienta - evidencie žalobcu o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bol žalovaný opakovane vyzvaný na splnenie jeho povinností formou zaslania krátkych textových správ (sms správy), resp. pri telefonickom, príp. osobnom kontakte a ani napriek tomu nedošlo k splneniu jeho záväzkov. V nadväznosti na zaslanie Pokusu o zmier pred začatím súdneho konania zástupcom žalobcu si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému vo výške zodpovedajúcej sume tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov vo výške 61,74 eura a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného paušálu v sume 10,61 eura.
3. Na pojednávanie nariadené na deň 18.06.2018 sa nedostavil zástupca žalobcu (svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 12.06.2018, v ktorom zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu) a ani žalovaný (svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu 15.06.2018 odôvodniac to svojím zlým zdravotným stavom, v ktorom tiež uviedol, že súhlasí s dlhom voči veriteľovi, pričom chce požiadať o možnosť zaplatiť dlh formou mesačných splátok, nakoľko jeho finančná situácia mu nedovoľuje splatiť dlh jednorazovo, navrhujúc splátku 100,- eur mesačne, pretože poberá invalidný dôchodok). Nakoľko obe sporové strany nepožiadali o odročenie pojednávania a vyjadrili súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti, súd vo veci pojednával v ich neprítomnosti.
4. Z listinných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril zmluvu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu” č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný podpísal 13.04.2015 a žalobca 16.04.2015 (ÚZ). ÚZ sa žalobca o.i. (podľa časti 5. „Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur“, vypĺňaného pri podpise ÚZ žalovaným) zaviazal poskytnúť žalovanému úver (úverový limit) vo výške 660,- eur s uvedením účelu čerpania úveru - kúpa/ oprava auta, splatný v 36 mesačných splátkach po 23,35 eura. V ÚZ bola uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru)
- 906,60 eura, ročná úroková sadzba úveru - 17,75 %, predpokladaná RPMN - 27,01 %, priemerná RPMN - 34,42 % a výška poplatku za poskytnutie úveru - 66,- eur. Ďalej je tam uvedená poskytnutá čiastka revolvingu - 660,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) - 906,60 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu - 27,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu - 17,75 %. V časti 6 „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur“, v ktorej číselné údaje na rozdiel od časti 5 sú dopisované ručne, sú tieto zhodné s údajmi v časti 5., okrem rozdielneho údaja o výške RPMN za úver a o výške RPMN po poskytnutí revolvingu, ktorá je v danej časti uvádzaná vo výške 26,03 %.
5. Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sú podľa časti 7. a aj 14. ÚZ zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového úveru (ďalej len „ZD“) žalobcu.
6. V „Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX“ zo dňa 16.04.2015 (ďalej len „oznámenie“), ktoré podľa bodu 2.2 ZD sa žalobca zaviazal odoslať žalovanému spolu s jedným rovnopisom ÚZ, je nad rámec číselných údajov obsiahnutých v ÚZ doplnené rozčlenenie výšky mesačnej splátky úveru (23,35 eura) na splátku istiny - 18,33 eura a na úroky - 5,02 eura, na rozdiel od ÚZ, kde je uvádzaná „len“ výška poplatku za poskytnutie úveru 66,- eur, je v oznámení uvádzané, že suma 66,- eur je poplatkom za poskytnutie úveru/revolvingu. Výška RPMN úveru, ako aj výška RPMN po vykonaní revolvingu, je uvádzaná zhodne s časťou 5. ÚZ - 26,03
%. Ďalej je v oznámení nad rámec údajov obsiahnutých v ÚZ uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru - 01.06.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru - 01.05.2018 a dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania - 1, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti ÚZ - 16.04.2015 a až z tohto oznámenia súd zistil, že splátka podľa „Dohody o poskytnutí služby“ mala mesačne predstavovať 15,03 % (z čoho možno usudzovať, že malo dôjsť aj k uzatvoreniu nejakej dohody o poskytnutí služby).
7. Žalobca výpisom zo svojho bankového účtu dokladoval, že dňa 16.04.2018 bola na účet žalovaného (uvádzaný v ÚZ v časti 2 - dlžník osobné údaje ako jeho bankové spojenie) poukázaná suma 594,- eur, pri ktorej je ako variabilný symbol uvedené číslo ÚZ a tiež pri identifikácii platby je uvádzané priezvisko žalovaného. Ide o sumu nižšiu, než predstavovala dohodnutá výška úveru (660,- eur). Rozdiel medzi zmluvne dohodnutou a reálne žalovanému žalobcom poskytnutou sumou úveru predstavuje čiastku 66,- eur, teda sumu rovnajúcu sa v ÚZ uvedenej výške poplatku za poskytnutie úveru.
8. Zo žalujúcou stranou predloženého prehľadu platieb žalovaného zmluvný vzťah č. XXXXXXXXXX k 20.02.2018 vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo 76,76 eura dvoma splátkami po 38,38 eura uhradenými 12.06.2015 a 30.07.2015.
9. Žalobcom uplatnený nárok s ohľadom na charakter zmluvných strán, ktoré ÚZ uzatvárali (žalobcu ako subjektu - veriteľa, konajúceho pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obsahom predmetu činnosti žalobcu zapísaného v obchodnom registri je o.i. aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov) a žalovaného - fyzickej osoby - dlžníka, nekonajúceho pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej obchodnej činnosti), je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzatvorenia danej ÚZ (ďalej len „ZoSÚ“). Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ZoSÚ v § 9, ktorý v odseku 1 vyžaduje pre takúto zmluvu písomnú formu s povinnosťou odovzdania spotrebiteľovi najmenej jej jedného vyhotovenia v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom spotrebiteľovi a v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných náležitostí podľa OZ).
10. Zo zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2 ZoSÚ, niektoré z nich obsahuje až oznámenie, keďže z uvedených náležitostí ÚZ v znení, v akom ju podpisoval žalovaný dňa 13.04.2015, vôbec neobsahovala dátumy splatnosti jednotlivých splátok (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ), keď v tejto súvislosti vymedzený „časový interval“ v ZD - bode 2.1. (niektorý deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca v nadväznosti na deň poskytnutia úveru tak, že medzi dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane), od ktorého mali byť následne odvislé dni splatnosti aj ostatných splátok, ktoré mali byť splatné v deň s rovnakým číselným poradím. Okrem v ÚZ uvádzanej rozdielnej výšky RPMN či už pre úver alebo po poskytnutí revolvingu, čo nekorešponduje zákonnej povinnosti (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ) uviesť výšku RPMN jasným a zrozumiteľným spôsobom tak, aby bola žalovanému zrejmá jej presná výška už v čase, kedy on ÚZ uzatváral (už v čase jej podpisu žalovaným), súd poukazuje tiež na to, že ÚZ neobsahuje ani náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru určitým a zrozumiteľným spôsobom nemožno považovať text zmluvy pod časťami 5. a 6. ÚZ v znení „Splatnosť úveru (počet splátok) 36“. Takýto údaj v nadväznosti aj na ďalší text možno považovať za určitým spôsobom vyjadrený počet mesačných splátok, ale nie termín konečnej splatnosti úveru, ktorý pojem vyžaduje uvedenie konkrétneho dátumu (dňa, mesiaca a roku) konečnej splatnosti úveru.
11.1 Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 11.2. Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. 11.3. Podľa § 46 ods. 2 veta prvá OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
12. Vychádzajúc z kontraktačného procesu tak ako tento vyplýva aj z citovaných ustanovení OZ a zmluvných dojednaní obsiahnutých v bode 2. ZD, s poukazom na § 44 ods. 2 OZ súd po preskúmaní žalobcom predložených listín konštatuje, že predmetná ÚZ jednak neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako to súd už vyššie uviedol a na strane druhej časť povinných údajov v ÚZ (ohľadne RPMN v častiach 5 a 6 ÚZ pri úvere a aj revolvingu) je uvádzaná rozdielne. Ak k doplneniu časti zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo dôjsť až po podpise zmluvy žalovaným, a to daným oznámením žalobcu zo 16.04.2015, kedy žalobca aj podpísal ÚZ, ktorú žalovaný podpísal už dňa 13.04.2015, tak v čase podpisu ÚZ žalovaným zmluva náležitosti doplňované v oznámení neobsahovala. Ak žalovaný doplnenie zmluvy a žalobcom vyplnené rozdielne údaje ohľadne RPMN úveru a revolvingu, spôsobom predpokladaným pre písomnú formu neakceptoval (písomne ho neprijal), je potrebné žalobcom v časti 6 ÚZ pozmeňovaný obsah údajov oproti časti 4 ÚZ a jeho doplňovanie formou oznámenia považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy. V tomto smere súd hodnotí žalobcom naformulovaný text v časti 7 ÚZ, pokiaľ tento umožňuje žalobcovi jednostranne meniť parametre poskytovaného úveru oproti požiadavke spotrebiteľa, včítane uvádzania možnej inej výšky RPMN, hoc len nižšej, bez toho, aby takúto zmenu následne spotrebiteľ písomne prijal, za neplatné pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 5 OZ), ktorá je v rozpore s § 44 ods. 2 v nadväznosti aj na § 46 ods. 1 OZ, ktorej neplatnosť vyplýva aj z § 52 ods. 2 OZ.
13. Pre uvedené nedostatky ÚZ, nespĺňajúcej zákonom požadované náležitosti, je potrebné úver na jej podklade poskytnutý žalovanému žalobcom považovať s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za úver bez úrokov a bez poplatkov, teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len sumu skutočne poskytnutých prostriedkov ako úver. Súd tiež vyslovuje pochybnosť o správnosti ktorejkoľvek v ÚZ uvádzanej výške RPMN, a to jej uvedenie v neprospech spotrebiteľa, ktorá nijakým spôsobom nezohľadňuje to, že (vychádzajúc z údaja obsiahnutého v oznámení žalobcu) mal žalovaný platiť ešte splátku podľa dohody o poskytnutí služby mesačne vo výške 15,03 eura. Po pripočítaní uvedenej sumy mala celková výška mesačnej splátky predstavovať až 38,38 eura, teda čiastku, vo výške ktorej žalovaný dvakrát uhradil žalobcovi splátky a ktorú celú žalobca „zohľadnil“ pri výpočte žalovanej sumy ako splátky na podklade ÚZ. Celkovú mesačnú splátku istiny a úrokov označená splátka podľa dohody o poskytnutí služby navýšila až o viac ako 64 % a predstavuje toto navýšenie takmer trojnásobok výšky mesačných splátok úrokov a poplatku za poskytnutie úveru. Inými slovami žalobca plánoval získať vďaka dohode o poskytnutí služby, ktorú ani so žalobou nedoložil, takmer trojnásobok toho, čo mal získať vo forme úrokov a poplatku za poskytnutie úveru a takýmto nekalým spôsobom výrazne ponížiť ako skutočnú výšku celkových nákladov spojených s úverom, tak aj výšku RPMN, ktorá vo výške uvádzanej ÚZ v žiadnom prípade nevystihovala to, aké reálne (skutočné) náklady v súvislosti s poskytnutým úverom mal žalovaný znášať. Súd však nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať zmieňovanou dohodou o poskytnutí služby a jej možnými dôsledkami na nesprávnosť ako v zmluve uvádzanej výšky celkových nákladov spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutím úveru, tak aj v ÚZ uvádzanej výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže pozitívne zistenie, ktorého reálnosť je naznačená vyššie, by malo taktiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ, teda spôsobuje sama o sebe rovnaké následky, ako absencia ktorejkoľvek z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) ZoSÚ, ktorých nedostatok súd konštatoval pod bodom 10.
14. Ak žalovaný reálne obdržal od žalobcu na podklade ÚZ plnenie „len“ vo výške 594,- eur, z ktorého doposiaľ splatil 76,76 eura, rozdiel činí sumu 517,24 eura, na ktorej zaplatenie súd žalovaného v prospech žalobcu zaviazal.
15. Žalobe vyhovel aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 NV (žiadaného len vo výške 0,55 % ročne zo žalovanej istiny), ktorý v tejto výške priznal z priznanej istiny 517,24 eura za uplatnené obdobie od 04.11.2015 až do jej zaplatenia (zohľadňujúceho zosplatnenie úveru oznámené žalobcom žalovanému listom zo 14.10.2015, ktorý mu bol doručený 19.10.2015, keď s ohľadom na v ňom uvedenú lehotu 15 dní od doručenia oznámenia žalovanému, ktorá uplynula dňom 03.11.2015, sa jej uplynutím úver zosplatnil). Nakoľko z dôvodov uvádzaných nižšie súd nepovažoval za dôvodný uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, nemôže nastať splnenie predpokladu, ktorým podmieňoval žalobca priznanie výšky úroku z omeškania v jeho zákonnej výške 5,05 % ročne (žiadaného odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 660,- eur).
16. Súd v súvislosti s požiadavkou žalovaného, žiadajúceho so zreteľom na ním deklarované jeho pomery (majetkové a zdravotné) o možnosť zaplatenia priznaného nároku v splátkach, s ohľadom na túto požiadavku žalovaného a výšku priznaného nároku, s poukazom na § 232 ods. 3 veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) určil dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
17. Vo zvyšnej časti ohľadne žalovanej istiny a uplatneného úroku z omeškania súd žalobu z dôvodov uvádzaných vyššie, ako nedôvodnú, zamietol.
18. Žalobca si popri úroku z omeškania uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 763,84 eura s poukazom na časť 8 bod 8.1. ÚZ, podľa ktorého, ak sa v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) ZD okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa ÚZ alebo Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.).
19. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute pre dojednanú výšku zmluvnej pokuty podľa názoru súdu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Už bolo uvedené, že predmetná ÚZ má charakter spotrebiteľskej zmluvy. V takomto prípade zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Za nekalú podmienku sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, obsah ktorej zmluvy a jej príloh nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť.
20. V posudzovanom spore dojednanie o zmluvnej pokute požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, čo predstavuje neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 4 písm. k), ods. 5 OZ). Zmluvná pokuta mala byť týmto spôsobom dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti, za ktoré žalobca môže (a podanou žalobou tak aj urobil) žiadať zákonné úroky z omeškania. Ide teda o ďalšiu (duplicitnú) sankciu za omeškanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor Jaroslava Krajča vyslovený na str. 157 v publikácii „Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ“, vydavateľstvo Eurounion-Ikarus, r. 2011, ktorý uvádza, že neprimeranou zmluvnou podmienkou môže byť napríklad zmluvná pokuta, dojednaná popri zákonnej povinnosti úroku z omeškania vyplývajúcej zo zákona. Aj v tomto kontexte súd vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Takisto súd vyhodnocoval dotknutú zmluvnú podmienku v kontexte so všetkými právami a povinnosťami zo zmluvy a zobral do úvahy, že dojednaná odplata za poskytnutý úver predstavuje za obdobie 3 rokov navýšenie o viac ako 52 % výšky poskytnutého úveru, teda je dohodnutá v takej výške, ktorá (ak by ÚZ netrpela nedostatkami, pre ktoré by bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov) dostatočne kompenzuje prípadnú škodu žalobcu vzniknutú v dôsledku omeškania sa žalovaného popri súčasnej existencii zákonnej sankcie v podobe úroku z omeškania za čas omeškania žalovaného so splácaním svojho záväzku. Pokiaľ žalobca uvádzal, že si uplatnil sankcie spojené s omeškaním žalovaného a v rámci toho aj žalovanú zmluvnú pokutu v súlade s ust. § 3a NV, tak aby tomu tak skutočne malo byť, v podstate jeden z týchto nárokov, a to v konkrétnom prípade zákonný úrok z omeškania, moderoval (ponížil) tak, aby to tomuto ustanoveniu zodpovedalo. Ak chcel žalobca docieliť naplnenie zmyslu ustanovenia § 3a NV, tak už samotná výška zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad omeškania v ÚZ, mala byť zmluvne upravená tak (v takej výške), aby spolu so zákonným úrokom z omeškania neprevyšovala najvyššie prípustnú výšku. Ako súd už uviedol, v danom prípade, aby sa žalobca vôbec dostal na „najvyššie prípustnú hranicu“ znížil jednu z týchto sankcií, v tomto prípade úrok z omeškania a uplatnil si ho vo výške len niečo cez 10 % výšky tzv. zákonného úroku z omeškania, aby spolu so zmluvnou pokutou táto výška neprekračovala najvyššie prípustnú hranicu a aby presne túto hranicu dosiahla. Hoci veriteľ pochopiteľne nemusí využiť všetky sankcie dané či už zákonom, alebo ktoré boli dojednané zmluvne pre prípad omeškania, tieto sankcie nemôžu ako celok (zákonné + zmluvné) prevyšovať najvyššie prípustnú hranicu, teda tie, ktoré si chce dojednať zmluvne, môže dojednať (a nie len uplatňovať si ich) len v rámci existujúcich limitov, zohľadniac už danú výšku možných zákonných sankcií v čase uzatvorenia zmluvy. Išlo by o iný postup, než ktorý žalobca zvolil, keď tento si chcel „dojednať“ zmluvnú pokutu v takej výške, ktorá spolu so zákonným úrokom z omeškania výrazne prevyšuje najvyššie prípustnú hranicu a túto hranicu až následne sa snažil dosiahnuť tým, že veľmi výrazne ponížil uplatnené úroky z omeškania o takmer 90 % z ich zákonnej
výšky. Z uvádzaných dôvodov súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
21. S ohľadom na porovnateľný úspech oboch sporových strán (z celkového predmetu sporu mal po vyčíslení percentuálne uplatnených nárokov na zmluvnú pokutu a úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku žalobca úspech v rozsahu 49 % a žalovaný v rozsahu zvyšných 51 %), súd postupujúc podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.