Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/270/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA , s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: W. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., do XX. XX. XXXX za účasti občianskeho združenia Hlas spotrebiteľa, so sídlom Lúčna 2123/1, Partizánske, IČO: 42 305 675, zast. JUDr. Zuzana Oravcová, advokátka, so sídlom AK Skuteckého 12, Banská Bystrica, ako dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, o zaplatenie 663,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní občianskeho združenia Hlas spotrebiteľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20C/8/2016 - 119 zo dňa 08. 12. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20C/8/2016 - 119 zo dňa 08. 12. 2016 vo výroku III. o trovách občianskeho združenia Hlas spotrebiteľa m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť občianskemu združeniu Hlas spotrebiteľa, so sídlom Lúčna 2123/1, Partizánske, IČO: 42 305 675, náhradu trov konania vzniknutých do 30. 06. 2016 v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov konania.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť občianskemu združeniu Hlas spotrebiteľa trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 663,88 Eur s úrokom z omeškania z titulu zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvných povinností, a to z dôvodu premlčania uplatneného práva. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovaná ako plne úspešná v konaní žiadne trovy nemala, preto súd vyslovil, že ich náhradu nepriznáva. Výrokom III. rozhodol o trovách občianskeho združenia Hlas spotrebiteľa, ktorý ako vedľajší účastník vystupoval v konaní do 30. 06. 2016. Uviedol, že žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania a tak by trovy patrili aj tomuto subjektu. Súd však dospel k záveru, že uplatnené trovy právneho zastúpenia boli vynaložené neúčelne, pretože základným poslaním spotrebiteľskej organizácie je ochrana práv spotrebiteľov, a preto musí byť schopný zabezpečiť deklarovaný predmet svojej činnosti predovšetkým vlastnými prostriedkami. Pokiaľ by povaha prejednávanej veci presahovala možnosti a schopnosti združenia brániť záujmy žalovanej spotrebiteľky, mohol by využiť služby právnej pomoci poskytnuté advokátom, avšak s vedomím, že v rámci súdneho konania môže mu byť priznaná iba náhrada účelne vynaložených trov. V danej veci podľa názoru súdu nebolo právne zastúpenie združenia nevyhnutné, išlo o štandardný klasický spor, týkajúci sa spotrebiteľskej zmluvy. Pritom na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi súd podľa právnej úpravy účinnej od 01. 05. 2014 prihliadal aj bez návrhu, preto nebolo potrebné, aby takúto obranu realizoval vedľajší účastník podaním zo dňa 04. 01. 2016,

