Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/57/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 17. júla 2018 prejednal odvolania podané prokurátorom a obžalovaným O. W., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 1T/49/2018-378 zo dňa 16.5.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora a obžalovaného O. W. z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 1T/49/2018-378 zo 16.5.2018, bol obžalovaný O. W. uznaný vinným, že:

„1/ dňa 01. 12. 2017 asi o 17:50 h, vošiel do predajne potravín COOP Jednota, ktorá sa nachádza pri Obecnom úrade v obci Vysoká nad Kysucou, okres Čadca, pričom mal tvár zamaskovanú tmavou šatkou a kapucňou mikiny, pristúpil k pracovníčke predajne X. T., ktorá sa práve nachádzala pri obslužnej pokladni prvej zľava, namieril jej na hlavu krátku guľovú zbraň čiernej farby, nezisteného typu, ktorú vytiahol z vrecka mikiny, a krikom ju vyzýval slovami: „To je prepad, daj mi peniaze!", keď mu ich nedávala, opätovne kričal a stále na ňu mieril zbraňou so slovami: „Kurva, povedal som Ti, daj tie peniaze, lebo Ťa zastrelím", následne pracovníčka otvorila pokladňu a sám si z tejto vzal najmä papierové bankovky, a následne z predajne utiekol, čím spoločnosti COOP Jednota, Čadca s. d., spôsobil škodu v sume 950,- €",

čím spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr .zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému nahradiť poškodenej spoločnosti COOP Jednota Čadca, SD, so sídlom Palárikova 87, Čadca, IČO: 00 168 947, škodu v sume 950,- €. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú X. T. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. obžalovaný O. W. bol označeným rozsudkom oslobodený spod skutku v bode 1/ obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca zo dňa 10.4.2018, sp.zn. Pv 786/17/5502 pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

„2/ dňa 24.11.2017 asi o 17:04 h, vošiel do predajne potravín ALFA na ul. Palárikovej 2658, v Čadci, pričom mal tvár zamaskovanú tmavou šatkou a šiltovkou, prešiel ku pultu pokladne, za ktorým sedela predavačka Y. L., oslovil ju slovami: „Navaľ peniaze", na čo mu odvetila, že nič mu nedá, následne pristúpil do bezprostrednej blízkosti predavačky, v ľavej ruke držal kuchynský nôž s dĺžkou čepele asi 30 cm, ktorým hrozil, na čo predavačka z pokladne vybrala papierové bankovky z vrchnej časti pokladne,

na čo skríkol, že: „Všetky", následne predavačka odložila vrchnú časť zásuvky pokladne a z pod tejto vytiahla ďalšie bankovky, ktoré mu podala do ruky v celkovej sume 1.065,- €, a následne z predajne utiekol, čím majiteľovi predajne Y. W. spôsobil škodu v sume 1.065,- €",

právne kvalifikovaný obžalobou ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. (§ 138 písm. a/ Tr. zák.), lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného Y. W. - SOF, IČO: 10845178, Čadca - Podzávoz 985, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16.5.2018 (č.l. 368-375) vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že podáva odvolanie v neprospech obžalovaného v prípade prvého výroku, čo do výšky trestu, v prípade druhého výroku, čo do výroku o nevine. Obžalovaný zahlásil odvolanie voči odcudzujúcemu výroku.

Dňa 7.6.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, ktorý predložil nasledovné odvolacie argumenty:

„Rozsudkom Okresného súdu Čadca číslo konania 1T/49/2018 zo dňa 16.5.2018, bol obžalovaný O. W., nar. XX.X.XXXX, uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona (skutok z 1.12.2017) a zároveň podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona (skutok z 24.11.2018), na tých skutkových základoch, aké sú uvedený vo výrokových častiach napadnutého rozsudku. Intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní podal voči rozsudku, ústne do zápisnice odvolanie. Odpis rozsudku bol prokuratúre doručený dňa 6.6.2018. I. k odsudzujúcej časti rozsudku V tejto časti sa plne stotožňujem so skutkovými zisteniami súdu a s výrokom u vine, tak ako ich súd ustálil v rozsudku, avšak nestotožňujem sa s výškou uloženého trestu, len na dolnej hranici vo výmere 7 rokov. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil, pričom sa možno stotožniť s vymedzením trestnej sadzby, avšak nemožno sa stotožniť s argumentáciou, že trest uložený na dolnej hranici sadzby, považuje za dostatočný z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaný od počiatku, počas prípravného konania, aj počas konania pred súdom neustále popieral spáchanie skutku, dokonca menil výpovede zásadným spôsobom, kde dokonca sa snažil vyvolať dojem a náznaky, že skutok spáchala iná, jemu známa osoba, čo však bolo dokazovaním vylúčené. Mám za to, že tento jeho nekritický postoj k vlastnej, preukázanej, trestnej činnosti, neváhajúc označiť za páchateľa, aj keď nepriamo, inú osobu, v spojení s uložením minimálne možného trestu na dolnej hranici trestnej sadzby, nedostatočne odráža hľadisko individuálnej, ale aj generálnej prevencie a že je potrebné obžalovanému uložiť trest vyšší. Navrhujem, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v odsudzujúcej časti, vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody v minimálnej výmere 8 rokov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. II. k oslobodzujúcej časti rozsudku V tejto časti sa možno so závermi súdu stotožniť len čiastočne. Je pravdou, že neexistujú priame dôkazy, avšak existujú nepriame dôkazy, čiastočne aj spomenuté v odôvodnení rozsudku zaoberajúcej sa zhodnotením oslobodzujúcej časti rozsudku (i keď súd v odôvodnení tvrdí, že neexistujú) a to v spojení z dôkazmi ku skutku, za ktorý bol obžalovaný odsúdený. Je pri porovnaní oboch skutkov potrebné poukázať na totožný modus operandi a to čas pred uzavretím prevádzok s predpokladom väčšieho množstva hotovosti, pristúpenie k predavačke pri pokladni, zhodný spôsob maskovania, použitie zbrane (v tomto rozdielnej, ale predsa zbrane, kde strelná zbraň bola preukázateľne zabezpečená v období medzi dvoma skutkami), ale aj zhodný typ postavy, blízka časová a miestna súvislosť medzi skutkami, finančné problémy, problémy s bývaním a náhle nadobudnutie väčšej hotovosti po skutku a ďalšie podobnosti. Mám za to, že hore uvedené skutočnosti, vo svojom celku dostatočne preukazujú spáchanie skutku obžalovaným, pričom súd tieto v rozsudku dostatočne nevyhodnotil a nevysporiadal sa s nimi. Navrhujem, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu, v oslobodzujúcej časti a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie".

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie obžalovaného O.a W. a jeho obhajcu k odôvodneniu odvolania prokurátora.

Predložený súdny spis súdom prvého stupňa neobsahoval odôvodnenie odvolania, ktoré podal obžalovaný O. W. do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku. Po tomto zistení predložil obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odôvodnenie z 19.6.2018 odvolania v písomnej forme, pričom z ďalších predložených listín (č.l. 450) vyplýva, že písomné dôvody odvolania boli súdom prvého stupňa prijaté 19.6.2018 o 11.47 h. V písomnom odôvodnení odvolania obhajca obžalovaného predložil nasledovné odvolacie argumenty:

„Podľa zabezpečenej fotodokumentácie a DVD, osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 308SW bielej farby bolo zaparkované dňa 01.12.2017 o 17:11:59 hod. pri Obecnom úrade Vysoká nad Kysucou, z ktorého vystúpila osoba o 17:12.02 hod., ktorej totožnosť nie je možné identifikovať. Následne táto osoba - muž, ktorý mal oblečenú čiernu mikinu s kapucňou na hlave a čiernou šatkou cez spodnú časť tváre s čierno-sivými teplákmi s neidentifikovateľným nápisom na ľavej nohe vchádza do Predajne Jednota Vysoká nad Kysucou, pristupuje k predavačke a následne vytiahne krátku zbraň, ktorú namieri na predavačku. Predavačka otvorí pokladňu, z ktorej muž vyťahuje bankovky a následne z predajne uteká preč. Vo veci vypovedala v prípravnom konaní dňa 08.12.2017 napadnutá predavačka predajne Jednota - svedkyňa X. T., ktorá okrem iného, pokiaľ ide o opis páchateľa uviedla, že tomuto bolo vidieť len oči, cez tvár mal zahalenú čiernu šatku a na hlave mal čiapku pod kapucňou. Po odstupe času, vzhľadom na to, že mala silný stres, nevedela aké mal presne oči, uvádzala, že mal úplne tmavé, ale mohla sa zmýliť, lebo mu do tých očí nebolo vidieť. Na pojednávaní súdu svedkyňa T. dňa 16.05.2018 v rozpore so svojou výpoveďou z prípravného konania vypovedala, že obžalovaného ako páchateľa poznala v čase spáchania skutku podľa očí. Na otázku obhajcu, či ide o farbu očí alebo iné poznávacie kritérium svedkyňa uviedla, že páchateľ mal prenikavý pohľad, na ktorý nikdy nezabudne a keď sa s obžalovaným stretla na polícii, spoznala ho podľa prenikavého pohľadu. K tomu dodávame, že uvedená svedkyňa v prípravnom konaní odmietla konfrontáciu s obvineným. Čo sa týka svedeckých výpovedí svedkýň T. I. a R. J., zamestnankýň Reštaurácie Melocík v obci Kolárovice, tieto potvrdili, že obžalovaný prvýkrát prišiel do reštaurácie dňa 01.12.2018 v čase okolo 16.00 - 17.00 hod., objednal si kávu alebo čaj a až za polhodinu odišiel. Ako vyplýva z výpovede svedkyne R. J. zo dňa 17.01.2018, druhýkrát prišiel tento muž do Reštaurácie Melocík o 18.05 hod., kedy sa svedkyňa pozrela na hodinky, nakoľko tento muž chcel cestovať do Žiliny taxíkom alebo autobusom. Podľa výpovedi svedkýň zo daň 17.01.2018 tento muž mal oblečený nejaký pulóver tmavej farby, mal tmavé nohavice, na hlave mal čiapku, nebol ničím výrazný. Toto oblečenie mal na sebe aj prvýkrát, keď prišiel do Reštaurácie Melocík v čase o 16.00-17.00 hod., čo potvrdili svedkyne vo svojich svedeckých výpovediach dňa 16.05.2018 na pojednávaní súdu, k oblečeniu obžalovaného sa až bližšie nevedeli vyjadriť. V súvislosti s výpoveďami svedkýň T. I. a R. J. poznamenávame, že predmetný skutok bol spáchaný dňa 01.12.2017 v čase o 17.50 hod. v Predajni COOP Jednota vo Vysokej nad Kysucou. Páchateľ po spáchaní skutku opustil predajňu a podľa kamerových záznamov voľným krokom došiel k zaparkovanému vozidlu zn. Peugeot 308SW bielej farby a odišiel smerom na obec Makov v čase o 18.00 hod. Z výpovede svedkyne O. Z. zo dňa 25.01.2018 vyplýva, že dňa 01.12.2017 v čase o 17.40 hod. zistila, že nejaké vozidlo bielej alebo bledej farby podozrivo parkuje na parkovisku natočené k ceste a svietilo slabšími svetlami, asi parkovacími, do vozidla nebolo vidieť. Keď svedkyňa prichádzala na to parkovisko k svojmu vozidlu okolo 18.00 hod., toto biele vozidlo naraz vyštartovalo smerom na Makov. Ako ďalej svedkyňa uviedla, za čas od 17.40 hod., kedy zaregistrovala vozidlo, až do 18.00 hod., kedy toto biele vozidlo odchádzalo, si nevšimla, že by do tohto vozidla niekto prichádzal alebo odchádzal. Vozidlo bolo za celý čas slabo zasvietené a asi bolo aj naštartované, pretože svedkyňa pri príchode na parkovisko nepočula toto vozidlo štartovať. Z času spáchania skutku o 17.50 hod. a odchodu vozidla z obce Vysoká nad Kysucou o 18.00 hod. je absolútne nereálne, aby sa obžalovaný O. W. dostavil o 18.05 hod. do Reštaurácie Melocík nachádzajúcej sa v obcí Kolárovice, a to vzhľadom k vzdialenosti medzi uvedenými obcami a zimnými podmienkami sťaženými zjazdnosťou cestnej komunikácie, za ktorých je predpoklad prekonania tejto vzdialenosti minimálne 15-20 minút. V prospech obžalovaného nasvedčujú aj výpovede svedkýň T. I. a R. J. - zamestnankýň Reštaurácie Melocík, ktoré potvrdili, že obžalovaný mal pri návšteve reštaurácie Melocík v oboch prípadoch rovnaké

oblečenie, ktoré sa nezhodovalo s popisom oblečenia páchateľa skutku v predajni Jednota v obci Vysoká nad Kysucou, nakoľko obžalovaný mal na sebe za celý tento čas oblečené maskáčové nohavice. Podľa predloženej fotodokumentácie v prípravnom konaní a výpovede svedkyne T., páchateľ mal na sebe bundu alebo mikinu tmavej farby - čiernej a tepláky, pričom vrchná časť je sivej farby a od kolien nôh sú tmavej farby, pravdepodobne čiernej alebo tmavomodrej, na jednej nohe bol nejaký nápis. Podľa právneho názoru súdu je vina obžalovaného preukázaná aj tým, že si zadovážil aj zbraň, ktorú použil na spáchanie trestného činu, použitím motorového vozidla zn. Peugeot 308SW a tiež skutočnosťou, že mal pri sebe väčší obnos peňazí, ktoré použil vo výherných automatoch a tiež dal svedkyni Y. R. väčšiu sumu peňazí. Z takéhoto skutkového stavu súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal a obžalovaný ho spáchal. II. S právnym záverom súdu o jednoznačnom preukázaní viny obžalovaného na spáchaní skutku obžalovaným, sa nestotožňujeme. V danej veci neexistuje žiadny priamy dôkaz nasvedčujúci o vine obžalovaného, o ktorej rozhodol súd len na základe nepriamych dôkazov, ktoré vyhodnotil v neprospech obžalovaného. Z fotodokumentácie zabezpečenej vyšetrovacími orgánmi v prípravnom konaní, nieje preukázané, že osoba, ktorá sa dňa 01.12.2017 v čase po 17.00 hod. pohybovala po obci Vysoká nad Kysucou a následne vošla do predajne COOP Jednota, je obžalovaný O. W.. Napadnutá pracovníčka predajne X. T. výpoveďou v prípravnom konaní potvrdila, že páchateľa nespoznala, nakoľko mal cez tvár previazanú šatku a bolo mu vidieť len oči. Na pojednávaní súdu v tejto časti už účelovo uvádzala, že páchateľa opoznala podľa prenikavého pohľadu jeho očí, čo je reálne nepochopiteľné a nevysvetliteľné tvrdenie, v rozpore s poznávacou schopnosťou „prenikavosti očí" u akejkoľvek osoby. Čo sa týka oblečenia páchateľa, svedkyňa T. vo svojich výpovediach uviedla, že páchateľ mal oblečenú tmavú mikinu, cez tvár mal šatku, oblečené mai nohavice tmavej farby, ktoré boli na vrchu kolien šedé, s nejakým nápisom na jednej nohe. Tento popis sa zhoduje s fotodokumentáciou osoby páchateľa v čase skutku. Je preukázané výpoveďami pracovníčok Reštaurácie Melocík, že osoba, ktorá prišla do tejto reštaurácie dňa 01.12.2017 v čase okolo 16.30 hod. mala na sebe nejaké tmavé nohavice (maskáče) a toto oblečenie mala uvedená osoba aj opätovne pri príchode do Reštaurácie Melocík o 18.05 hod. Pokiaľ súd kvalifikoval skutok ako spáchaný so zbraňou, teda závažnejším spôsobom konania, nakoľko podľa výroku rozsudku obžalovaný namieril na pracovníčku predajne X. T. „krátku guľovú zbraň čiernej farby", nie je zrejmé z akého skutkového zistenia dospel súd k tomuto záveru. Poukazujeme na výpoveď svedkyne X. T. zo dňa 08.12.2017, ktorá ohľadne zbrane, ktorú mal páchateľ voči nej použiť, uviedla: „Neviem, či to bola kovová alebo plastová zbraň. Neviem, či to bola ozajstná zbraň alebo len atrapa, napodobenina." Keďže svedkyňa nie je odborne znalá v oblasti zbraní, výrok napadnutého rozsudku v tom, že obžalovaný namieril na jej hlavu krátku guľovú zbraň (prevzaté z výroku o vznesení obvinenia), toto tvrdenie nevychádza z výpovede svedkyne, ale je indíciou orgánov činných v trestnom konaní, vychádzajúcou z toho, že obž. W. v novembri 2017 zakúpil plynovú pištoľ a túto krátku guľovú zbraň zrejme aj použil v predajni COOP Jednota vo Vysokej nad Kysucou dňa 01.12.2017. Medzi nepriame dôkazy aplikované súdom patrí aj tvrdenie, že páchateľ používal dňa 01.12.2017 na príchod a odchod z predajne Jednota vo Vysokej nad Kysucou osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 308SW, ku ktorému tvrdeniu opätovne zdôrazňujem, že z fotodokumentácie skutku nie je preukázané použitie tohto vozidla obžalovaným. Pokiaľ súd medzi nepriame dôkazy uvádza aj existenciu väčšej sumy peňazí u obžalovaného, ktorou disponoval na automatoch v Herni VIX v Kysuckom Novom Meste, ide len o indíciu takéhoto dôkazu založenú na tom, že tieto pochádzali z lúpeže v predajni COOP Jednota v obci Vysoká nad Kysucou, čo nie je žiadnym spôsobom preukázané. Rovnako ako z kamerového záznamu z Herne VIX nie je zrejmé, akým väčším obnosom peňazí obžalovaný disponoval. Rozhodnutie súdu o vine a treste obžalovaného nevychádza z jednoznačne zisteného a bezpečne preukázaného skutkového stavu. Je založené na nepriamych dôkazoch nasvedčujúcich len indície a pravdepodobnosť spáchania skutku obžalovaným založených na tom, že vozidlo, ktoré bolo použité na spáchanie skutku mal v užívaní obžalovaný. Podľa súdnej praxe, možno oprieť výrok o vine o nepriame dôkazy len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré sú v príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti tak, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných záverov. Nepriame dôkazy vedúce k dôvodnému podozreniu voči

obžalovanému, nevylučujúce reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť i iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaného a prichádza do úvahy použitie zásady „in dubio pro reo", teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Pokiaľ súd v rozsudku v súvislosti s výrokom o vine poukazoval, že obžalovaný celý čas popieral svoju vinu, označoval iných páchateľov a iné skutočnosti, ktorej obhajobe súd neveril, poukazujeme na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej nemožno vyvodzovať vinu obvineného zo spôsobu jeho obhajoby, resp. z toho, že vypovedá nepravdivo, alebo popiera určité skutočnosti. Takýto postup súdu znamená potlačenie práva na obhajobu a práva obvineného brániť sa spôsobom, aký uzná za vhodný, čo je zo strany súdu v rozpore s prezumpciou neviny a s vyhľadávaciu zásadou uvedenou v § 2 ods. 10 Tr. por. Vychádzajúc z dôvodov uvedených v odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie sme názoru, že dôkazy, na základe ktorých súd rozhodol o vine a treste obžalovaného vychádzajú len z indícii nasvedčujúcich len dôvodnému podozreniu o spáchaní skutku, avšak sami o sebe jednoznačne a bezpečne nepreukazujú jediný záver o tom, že skutku sa dopustil obžalovaný. Navrhujeme preto, aby odvolací súd po preskúmaní veci zmenil napadnutý Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 1T/49/2018-378 zo dňa 16.5.2018 a rozhodoval tak, že obžalovaný O. W. sa spod obžaloby pre skutok podľa § 188 ods. 1), 2) písm. c) Tr. zák. oslobodzuje, nakoľko nebol preukázané, že skutok spáchal obžalovaný".

