Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-255-2015.pdf
PDF · 168.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8C/255/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou v právnej veci žalobcu 1/: P. I., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XXXX/X, P., žalobkyne 2/: Ľ. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XXXX/ X, P., žalobcu 3/ P. I., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XXXX/X, P.vé, žalobkyne 4/: T. V., B.. XX.XX.XXXX, X. U. D. XXX/XX, W., všetci zast. Mgr. Juliana Sumková, advokátka v Novom Meste nad Váhom, Námestie Slobody 16, proti žalovanému 1/: Z. R., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXX, žalovanému 2/: TREROSE, spol. s r.o., so sídlom J. Zigmundíka 296/6, Vrbové, obaja zast. JUDr. Juraj Gavalec, advokát v Trnave, Teodora Tekela 23, žalovanému 3/: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, zast. PRK Partnters s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám. 3, Bratislava, o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy a iné, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 15.000,- Eur, a to žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, pričom povinnosť žalovaného 3/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaných 1/ a 2/, a povinnosť žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovanému 3/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 3/, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 10.000,- Eur, a to žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, pričom povinnosť žalovaného 3/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaných 1/ a 2/, a povinnosť žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovanému 3/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 3/, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 10.000,- Eur, a to žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, pričom povinnosť žalovaného 3/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaných 1/ a 2/, a povinnosť žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovanému 3/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 3/, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 10.000,- Eur, a to žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, pričom povinnosť žalovaného 3/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaných 1/ a 2/, a povinnosť žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovanému 3/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 3/, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žaloba žalobcov 1/, 2/, 3/ a 4/ sa v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy nad priznanú sumu zamieta.
VI. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 1.417,37 Eur, a to spoločne a nerozdielne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Konanie sa v časti uplatneného nároku žalobcu 3/ voči žalovanému 1/, 2/ a 3/ o zaplatenie sumy 1.400,- Eur zastavuje.
VIII. Žaloba sa v časti uplatneného nároku žalobcu 3/ voči žalovanému 3/ o zaplatenie sumy 1.417,37 Eur zamieta.
IX. Žalobcovi 1/ , 2/, 3/, a 4/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca 1/ sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/, 2/ a 3/ na zaplatenie sumy 20.000,- Eur a to spoločne a nerozdielne. Žalobkyňa 2/ sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd zaviazal žalovaného 1/, 2/ a 3/ na zaplatenie sumy 15.000,- Eur a to spoločne a nerozdielne. Žalobca 3/ sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/, 2/ a 3/ na zaplatenie sumy 15.000,- Eur a to spoločne a nerozdielne. Ďalej sa žalobca 3/ domáhal voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ zaplatenia sumy 2.817,37 Eur, spoločne a nerozdielne. Žalobkyňa 4/ sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd zaviazal žalovaného 1/, 2/ a 3/ na zaplatenie sumy 15.000,- Eur a to spoločne a nerozdielne. Uviedli, že žalobcovia 1/ až 4/ boli rodinnými príslušníkmi neb. V. I., ktorá dňa 20.12.2012 zomrela v dôsledku zrážky nákladným motorovým vozidlom zn. G. I. W., Q.: L. - XXX S., ktoré riadil žalovaný 1 /. K nehode došlo dňa 20.12.2012 v čase o 9.20 hod v obci Vrbové tak, že nebohá V. I. v tom čase prechádzala cez prechod pre chodcov, pričom v úseku cesty km 60.900 pred pohostinstvom BAJ sa žalovaný dostatočne nevenoval riadeniu vozidla a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, pričom nedal prednosť chodkyni V. I., a túto prednou časťou vozidla zrazil, pričom následkom zranení, ktoré utrpela v dôsledku tejto zrážky V. I. dňa 20.12.2012 zomrela vo Fakultnej nemocnici v Trnave. Žalobcovia 1/ až 4/ ďalej uviedli, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 09.11.2015, sp.zn.: 1T/114/2014, bol žalovaný 1/ uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Žalobcovia ako poškodení boli s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalovaný 1/ napriek tomu svoju vinu neuznal, nikdy neprejavil voči tomu, čo sa stalo, žiadnu ľútosť. Držiteľom nákladného motorového vozidla zn. G. I. W., Q.: L. - XXX S. bol v tom čase žalovaný 2/, pričom povinné zmluvné poistenie bolo uzatvorené so žalovaným 3/, na základe poistky č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2012. Žalovaný 1/ je spoločníkom a jediným konateľom žalovaného 2/, pričom žalovaný 1/ podľa oznámenia žalovaného 3/ zo dňa 12.06.2014 poistnú udalosť nahlásil, k žiadnemu plneniu zo strany poisťovne nedošlo. Ďalej uviedli, že V. I., ako mama a manželka bola počas celého svojho života pre nich oporou, poradkyňou, psychológom, pomocníkom vo všetkom, opatrovateľkou ich detí, ochrancom, najlepším priateľom, nie je možné vyjadriť slovami, ako veľmi všetkým chýba. Jej smrťou im bola spôsobená neopísateľná bolesť, stres, trauma, smútok. Poukázali na § 11, § 13, § 15 a § 16 Občianskeho zákonníka s tým, že súčasťou práva na ochranu osobnosti je okrem práva na život, aj právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahŕňa tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, vzťahy medzi blízkymi príbuznými, predovšetkým s členmi rodiny. Smrť ich manželky a matky hlboko zasiahla do ich životov. Právo na ochranu osobnosti pôsobí voči všetkým ostatným subjektom a každý subjekt je povinný toto právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby rešpektovať, jednou z prvoradých hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku, je život, zdravie (i psychické) a telo fyzickej osoby, teda telesná integrita a jej nedotknuteľnosť. Hmotno-právnymi podmienkami vzniku občianskoprávnych sankcií a nároku na nemajetkovú ujmu sú: existencia zásahu, preukázanie protiprávnosti a príčinná súvislosť medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou či protiprávnosťou. Žalobca 1/ uviedol, že bol manželom nebohej V. I. takmer 37 rokov, vychovali spolu 3 deti. Rozumeli si, trávili spoločné chvíle, manželka sa starala o domácnosť, za toľké roky sa stala úplnou súčasťou jeho života. Stihol ju ešte držať za ruku, kým zomrela. Nemohol tomu uveriť, stalo sa to krátko pred Vianocami, nebol schopný nejaký čas ísť do práce. Zostal sám, má 56 rokov, je na predčasnom dôchodku. Žalobkyňa 2/ uviedla, že dlhodobo žila v byte rodičov, v spoločnej domácnosti s mamou. Mama prakticky svoj život žila iba pre rodinu, pre deti a vnúčatá. Vychovala jej deti Y. (1999) a P. (2001), pomáhala jej v čase rozvodu, nielen s deťmi, finančne, ale tiež psychicky. Keď sa o jej smrti dozvedela, úplne sa psychicky zosypala, do 18.01.2013 bola práceneschopná, trpela veľkými depresiami. Žalobca 3 / uviedol, že ako jediný syn, bol na mamu veľmi citovo a psychicky naviazaný, denne sa stretávali. Z jej smrti sa dlho nevedel spamätať, každú nedeľu chodievajú na cintorín. Veľa pre nich znamenala, bola výnimočná. Žalobkyňa 4/ uviedla, že hoci bývala vo vedľajšej dedine, stretávali sa s mamou každý deň. Vychovala prakticky jej dcéru W. ( 1997 ). Mali silný citový vzťah, keď sa aj z návštevy vracala domov, ešte veľakrát spolu telefonovali aj dve hodiny, vedela o nich všetko, všetko jej hovorili a so všetkým sa zverovali. Žalobca 3/ ako zástupca za všetkých poškodených v trestnom konaní uplatnil náhradu škody vo výške 1.417,37
Eur, spočívajúcich v nákladoch na pohreb vo výške 865,98 Eur, za chladenie tela 9,41 Eur, potraviny na smútočný kar - 85,23 Eur, živú hudbu - 130,- Eur, prenájom miestnosti v KD a prenájom hrobového miesta - 57,73 Eur, aranžmán miestnosti a stolov na smútočnom kare - 3,90,-Eur, nákup oblečenia do rakvy - 15,90 Eur, nákup ďalších potravín, pečiva a koláčikov na kar - 7,88 Eur, nákup smútočného oblečenia otca a sestry - 60,39 Eur, nákup smútočného oblečenia v OD Tesco Piešťany 98,33 Eur, 29,50 Eur, 14,- Eur, v KIK Piešťany - 21,04 Eur, nákup ďalších potravín v OD Coop Jednota na kar - 14,92 Eur, omšové sviečky - 3,16 Eur, pričom boli odkázaní s nárokom na občianske súdne konanie. Ďalej uplatnili náhradu v súvislosti s vyhotovením pomníka a úpravou hrobového miesta v roku 2014 vo výške 1.400,- Eur. Žalobcovia ďalej poukázali na § 420 ods. 1, § 427, § 449 ods. 2, Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 Ústavy SR. Uviedli, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1/ došlo k úmrtiu nebohej V. I., zodpovednosť je potrebné posudzovať taktiež podľa § 427 a nasl. OZ, nakoľko sa jedná škodu spôsobenú osobitnou prevádzkou motorového vozidla a o objektívnu zodpovednosť, pričom za škodu zodpovedá prevádzateľ dopravného prostriedku, ktorým je práve žalovaný 2/. Pre potreby náhrady škody mal žalovaný 1/ uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným 3/, preto je tento rovnako v spore pasívne legitimovaným a zaviazaným popri žalovanom 2/. Vodič motorového vozidla zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením právnych povinností, teda povinnosti dodržiavať predpisy cestnej premávky. Dochádza k stretu objektívnej zodpovednosti prevádzateľa a subjektívnej zodpovednosti vodiča, ide teda o spoločnú zodpovednosť, kedy prevádzateľ a vodič motorového vozidla zodpovedajú spoločne a nerozdielne za vzniknutú škodu. Za nemajetkovú ujmu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a rady 2009/103/ES zodpovedá poisťovňa - žalovaný 3/, ako aj za náhradu nemajetkovej ujmy v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaní mali za to, že s poukazom na extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely zákona o PZP doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých, a teda že aj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov totiž nemožno opomínať ich účel a zmysel, pri výklade pojmu škoda pre účely PZP treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože uvedený zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené teraz platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody", či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda" alebo „akákoľvek škoda".
2. Žalovaný 3/ k žalobe uviedol, že so žalovaným 2/ uzatvoril zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky G. I.B. R., P.: P., Q.: L.. Dňa 20. decembra 2012 žalovaný 1/ spôsobil dopravnú nehodu, ktorej účastníkom bola pani V. I., ktorá v dôsledku dopravnej nehody zomrela. Žalovaný v 2/ telefonicky oznámil predmetnú dopravnú nehodu žalovanému 3/, nehoda je registrovaná ako škodovú udalosť pod č. XXXXXXXXX. Uviedol, že nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému 3/ je nedôvodný a nezákonný. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP, § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 3/ mal za to, že náhradu škody nie je možné stotožňovať s náhradou nemajetkovej ujmy. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 168/2009 zo dňa 20. apríla 2011, z ktorého záverov vyplýva, že náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka nie je možné žiadať, aby bola uhradená z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd poukázal aj na zásadné rozdiely medzi náhradou škody a náhradou nemajetkovej ujmy a v závere uviedol, že "podľa súčasnej platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a nasl. OZ." Zároveň uviedol, že ani jedna zo smerníc Európskeho parlamentu nezaväzuje členské štáty prijať takú úpravu, predmetom ktorej by bola povinnosť poisťovní uhradiť nemajetkovú ujmu pozostalým v prípade usmrtenia osoby počas dopravnej nehody. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej Únie zo dňa 24. októbra 2013 vo veci C-22/12, v ktorom Súdny dvor Európskej Únie vyslovil názor, že "povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného na škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej." Vzhľadom na chýbajúcu vnútroštátnu právnu úpravu mal žalovaný 3/ za to, že nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy je voči nemu nedôvodný. V prípade akýchkoľvek pochybností o chýbajúcej vnútroštátnej úprave je nutné skúmať priamy účinok smerníc. Pokiaľ ide o náhradu nákladov
vynaložených na pohreb poškodenej vo výške 2.817,37 EUR žalobca 3/ do podania žaloby nepožiadal o náhradu, poukázal na § 15 ods. 1 zákona o PZP. Navrhol žalobu voči nemu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, 2/, 3/ a 4/, žalovaného 1/, 2/, oboznámením oznámenia žalovaného 3/ zo dňa 12.06.2014, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 11.01.2013, Rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch č.k. 1T/114/2014-324 zo dňa 09.11.2015, uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 6To/104/2015-375 zo dňa 27.09.2016, faktúry č. 2012/076 zo dňa 31.12.2012 na sumu 865,98 Eur, vyúčtovania chladenia tela zo dňa 27.12.2012 na sumu 9,41 Eur, vrátane pokladničného príjmového dokladu, pokladničného dokladu Mäso-údeniny Jozef Budiač zo dňa 27.12.2012 na sumu 85,23 Eur, potvrdenky č. 0364630 zo dňa 31.12.2012 na sumu 57,73 Eur, príjmového pokladničného dokladu č. 0073871 zo dňa 28.12.2012 na sumu 130,-Eur, pokladničného dokladu KIK textil s.r.o. zo dňa 22.12.2012 na sumu 60,39 Eur, pokladničného dokladu Gevis s.r.o. zo dňa 28.12.2012 na sumu 7,88 Eur, pokladničného dokladu - Eva Augustínová zo dňa 28.12.2012 na sumu 3,16 Eur, pokladničného dokladu TESCO Stores SR a.s. zo dňa 27.12.2012 na sumu 98,33 Eur, pokladničného dokladu COOP Jednota Trenčín spotrebné družstvo zo dňa 27.12.2012 na sumu 14,92 Eur, pokladničného dokladu KIK Textil s.r.o. zo dňa 22.12.2012 na sumu 21,04 Eur a pokladničného dokladu TESCO Stores SR a.s. zo dňa 22.12.2012 na sumu 29,50 Eur a zo dňa 22.12.2012 na sumu 14,- Eur, znaleckého posudku Ing. Jána Rabčana č. 17/2013 zo dňa 04.04.2013, pričom zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca 1/ vo výpovedi uviedol, že stratil manželku, žili spolu 37 rokov, vychádzali dobre, starali sa o deti. Manželka mu chýba, má problém o tejto situácii rozprávať. Je mu ľúto aj keď ide spať, že je sám, chodievali na priehradu, na vychádzky, na stanovačky, bolo im dobre.
5. Žalobkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že bývala s mamou v spoločnej domácnosti, po jej smrti zostala bývať s otcom. Celá rodina sa v podstate stretávala kvôli matke, už je to 5 rokov a 3 mesiace čo mama zomrela, no oni doma nemôžu mať ani jej fotku, nemôžu o nej rozprávať, hneď všetci plačú. Mama bola taká, že mala rada život, teraz je to u nich inak, nerobia ani Vianoce, tak ako ich robila mama. Stále čaká, že je to len zlý sen, že sa mama vráti.
6. Žalovaný 3/ vo výpovedí uviedol, že jeho mama bola jedinečný človek, veľmi mu aj jeho dcére chýba. Každú nedeľu chodievajú na cintorín, dcéra sa na ňu stále pýta, hovorí jej básničky. On sa s mamou rozpráva, stále ju má pred očami, stále sa pýta, prečo sa to muselo stať. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu, ide o takú štandardnú sumu podľa jeho názoru.
7. Žalobkyňa 4/ pri výsluchu uviedla, že mama bola veľmi dobrý človek, mali silný citový vzťah, aj keď bývala vedľa v dedine, chodievala ju pozrieť každý deň, keď sa vrátila domov, ešte si 2 hodiny telefonovali. Mama jej veľmi chýba, chýba aj jej dcére, chodili spolu na prechádzky, výlety, trávili spolu čas.
8. Z rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch č.k. 1T/114/2014-324 zo dňa 09.11.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 6To/104/2015-375 zo dňa 27.09.2016, súd zistil, že žalovaný 1/ bol uznaný za vinného, že v čase o 09:20 hod. viedol na ceste 11/499 v meste Vrbové na ulici M. Beňovského osobné motorové vozidlo zn. Renault Lagúna Kombi, EČV: L. - XXX S., svetlej striebornej metalízy smerom od obce Prašnik na Piešťany, pričom v úseku cesty km 60.900 pred pohostinstvom BAJ sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, v dôsledku čoho na riadne vyznačenom priechode pre chodcov nedal prednosť chodkyni V. I., ktorá v tej dobe po ňom prechádzala z pravej strany cesty na ľavú pri pohľade v smere jazdy vodiča a túto prednou časťou vozidla zachytil, čim došlo ku zrážke vozidla zn. Renault Lagúna Kombi s chodkyňou V. I., následkom toho došlo k zraneniu chodkyne V. I., ktorá pri nehode utrpela ťažké poranenie hlavy, mozgu a vnútorných orgánov, následkom čoho dňa 20.12.2012 v čase 16:50 hod. po prevoze do Fakultnej nemocnice v Trnave na oddelenie ARO zomrela, čím obvinený Z. R. porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, e/, Zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona. Žalovaný 1/ bol podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Zároveň mu súd podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona súd uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený - žalovaný 3/ s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2016. 9. V záveroch znaleckého posudku Ing. Jána Rabčana č. 17/2013 zo dňa 04.04.2013 sa uvádza, že k dopravnej nehode došlo tak, že v čase 1,3 až 3,2s pred zrážkou vstupovala chodkyňa do vozovky na priechod pre chodcov rýchlosťou 3 až 7,6 km/h. V tomto čase sa vozidlo Renault nachádzalo 10 až 27 m pred miestom zrážky a pohybovalo sa rýchlosťou cca 31 km/h. Vodič reagoval na situáciu až v čase zrážky, pred zrážkou chodkyňu nevidel. Rozpoznanie chodkyne bolo sťažené svietením slnka, ktoré bolo nízko nad obzorom a v mieste, odkiaľ vyšla chodkyňa, stromy vytvárali tieň. Rozpoznanie objektov v takto zatienenej oblasti je obtiažne a trvá pomerne dlhý čas. Aby mohol vodič preostrovať zrak z osvetlenej oblasti na oblasť zatienenú, musí sa pohybovať malou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti preostrovania oka. Vzhľadom k tomu, že k dopravnej nehode došlo na priechode pre chodcov a pomerne široké rozpätie rýchlosti pohybu chodkyne, ktorú nie je možné užšie spresniť, je nutné uviesť technickú príčinu vzniku dopravnej nehody alternatívne a to tak, že pri nižšej rýchlosti pohybu chodkyne je technickou príčinou vzniku dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Renault, ktorý nespozoroval vstup chodkyne na priechod pre chodcov a na jej pohyb nereagoval pred zrážkou. Zohľadnenie zhoršených rozhľadových pomerov spôsobených svietiacim Slnkom je otázkou právneho posúdenia. Pri vyššej rýchlosti chodkyne, ak vzhľadom na situáciu mal vodič upraviť techniku jazdy tak, aby dokázal včas zareagovať na vstup chodkyne, t.j. vozidlo viesť rýchlosťou do 22 km/h (za podmienky, že už pri tejto rýchlosti dokáže preostriť zrak tak, aby videl chodkyňu v zatienenej oblasti), tak technickou príčinou vzniku dopravnej nehody je súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Renault (jazda vyššou rýchlosťou, ako je rýchlosť, z ktorej by dokázal pri včasnej reakcii zastaviť) s nesprávnym konaním chodkyne, ktorá vstúpila do vozovky tak, že vodič už nemal možnosť zo svojej rýchlosti zrážke zabrániť.
10. Žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne uviedli, že výška náhrady pevne stanovená nie je, je teda úvahou súdu, akú výšku náhrady nemajetkovej ujmy stanoví. Uplatnený nárok je primeraný vzhľadom na ujmu, akú žalobcovia smrťou najbližšej osoby utrpeli. Čo sa týka právneho nároku voči žalovanému 3/, opakovane poukázali na rozhodnutie ústavného súdu III. ÚS 666/201s tým, že ústavný súd neposkytuje výklad právnych predpisov, jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie všeobecnými súdmi s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Osobnostné práva, ochrana súkromia, ochrana zdravia a rodiny sú primárnymi základnými ľudskými právami a slobodami. Právo prechádza určitým vývojom a v dôsledku rozhodnutí všeobecných súdov, aplikácie právnych predpisov, rozhodnutí ES pre ľudské práva sa určitým spôsobom mení aj pohľad na právo a jeho aplikáciu, upúšťa sa od striktného, jazykového a gramatického výkladu a prikláňa sa predovšetkým k aplikácii právnych predpisov v súlade s princípmi spravodlivosti tak, aby boli dodržiavané predpisy EÚ v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktoré upravujú základné ľudské práva. Ak teda bola prijatá smernica rady 72/166/EHS, ako aj doplnená následne v roku 1990 a 2005, je potrebné v súlade s tým, aby sa docielil sledovaný výsledok, vykladať aj povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla tak, že tieto nároky sa majú týkať nielen náhrady škody, ale aj ďalšieho odškodnenia, ktorým je náhrada nemajetkovej ujmy. Prvoradým je účel, ktorý sa sledoval touto smernicou a nie je dôvod, prečo ak v iných členských štátoch sú tieto nároky odškodňované z povinného zmluvného poistenia, aby taký nárok nebol odškodňovaný aj v Slovenskej republike. V danom prípade by bolo lepšie používať pojem odškodnenie, nie škoda. V zmysle rozhodnutia ESD je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na základe zodpovednosti poisteného uplatniteľný na súde, pričom nie je podstatné, že tento nárok nie je uplatniteľný v rámci § 420 a nasl. Obč. zák, ale je priznávaný našimi súdmi a vnútroštátnym právom v zmysle §11 a nasl. Obč. zák.
11. Žalovaný 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že je potrebné vyriešiť tri základné okruhy otázok a to pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ a 2/, teda či sú naozaj pasívne legitimovaní obaja, tiež je potrebné sa vysporiadať s pasívnou legitimáciou žalovaného 3/. Druhý okruh otázok je spojený s určením primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy A tretí okruh je spojený s otázkou spoluzavinenia poškodenej v trestnom konaní na predmetnej dopravnej nehode, domnievam sa, že spoluzavinenie poškodenej je dané, čo vyplýva zo znaleckého posudku. Chodec má tiež povinnosti stanovené zákonom, nemôže vstupovať do vozovky, ani na priechod v situáciách popísaných v zákone. Čo sa týka viny žalovaného 1/ táto otázka sa riešila v trestnom konaní.
12. Žalovaný 3/ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že jeho pasívna legitimácia nie je daná, nakoľko zák. č. 381/2001 Z.z. kryje len nárok na náhradu škody. Toto bolo viackrát judikované Najvyšším súdom SR a to konkrétne v rozhodnutiach NS SR 4Cdo 168/2009, 4Cdo139/2011, 3Cdo 301/2012 a 7Cdo 65/2013. Žalobcami argumentovaní názor ústavného súdu III. US 666/2016, nie je meritórnym rozhodnutím vo veci, neposudzuje či nemajetková ujma je krytá povinným zmluvným poistením, ale posudzuje len to, či takýto výklad nie je v rozpore s ústavou. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí vyslovene uvádza, že posudzovať, či je výklad v súlade so zákonom a zjednocovať judikatúru prináleží vyslovene Najvyššiemu súdu SR, a preto uvedené rozhodnutie nemá žiadny význam pre rozhodnutie v tomto konaní. Ďalej uviedol, že si je vedomý posledného rozhodnutia senátu JUDr. Čirča, ktorý vydal prvé rozhodnutie s opačným právnym názorom, toto odlišné rozhodnutie je protiústavné, nakoľko senát najvyššieho súdu sa dopustil závažného pochybenia, keď nepredložil na rozhodnutie dané konanie veľkému senátu. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s právnym názorom ohľadne pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3/, mali za to, že nárok žalobcov je premlčaný. Žalobcovia sa domáhajú úhrady nemajetkovej ujmy na základe uznesenia ÚS III. 666/2016, ktoré však v žiadnom prípade neuvádza, že Zákon o PZP má kryť aj nemajetkovú ujmu, ale uvádza, že nemajetková ujma môže byť v súlade s eurokonformným výkladom zaradená pod škodu. Ak je nemajetková ujma v rámci rozširujúceho výkladu zaradená pod škodu, musia sa na ňu vzťahovať aj ustanovenia týkajúce sa premlčania nároku na náhradu škody, pričom táto je v rámci subjektívnej premlčacej doby stanovená na 2 roky. V súvislosti s výškou nemajetkovej ujmy poukázal na to, že v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, by súd mal prihliadať na okolnosti vzniku ujmy a závažnosť ujmy. Súd, ktorý bude rozhodovať v tejto veci je viazaný rozsudkom v rámci trestného konania len o právnej kvalifikácii trestného činu a osobe, ktorá ho mala spáchať. Tento súd však v žiadnom prípade nie je viazaný otázkou výšky škody, prípadného posúdenia spoluzavinenia na strane poškodenej. Ako je zrejmé zo znaleckého posudku Ing. Jána Rabčana, poškodená významnou mierou prispela k vzniku dopravnej nehody. Rovnako je mimoriadne dôležité podotknúť, že žalovaný 1/ sa pohyboval vozidlom rýchlosťou cca 30km/h, ide o významné okolnosti, na ktoré by mal súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy prihliadať. Súd by mal prihliadať i na majetkové pomery žalovaného 1/. Je nutné si uvedomiť, že inštitút nemaj. ujmy nemá slúžiť na zabezpečenie lepšej finančnej situácie, zvýšenia životnej úrovne alebo náhrady nákladov, alebo kompenzácie straty zo zárobku, ale ide o morálnu satisfakciu, ktorú má škodca nahradiť poškodenej osobe.
13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
14. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
15. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
16. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
17. Podľa § 15 ods. Občianskeho zákonníka o smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
18. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka to neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20. Podľa § 101 Občianskeho pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 neskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 2/ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
23. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
24. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Podľa ods. 2 pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Podľa ods. 3 náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
25. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa ods. 2 poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
26. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa ods. 2 na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 20.12.2012 došlo k dopravnej nehode predmetného osobného motorového vozidla značky Renault Lagúna Grandtour, pričom ako vodič bol v čase nehody žalovaný 1/. Pri nehode bola usmrtená V. I.. V. I.Ž. bola manželkou žalobcu 1/ a matkou žalobcov 2/, 3/ a 4/.
28. Medzi žalovaným 3/ a žalovaným 2/ bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla značky Renault Lagúna Grandtour. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné.
29. Ak v dôsledku trestného činu alebo iného neoprávneného zásahu došlo k usmrteniu osoby, majú osoby uvedené v ust. § 15 Občianskeho zákonníka možnosť požadovať náhradu za nemajetkovú ujmu z titulu neoprávneného zásahu do života a telesnej integrity ich blízkej osoby. Je zároveň nepochybné, že takýmto neoprávneným zásahom došlo k neoprávnenému zásahu do ich súkromného, prípadne rodinného života a preto môžu požadovať aj náhradu za utrpenú nemajetkovú ujmu do svojich osobnostných práv.
30. Zodpovednosť žalovaného 1/ a žalovaného 2/ za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov, a to do práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou ich blízkej príbuznej natrvalo
narušený, je daná s poukazom na ust. § 11 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (žalovaný 1/ ako vodič predmetného motorového vozidla) a § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (žalovaný 2/ ako prevádzateľ predmetného motorového vozidla). Protiprávnym konaním žalovaného 1/ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov. Priebeh dopravnej nehody je popísaný vo výroku vyššie uvedeného trestného rozsudku. V súlade s § 193 C.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto ho spáchal. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občiansko-právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého nemajetkovú ujmu vyvolať ktorá je v príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Uvedené predpoklady boli v prejedávanej veci naplnené. Zo strany žalovaného 1/ došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v porušení dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom pri riadení motorového vozidla. Žalovaný 2/ je, resp. v čase nehody bol prevádzateľom predmetného motorového vozidla.
31. Žalovaný 1/ a 2/ zodpovednosť nenamietali, námietky žalovaného 1/ a 2/ smerovali len voči uplatnenej výške nemajetkovej ujmy jednotlivými žalobcami.
32. K namietanej pasívnej legitimácii žalovaného 3/ je potrebné uviesť, že s použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody na zdraví“ v ustanovení § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, súd dospel k záveru, že v rámci náhrady škody sa odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Túto je potrebné v širšom ponímaní považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia. Eurokonformný výklad prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak je vnútroštátny predpis nepresný a necháva súdnemu orgánu priestor pre úvahu, resp. eurokonformná interpretácia môže poslúžiť na účely vyplnenia medzery vnútroštátneho právneho predpisu ustanoveniami práva Únie. Vnútroštátny súd, ktorý aplikuje vnútroštátne právo, je pritom povinný vykladať ho čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný účinok. Zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva platí nielen v prípade vnútroštátnych ustanovení osobitne prijatých na vykonanie smernice, ale vzťahuje sa na vnútroštátne právo ako celok, vrátane vnútroštátnej judikatúry. Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú pritom v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa, bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska výkladu smerníc Rady 72/166/EHS, č. 84/5/EHS, č. 90/232/EHS (v roku 2009 konsolidovaných smernicou 2009/103), je potrebné ustáliť len taký právny záver, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, pretože jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo, a to v ustanovení § 11 a 13 Občianskeho zákonníka.
33. Názor, že nároky pozostalých po obetiach dopravných nehôd z titulu ich nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená smrťou ich blízkej osoby, nie je zahrnutá do zákonného poistného krytia o náhrade škody, je vyjadrený v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 4 Cdo 168/2009 z 20. 04. 2011 a sp. zn. 3 Cdo 301/2012 z 31. 08. 2016. Najvyšší súd sa uvedeným problémom zaoberal aj v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 1361/2015, pričom senát NS SR v tomto konaní dospel k opačnému názoru, ako dovolacie senáty v už uvedených veciach. Ústavný súd Slovenskej republiky vo veciach pod sp. zn. I. ÚS 206/2015, III. ÚS 646/2015, III. ÚS 645/2015, III. ÚS 666/2016. V rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 666/2016 sa ústavný súd podrobne zaoberal otázkami, ktoré sú aj pre posúdenie predmetnej veci podstatné a z ktorých odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, pričom dospel k záveru, že pokiaľ súdy dospeli k záveru o extenzívnom výklade pojmu „škoda“ použitého v zákone o povinnom zmluvnom poistení, nejde o aplikáciu práva contra legem, ale ide o zaužívané výkladové postupy a rešpektovanie súvislostí dotknutých právnych inštitútov a kategórií, ktoré umožňuje zmysluplne zahrnúť pod zákonnú terminológiu aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu aprobovanú in abstracto v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Takýto záver súdov ústavný súd nepovažoval za prejav svojvôle vedúcej k ústavnej neudržateľnosti. Odvolací súd, vychádzajúc z už uvedeného, dospel k záveru, že aj keď z
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najskôr vyplývalo, že nároky pozostalých po obetiach dopravných nehôd z titulu ich nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená smrťou ich blízkej osoby, nie sú zahrnuté do zákonného poistného krytia o náhrade škody, tým, že senát 8 Cdo už vyjadril opačný názor v neskôr rozhodovanej veci, dochádza aj k odlišnému náhľadu na uvedenú problematiku aj zo strany najvyššieho súdu, ktorá nebola zjednotená veľkým senátom len z dôvodu, že pred vyhlásením rozhodnutia došlo k späťvzatiu dovolania, avšak rovnaký názor, ako názor dovolacieho senátu 8 Cdo, je opakovane a stabilne vyjadrený aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Rozhodovacia činnosť ústavného súdu je v tejto otázke jednotná.
34. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takej zmluvy, preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy. Národná rada Slovenskej republiky tak síce zostáva stále jediným vnútroštátnym zákonodarným orgánom (čl. 72 ústavy), nie však jediným orgánom oprávneným normovať obsah spoločenských vzťahov na úrovni zákonnej sily. Za určitých okolností teda aj súdy musia skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľu zákonodarcu. Formulovaná požiadavka má svoj základ v samotnej ústave, ktorá v čl. 144 ods. 1 sudcom pri rozhodovaní nepredpisuje len viazanosť zákonom ako kvalifikovaným výsledkom realizácie vnútroštátnej zákonodarnej moci, ale aj viazanosť ústavou (teda i jej čl. 7 ods. 2) i samotnou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 ústavy. Vychádzajúc z uvedeného potom ústavný súd v obdobnej veci dospel k záveru, ak súd rozsudkom presiahol medze výkladu zákona (§ 4 PZP) podaného v súlade s príkazom na výklad a uplatňovanie zákona v súlade s Ústavou SR, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie nemajetkovej ujmy, teda žalovanému priznal viac povinností, než aké mu vyplývajú z vnútroštátneho predpisu, je potrebné uviesť, že takáto interpretácia zákonov súdom je tak ústavne konformná, ako aj eurokonformná. Uviedol tiež, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nastal zásadný prelomom v procese kontinuálneho vývoja právneho poriadku i jeho interpretácie, pretože okrem vnútroštátneho zákonodarcu, je doň oprávnený svoju vôľu presadzovať aj únijný normotvorca. Pre aplikačnú prax vnútroštátnych orgánov verejnej moci daných právomocou rozhodovať v individuálnych prípadoch to znamená, že stabilita právnych vzťahov a právna istota dôvodne vyžadujú hoci aj zotrvať na právnych konceptoch vyvinutých pred vstupom do Európskej únie, ale ak ide o sféru regulácie únijným normotvorcom, je potrebné túto konfrontovať s regulačnými predstavami vnútroštátneho zákonodarcu a v prípade zistenia odchýlky vyvinúť maximálnu snahu o uprednostnenie cieľa stelesneného v právne záväzných aktoch Európskej únie. Práve smernice ako typová kategória predpisov sekundárneho práva sú (na rozdiel od nariadení) typické absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým osobám a právnickým osobám v jednotlivých členských štátoch. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva o fungovaní EÚ“) je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Štandardným prostriedkom dosahovania cieľa stanoveného smernicou je zmena právnej úpravy, ku ktorej pristúpi vnútroštátny zákonodarca. Avšak pre prípad, že túto svoju povinnosť nesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho dvora teóriu priameho účinku smerníc a nepriameho účinku smerníc. Pre posudzovaný prípad možno uvažovať len o nepriamom účinku smerníc, ktorý zakladá rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Marleasing SA (C-106/89) s odvolaním sa na prejudikatúru vo veci Von Colson a Kamann (C-14/83). Podľa tohto rozhodnutia pri aplikácii vnútroštátneho práva bez ohľadu na to, či aplikované ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici, vnútroštátny súd povolaný na výklad vnútroštátneho práva je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie (textu) a účelu smernice, aby sa dosiahol výsledok sledovaný smernicou a tým zabezpečil súlad s tretím odsekom čl. 189 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (čl. 288 ods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ). Vychádzajúc z uvedeného, ak slovenský zákonodarca do zákonného pojmu „škoda“ použitého v Zákone o povinnom zmluvnom poistení, a teda do rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu v zmysle uvedeného zákona nezahrnul aj nemajetkovú ujmu a jej poistné krytie, dostáva sa vzhľadom na záväzný výklad zodpovedajúcich smerníc do rozporu so zámerom tvorcu únijnej právnej regulácie identifikovaným Súdnym dvorom. Všeobecné súdy sú preto v takýchto prípadoch povinné skúmať možnosť implementácie eurokonformného výkladu prostredníctvom tzv. nepriameho účinku relevantnej únijnej regulácie. Súdny dvor požaduje od vnútroštátnych súdov, aby práve v prípade nesplnenia
povinnosti riadnej transpozície smernice členským štátom vykladali ustanovenia vnútroštátneho práva „v čo najvyššej možnej miere tak, aby mohli byť použité v súlade s cieľmi tejto smernice“ (napr. rozsudok z 13. 07. 2000 vo veci Centrosteel, C-456/98). Ak teda z uvedených dôvodov súd dospel k záveru o možnosti extenzívneho výkladu pojmu škoda použitého v Zákone o povinnom zmluvnom poistení, ústavný súd tento záver nepovažoval za arbitrárny ani inak ústavne neudržateľný.
35. Ďalej je potrebné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 22/12 (Haasová). Podľa záverov súdneho dvora čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972, čl. 1 ods. 1 a 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 a čl. 1 ods. 1 tretej smernice Rady 90/232/EHS z 14.05.1990 sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.
36. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy ako pozostalých po obeti dopravnej nehody, ktorá im bola spôsobená smrťou ich blízkej osoby, je zahrnutá do zákonného poistného krytia o náhrade škody, žalovaný 3/ je pasívne legitimovaný v tejto veci.
37. K námietke premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, vznesenej žalovaným 3/, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011, ktorý vyslovil záver, že začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby náhrady na nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov. K takémuto neoprávnenému zásahu došlo dňa 20.12.2012 (predmetná dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo k smrti V. I.). Žalobcovia podali žalobu dňa 18.12.2015, teda v trojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 20.12.2015 (posledný deň možnosti podať žalobu v premlčacej lehote), resp. dňa 21.12.2015, kedy by už bol nárok žalobcov premlčaný. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je nárok podľa ust. § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, nejde o škodu. Na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné aplikovať ustanovenie o premlčaní podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Použitie ust. § 420 ods. 2 a 427 a nasl. sa uplatňuje len pri určení zodpovednosti za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov.
38. Súd sa následne zaoberal výškou dôvodne uplatneného nároku žalobcov na náhradu ich nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom, zákon neustanovuje žiadne medze. Pre určenie tejto výšky náhrady nemajetkovej ujmy však § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritéria: závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia by mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia) a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Druhé kritérium (okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), je stanovené veľmi všeobecne, čím umožňuje, aby pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva veľký priestor a v súlade s princípom spravodlivosti, pružne prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd musí pritom však vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Maximálna čiastka peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať je ohraničená výškou žalobcami požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktoré musí byť zrejmé zo žaloby.
39. Smrť blízkej osoby je pre rodinu veľmi traumatizujúca a smutná udalosť. V okamihu, keď niekto svojím neoprávneným konaním spôsobí smrť fyzickej osobe, dôjde k zásahu do jednej z najdôležitejších hodnôt v spoločnosti, pretože právo na život patrí bezpochyby spomedzi všetkých ľudských práv medzi tie najvýznamnejšie. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu, pociťuje smútok zo straty blízkej osoby. Právo na súkromie zahŕňa aj právo osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti. Smrť blízkej osoby nemožno nijako vyčísliť peniazmi, a teda neexistuje ani ekvivalentná náhrada. Náhrada nemajetkovej ujmy v týchto prípadoch preto predstavuje skutočne len určitú satisfakciu, ktorej úlohou je iba do istej miery odškodniť stratu pozostalým, resp. zmierniť následky neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný
život. Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa líši podľa okolností prípadu, pričom sa zohľadňuje to, či subjekt, ktorý je zodpovedný za smrť osoby spôsobil smrť úmyselne alebo z nedbanlivosti a i to, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do práva na rodinný a súkromný život (či blízka osoba mala status manžela, potomka, predka). Prihliada sa aj na to, či pozostalí neboli morálne uspokojení v podobe odsúdenia páchateľa za trestný čin alebo verejného ospravedlnenia.
40. Tak ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, k zásahu do práva na rodinný a súkromný život žalobcov došlo. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd vychádzal z uvedených kritérií, zohľadniac tiež status žalobcov vo vzťahu k V. I.. Súd zohľadnil, že V. I. a žalobca 1/ boli manželmi 37 rokov. Z dokazovania vyplynulo, že išlo o manželstvo harmonické, manželia trávili vzájomne čas. Po predmetnej nehode mal žalobca 1/ zdravotné problémy, žalobca 1/ sa nevie so vzniknutou situáciou, keď prišiel o manželkou po toľkých rokoch spolužitia, do toho času vyrovnať. Žalobca tak náhlou a neočakávanou stratou manželky, s ktorou prežil podstatnú časť svojho života, utrpel nenapraviteľnú ujmu s nenapraviteľným dopadom na jeho ďalší život.
41. Pokiaľ ide o žalobcov 2/, 3/ a 4/, títo sú plnoletými deťmi nebohej V. I.. Jej smrťou prišli o svoju matku, s ktorou mali veľmi dobré vzťahy a silnú citovú väzbu. Ich život je natrvalo ochudobnený o možnosť citového naplnenia vo vzťahu s matkou. Z výpovedí žalobcov jednoznačne vyplynulo, že i po viacerých rokoch od smrti matky tak jej deti, ako i manžel, nevýslovne trpia a strádajú z dôvodu jej neprítomnosti v ich životoch. Žalobcovia ako deti sa s matkou pravidelne stretávali, trávili spolu voľný čas, žalobkyňa 2/ s rodičmi bývala v spoločnej domácnosti. Všetky tieto skutočnosti súd zohľadnil pri určení výšky nemajetkovej ujmy. Je zohľadnená i závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, ktorá, keďže ide o smrť človeka, je tou najvážnejšou ujmou a nedá sa nahradiť žiadnym finančným ekvivalentom, ako aj okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Zo strany žalovaného 1/ ako vodiča predmetného vozidla išlo o nedbanlivostné konanie a nedbanlivostný prečin. Spoluzavinenie poškodenej V. I. v konaní však preukázané nebolo. Zo znaleckého posudku Ing. Rabčana vyplývajú dve možné varianty priebehu dopravnej nehody. Súd je viazaný výrokom predmetného trestného rozsudku. K viazanosti súdu trestným rozsudkom je potrebné uviesť, že súd je viazaný výrokom rozsudku vydaného v trestnom konaní, teda výrokom o vine, tak ako je uvedené v právoplatnom rozsudku o spáchaní trestného činu, pričom súčasťou výroku trestného rozsudku je skutková a právna veta. Skutková veta obsahuje úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu v zmysle príslušných ustanovení trestného poriadku, závery, ktoré sú zhrnuté v skutkovej vete trestného rozsudku, vychádzajú z vykonaného dokazovania v trestnom konaní, pričom priebeh dokazovania, v rámci toho samozrejme i znalecké dokazovanie (znalecký posudok Ing. Rabčana) je zhrnutý v odôvodnení rozsudku. Z výroku trestného rozsudku (ktorý vychádza z vykonaného dokazovania v trestnej veci) spoluzavinenie poškodenej nevyplýva. Súd nemusí vychádzať len z výroku trestného rozsudku, ale môže vykonať ohľadne skutočností, relevantných pre rozhodnutie vo veci, i iné dôkazy. V konaní iné dôkazy v tomto smere navrhnuté neboli, nebolo tak preukázané, že k dopravnej nehode došlo, ako uvádzal žalovaný 1/.
42. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že nemajetková ujma vo vzťahu k žalobcovi 1/ ako manželovi V. I. je primeraná v sume 15.000,- Eur a vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/ a 4/ ako plnoletým deťom vo výške 10.000,- Eur. Uvedený nárok žalobcov im bol priznaný s poukazom na § 11 a § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ a 2/ sú zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne, povinnosť žalovaného 3/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaných 1/ a 2/, a povinnosť žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovanému 3/ zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 3/.
43. V zvyšnej časti súd žalobu žalobcov v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol.
44. Pokiaľ ide o náhradu majetkovej škody, Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitnú premlčaciu dobu, ktorá má subsidiárny charakter. V danom prípade, pokiaľ žalobca 3/ uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.417,37 Eur, ide o majetkovú škodu, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Začiatok plynutia premlčacej lehoty je potrebné počítať s poukazom na to, že žalobca 3/ bezprostredne po dopravnej nehode mal vedomosť o tom, kto dopravnú nehodu spôsobil. Škoda, predstavujúca náklady pohrebu, tieto náklady boli vynaložené
najneskôr dňa 11.1.2013. Týmto dňom už žalobca 3/ vedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Premlčacia lehota začala plynúť dňom 12.1.2013. Žalovaní 1/ a 2/ námietku premlčania nevzniesli, námietku premlčania vzniesol žalovaný 3/. Tu je potrebné uviesť, že námietka premlčania vznesená žalovaným 3/ vo vzťahu k zaplateniu nákladov spojených s pohrebom bola vznesená úspešne. Žalobca 3/ sa domáhal zaplatenia týchto nákladov voči žalovanému 3/ až žalobou podanou v predmetnej veci dňa 18.12.2015, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehoty (§106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď s poukazom na začiatok plynutia premlčacej lehoty najneskôr dňom 12.01.2013 táto uplynula dňom 12.1.2015 (posledný deň lehoty na uplatnenie práva). Pokiaľ i zo strany žalobcu 3/ došlo k uplatneniu náhrady škody v uvedenej výške v trestnom konaní, je potrebné uviesť, že žalovaný 3/ nebol účastníkom adhézneho konania. Pritom žalobcovi 3/ zákon umožňuje uplatnenie náhrady uvedenej škody voči vodičovi motorového vozidla (§ 420 Občianskeho zákonníka), prevádzateľovi motorového vozidla (427 Občianskeho zákonníka) alebo proti poistiteľovi (§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.)., a to voči každému z uvedených subjektov samostatne. Voči poistiteľovi ide o priamy nárok, tento je tak možné uplatniť priamo voči poistiteľovi.
45. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu 3/ voči žalovanému 3/ o zaplatenie sumy 1.417,37 Eur zamietol.
46. Naproti tomu, žaloba žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 1.417,37 Eur je dôvodná. Výška majetkovej škody spočíva v žalobcom 3/ uplatnenej náhrade za náklady na pohreb výške 865,98 Eur, za chladenie tela vo výške 9,41 Eur, potraviny na smútočný kar vo výške 85,23 Eur, živú hudbu vo výške 130,-Eur, prenájom miestnosti v KD a prenájom hrobového miesta spolu vo výške 57,73 Eur, aranžmán miestnosti a stolov na smútočnom kare vo výške 3,90,-Eur, nákup oblečenia do rakvy vo výške 15,90 Eur, nákup koláčikov na kar vo výške 7,88 Eur, nákup smútočného oblečenia v sume 60,39 Eur, nákup smútočného oblečenia v OD Tesco Piešťany v sume 98,33 Eur, 29,50 Eur a 14,-Eur, v KIK Piešťany v sume 21,04 Eur, nákup ďalších potravín v OD Coop Jednota na kar vo výške 14,92 Eur, omšové sviečky vo výške 3,16 Eur. Výšku škody preukázal žalobca dôkazmi, predloženými v predmetnom trestnom konaní a to faktúry č. 2012/076 zo dňa 31.12.2012 na sumu 865,98 Eur (náklady pohrebnej služby), vyúčtovania chladenia tela zo dňa 27.12.2012 na sumu 9,41 Eur, vrátane pokladničného príjmového dokladu, pokladničného dokladu Mäso-údeniny Jozef Budiač zo dňa 27.12.2012 na sumu 85,23 Eur (potraviny na kar), potvrdenky č. 0364630 zo dňa 31.12.2012 na sumu 57,73 Eur (prenájom kultúrneho domu, hrobového miesta), príjmového pokladničného dokladu č. 0073871 zo dňa 28.12.2012 na sumu 130,-Eur (hudba na pohrebe), pokladničného dokladu KIK textil s.r.o. zo dňa 22.12.2012 na sumu 60,39 Eur(smútočné oblečenie), pokladničného dokladu Gevis s.r.o. zo dňa 28.12.2012 na sumu 7,88 Eur (čajové pečivo), pokladničného dokladu - Eva Augustínová zo dňa 28.12.2012 na sumu 3,16 Eur (omšová sviečka), pokladničného dokladu TESCO Stores SR a.s. zo dňa 27.12.2012 na sumu 98,33 Eur (smútočné oblečenie, potraviny na kar), pokladničného dokladu COOP Jednota Trenčín spotr. družstvo zo dňa 27.12.2012 na sumu 14,92 Eur (potraviny na kar), pokladničného dokladu KIK Textil s.r.o. zo dňa 22.12.2012 na sumu 21,04 Eur (smútočné oblečenie) a pokladničného dokladu TESCO Stores SRa.s. zo dňa 22.12.2012 na sumu 29,50 Eur a zo dňa 22.12.2012 na sumu 14,- Eur (smútočné oblečenie). Výšku týchto nákladov žalovaný 1/ a 2/ v konečnom dôsledku ani nenamietali a preto ju mal súd za nespornú.
47. Z vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 1.417,37 Eur, a to spoločne a nerozdielne.
48. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 49. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 50. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 51. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom 3/ v časti o zaplatenie sumy 1.400,- Eur (titulom náhrady majetkovej škody) súd konanie v tejto časti podľa § 145 CSP zastavil.
52. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
53. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Súd priznal žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ plnú náhradu trov konania i keď boli čiastočne neúspešní, pretože výška nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu a čo do základu bola žaloba podaná dôvodne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu (dvojmo).
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.
V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).