a to podaním vypracovaným advokátom. Trovy právneho zastúpenia tak podľa záveru súdu zbytočne zvyšovali trovy konania, a preto z dôvodu ich neúčelnosti neboli súdom priznané.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania podala právna zástupkyňa občianskeho združenia Hlas spotrebiteľa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako prvé poukázala na to, že do dňa 30. 06. 2016 bolo občianske združenie bezosporu vedľajším účastníkom na strane žalovanej, a preto malo nárok na to, aby mu boli priznané účelne vynaložené trovy konania do tohto termínu. Naviac vyjadril svoj právny názor na kontinuitu postavenia občianskych združení založených na ochranu spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a poukázal na to, že zákon č. 160/2015 Z. z. (CSP) v ustanovení § 470 ods. 2 veta prvá rieši túto problematiku tak, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Podľa názoru občianskeho združenia uvedené ustanovenie treba vykladať tak, že subjekt, ktorý získal postavenie vedľajšieho účastníka podľa právnej úpravy OSP, toto postavenie nestratil ani po 01. 07. 2016, všetky právne následky úkonov vedľajšieho účastníka zostávajú aj po 01. 07. 2016 zachované, tento subjekt má aj po 01. 07. 2016 právo robiť v konaní tie úkony, ktoré smerujú vyslovene k zachovaniu jeho práva vlastniť majetok, to znamená aj dosiahnuť náhradu účelne vynaložených trov konania. Musí mu teda byť garantovaná možnosť svoje práva v konaní brániť aj formou podaného odvolania. Pokiaľ okresný súd po tom, že konštatoval, že žalovaná bola v konaní plne úspešná a vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva, postupoval v rozpore s § 262 CSP, rovnako ako v rozpore s týmto ustanovením postupoval pri trovách občianskeho združenia keď vyslovil, že by mu nárok patril, to znamená, keby trovy konania boli vynaložené účelne a vo výroku uviedol, že občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznáva. Správne mal teda okresný súd vo výroku uviesť, že žalovaná, ako aj občianske združenie majú nárok na náhradu trov konania a otázku, či tieto trovy konania vznikli a boli uplatňované účelne, by riešil až vyšší úradník v osobitnom rozhodnutí. Nesúhlasí s odôvodnením okresného súdu, podľa ktorého spotrebiteľské združenie musí byť zo svojej podstaty schopné samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnom konaní. V občianskych združeniach sa môžu združovať akékoľvek subjekty práva bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to-ktoré občianske združenie vykonáva. Nesúhlasí tiež s tým, že predmetom písomného podania občianskeho združenia bola len vznesená námietka premlčania, naopak, táto tvorí jeden kratučký odsek z celkom 6-strannového vyjadrenia občianskeho združenia. Toto bolo založené v prvom rade na argumentácii o tom, že zmluvný vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským, následne bolo detailne právne rozanalyzované ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení obsahujúce zmluvnú pokutu so záverom o jeho absolútnej neplatnosti z ďalej uvedených dôvodov. Podľa názoru občianskeho združenia žiaden súvis medzi účelnosťou trov občianskeho združenia a povinnosťou súdu ex officio prihliadať na premlčanie práva voči spotrebiteľovi z viacerých dôvodov neexistuje. Už samotná skutočnosť, že občianske združenie vznieslo námietku premlčania pred rozhodnutím okresného súdu vo veci, sama osebe vylučuje možnosť, aby okresný súd prihliadal na premlčanie ex offo. Ďalším argumentom je, že pokiaľ by aj občianske združenie v konaní nevystupovalo, nie je zrejmé, či by okresný súd premlčanie nároku žalobcu posudzoval. Nie je tiež zrejmé, či by bez účasti občianskeho združenia dospel k rovnakému záveru o potrebe aplikácie 3-ročnej premlčacej doby, o určení počiatku a konca jej plynutia, teda, či by žalobu zamietol. Naviac skutočnosť, že súd teoreticky mohol žalobu zamietnuť aj bez argumentácie občianskeho združenia, však neznamená, že úkony, ktoré vykonalo občianske združenie, nie sú úkonmi účelnými. Uvedenou aplikáciou § 255 CSP, podľa odvolateľa, došlo k zjavne neprípustnému zásahu do základnej zásady rovnosti strán sporu vyplývajúce z čl. 6 a čl. 47 Ústavy SR. Preto možno zhrnúť, že neexistuje žiadna súvislosť medzi účelnosťou trov vynaložených občianskym združením a povinnosťou súdu aj bez návrhu prihliadať na premlčanie práva voči spotrebiteľovi. Domáha sa zrušenia napadnutého výroku okresného súdu o trovách konania a vrátenia veci okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Zároveň uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny spolu s náhradou režijného paušálu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka poukazuje na absenciu súhlasu so vstupom intervenienta do konania v zmysle ust. § 81 a § 85 CSP. Ďalej poukázal na ust. 470 CSP, podľa ktorého „ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti“ s tým, že podľa jeho názoru má súd povinnosť preskúmania celého konania, či intervenient má súhlas strany, na ktorej vystupuje. Pokiaľ intervenient nepredloží súhlas strany, súd by na toto podanie vôbec nemal prihliadať. Pokiaľ ide o zastupovanie sporovej strany spotrebiteľa v súdnych konaniach, Civilný sporový poriadok zohľadňuje závery, ku ktorým dospela judikatúra Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd SR niekoľkokrát rozhodoval o otázke vedľajšieho účastníctva, nižšie súdy však na danú

judikatúru nereflektovali a dochádzalo k sústavnému porušovaniu práv jednotlivých účastníkov konania, k nehospodárnosti v samotných občianskoprávnych konaniach, kde boli pre vedľajších účastníkov vyhotovované podania spolu so všetkými prílohami. Takýto postup súdu zaťažoval aj žalobcu napriek skutočnosti, že so vstupom vedľajšieho účastníka žiadna zo sporových strán nesúhlasila. Prínos vyjadrení vedľajších účastníkov bol bezvýznamný a zanedbateľný, neboli často potrebné pre rozhodnutie súdu v konaní. V spotrebiteľských veciach totiž ochrana spotrebiteľa bola zabezpečená skutočnosťou, že súdy boli povinné na mnohé skutočnosti v prospech spotrebiteľa prihliadať ex offo. V ďalšom sa vyjadroval k neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak, že vedľajší účastník podáva odvolanie len v časti nepriznaných trov právneho zastúpenia, z čoho je zrejmé, že nejde v tomto prípade o ochranu spotrebiteľa a o jeho snahu ochrániť ho pred vyfakturovanou zmluvnou pokutou. Vedľajší účastník žalovanému neposkytoval pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Hromadným vstupom združení na ochranu spotrebiteľa do konania automaticky zastúpených právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu, vyvolával otázku, či účelom vstupu do konaní bola ochrana spotrebiteľa alebo zisk tohto združenia z priznaných trov konania. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu jednotlivé úkonu vedľajšieho účastníka neboli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ust. § 251 CSP.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok), preskúmal vec v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Odvolací súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Odvolaním napadnutý výrok o trovách konania sa týka trov, ktoré okresný súd nepriznal občianskemu združeniu, ktoré do 30. 06. 2016 malo v konaní postavenie vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP (platného a účinného do 30. 06. 2016). Odvolací súd zistil, že toto občianske združenie oznámilo súdu prvej inštancie svoj vstup do konania dňa 16. 04. 2013 (konanie samotné začalo dňa 05. 11. 2012). V predmetnej veci podal svoje písomné stanovisko k nesplneniu podmienok pre vydanie platobného rozkazu (dňa 09. 01. 2014), vecné vyjadrenie k predmetu sporu zaslal dňa 04. 01. 2016 a už za účinnosti Civilného sporového poriadku zaslal svoje stanovisko k procesnej kontinuite spotrebiteľských združení (dňa 08. 07. 2016).

7. Ako je zjavné z odôvodnenia napadnutého rozsudku (odsek 20), súd prvej inštancie dospel k záveru, že zásadne by v obdobných veciach malo byť združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa z podstaty predmetu svojej činnosti zásadne spôsobilé samo, to znamená bez potreby dať sa zastúpiť advokátom, efektívne chrániť spotrebiteľa v súdnom konaní. Len v prípade, že povaha veci by presahovala možnosti a schopnosti združenia brániť záujmy spotrebiteľa, mohol by využiť aj služby právnej pomoci poskytované advokátom, avšak s vedomím, že mu môže byť priznaná iba náhrada účelne vynaložených trov konania. V tejto konkrétnej veci súd považoval spor za štandardný, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bez nutnosti využitia právnej pomoci. Naviac poukázal aj na povinnosť súdov ex offo prihliadať na premlčanie, takže zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom nepovažoval za účelné.

8. Odvolací súd teda uzatvára, že predmetom preskúmania odvolacím súdom bola tá časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu k občianskemu združeniu HLAS SPOTREBITEĽA. Aj keď od platnosti zákona č. 160/2015 Z. z. (CSP) stratilo toto občianske združenie svoje postavenie vedľajšieho účastníka, do tohto termínu (do 30. 06. 2016) vystupoval v konaní legitímne v súlade s ust. § 93 ods. 2 OSP. Všetky výdavky tohto vtedy vedľajšieho účastníka do uvedeného termínu je potrebné považovať za trovy konania v zmysle ust. § 251 za podmienky, že boli preukázané, odôvodnené a vynaložené účelne, išlo o výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením, resp. bránením práva. V tomto smere teda postavenie združenia vystupujúceho v konaní na strane žalovaného v postavení vedľajšieho účastníka do 30. 06. 2016 možno pripodobniť postaveniu svedka, znalca, resp. inej osoby, ktorej vznikli výdavky pri dokazovaní (§ 258, § 259 . Pomocou výkladového

princípu čl. 4 s využitím analógie možno ustáliť, že aj takýto subjekt má právo na náhradu účelne vynaložených, hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov. Naviac rozhodnutie o takýchto trovách je aj v súlade s legitímnym očakávaním združenia, je preto potrebné vychádzať zo zásady neúplnej aplikability ustanovení v časti náhrady trov konania práve z dôvodu, že združenie v postavení vedľajšieho účastníka vystupovalo na strane žalovaného ešte pred účinnosťou novej civilnoprocesnej právnej normy (CSP).

9. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že vzhľadom na predmet činnosti združenia na ochranu spotrebiteľa - občianskeho združenia HLAS SPOTREBITEĽA zásadne pri bežných sporoch nemožno považovať náhradu za poskytnuté právne služby za účelne vynaložené trovy konania, takýto názor nie je správny a je v rozpore so základnou zásadou pri rozhodovaní o trovách konania, ktorou je povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane a tiež ústavným právom vyjadreným v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

10. Z ustanovenia § 93 ods. 2 OSP vyplývalo, že ako vedľajší účastník sa mohla popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Cieľom tejto právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP bolo z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k § 93 od. 2 OSP špeciálnym ustanovením, v tomto prípade sa preto nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ust. § 93 ods. 1 OSP, ktorou bola existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu mal vedľajší účastník legitímne oprávnenie v tomto konaní vystupovať bez povinnosti preukazovať právny záujem na výsledku. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta OSP vyplývalo, že vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že mal tiež právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je tiež základným ústavným právom v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v rámci civilného súdneho konania sa toto právo realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a pochopiteľne mal aj právo na náhradu účelne vynaložených trov, kam podľa § 137 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrila aj náhrada trov právneho zastúpenia.

11. Súd vždy povinný posúdiť aj účelnosť vynaložených trov konania všeobecne. Aj za úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku a aj podľa súčasnej aktuálnej právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OSP, § 151 CPS) sa priznáva náhrada účelne vynaložených trov konania. Odvolací súd po oboznámení sa najmä s meritórnym vyjadrením občianskeho združenia zo dňa 04. 01. 2016 (doručené súdu dňa 05. 01. 2016) nepovažuje toto podanie za neúčelné, je z neho bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že reaguje na predmetnú vec, argumentuje rozsiahlo voči uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu, ktorá je predmetom tohto konania a okrem toho dôvodne vzniesol tiež námietku premlčania, túto aj konkrétne v súvislosti s predmetnou vecou vysvetlil.

12. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. nie je správne, preto ho zmenil tak, že občianskemu združeniu Hlas spotrebiteľa priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, teda žalobcovi ako neúspešnej sporovej strane uložil povinnosť nahradiť tomuto subjektu trovy prvoinštančného konania, ktoré mu vznikli do 30. 06. 2016, kedy toto občianske združenie malo v súdnom konaní postavenie vedľajšieho účastníka.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 pri aplikácii ustanovenia § 251 a § 255 priznal tomuto združeniu nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O ich výške bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .