Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-8C/63/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobkyne: S. V., N.. XX.XX.XXXX, A. T., M.. E. XXXX/X, zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Revúca, Železničná 257/19 proti žalovanej: M. A., N.. XX.XX.XXXX, A. Q., Ž. XXX, zast. JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom AK v Rožňave, Cyrila a Metoda 2 o zaplatenie 14.000,- Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 14.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.000,- Eur od 11.05.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.06.2016, doručenou súdu dňa 16.06.2016, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 14.000,- Eur a úrokov z omeškania z titulu zmluvy o pôžičke. Žalobu odôvodnila tým, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke požičala žalovanej v priebehu roka 2014 peniaze v celkovej výške 19.000,- Eur, ktoré žalovanej vyplácala v hotovosti osobne postupne tak, že najprv jej vyplatila 3.000,- Eur, neskôr 10.000,- Eur, 1.000,- Eur a nakoniec 5.000,- Eur. Žalovaná žalobkyni vrátila sumu 5.000,- Eur a to v hotovosti osobne nasledovne: dňa 23.11.2015 500,- Eur, dňa 22.12.2015 500,- Eur a dňa 19.02.2016 4.000,- Eur. Dlžná suma pôžičky je teda 14.000,- Eur. Žalobkyňa žalovanú viackrát vyzývala na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná dlh neuhradila.

2. Žalobkyňa ďalej v priebehu konania uvádzala, že skutočnosť, že požičala žalovanej 19.000,- € na základe ústnej zmluvy o pôžičke je faktom, ktorý nespochybnila ani žalovaná vo svojich podaniach. Žalovaná tiež nespochybnila, že by žalobkyni neuhradila dňa 23.11.2015 sumu 500,- € a dňa 22.12.2015 sumu 500,- €. Žalovaná spochybnila len tú skutočnosť, že dňa 19.02.2016 vyplatila žalobkyni v hotovosti sumu 18.000,- € a nie sumu 4.000,- €. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti ťaží žalovanú a je na nej, aby túto skutočnosť preukázala. Sumu 4.000,- € uhradila žalovaná žalobkyni pred bytovkou, kde žalobkyňa býva v obálke, v ktorej bolo 8 päťstoeurových bankoviek. Zo správ zasielaných cez facebook žalovanou žalobkyni dňa 01.03.2016 a dňa 21.04.2016 vyplýva, že doplatí zvyšnú sumu ihneď, ako jej nabehnú peniaze. Uvedené správy boli zaslané žalovanou žalobkyni po dni 19.02.2016, kedy podľa jej tvrdenia mali byť žalobkyni vyplatené už všetky finančné prostriedky v súvislosti s predmetnou pôžičkou. Treba brať do úvahy aj poskytnutie finančných prostriedkov manželovi žalovanej, keďže toto prevzatie je bežnou vecou medzi manželmi. To, že poskytnutie finančných prostriedkov by bolo darom nemožno akceptovať, ide o vysokú sumu, pričom žalovaná žalobkyni neposkytla žiadnu finančnú výpomoc. Aplikácia § 564 Občianskeho zákonníka nie je namieste, nakoľko toto ustanovenie sa týka prípadu, keď splatnosť dlhu bola výslovne dohodnutá veriteľom a dlžníkom, že závisí od vôle dlžníka. V predmetnej

veci absentovala dohoda medzi stranami sporu o splatnosti dlhu, a tak na daný prípad je nutné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka. Splatnosť dlhu nastala uplynutím lehoty na plnenie stanovenej vo výzve. Žalobkyňa tiež poukázala, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej a jej manžela sú zaťažené záložným právom, teda je možné, že z finančných prostriedkov poskytnutých svedkami, ak boli skutočne poskytnuté, mohli byť uspokojené aj tieto dlhy.