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol, aby krajský súd vyhovel odvolaniu a zrušil napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa s tým, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zrušenú časť oslobodzujúceho výroku navrhuje vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného navrhol odvolaniu obžalovaného vyhovieť vzhľadom k tomu, že nie je jednoznačne preukázané, že sa dopustil skutku, a preto navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť. Obžalovaný uviedol, že sa odvoláva voči všetkému. Stotožňuje sa s tým, čo povedal jeho právny zástupca.

Krajský súd ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora boli podané včas, v lehote stanovenej § 319 Tr. por., odvolanie prokurátora je odvolaním podaným oprávnenou osobou v zmysle § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por. a bolo podané v neprospech obžalovaného, odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou v zmysle § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obsahy odvolaní obžalovaného a prokurátora spĺňajú náležitosti stanovené § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Krajský súd zároveň zistil, že nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného a prokurátora.

I.

K odvolaniu obžalovaného O. W..

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu - skutok z 1.12.2017 (zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný O. W. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami skutkovými a právnymi sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na odvolacom súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Krajský súd nespochybňuje fakt, že pri skutku, z ktorého bol obžalovaný Ľ. W. uznaný vinným, nebol obstaraný priamy usvedčujúci dôkaz. Nepriame dôkazy v súhrne tak, ako ich identifikoval okresný súd, na seba nadväzujú, navzájom sa dopĺňajú a v konečnom dôsledku tvoria ucelenú reťaz, ktorá vylučuje iný záver, ako je vina obžalovaného.

Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že v podstate obžalovaný spolu s obhajcom len opakujú svoju obhajobu použitú v trestnom konaní a odvolanie obžalovaného zodpovedá v podstate obsahu záverečnej reči obhajcu obžalovaného tak, ako je protokolovaná v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo 16.5.2018 (č.l. 374-375 súdneho spisu). Krajský súd zastáva názor, že masa dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku v danom prípade vylučuje aplikáciu procesného pravidla in dubio pro reo, ktoré vychádza z ústavnej zásady prezumpcie neviny.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti (§ 317 ods. 2 Tr. por.). Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pričom z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento si zadovážil dostatočný skutkový podklad k rozhodnutiu o druhu a výmere trestu obžalovanému O. W. pri správnom zistení jednej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) bez zistenia priťažujúcich okolností. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj aplikácia ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný O. W. svoju vlastne bližšie nešpecifikovanú výhradu k uloženému trestu vyslovil tým, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorým ho uznal za vinného súd prvého stupňa. Jeho argumentáciu smerujúcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vine odvolací súd neuznal a logicky potom nemohol považovať za dôvodné jeho odvolanie proti výroku o treste, ktoré podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16.5.2018 (č.l. 375 súdneho spisu). Výhrady k uloženému trestu z hľadiska jeho druhu a výmery neobsahuje ani písomné odôvodnenie obžalovaného podané prostredníctvom jeho obhajcu (č.l. 449-452 súdneho spisu).

Z odvolania obžalovaného nie sú zistiteľné žiadne výhrady proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenej strane COOP Jednota Čadca, s.d., Čadca, škodu vo výške 950,- Eur. Po vykonaní prieskumu tohto výroku a konania ktoré mu predchádzalo krajský súd nezistil žiaden dôvod na zrušenie alebo zmenu tohto výroku o náhrade škody rozsudku súdu prvého stupňa.

II.

K odvolaniu prokurátora proti výroku o treste.

V súvislosti s odvolaním prokurátora proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že prokurátor namieta neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody, ktorý považuje za neprimerane nízky.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd si neosvojil dôvody odvolania prokurátora proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol uložený obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pretože dospel k záveru, že tento trest zodpovedá stavu veci a zákonu a považuje ho vzhľadom na okolnosti veci, skutkové a právne, za spravodlivý.

K odvolacím argumentom prokurátora považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že právo obvineného na spravodlivý proces a na obhajobu v trestnom konaní je garantované Ústavou SR (najmä čl. 50) a v podrobnostiach vyjadrené v podústavnej norme (). Toto právo je rozmanité a tvorí ho napríklad právo nevypovedať (čl. 50 ods. 4 Ústavy SR), právo nepriznať sa, právo neobviňovať seba samého a pod. Využitie práv poskytnutých Ústavou SR a podústavnými normami nesmie byť kvalifikované ako priťažujúca okolnosť, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu o druhu a výmere trestu. Hmotné právo (§ 37 Tr. zák.) takú priťažujúcu okolnosť nepozná, a to, že obvinený nevyužije možnosť poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. k-n Tr. zák.) je jeho slobodným rozhodnutím.

III.

K odvolaniu prokurátora proti oslobodzujúcemu výroku rozsudku okresného súdu.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, ale že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany konania mohli účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

V okolnostiach prípadu odvolací súd netrpí žiadnymi ilúziami, či predstavami o tom, aký bol objektívny a skutočný faktický skutkový stav celého deja v inkriminovanú dobu na inkriminovanom mieste, avšak na základe vykonaného dokazovania v súlade so všetkými zásadami a pravidlami trestného konania nebol v prípade obžalovaného O. W. zabezpečený dostatočný počet, resp. množstvo, či množina a kvalita adekvátnych hodnoverných dôkazov, ktoré by umožnili v súlade s platnou právnou úpravou konštatovať, resp. rozhodnúť o vine tohto obžalovaného bez toho, aby takéto rozhodnutie nevzbudilo pochybnosti o tom, že obžalovaný je páchateľom súdeného skutku.

Existuje veľmi silné podozrenie, že obžalovaný je páchateľom žalovaného skutku (zo dňa 24.11.2017), chýba však rozumná istota, ktorá vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom, že obžalovaný je páchateľ žalovaného skutku a vylučuje existenciu justičného omylu.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa vykonal procesne účinným spôsobom všetky dostupné dôkazy a niet rozumnej nádeje na zistenie nových skutkových okolností, a preto krajský súd rozhodol sám na podklade dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa procesne účinným spôsobom.

Krajský súd aplikoval procesné pravidlo „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktoré vyplýva z ústavnej zásady prezumpcie neviny (čl. 50 ods. 2 Ústavy SR). Princíp prezumpcie neviny v trestnom konaní vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie konkrétne dôkazné bremeno; ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obvineného, resp. obžalovaného, ale naopak, treba ich vyložiť v ich prospech. Pravidlá trestného konania sú preto primárne zamerané na zistenie a potvrdenie toho, či je to skutočne obvinený (obžalovaný), ktorý je vinný zo zakázaného konania. Z princípu prezumpcie neviny vyplýva pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého ak nie je v dôkaznom konaní dosiahnutá praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t. j. ak sú prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho dôkazu, je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obvineného. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nie je totiž spôsobilý vytvoriť zákonný predpoklad pre odsudzujúci rozsudok.

Krajský súd v neposlednom rade konštatuje, že z písomných dôvodov odvolania prokurátora a ani z prejavu intervenujúceho prokurátora na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom nevyplývajú žiadne nové okolnosti, ktoré by mali byť predmetom nového konania pred súdom prvého stupňa, vyhodnotenie ktorých by bolo podkladom pre zmenu skutkových a právnych úvah súdu prvého stupňa vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal podľa obžaloby dopustiť obžalovaný O. W. 24.11.2017.

Odvolací súd uzatvára, že preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným a prokurátorom a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd ako súd odvolací odvolanie prokurátora a obžalovaného O. W. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.