Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-742-2018.pdf
PDF · 78.13 KB
Case nature
Subarea
13Ek/742/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 885 459, proti povinnému Y. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX J., o vymoženie 26,49 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/742/2018 zo dňa 06. 06. 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25. 04. 2018 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia sumy 26,49 Eur s príslušenstvom na základe rozhodnutia Okresného súdu Skalica č. k. 5C/598/2015-49 zo dňa 19. 10. 2017. 2. V návrhu na vykonanie exekúcie v spojení s opravou vád návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 48,29 Eur vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 31,79 Eur. V odôvodnení trov v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že trovy právneho zastúpenia sú vyčíslené za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a podanie návrhu na súd vo výške 2 x 8,30 Eur + režijný paušál 2 x 9,21 Eur + 20 % DPH; v odôvodnení trov v oprave vád návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že nárok na náhradu trov exekučného konania za trovy právneho zastúpenia do podania návrhu bol vypočítaný ako suma 26,49 Eur predstavujúca trovy právneho zastúpenia vo výške vymáhaného nároku + 20 % DPH. 3. Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 13Ek/742/2018 zo dňa 06. 06. 2018 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie vo výške 5,30 Eur zamietol. Svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4, § 195, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199d ods. 1 a § 199e Exekučného poriadku odôvodnil tým, že preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a jeho prílohy vrátane správnosti vyčíslenia trov oprávneného v exekučnom konaní uplatnených v návrhu na vykonanie exekúcie a zistil, že výpočet trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie je nesprávny a je v rozpore s Exekučným poriadkom. Po preskúmaní trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vyčíslených právnym zástupcom oprávneného v časti F) elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie „Trovy exekúcie - oprávnení“ konštatoval, že trovy právneho zastúpenia sú síce vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, avšak rozpore s ustanovením § 199e druhej vety za bodkočiarkou Exekučného poriadku. Keďže oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na vymoženie práva na peňažné plnenie (t. j. pohľadávky vo výške 26,49 Eur), oprávnenému patrí náhrada trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie t. j. 26,49 Eur, a teda z tohto dôvodu mu náhrada trov exekúcie prevyšujúca sumu 26,49 Eur neprislúcha. Nakoľko oprávnený si v opravnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške
31,79 Eur, je tento nárok oprávneného v časti sumy 5,30 Eur (31,79 Eur - 26,49 Eur) uplatnený v rozpore s Exekučným poriadkom. Vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 199e Exekučného poriadku trovy právneho zastúpenia maximálne vo výške vymáhaného nároku sú vrátane DPH, teda nie je možné si uplatniť trovy právneho zastúpenia nad rámec vymáhaného nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného s Exekučným poriadkom, preto návrh na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 5,30 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol. 4. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že podľa jeho názoru sa ustanovenie § 199e Exekučného poriadku týka trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní bez DPH a nezohľadňuje ani náhradu súdneho poplatku. Pokiaľ by mal zákonodarca zámer, aby išlo o sumu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní aj s DPH, túto skutočnosť by uviedol v predmetnom ustanovení. Oprávnený považuje za zrejme nespravodlivý takýto výklad ustanovenia § 199e Exekučného poriadku, nakoľko by došlo k zrejmej nerovnováhe medzi právnymi zástupcami, ktorí sú a ktorí nie sú platcami DPH. Právny zástupca, ktorý je platcom DPH, by tak bol v znevýhodnenom postavení, nakoľko by si mohol oprávnený v exekučnom konaní uplatniť len nárok na trovy právneho zastúpenia bez DPH, avšak DPH by z vymožených trov právneho zastúpenia napriek tomu musel zaplatiť. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Podľa § 202 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov / ďalej len „Exekučný poriadok“/, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 7. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „C. s. p.“/, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 9. Podľa § 248 C. s. p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 10. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 12. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 13. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 14. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 15. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov /ďalej len „vyhláška“/, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 16. Po preskúmaní obsahu spisu sa sudca stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka.
17. Súd nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku k veci uvádza, že keďže v danej veci ide o vymoženie práva na peňažné plnenie, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má oprávnený do začatia exekúcie voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie, a to v rozsahu uvedenom v poverení na vykonanie exekúcie. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie skúmajúc podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora je preto súd povinný posúdiť i súlad vyčíslených trov exekúcie oprávneného s vyššie citovanými ustanoveniami. Vzhľadom na zákonné zmocnenie obsiahnuté v ustanovení § 199e Exekučného poriadku bližšiu špecifikáciu týkajúcu sa trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní stanovujú príslušné ustanovenia vyhlášky, v zmysle ktorých tieto pozostávajú z odmeny (druhá časť vyhlášky) a hotových výdavkov a náhrady za stratu času (tretia časť vyhlášky), pričom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky sa odmena a náhrady zvyšujú o DPH, ak je advokát jej platiteľom. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že DPH je súčasťou trov právneho zastúpenia ako jedna z jej zložiek. Na podporu uvedeného argumentu súd uvádza, že súdy vo výrokových častiach rozhodnutí uvádzajú výšku náhrady trov právneho zastúpenia vrátane DPH ako jednej zo zložiek trov právneho zastúpenia. 18. K argumentácii oprávneného uvedenej v sťažnosti vo vzťahu k výkladu vyššie citovaného ustanovenia § 199e Exekučného poriadku súd konštatuje, že citované ustanovenie bolo do Exekučného poriadku zakotvené v prospech povinného (viď dôvodová správa k zákonu č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), preto sa súd nestotožnil s výkladom oprávneného, ktorý je naopak v neprospech povinného. Takýmto výkladom by v prípade totožnej vymáhanej sumy došlo k znevýhodneniu povinného, voči ktorému bol podaný návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý je platcom DPH, oproti povinnému, voči ktorému bol podaný návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý nie je platcom DPH. Účelom predmetného ustanovenia je, aby súdny exekútor na základe poverenia na vykonanie exekúcie od povinného na trovy právneho zastúpenia nevymohol viac, ako je suma vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie (súd taktiež neskúma, či vymáhaný nárok je vrátane DPH), a to vrátane všetkých zložiek trov právneho zastúpenia. Pripočítaním DPH k zákonodarcom ustanovenej limitácii maximálnej výšky trov právneho zastúpenia by pritom podľa názoru súdu došlo k popretiu účelu citovaného ustanovenia. 19. Súd navyše zdôrazňuje, že v prípade náhrady trov konania ide o nárok oprávneného ako subjektu, ktorý sám uskutočňuje výber právneho zástupcu. Je na oprávnenom, ktorý má možnosť výberu, či na zastupovanie splnomocní právneho zástupcu, ktorý je platcom DPH alebo naopak, ktorý platcom DPH nie je, kým povinný v tomto prípade znáša následky tohto výberu v podobe vymoženia náhrady trov oprávneného. Výber právneho zástupcu oprávneným preto nemôže byť na ťarchu povinného. Súd ďalej uvádza, že povinný nemá povinnosť znášať všetky výdavky na trovy právneho zastúpenia, ktoré zaplatil oprávnený právnemu zástupcovi na základe zmluvného vzťahu s ním (zmluvná odmena podľa § 2 a nasl. vyhlášky), ale iba náhradu tých, s náhradou ktorých počítajú vyššie citované ustanovenia. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti oprávneného taktiež ustanovenie § 199b ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého oprávnený v exekučnom konaní platí trovy, ktoré mu vzniknú a trovy svojho zástupcu. Nemožno preto uvažovať o nerovnováhe právnych zástupcov podľa toho, či sú alebo nie sú platcami DPH. 20. Vo vzťahu k tvrdeniu oprávneného, že ustanovenie § 199e Exekučného poriadku nezohľadňuje ani náhradu súdneho poplatku, sa súd stotožnil s oprávneným, nakoľko predmetné ustanovenie v druhej vete pojednáva výlučne o nároku oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia. 21. Na základe uvedeného sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne postupoval, keď návrh na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol. Oprávnený v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia. Preto sudca o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/742/2018 zo dňa 06. 06. 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že túto v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.