3. Súd pôvodne vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 8C/63/2016-12 zo dňa 28.07.2016, ktorý bol zo zákona zrušený, nakoľko proti nemu podala žalovaná v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Žalovaná v odpore uviedla, že pôžička, ktorá je predmetom sporu, bola vyplatená v plnej výške osobne v hotovosti. Na základe ústnej zmluvy o pôžičke bola žalovanou vyplatená požičaná suma 19.000,- Eur a to nasledovne: 23.11.2015 500,- Eur, 22.12.2015 500,- Eur, 19.02.2016 18.000,- Eur. Na písomnú výzvu zo dňa 02.05.2016 reagovala tak, že telefonicky kontaktovala žalobkyňu a pýtala sa, čo to má znamenať, že celá suma jej už bola vrátená. Žalobkyňa to uznala, o čom svedčí aj časový odstup medzi doručením výzvy a vyhotovením žaloby. Neskôr ale žalobkyňa podala žalobu. Keďže mali so žalobkyňou priateľský vzťah, nespisovali písomné zmluvy a žalovaná nepovažovala za potrebné ani pri úhrade požadovať od žalobkyne písomné potvrdenie. Nemá teda písomný doklad o úhrade. Na vrátenie si ale požičala sumu 10.000,- Eur od J.. Q. R. a sumu 8.000,- Eur od W. R., ktorí vedeli, že požičané peniaze sú určené na splatenie pôžičky od žalobkyne. Ďalej žalovaná uvádzala, že žalobkyňa poskytla žalovanej pôžičku so slovami: Vrátiš mi, keď budeš mať. Išlo teda o pôžičku s splatnosťou ponechanou na vôli dlžníka, a teda žalobkyňa sa domáha plnenia, ktorého splatnosť ešte nenastala. Navyše k uzavretiu zmluvy došlo niekedy na prelome rokov 2012 - 2013, v takom prípade by išlo o premlčanie. Facebooková komunikácia v období po 19.02.2016 sa týka iného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou. Predložené listy vlastníctva nepreukazujú, že by žalovaná mala nejaké dlhy, ktoré by mala splatiť skôr ako úhradu žalobkyni. V priebehu konania žalovaná zmenila svoje tvrdenie a poprela, že by jej boli žalobkyňou nejaké peniaze vo forme pôžičky poskytnuté.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8C/63/2016-81 zo dňa 14.07.2017, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 13.000,- Eur a úrokov z omeškania z tejto sumy žalobkyni, pričom vec právne posúdil tak, že ide o bezdôvodné obohatenie žalovanej, z titulu ktorého je povinná zaplatiť žalobkyni sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Ohľadne zaplatenia sumy 1.000,- Eur bola žaloba zamietnutá s tým, že táto suma bola poskytnutá nie žalovanej, ale jej manželovi. Pokiaľ ide o vrátenie finančných prostriedkov, súd dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že dňa 19.02.2016 vrátila žalobkyni sumu 18.000,- Eur. Uvedený rozsudok bol na základe odvolaní strán sporu zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/402/2017-135 zo dňa 23.01.2018. Odvolací súd v uznesení konštatoval, že o nesprávnosti záveru, že ide v predmetnej veci o bezdôvodné obohatenie svedčia vyjadrenia žalovanej v priebehu konania, kde sama hovorila o pôžičke - odpor voči platobnému rozkazu, podanie doručené súdu dňa 02.01.2017. Ďalej z prepisu komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou na sociálnej sieti Facebook vyplýva, že v komunikácií zo dňa 11.01.2016 žalovaná reagovala: „Všetko ti vrátim a budem sa snažiť v najbližšej dobe, teraz je pre mňa prvoradé moje zdravie...“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná si uvedomovala svoju povinnosť finančné prostriedky prijaté od žalobkyne vrátiť. Obrat v tvrdeniach žalovanej o neexistencii pôžičky nastal až na pojednávaní dňa 14.07.2017, kedy žalovaná začala argumentovať, že mala za to, že postupne poskytované finančné prostriedky žalobkyňou žalovanej boli mienené ako dar. Nebol teda dôvod, aby súd prvej inštancie predmetné plnenie od žalobkyne prijaté žalovanou považoval za bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na existujúce listinné dôkazy nachádzajúce sa v predloženom súdnom spise je zrejmé, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke. V prejednávanej veci medzi stranami sporu nebola sporná okolnosť, či žalobkyňa (postupne) v jednotlivých plneniach rôznej výšky poskytla (reálne odovzdala) žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 19.000,- Eur (resp. podľa tvrdení žalovanej 18 000,- a 1 000,- pre manžela žalovanej)

- kauza a až do dňa vykonania pojednávania nebola sporná ani okolnosť, že žalovaná si bola vedomá svojej povinnosti finančné prostriedky vrátiť (konsenzus zmluvných strán) a bola uzrozumená s tým, že so žalobkyňou uzatvorila ústnu zmluvu o pôžičke. Spornou zostávala skutočnosť, kedy mala žalovaná finančné prostriedky vrátiť a tvrdenia strán sa rozchádzali i vo výške vrátených finančných prostriedkov žalovanou žalobkyni. Súd prvej inštancie má následne vo veci nariadiť ďalšie pojednávanie, na ktorom zameria dokazovanie na ustálenie skutočnosti, kedy boli finančné prostriedky žalobkyňou žalovanej postupne poskytované, akým spôsobom bola medzi stranami dohodnutá splatnosť dlhu (pôžičky) a kedy a v akej výške žalovaná plnila svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke žalobkyni. Súd je v predmetnej veci viazaný vysloveným právnym názorom krajského súdu.

5. Súd po prečítaní žaloby a písomných vyjadrení strán vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovanej, výsluchom svedkov J.. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. XXX a W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, V., ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisu. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní čítané v súlade s § 204 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len alebo Civilný sporový poriadok). Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanou sa dohodli ústne a žalovaná uviedla, že keď bude mať čas, napíše zmluvu a podpíšu ju. Dohadovali sa ústne, pretože aj predtým požičala žalovanej nejaké menšie sumy a žalovaná ich vždy vrátila. Žalovaná povedala, že pripraví písomnú zmluvu, ale neurobila tak. Pôžička určite nebola v roku 2012, pretože v tom čase žila v N.. Samozrejme, že išlo o pôžičku, žalovaná žiadala financie s tým, že ich vráti. Prvý krát potrebovala žalovaná peniaze, nemala na zaplatenie leasingu, vtedy jej ona poskytla 3.000,- €. Presne mesiac, kedy sa tak stalo, nevie uviesť, bolo to niekedy z jari 2014. Žalovaná potrebovala pôžičku, ona jej dala peniaze, žalovaná išla potom do Košíc a neskôr, keď sa stretli, jej uvádzala, že jej veľmi pomohla. V tom čase žalovanú nežiadala o vrátenie ešte bol krátky čas. V apríli 2014 žalovaná jej uvádzala, že potrebuje peniaze, lebo inak príde o auto a že keď nezaplatí v ten deň, tak jej auto vezmú. Bolo to v jej kvetinárstve a že potrebuje požičať. Ona jej požičala vtedy 10.000,- €. V júni 2014 jej volal manžel žalovanej, že ide do C. a potrebujú financie, aby si niečo kúpil, nemôže tam ísť bez peňazí. Uvádzal, že má im poskytnúť 1.000,- €. Žalovaná jej už predtým spomínala, že jej manžel pôjde do C.. Vtedy jej požičala 1.000,- €. Vtedy k nej prišla dcéra žalovanej, ona dala túto sumu do obálky, dala ju dcére žalovanej, tá ju odniesla. Potom sa dozvedela, že potrebovali peniaze na zaplatenie elektriny. Manžel žalovanej aj následne išiel do C.. V septembri 2014 sa opäť stretli a pýtala sa žalovanej, prečo nekupuje tovar na všech svätých. Žalovaná uvádzala, že nemá z čoho a preto ona jej bola ochotná požičať. Išli spolu na nákupy do Poľska. Tam zistila, že žalovaná aj tam dlhuje niektorým ľuďom, tam v Poľsku uhrádzala i svoje dlhy. Keď vystúpili z auta, tak jej požičala sumu 1 000,- €. Neskôr v priebehu dňa žalovaná zistila, že jej je to málo, preto jej ešte dala ďalších 4 000,- €. Na nijakých ďalších podmienkach, na základe ktorých boli peniaze poskytované, sa nedohodli. Opakovane žiadala žalovanú, aby jej priniesla zmluvu na podpis, tá tak neurobila. V roku 2015 pred všech svätých žiadala od žalovanej vrátenie peňazí, po všech svätých jej žalovaná po dcére poslala 500,- €. V rámci ich komunikácie následne sa pýtala žalovanej, či viac nezarobila a tá jej povedala, že kúpila tovar na Vianoce a že jej všetko potom vráti. Neskôr jej znova písala, aby jej vrátila peniaze. Pokiaľ ide o úhradu 19.02.2016, tak ju telefonicky kontaktovala žalovaná asi cez SMS a žiadala ju, aby vyšla von. Ona tak urobila. Vtedy pršalo, žalovaná vybehla z auta, dala jej obálku a povedala: Tu máš, zatiaľ len toľko. Ďalej uviedla, že si vybavuje úver, lebo jej chce zaplatiť zvyšok už naraz. Nie je to tak, že sa dohodli so žalovanou, že žalovaná vráti, keď bude mať, teda že je to na jej vôli. Žalovaná najprv mala vracať po 500,- € mesačne a keď splatí leasing tak po 1.000,- € a v novembri a na Vianoce, keď bude mať tržbu, jej uhradí nejakú väčšiu sumu, 10.000,- €.

7. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 17.07.2018 svoju výpoveď doplnila, resp. zmenila tak, že žalovaná jej spomínala, že má problémy, potrebuje niečo vyplatiť kvôli autu. Stále hovorila, že možno o to auto príde a ona jej vtedy ponúkla, že je poskytne 3 000,- Eur. Aj to urobila. Následne v máji jej poskytla ďalších 10 000,- Eur a to tiež v súvislosti s týmto autom. Žalovaná jej vtedy uvádzala, že ak to nevyplatí, tak že prídu o auto. V júli jej volal manžel žalovanej, že ide do Talianska a potreboval by 1 000,- Eur. Ona sa ho pýtala, odkiaľ jej potom vráti, mala ohľadne toho pochybnosti. Volala následne aj žalovanej, pýtala sa jej, či mu má tie peniaze poslať a tá jej povedala, že pošle W. po peniaze a že aj tak to len ona bude musieť vrátiť. Poslednú čiastku poskytla žalovanej v Poľsku. Chcela ísť do Poľska niečo si kúpiť a rozprávala sa o tom so žalovanou. Tá jej vravela, že by potrebovala ísť na tovar, ale že nemá peniaze. Ona jej povedala, že jej poskytne peniaze. Žalovaná jej hovorila, že by potrebovala 1 000,- Eur. V Poľsku jej ona dala sumu 1 000,- Eur. Žalovaná jej povedala, že pravdepodobne bude potrebovať vyššiu sumu, pre prípad by si chcela od nej požičať 4 000,- Eur. Preto jej ona potom poskytla aj túto sumu. Pýtala sa jej, či to bude vedieť vrátiť, či si vyrobí tie peniaze a žalovaná jej povedala, že áno. Poskytnutia všetkých finančných prostriedkov boli všetky v jednom roku a bolo to v roku 2013, ako tvrdí žalovaná, ak ona v minulosti uvádzala iný rok, musela sa pomýliť. Poskytla teda žalovanej sumu 3

000,- Eur na jar 2013, sumu 10 000,- Eur v máji 2013, sumu 1 000,- Eur v júni alebo v júli 2013 (nevie presne) a sumu 5 000,- Eur pred všech svätými v roku 2013. Peniaze mali byť splatené po 500,- Eur od júna po september a v novembri z výťažku z predaja vencov na všech svätých mal byť vrátený zvyšok. Takto to povedala žalovanej po poskytnutí tých 10 000,- Eur. Pokiaľ ide o 1 000,- Eur v júni alebo v júli, žalovanej volala, pýtala sa jej, či jej to budú vedieť vrátiť, či má poskytnúť tie peniaze. Žalovaná jej vtedy povedala, že má, že pošle po ne W. a že aj tak to bude musieť zaplatiť ona. Pokiaľ ide o vrátenie sumy 5.000,- Eur, rozprávali sa so žalovanou o vrátení cestou v aute. Ona sa pýtala žalovanej, či to bude všetko vedieť jej zaplatiť a žalovaná jej povedala, že áno, že ona má v októbri tržby aj 20 000,- Eur. Ona mala zato, že všetky poskytnuté peniaze mali byť vrátené v novembri 2013. Vrátené jej bolo 2 krát po 500,- Eur, tie jej priniesla dcéra žalovanej. Predtým komunikovala so žalovanou, žalovaná jej povedala, že jej posiela peniaze po W.. Pri tretej spornej úhrade jej žalovaná dala do ruky obálku, hovorila, že musí ísť, že ešte niečo má a ona sa potom hore pozrela do obálky, bolo to 4 000,- Eur, ona si to poznačila. Žalovaná uviedla, že zvyšok jej dá, keď zoženie.

8. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobkyňou sa zoznámila, keď sa vrátila z Nemecka, mali spolu priateľský vzťah. Žalobkyňa jej raz spomenula, že by mala zdediť nejaký majetok po pani, ktorú opatrovala v Nemecku. Nejaká pani jej mala pomôcť s vybavením poplatkov, ale neurobila tak a vyzeralo to, že žalobkyňa príde o tento majetok. Vtedy jej ona pomohla, zmobilizovala aj príbuzných, známych, riešili to aj cez ambasádu. Z jej strany to nebola finančná pomoc, pomohla tým spôsobom, že jej poradila, kde sa má obrátiť, ako má postupovať. Začiatkom roka 2013 bola žalobkyňa u nej na predajni, videla, že je v zlom stave a keď sa jej pýtala, čo sa deje. Ona jej povedala, že majú finančné problémy. Vtedy jej žalobkyňa pomohla, dala jej 10.000,- €. Nie je pravda, že by si ona pýtala od žalobkyne túto sumu. Nepýtala si od nej z dôvodu, že iná jej známa mala už so žalobkyňou problémy. Ona mala obavu, ako by žalobkyňa mohla zareagovať. Za túto výpomoc jej je vďačná, ale keby nebolo jej, tak by žalobkyňa nemala tie financie, ktoré získala v Nemecku. V tom čase mal živnosť jej manžel, ona bola na predajni len vedúca. V podnikaní sa im nedarilo. Neskôr žalobkyňa pomohla opäť v podnikaní jej manželovi, dala jej 8.000,- €. So žalobkyňou nemali žiadnu dohodu, kedy sa to má vrátiť ani dohodu o splátkach. Nebrala tie peniaze ako pôžičku, myslela si, že keď žalobkyni pomohla k nadobudnutiu väčšej sumy, tak jej na oplátku žalobkyňa pomohla. Vôbec spolu so žalobkyňou nehovorili o tom, za akých podmienok jej dáva peniaze, ona bola v tom, že to nie je pôžička. V priebehu roka sa správanie žalobkyne zmenilo. Podľa nej to bolo pod vplyvom toho, že začala sama viesť podnikanie, lepšie sa jej darilo, ale nemala čas na žalobkyňu. V tom čase žalobkyňa ju začala napádať cez sociálne siete, rozprávala o nej rôzne veci známym a mala výhražné telefonáty voči nej. To všetko sa odrazilo na jej zdravotnom stave, v lete 2015 mala zdravotné problémy. V dôsledku toho chcela mať už od žalobkyne pokoj, preto si požičala od známych peniaze a žalobkyni vrátila. Pokiaľ ide o poskytnutie 10.000,- €, bolo to na predajni. Vtedy rozprávala žalobkyni, že im hrozí, že prídu o autá. Vtedy jej žalobkyňa povedala: Poď so mnou, zober auto, ja ti tých 10.000 dám. Potom s ňou išla autom k nej, čakala v aute. Žalobkyňa išla domov, vrátila sa a v aute jej dala 10.000,- €. Bolo to začiatkom roka 2013. Pokiaľ ide o poskytnutie 8.000,- €, bolo to na jeseň 2013, vtedy prišla žalobkyňa ku nej do predajne a uvádzala, že by mala ísť žalovaná na tovar, lebo sa blíži všech svätých. Ona jej ale povedala, že teraz nemá peniaze na tovar, musí trošku našporiť. Žalobkyňa vtedy povedala: Nebudeš čakať, pôjdeme spolu do Poľska. Išli teda spolu do Poľska, ešte na Slovensku v aute jej dala žalobkyňa 8.000,- €. Dala jej túto sumu naraz v aute. Túto sumu si ona rozdelila, 5.000,- € mala na nákup tovaru v Poľsku a 3.000,- € si nechala na iné veci. Na ničom bližšie sa vtedy so žalobkyňou nedohodli. V tom čase nikdy nehovorili o vrátení finančných prostriedkov, vrátenie žiadala žalobkyňa až neskôr. O tom, že žalobkyňa dala jej manželovi 1.000,- €, keď išiel do Talianska, v tom čase nevedela. Dozvedela sa to, až keď bol jej manžel v Taliansku. Povedala jej to žalobkyňa, manžel jej to neskôr potvrdil. Či to bolo presne v júni 2014 nevie, ale môže to byť tak. Žalobkyňa ju vyzvala na vrátenie peňazí začiatkom roka 2016. Na Vianoce 2015 ešte bola pri žalobkyni, doniesla jej koláče, na tri krále jej už nedvíhala telefón. Potom začali z jej strany vyhrážky, urážky a pod.. Vtedy žiadala už aj vrátenie finančných prostriedkov. Vrátila žalobkyni naraz sumu 18.000,- €. Dve predchádzajúce úhrady po 500,- € sa týkali dlhu, čo si vzal jej manžel, keď išiel do Talianska. Ona sa rozhodla jej peniaze vrátiť, lebo ju žalobkyňa každý deň osočovala. Keďže nemala taký obnos peňazí, oslovila dvoch známych, od ktorých si požičala, aby mohla žalobkyni vrátiť. Bolo to začiatkom februára 2016. Sumu 10.000,- € si vzala od pána R.. Bola uňho doma a tam jej dal peniaze. Sumu 8.000,- € si požičala od kolegu. Boli spolu na školení vo D. a keď sa vracali, zastavili sa v jeho firme a tam v

jeho kancelárii jej dal obálku s peniazmi. Tieto pôžičky už vrátila, vzala si kvôli tomu úver 24 000,- € v Slovenskej sporiteľni v septembri a vrátila im peniaze začiatkom októbra. Jej facebooková komunikácia so žalobkyňou po februári 2016 sa týka inej veci, išlo o vrátenie tej sumy 1 000,- €, ktorú si požičal jej manžel od žalobkyne. Táto suma už bola vrátená žalobkyni.

9. Žalovaná na pojednávaní dňa 17.07.2018 svoju výpoveď doplnila, resp. zmenila tak, že peniaze poskytnuté v súvislosti s autom boli v máji 2013, vtedy mal vyplatiť krstný syn nejakú sumu. Zistili, že tam nebolo platené leasingovke a ak by to nebolo uhradené, tak by prišli o auto. Takže sa to uhradilo za toho krstného syna leasingovej spoločnosti. Pamätá si, že 01.05. mala nepríjemný rozhovor s krstným synom ohľadne tohto. Tento rozhovor bol predtým ako to vyplatili. 01.05. bol sviatok a na druhý deň bola v práci. Platilo sa to na druhý deň alebo o 2 dni, presne si to nepamätá. Presne nevie, aká suma bola vyplatená, nebolo to platené len do banky, ale aj sa uhrádzala nejaká exekúcia, ktorú mal jej manžel. Banke i za exekúciu to bolo tých 10 000,- Eur, ale presne nevie uviesť, koľko bolo ktoré. Pokiaľ ide o poskytnutie sumy 1 000,- Eur v súvislosti s tým, že jej manžel išiel do Talianska, bolo v roku 2013, vtedy bol asi jej manžel naposledy v Taliansku. Nemali dohodnutý žiaden splátkový kalendár, nemali nič ohľadne vrátenia dohodnuté. Nemali dohodnuté, že z tržby na všech svätých v roku 2013 to vráti. Žalobkyňa jej povedala: „Vrátiš mi, keď budeš mať.“ Kedy bola prvý krát vyzvaná na vrátenie finančných prostriedkov si úplne presne nespomína, ale začalo to v decembri a intenzívne to bolo v januári 2016, vtedy začali útoky na jej osobu. Žalobkyne ju vtedy vyzývala na vrátenie celkovej sumy. Ona vo februári jej vrátila 18 000,- Eur.

10. Výzvou zo dňa 02.05.2016 vyzvala žalobkyňa žalovanú na zaplatenie sumy 14.000,- Eur do 7 dní od prevzatia výzvy. Výzvu žalovaná prevzala dňa 03.05.2016.

11. Z predloženej facebookovej komunikácie žalobkyne a žalovanej súd zistil, že dňa 11.01.2016 žalobkyňa písala žalovanej, že jej žalovaná po W. poslala len sumu 500,- € a pýtala sa, kde sú ostatné peniaze a kde je zmluva. Je tomu už 20 mesiacov, už to malo byť splatené, ako žalovaná sľúbila, keď jej ona peniaze požičala. Nato žalovaná v rovnaký deň odpísala, že žalobkyni všetko vráti a bude sa snažiť v najbližšej dobe. Dňa 04.02.2016 žalovaná žalobkyni písala, že čaká na papiere z banky, myslela si, že to bude skôr. Hneď, ako to bude vybavené, donesie jej peniaze. Žalobkyňa v rovnaký deň odpísala, že je pekné, že sa ozvala. Žalovaná v rovnaký deň napísala, že sa neozvala, lebo sa to všetko posúva, nevie povedať presný dátum. Na to žalobkyňa v rovnaký deň reagovala, že len aby to netrvalo ďalšie dva roky. Dňa 01.03.2016 žalobkyňa žalovanej písala, že je už marec, už žalovanej nedá viac šancu, jej problémy ju vôbec nezaujímajú, zariadi sa podľa seba. Na to žalovaná v rovnaký deň odpísala, že robí všetko, čo je v jej silách a dala, koľko mohla. Teraz musí čakať, pokiaľ sa všetko vybaví, nevie to bohužiaľ urýchliť a ovplyvniť. Dňa 21.04.2016 žalobkyňa písala žalovanej, čo je s úverom žalovanej, už sú to 3 týždne, čo to schvaľujú. Nato žalovaná v rovnaký deň odpísala, že iste neverí, ale ju to neskutočne mrzí, že sa to takto predlžuje, ale urýchliť to naozaj nevie. Hneď, ako jej peniaze nabehnú, tak príde.

12. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že žalovaná je spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území Jelšava, vedených na listoch vlastníctva XXXX a XXX, na listoch vlastníctva je zapísaných viacero záložných práv k nehnuteľnostiam.

13. Z výpovede svedka J.. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. XXX súd zistil, že začiatkom roka 2016 ho oslovila žalovaná, že potrebuje požičať peniaze, lebo potrebuje niekomu peniaze vrátiť. Predtým jej už dvakrát požičal peniaze a vždy mu vrátila, takže sa jej rozhodol požičať. Žalovaná mu povedala, že potrebuje vrátiť peniaze nejakej p. V.. Od neho si vtedy požičala 10.000,- €. Zo žalovanou žiadnu písomnú zmluvu neuzatváral. Žalovanej odovzdal hotovosť uňho doma. Žalovaná prišla k nemu domov, presný dátum kedy to bolo nevie uviesť, myslí si, že to bolo začiatkom februára 2016. Aké bankovky jej dával si nepamätá, ale asi tam boli 50 a 100 eurové bankovky. Peniaze mal v obálke, ale asi jej ich dal rovno, aby si ich prepočítala. Peniaze mal doma, vždy má doma poruke nejakých 10.000,- €. Žalovaná mu peniaze vrátila koncom septembra 2016.

14. Z výpovede svedka W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, V. súd zistil, že svedok požičal žalovanej peniaze, pretože táto mu uviedla, že potrebuje vyriešiť svoju finančnú situáciu, že jej priateľka ju

psychicky deptá. Malo ísť o pani, ktorú raz stretol, bol na káve so žalovanou a tá pani prišla vtedy s ňou. Požičal žalovanej 8.000,- €, o ktoré ho ona požiadala. Došlo k tomu tak, že boli na školení, tam sa rozprávali a žalovaná uvádzala, že rieši určitú osobnú vec, či by jej nemohol požičať 8.000,- € a on jej povedal, že jej ich vie požičať. Po školení prišla k nemu do kancelárie, kde jej tieto finančné prostriedky odovzdal. Bolo to začiatkom februára. Keď prišla, dal jej peniaze v obálke. Peniaze mal v kancelárii, bežne má takúto hotovosť na firme, stále sa niečo vypláca v hotovosti. So žalovanou neuzatváral písomnú zmluvu. Žalovaná mu už požičané peniaze vrátila a to začiatkom októbra. Uviedla, že si vybavila nejaké peniaze z banky.

15. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len O.z. alebo Občiansky zákonník) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa § 658 O.z. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

17. Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

18. Podľa § § 564 O.z. ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

19. Podľa § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Na základe vykonaného dokazovania posúdil súd vec nasledovne: Zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalovanej vyplýva, že v priebehu roka 2013 žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 19.000,- Eur. Súd má za to, že finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté na základe ústne uzavretých zmlúv o pôžičke. Žalovaná síce tvrdila, že nešlo o pôžičku, toto jej tvrdenie je ale v rozpore s jej skoršími vyjadreniami uvádzanými v priebehu konania, kedy sama hovorila o poskytnutí pôžičky, zmena jej postoja v priebehu konania, že išlo o dar, sa preto javí ako účelová. Zároveň i zo vzájomnej internetovej komunikácie žalobkyne a žalovanej vyplýva, že žalovaná si bola vedomá svojej povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Z výpovedí strán sporu a listinných dôkazov teda súd ustálil, že išlo o zmluvy o pôžičke. Rovnaký názor vyslovil i odvolací súd a súd prvej inštancie je týmto názorom viazaný, pričom doplnením dokazovania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie záväzkového vzťahu strán sporu. Súd má za to, že i poskytnutie sumy 1.000,- Eur, ktorá bola pre potreby manžela žalovanej pri ceste do Talianska, bola zmluvou o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou. Vyplýva to z výpovedí, podľa ktorých tieto finančné prostriedky potrebovala rodina žalovanej z dôvodu cesty jej manžela do zahraničia, pričom po peniaze poslala žalovaná svoju dcéru a na vrátenie tejto sumy podľa výpovede žalovanej mali slúžiť dve nesporné úhrady po 500,- Eur. Zároveň súd opätovne poukazuje, že z vykonaného dokazovania vyvodil i odvolací súd, že poskytnutie všetkých finančných prostriedkov 19.000,- Eur (teda vrátane sumy 1.000,- Eur) bolo pôžičkou. Poskytnutá čiastka 19.000,- Eur je teda pôžičkou a poskytnuté finančné prostriedky bola žalovaná povinná vrátiť žalobkyni v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka.

22. Z výpovedí strán nemožno ustáliť, že by bola medzi žalobkyňou a žalovanou konkrétna dohoda o splácaní pôžičiek. Tvrdenie žalovanej o dohode splácania po 500,- Eur a následne uhradenia zvyšku z tržby na všech svätých 2013 nie je preukázané a žalovaná takúto dohodu poprela. Z výpovedí žalobkyne a žalovanej ale vyplýva, že žalobkyňa žalovanú na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vyzývala a to ústne i prostredníctvom internetovej komunikácie a to od januára 2016. Následne bola žalovaná vyzývaná na zaplatenie písomne výzvou zo dňa 02.05.2016. Na základe uvedeného má súd za to, že pôžička bola splatná tým, že žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie, čo bolo v januári 2016. Žalovaná finančné prostriedky na základe výzvy nevrátila.

23. Pokiaľ ide o námietku premlčania, túto nepovažoval súd za dôvodnú. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúca splatnosť pôžičky, teda kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súd ustálil splatnosť v januári 2016, tremlčacia lehota je trojročná, žaloba bola podaná na súde dňa 16.06.2016, teda pred uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti ešte súd pre úplnosť dodáva, že ak by aj bolo pravdivým tvrdenie žalobkyne o splatnosti pôžičky v novembri 2013, i v tomto prípade by bola žaloba podaná pred uplynutím premlčacej lehoty, ktorá by v takom prípade plynula do novembra 2016.

24. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa splatnosti súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by medzi žalobkyňou a žalovanou bola dohoda, že je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka - žalovanej. Len v prípade takejto dohody by bolo možné aplikovať § 564 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie o dohode o ponechaní času plnenia na ňu a nebola preukázaná ani iná dohoda o splatnosti, je nutné aplikovať všeobecné pravidlo v prípade absencie osobitnej dohody o povinnosti dlžníka plniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, resp. v lehote určenej vo výzve na plnenie.

25. Zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalovanej vyplýva, že žalovaná uhradila osobne žalobkyni dňa 23.11.2015 sumu 500,- Eur a dňa 22.12.2015 sumu 500,- Eur. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 19.02.2016 jej žalovaná vrátila sumu 4.000,- Eur, žalovaná tvrdila, že v uvedený deň vrátila žalobkyni sumu 18.000,- Eur. Úhrada sumy 19.02.2016 do výšky 4.000,- Eur vyplýva z tvrdení strán sporu, vo výške prevyšujúcej 4.000,- Eur nie je na základe výpovedí strán sporu preukázaná. Tvrdenie o úhrade vyššej sumy je tvrdením žalovanej, pričom žalovanú ťaží dôkazné bremeno na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno je procesná zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Dôsledkom toho, že nie je preukázané tvrdenie strany sporu navrhnutými a vykonanými dôkazmi, je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej pre túto stranu sporu. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá tvrdí určitú skutočnosť a ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. V danej veci ťaží dôkazné bremeno žalovanú, nakoľko z existencie ňou tvrdenej skutočnosti o úhrade sumy 18.000,- Eur dňa 19.02.2016 vyplývajú pre ňu priaznivé právne dôsledky. Žalovaná preukazovala skutočnosť, že uhradila žalobkyni dňa 19.02.2016 sumu 18.000,- Eur, dôkazmi

- výpoveďami svedkov. Z ich výpovedí súd zistil, že žalovaná si vo februári 2016 požičala od J.. Q. R. sumu 10.000,- Eur a od W. R. sumu 8.000,- Eur, pričom J.. R. uviedla, že si musí vrátiť peniaze pani V. a W. R. uviedla, že potrebuje vyriešiť svoju finančnú situáciu, že jej priateľka ju psychicky deptá. Súd dospel k záveru, že výpovede svedkov nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že žalovaná uhradila žalobkyni dňa 19.02.2016 sumu 18.000,- Eur. Svedkovia vypovedali, že si od nich žalovaná požičala finančné prostriedky, ktoré boli spolu postačujúce na zaplatenie sumy 18.000,- Eur, čo ale nie je podľa súdu postačujúce na preukázanie, že suma 18.000,- Eur bola skutočne uhradená žalobkyni. Svedkovia nemali informácie, ako boli skutočne použité peniaze, ktoré žalovanej požičali. Navyše žalovaná nedokázala vysvetliť svoje vyjadrenia po dátume 19.02.2016, keď v rámci facebookovej komunikácie so žalobkyňou naďalej uvádzala, že sa pokúša získať finančné prostriedky na zrealizovanie úhrady žalobkyni. Tvrdenie, že po 19.02.2016 nemala voči žalobkyni žiaden dlh je v rozpore s jej vyjadreniami o úhrade dlhu po 19.02.2016. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovanej o úhrade sumy 18.000,- Eur dňa 19.02.2016, bola by celá poskytnutá čiastka uhradená a nebol by dôvod realizovať ďalšiu úhradu žalobkyni. Žalovaná uvádzala, že išlo o inú záležitosť a že to s danou vecou nesúvisí. S tým sa ale súd nestotožňuje. Ak žalovaná tvrdí, že po 19.02.2016 nemala voči žalobkyni dlh z titulu poskytnutia sumy 19.000,- Eur, ale sú preukázané jej vyjadrenia o tom, že po tomto dátume bude žalobkyni čosi uhrádzať, je na žalovanej, aby preukázala, že išlo o dlh, ktorý s predmetnou vecou nesúvisí, inak sa javí, že dlh z titulu poskytnutej sumy 19.000,- Eur nebol splatený a že jej vyjadrenia po 19.02.2016 sa týkajú tohto dlhu. Pokiaľ žalovaná uviedla, že sa jej vyjadrenia týkali úhrady sumy 1.000,- Eur, toto tvrdenie je tiež v rozpore s tvrdením žalovanej, že jej a jej manželovi bola zo strany žalobkyne spolu poskytnutá čiastka 19.000,- Eur a táto bola splatená v splátkach 23.11.2015 500,- Eur, 22.12.2015 500,- Eur a 19.02.2016 18.000,- Eur. Teda i podľa tohto tvrdenia žalovanej mal byť dlh vrátene dlhu manžela žalovanej vo výške 1.000,- Eur ku dňu 19.02.2016 splatený. Žalovaná na pojednávaní tento rozpor nedokázala vysvetliť.

26. Žalovaná bola teda povinná z titulu zmlúv o pôžičke zaplatiť žalobkyni sumu 19.000,- Eur, preukázané bolo, že uhradila jej len sumu 5.000,- Eur. Dlžná suma, ktorú je žalovaná povinná uhradiť žalobkyni, je teda 14.000,- Eur. Na základe uvedeného považuje súd žalobu za dôvodnú a rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 14.000,- Eur.

27. Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Nakoľko dlžná suma nebola riadne a včas uhradená, vzniklo žalobkyni právo na úrok z omeškania v súlade s citovaným zákonným ustanovením Občianskeho zákonníka. Žalovaná je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy po tom, ako sa táto stala splatnou, od januára 2016. Úroky z omeškania boli uplatnené od 11.05.2016, teda za obdobie omeškania žalovanej. Výška zákonných úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania bola 0,05 % ročne, zákonná výška úrokov z omeškania z dlžnej sumy je 5,05 % ročne. Úroky z omeškania boli uplatnené v nižšej výške.

30. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.000,- Eur od 11.05.2016 do zaplatenia.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech v celosti, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov žalobkyne rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.