Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-37-2015.pdf
PDF · 89.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/37/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným : 1/ Mgr. D. G., bytom X. XXX, 2/ Z. G., bytom X. 9, 3/ Z. S., bytom S., I. 8, o zaplatenie sumy 11.874,70 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Žalovaní v prvom, druhom a treťom rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 344,48 eura s 7,49% úrokom zo sumy 11.300,25 eur od 01.08.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatenia sumy 11.874,70 eura s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 11.300,25 eura a 7,49 % úrokom zo sumy 11.300,25 eura od 01.08.2013 do zaplatenia. Dlžná suma pozostáva zo zostatku stavebného medziúveru a stavebného úveru, ktorý žalovaní prestali splácať. Žalovaný v 1. a 2. rade sú dlžníci a žalovaný v 3. rade je ručiteľ. Žalobca od zmluvy odstúpil.
2.Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené pojednávanie. Súd vo veci rozhodol tak že žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 11.530,22 eura s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 11.300,25 eura od 01.08.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku ohľadne úrokov po zosplatnení žalobu zamietol, poukázal na § 52 a nasledujúce O.z., teda, že dojednanie o platení úrokov po zosplatení dlhu je neplatné pretože nebolo vyslovene dojednané. Okresný súd mal tiež za to, že s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 54/2007 nemá žalobca nárok na úrok po zosplatnení dlhu. Krajský súd v Nitre v zamietajúcej časti rozhodnutie Okresného súdu zrušil, keď nemal za dostatočné zdôvodnené prečo Okresný súd považoval dojednanie o platení úrokov za neplatné. Mal za zo, že žalobca má nárok na úrok aj po zosplatnení dlhu.
3.Do prvého rozhodnutia prvostupňový súd zistil tento skutkový a právny stav: Účastníci uzatvorili zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere dňa 26.05.2006. Žalovaný v 1. a 2. rade ako dlžník a žalovaný v 3. rade ako ručiteľ. Žalovaní prestali poskytnutú sumu splácať. Žalobca listom zo dňa 06.02.2013 od zmluvy odstúpil a žiadal úhradu nesplatenej sumy. Odstúpenie nadobudlo účinnosť 05.03.2013. Podaným návrhom sa žalobca od žalovaných domáhal zaplatenia sumy 11.874,70 eura s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 11.300,25 eura a 7,49 % úrokom zo sumy 11.300,25 eura od 01.08.2013 do zaplatenia. Dlžná suma predstavovala istinu vo výške 11.300,25 eura, úroky a úroky z omeškania v sume 574,45 eura za obdobie od 06.03.2013 do 31.07.2013. Z tejto sumy podľa špecifikácie navrhovateľa suma 229,97 eura predstavovala úroky z omeškania a zvyšok úroky. Žalovaný v 2 rade uviedol, že s
žalovanou v 1. rade nežije, ona mala možnosť dlh splatiť. Žalobca trval na tom, že má nárok na úrok až do splatenia dlžnej sumy žalovanými s poukazom na zmluvné dojednanie účastníkov.
4.Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : odvolanie žalobcu z čl. 81-82, uznesenie KS z čl. 102, vyjadrenie žalovanej v prvom rade z čl. 125, vyjadrenie žalobcu z čl. 129 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav :
5.Žalobca listom zo dňa 06.02.2013 od zmluvy odstúpil a žiadal úhradu nesplatenej sumy do 5 dní od písomného odstúpenia.
6.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
7.Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
10.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
13.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17.Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
18.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
19.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20.Podľa § 546 Občianskeho zákona dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
21.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.
22.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.
23.Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
25.Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
26.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004, účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999, účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené, a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté, na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co/236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE/34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co/254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.
27.Označenie zmluvy ako stavebný úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska názvu úverovú zmluvu, ktorá je formálne absolútnym
obchodným vzťahom. Názov však právny charakter zmluvy neurčuje. Dôležitý je obsah zmluvy a postavenie zmluvných strán. Zmluvné vzťahy účastníkov sa mali riadiť zákonom o spotrebiteľských úveroch, Občianskym a Obchodným zákonníkom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalovaní neboli podnikateľom, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z.. Podľa záverečných ustanovení zmluvy sa vzťahy medzi účastníkmi riadia tak Obchodným ako aj Občianskym zákonníkom. Účastníci tak jednoznačne neupravili podľa ktorého zákona sa ich vzťah riadi. Súd tak posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka.
Prvostupňový súd tak vec posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 a nasledujúcich. Súd v prvom rozhodnutí konštatoval, že čl. VII zmluvy nebol vyslovene zmluvnými stranami dojednaní a preto ho považoval za neplatný s poukazom na judikatúru súdov v podobných veciach. Vzhľadom na opakovanú neúčasť strán a to aj žalovaných nebolo možné túto skutočnosť podrobnejšie preukázať. Súd ju musel považovať za nepreskúmateľnú. V zmysle zmluvných dojednaní žalobca postupoval v súlade so zákonom a podľa zmluvy od nej pre neplatenie odstúpil 06.02.2013. Zmluva zanikla k 18.02.2013 kedy bola doručená dlžníkom a ručiteľ bol o tom oboznámený. Je irelevantné že zásielku neprevzal, keď táto bola doručená do jeho sféry dispozície s ňou zaslaním na známu adresu trvalého pobytu, pričom žalovaný v 3 rade nepreukázal, že by sa na uvedenej adrese objektívne nezdržiaval. Následne žalovaným vznikla povinnosť splatiť celý dlh. Prvostupňový súd o pôvodne rozhodol o tom že žalobca nemá po splatnosti nárok na úrok z omeškania. Okrem rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obo 54/2007, možno poukázať aj na rozhodnutia KS v Nitre 9Co 550/2016 zo dňa 11.01.2018, 9Co 160/17 zo dňa 25.01.2018, 25Co 527/15 zo dňa 02.12.2015, 25Co 174/2017 zo dňa 25.04.2018. V tomto konaní je však viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Nitre 7Co/1143/2015 zo dňa 29.09.2017 podľa ktorého sa odvolací súd v senáte ktorí o odvolaní žalobcu rozhodoval s názorom Okresného súdu nestotožnil. Z vykonaného dokazovania nebolo možné konštatovať neplatnosť zmluvných dojednaní strán, k odstúpeniu prišlo v súlade so zmluvnými dojednaniami. Súd tak viazaný právnym názorom odvolacieho súdu žalobcovi priznal úrok aj po splatnosti dlhu a zaviazal žalovaných na uhradenie sumy 344,48 eura, 7,49% úroku zo sumy 11.300,25 eura od 01.08.2013 do zaplatenia. Ohľadne zdôvodnenia poukazuje na odôvodnenie uznesenia krajského súdu. Súd žiadal žalobcu o upresnenie nerozhodnutej časti sporu, žalobca sa však odmietol vyjadriť, súd určil petit podľa obsahu spisu. Ohľadne nerozhodnutej časti žaloby a tomu, že povinné sú tri osoby ktoré nedokladovali svoje pomery súd nevidel dôvod na rozhodnutie o splatení hore uvedenej sumy v splátkach.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania