Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXXX/X, Q., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.12.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02.10.2017 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, § 112 ods. 1, § 259 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) žalobcovi od 13. augusta 2010 zvýšila starobný dôchodok na sumu 226,70 € mesačne. Ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením MPSVaR SR č. 404/2010 Z.z. od 01.01.2011 zvýšila starobný dôchodok na 230,80 € mesačne, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 344/2011 Z.z. zvýšila starobný dôchodok od 01.01.2012 na 238,50 € mesačne, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 329/2012 Z.z. zvýšila starobný dôchodok od 01.01.2013 na 249,70 € mesačne, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 329/2013 Z.z. zvýšila starobný dôchodok od 01.01.2014 na 258,50 € mesačne, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 295/2014 Z.z. zvýšila starobný dôchodok od 01.01.2015 na 263,70 € mesačne, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 283/2015 Z.z. zvýšila starobný dôchodok od 01.01.2016 na 265,60 € mesačne a podľa § 82 a § 293dq a § 293dr ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2017 zvýšila starobný dôchodok na 273,80 € mesačne. V odôvodnení uviedla, že rozsudkom NS SR č. 9So/39/2016 z 28. júna 2017 bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X - I. a č. 430 703 762 0 - II. z 18. mája 2015 o priznaní starobného dôchodku žalobcovi od 13. augusta 2010 v sume 124,50 € mesačne a následných zvýšeniach a o odňatí starobného pomerného dôchodku a vec bola vrátenia Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu je Sociálna poisťovňa povinná opätovne rozhodnúť s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom systéme v I. kategórii funkcií, nakoľko účastník nevykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pretože tento výsluhový dôchodok mu nebol priznaný. Priznaný mu bol príspevok za službu, ktorý sa za výsluhový dôchodok iba považuje. Ďalej bola povinná vykonať prepočet starobného dôchodku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. ku dňu 3. júlu 2003 a vykonať krátenie dôchodku v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, pri zohľadnení výšky príspevku za službu (považovaného za výsluhový príspevok), na ktorú mal nárok ku dňu 3. júla 2003. K takto krátenej sume pripočítať zvýšenie za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok a príslušnú

úpravu podľa zákona č. 306/2002 Z.z. ako aj zvýšenia podľa zákona č. 222/2003 Z.z. a § 82 zákona o sociálnom poistení. V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom bol v následnom konaní posúdený nárok účastníka na starobný dôchodok. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 4. septembra 2014 mu bol podľa zákona č. 76/1959 Zb. priznaný od 01.11.1988 príspevok za službu, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia mu bola zhodnotená doba služobného pomeru od 1. septembra 1961 do 31. októbra 1988 v rozsahu 27 rokov, a to: od 01.09. 1961 do 31.08.1963 v I. kategórii funkcií - základná služba vo vojenskej škole, od 01. 09.1963 do 24.07.1964 v I. kategórii funkcií - ďalšia služba vo vojenskej škole, od 25. júla 1964 do 31. októbra 1988 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania. Právne predpisy SR pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia, ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Preto podľa článku 7 ods. 5 a článku 154c Ústavy SR je potrebné na zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení aplikovať Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol ČSSR ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. Pretože dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorý bol určený v súlade so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií, nastala situácia, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, preto je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj článok 33 ods. 2 Dohovoru. Keďže získal 27 rokov služby v I. pracovnej kategórii, dôchodkový vek je 55 rokov veku. Vzhľadom k tomu, že dovŕšil dôchodkový vek pred 01.01.2004, t.j. 3. júla 1998, o nároku na starobný dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodol správny orgán podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami uvedenými v zákone o sociálnom poistení. Do vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 3. júlu 1998 získal 38 rokov doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je rozhodných 37 rokov; na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Najvyšší priemerný mesačný zárobok je určený z rozhodného obdobia podľa § 12 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., t.j. 9.601,- Sk. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) citovaného zákona je základná výmera starobného dôchodku 60 % priemerného mesačného zárobku. Táto základná výmera sa od 21. roku zamestnania zvyšuje za každý ďalší rok zamestnania v I. kategórii funkcií o 2 % priemerného mesačného zárobku, t.j. za 17 rokov o 34 %. Suma starobného dôchodku tak do vzniku nároku na dôchodok je 94 % priemerného mesačného zárobku, t.j. 3.786,- Sk. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu táto suma má byť krátená v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 (t.j. bez zvýšenia za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok). Podľa tohto článku sa suma starobného dôchodku zníži o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku za službu za celé roky, najviac o sumu príspevku za službu ku dňu priznania starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia sa vypočíta ako rozdiel sumy starobného dôchodku určenej s prihliadnutím na dobu výkonu služby a pomernej časti sumy dôchodku zodpovedajúcej iba obdobiu výkonu služby. Teda v danom prípade je to pomer medzi 27 rokmi služby zhodnotenej na sumu výsluhového dôchodku a 37 rokmi celkového úhrnu dôb poistenia získaného v osobitnom aj všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Suma starobného dôchodku 1.024,- Sk mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby) 3.786,- Sk mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku za službu, t.j. 2.762,75 Sk mesačne. K sume starobného dôchodku patrí ďalej zvýšenie za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok. Pretože po vzniku nároku na starobný dôchodok získal žalobca 1 094 dní zamestnania, starobný dôchodok sa mu zvýšil o 15,03875 % priemerného mesačného zárobku, t.j. o 606,- Sk. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o 2.713,- Sk mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 240,- Sk mesačne. K sume starobného dôchodku ďalej patria zvýšenia podľa § 82, § 293a, § 293e zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia, ako aj zvýšenia podľa jednotlivých opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú taktiež uvedené vo výroku rozhodnutia. Celkovo teda žalobcovi patrí od 1. januára 2017 po všetkých zvýšenia 273,80 € mesačne. Osobný list tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Týmto sa vykonal rozsudok NS SR č. 9So/39/2016 zo dňa 28. júna 2017.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval generálny riaditeľ žalovaného, ktorý rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.12.2017 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci, ako bolo uvedené v prvostupňovom správnom rozhodnutí. K námietkam účastníka uvedeným v odvolaní uviedol, že tieto sú nedôvodné. Podľa právneho názoru NS SR uvedenom v rozhodnutí č. 9So/39/2016 zo dňa 28. júna 2017 je námietka účastníka, že v jeho prípade neprichádza do úvahy krátenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru nedôvodná. Ako nedôvodnú tiež vyhodnotil námietku, že pri učení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 18. mája 2015 do doby dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa nezapočítala aj doby, ktoré boli zohľadnené na účely výsluhového príspevku, nakoľko doby zhodnotené účastníkovi konania pre nárok na príspevok za službu boli pre zistenie teoretickej sumy starobného dôchodku uvedeným rozhodnutím zhodnotené v plnom rozsahu. V rozhodnutí č. k. 9So/39/2016 z 28. júna 2017 Najvyšší súd SR vytkol Sociálnej poisťovni, ústredie postup, pri ktorom sa krátenie sumy starobného dôchodku účastníka konania podľa článku 33 Dohovoru č. 128 vykonalo z tej sumy, v ktorej je zahrnuté aj zvýšenie za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie akceptovala právny názor odvolacieho súdu a krátenie sumy starobného dôchodku podľa článku 33 Dohovoru vykonala zo sumy starobného dôchodku bez zvýšenia dôchodku za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok, ktorú následne zvýšila o úpravu podľa zákona č. 306/2002 Z.z. ako aj zvýšenia podľa zákona č. 222/2003 Z.z. a § 82 zákona o sociálnom poistení, v súlade s názorom odvolacieho súdu uvedeným v predmetnom rozsudku. Iný postup odvolací súd Sociálnej poisťovni nevytkol a ostatné námietky účastníka považoval odvolací súd za nedôvodné. Preto aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dospel k záveru, že tieto námietky uvedené v odvolaní sú v tomto štádiu konania nedôvodné.

3. V zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca podaním zo dňa 11.01.2018. Keďže toto podanie neobsahovalo základné náležitosti správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 1 SSP), žalobca bol správnym súdom vyzvaný uznesením č.k. 28Sa/2/2018 zo dňa 23.02.2018 na odstránenie vád žaloby.

4. Žalobca žalobu opravil podaním, ktoré je datované dňa 24.10.2017, avšak bolo doručené správnemu súdu 13.03.2018. K dátumu uvedenému na oprave žaloby správny súd dodáva, že tento dátum je antidatovaný, pretože samotné druhostupňové správne rozhodnutie bolo vydané dňa 18.12.2017 a žaloba napadajúca toto rozhodnutie nemohla byť spísaná pred vydaním tohto rozhodnutia. Čo sa týka žalobných bodov, žalobca namietal, že žalovaná zhodnotila, že zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť zohľadnením doby služby počas nej dosiahnutých osobných vymeriavacích základov. Toto však žalovaná neplní už päť rokov, pretože klamstvom pracovníčok žalovanej, ktoré vždy v rozhodnutiach rozhodli, že hrubé zárobky zo služobného príjmu žalobcu 7.200,- Kčs boli zahrnuté do osobitného systému. Doložil rozhodnutie o príspevku za službu a rozhodnutie o priznaní pomerného starobného dôchodku. Podľa neho suma starobného dôchodku mala byť vypočítaná 3.088,40 Sk, čo je rozdiel medzi sumami 7.721,- Sk a 4.632,60 Sk. Ďalej nesprávne žalovaná spočítala percento zvýšenia za odpracované roky. Za jeden kalendárny rok je to 7 % x 3 roky je 21 % + 5 % za jednotlivé dni v mesiacoch. Teda celkové zvýšene od roku 1998 až do roku 2003 namiesto 15 % malo byť 24,5 %. Žalovaná nesplnila úlohy podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď opäť suma hrubého zárobku, ktorá bola vypočíta zo sumy 4.021,- Kčs 94 % a nebola k nej pripočítaná suma výsledného hrubého zárobku za 27 rokov vojenskej služby, kde bol služobný plat žalobcu 7.200,- Kčs. Ďalej, žalovaná porušila to, že suma starobného dôchodku pod vzorcom 1.024,- Sk mesačne je zaokrúhlená a je určená ako rozdiel sumy starobné dôchodku zodpovedajúce zamestnaniu (vrátane služby) 3.786,- Sk mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúce zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku za službu 2.760,- Sk mesačne. Čo je najdôležitejšie, tento príspevok bol ako príplatok k hrubému zárobku žalobcu za ďalšie odpracované roky až do veku 60 rokov. Po získaní starobného dôchodku zo všeobecného systému sa táto dávka mala znížiť na sumu 1.500,- Kčs, teda nie odpočítať, ale mala sa pripočítať. Žalovaný neberie v úvahu článok 43 zákona č. 416/1991, ktorý hovorí o tom, že Dohovor sa nevzťahuje na príspevky a sociálne udalosti, ktoré vznikli pred dňom jeho účinnosti. Ďalej namietal krátenie dôchodku podľa Dohovoru. Konštatoval manipulovanie rozsudkov Krajského súdu v Žiline, čo došlo tak ďaleko, že žalovaná si dovolila odňať sumu pomerného starobného dôchodku 245,- €. Z napadnutého rozhodnutia strana 2 odsek 9 vyplýva, že výsluhový dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume

zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku. Je to jeden z ďalších podvodov žalovanej, pretože v tomto Dohovore je jasne stanovené, že tento starobný dôchodok sa priznáva, len keď výsluhový dôchodok bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a nie príspevok žalobcu, ktorý nie je výsluhovým dôchodkom, len sa zaň považuje na valorizáciu a výplatu dávok. Žalovaná stanovila sumu starobného dôchodku žalobcu do vzniku nároku na dôchodok 94 % priemerného mesačného zárobku. To predstavuje, že započítala sumu 4.021,- Sk, ktorá mu vznikla v III. pracovnej kategórii. Takže nie je tam pripočítaný hrubý zárobok z vojenskej služby. Žalobca má za to, že jedine výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. je starobným dôchodkom. Ostatné príspevky tam nie sú zdôraznené a tento zákon jednoznačne platí až doteraz. Žalobca si vyprosuje, aby jeho príspevok za službu, ktorý uznal Najvyšší súd SR, že mu nebol výsluhový dôchodok priznaný a žalovaný nemá právo prikladať, že žalobca má výsluhový dôchodok, ale tak ako stanovil Najvyšší súd SR výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Ďalej sa v žalobe objavujú invektívy na jednotlivých pracovníkov žalovaného. Na záver konštatoval, že nedôsledným riešením bol okradnutý, suverénne okradnutý o obrovskú sumu jeho starobného dôchodku. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.03.2018. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je realizáciou rozsudku NS SR č. 9So/39/2016 zo dňa 28. júna 2017. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR v uvedenom rozhodnutí je námietka žalobcu, že v jeho prípade neprichádza do úvahy krátenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru nedôvodná. Tiež za nedôvodnú považuje námietku žalobcu, že pri určení teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia žalovaný v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 18. mája 2015 nezapočítal aj doby, ktoré boli zohľadnené na účely výsluhového príspevku, nakoľko doby zhodnotené účastníkovi konania pre nárok za príspevok na službu boli pre zistenie teoretickej sumy starobného dôchodku uvedeným rozhodnutím zhodnotené v plnom rozsahu. Žalobca tiež namietal, že žalovaná nevykonala výpočet sumy starobného dôchodku so zohľadnením skutočnosti, že službu vykonával v I. kategórií funkcií. Túto námietku žalobcu odvolací súd taktiež považoval za nedôvodnú. Najvyšší súd vytkol žalovanej postup, pri ktorom sa krátenie sumy starobného dôchodku vykonalo z takej sumy, v ktorej je zahrnuté aj zvýšenie za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalovaná akceptovala právny názor odvolacieho súdu a krátenie sumy starobného dôchodku podľa článku 33 Dohovoru vykonala zo sumy starobného dôchodku bez zvýšenia dôchodku za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok, ktorú následne zvýšila o úpravu podľa jednotlivých zákonov v súlade s názorom odvolacieho súdu uvedeným v predmetnom rozsudku. Preto trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku zo dňa 15.06.2018. Uviedol, že pracovníčka žalovaného, ktorá vypracovala vyjadrenie, naďalej uvádza do omylu a na týchto problémoch má vinu KS v Žiline. K sume starobného dôchodku sa mala pripočítať suma jeho služobného platu za I. kategóriu. Naďalej poukazoval na to, že Dohovor nebolo možné použiť vzhľadom na čl. 43, teda i na jeho prípad, keď mu nárok vznikol 01.01.1988 s rokom priznania 03.07.1998. Žalovaný k replike dupliku nepodal.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keď žalobca v žalobe a žalovaný vo vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania. Správny súd sám nevzhliadol potrebu vo veci nariadiť pojednávanie, pretože vec už bola predmetom súdneho konania na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sd/114/2015, kedy bolo nariadené pojednávanie a následne bola vec predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súde SR, ktorý už vo veci vyslovil záväzný právny názor. Pritom napadnutým rozhodnutím žalovaný vykonal odvolací rozsudok Najvyššieho súdu SR, viazaný jeho právnym názorom. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke správneho súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.07. 2018 a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec podľa § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP, pričom nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:

9. Zo správneho spisu súd zistil, že rozsudkom NS SR č.k. 9So/39/2016 zo dňa 28. júna 2017 Najvyšší súd SR ako odvolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/114/2015-209 zo dňa 10. decembra 2015 tak, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18. mája 2015 č. XXX XXX XXXX X - I. a XXX XXX XXXX X - II. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutím XXX XXX XXXX X - I. odporkyňa rozhodla o priznaní starobného dôchodku a to tak, že od 13. augusta 2010 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 124,50 € mesačne, zvýšeného od 01.01.2011, 01.01.2012, 01.01.2013, 01.01.2014 a od 01.01.2015. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. odporkyňa podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení navrhovateľovi od 24. januára 2015 odňala „pomerný starobný dôchodok“. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia vojakov získal 27 ukončených rokov služby vrátane doby základnej vojenskej služby a od 01.11.1988 mu bol podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 76/1959 Zb. priznaný príspevok za službu, keďže ako vojak z povolania získal v služobnom pomere vrátane základnej vojenskej služby dobu 27 rokov. Navrhovateľ v tzv. civile získal ďalšie doby hodnotiteľné ako doby zamestnania, a to pred 18. rokom veku od 2. októbra 1959 do 2. júla 1961 a po 18. roku veku od 3. júla 1961 do 31. augusta 1961 a od 01.11.1988 do 2. júla 2003; po dovŕšení veku 60 rokov nebol ďalej zamestnaný (poistený). Odvolací súd sa zaoberal otázkou, či je možné krátiť starobný dôchodok navrhovateľa podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Preto sa vysporiadal s otázkou, či príspevok za službu má charakter dávky v starobe. Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z.z. vo vzťahu k novelizácii zákona č. 100/1988 Zb. vyplýva, že výsluhový dôchodok ako aj dávky považované za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, majú od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení charakter dávky v starobe, vyplácanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že v jeho prípade neprichádza do úvahy krátenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V zmysle § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. by mu vzhľadom na viac ako 25 rokov zamestnania a viac ako 25 rokov služby v I. kategórii funkcií vznikol nárok na starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov. Tento vek dosiahol už za účinnosti zákona č. 114/1998 Zb., podľa ktorého sa jeho príspevok za službu považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 1998 a od tohto dňa sa na sociálne zabezpečenia vojakov už nemohlo použiť ust. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľovi teda už nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Príspevok navrhovateľa za službu nie je výsluhovým dôchodkom, iba sa za takú dávku považuje, a to na účely jeho valorizácie a ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Vzhľadom na tento záver splnil navrhovateľ podmienky nároku na starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov a v jeho prípade ani neboli splnené podmienky pre priznanie pomerného starobného dôchodku profesionálneho vojaka podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. od dosiahnutia 60. roku veku. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v poradí druhým napadnutým rozhodnutím bol navrhovateľovi pomerný starobný dôchodok priznaní nesprávne a mal byť priznaný podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.. Ďalej odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že pri určení teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí I. do doby dôchodkového poistenia nezapočítala aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku. Doby zhodnotené pre nárok na príspevok za službu boli totiž navrhovateľovi pre zistenie teoretickej sumy starobného dôchodku týmto rozhodnutím zhodnotené v plnom rozsahu. Tiež za nedôvodnú považoval námietku, že odporkyňa nevykonala výpočet sumy starobného dôchodku po zohľadnení skutočnosti, že službu vykonával v I. kategórii funkcií. Odvolací súd zdôraznil, že keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok a boli splnené aj ďalšie podmienky stanovené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., dňom 3. júla 1998, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa tohto ustanovenia a to v spojení s § 94 ods. 1 tohto zákona a tento nárok mu zostal zachovaný v súlade s § 175 tohto zákona, resp. § 274 zákona o sociálnom poistení. Dobu zamestnania od 3. júla 1998 je potrebné považovať za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok. Odporkyňa základnú výmeru starobného dôchodku určila v rozsahu 60 % priemerného mesačného zárobku za 20 rokov zamestnania v zamestnaní v I. pracovnej kategórie a tuto základnú výmeru pri celkovej dobe 37 rokov zamestnania zvýšila o 34 %, t.j. 2 % za každý zo 17 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii na 94 % priemerného mesačného zárobku, čo je postup súladný s § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 22 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 zákona č. 100/1988 Zb.. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku, že odporkyňa mala pre zistenie teoretickej výšky starobného dôchodku započítať aj hrubé zárobky navrhovateľa v dobách, ktoré boli zhodnotené na účely príspevku za službu, čím zrejmé myslel hrubé zárobky za všetky kalendárne

roky služby. Rozhodným obdobím totiž podľa zákona č. 100/1988 Zb. je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok alebo v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo II. pracovnej kategórie, ak v nej bol zamestnaný aspoň 20 rokov. V danom prípade priemerný mesačný zárobok bol zisťovaný z obdobia desiatich kalendárnych rokov 1992 až 2001 a v rámci tejto doby z piatich zárobkovo najlepších rokov. Odporkyňa však nevykonala výpočet priemerného mesačného zárobku podľa § 12 ods. 3 písm. a) a c) zákona č. 100/1988 Zb.. Bez ohľadu na to, že navrhovateľ požiadal o prehodnotenie výšky starobného dôchodku až žiadosťou z 13. augusta 2013, vzhľadom na priznanie a výplatu starobného dôchodku od 3. júla 2003 odporkyňa mala vykonať prepočet starobného dôchodku podľa § 21 a nasl. k 3. júlu 2003, vykonať krátenie podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru pri zohľadnení výšky príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok, na ktorú mal navrhovateľ nárok ku dňu 3. júla 2003, k výslednej sume starobného dôchodku pripočítať zvýšenie dôchodku za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok a príslušnú úpravu podľa zákona č. 306/2002 Z.z., ako aj zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. a zákona o sociálnom poistení. Nie je totiž žiadny právny základ pre taký postup, pri ktorom by sa krátenie podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru malo vykonať z takej sumy starobného dôchodku, v ktorej je zahrnuté aj zvýšenie za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok. O zvýšení vyplácaného starobného dôchodku môže odporkyňa potom rozhodnúť podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení maximálne od 13. augusta 2010. Vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku, je nepreskúmateľným aj rozhodnutie odporkyne o odňatí starobného pomerného dôchodku profesionálneho vojaka, preto odvolací súd zrušil obe rozhodnutia a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

10. V ďalšom konaní žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi zvýšil od 13. augusta 2010 starobný dôchodok tak, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedeného v bode 1. tohto rozsudku.

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.

Podľa § 12 ods. 3 písm. a) citovaného zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok.

Podľa § 12 ods. 3 písm. b) citovaného zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, do ktorého spadá deň skončenia zamestnania vykonávaného po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, pokiaľ bol občan po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť alebo invalidný dôchodok.

Podľa § 12 ods. 3 písm. c) citovaného zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a) až l) alebo zamestnanie II. pracovnej kategórie, ak bol zamestnaný v týchto zamestnaniach aspoň 20 rokov, alebo zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a), ak bol zamestnaný v tomto zamestnaní aspoň päť rokov.

Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie

funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Podľa § 21 ods. 1 písm. c) citovaného zákona občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 1. citovaného zákona základná výmera starobného dôchodku tvorí 60% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie.

Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona k základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) od 21. roka zamestnania a ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2%, II. pracovnej kategórie 1,5% a III. pracovnej kategórie 1% priemerného mesačného zárobku.

Podľa § 22 ods. 3 cit. zákona pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok.

Podľa § 22 ods. 6 cit. zákona profesionálnemu vojakovi sa na určenie výšky starobného dôchodku nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.1999 občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 4% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.

Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2000 občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.

Podľa § 259 ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 zverejnenom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 416/1991 Zb. ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

12. Správny súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán a žalovaný v celom rozsahu rozhodli vec v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom rozsudku č.k. 9So/39/2016 zo dňa 28. júna 2017 a ktorým boli v zmysle § 250 ja ods. 4 O.s.p. viazané (zrušujúci rozsudok vydal odvolací súd podľa O.s.p.). Správne orgány vykonali krátenie sumy starobného dôchodku podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a to zo sumy, v ktorej nebolo zahrnuté zvýšenie za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom v zrušujúcom rozsudku. Čo sa týka samotného krátenia podľa článku 33 Dohovoru, jeho potreba bola zdôvodnená už v zrušujúcom rozsudku. Rovnako správne orgány akceptovali aj právny názor najvyššieho súdu, že krátenie sa má vykonať zo sumy starobného dôchodku bez zvýšenia dôchodku za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok. Sumu po krátení zvýšili o sumu zodpovedajúcu zvýšeniu dôchodku za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok (t.j. za obdobie od 03.07.1998, kedy žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok až do 06.06.2002, dokedy pracoval) a následne ju zvýšili úpravou podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj podľa zákona č. 222/2003 Z.z. a § 82 zákona o sociálnom poistení v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v predmetnom rozsudku.

13. Čo sa týka žalobných námietok žalobcu, súd ich v plnom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky, že žalobcovi bol priznaný príspevok za službu, ktorý sa za výsluhový dôchodok iba považuje, súd uvádza, že aj v prípade priznania príspevku za službu podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 76/1959 Zb. táto dávka má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) charakter dávky v starobe vyplácanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, preto správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že nepripadá do úvahy krátenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Túto otázku vyriešil s konečnou platnosťou už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 9So/39/2016 zo dňa 28. júna 2017 tak, že v danom prípade je potrebné starobný dôchodok krátiť.

14. Nedôvodnou je námietka žalobcu, že Sociálna poisťovňa do doby dôchodkového poistenia nezapočítala doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku pri určení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku. Naopak, doby zhodnotené pre nárok na príspevok za službu boli zhodnotené v plnom rozsahu. Úhrn dôb zamestnania, z ktorých sa vypočítala tzv. teoretická suma starobného dôchodku, obsahoval celú dobu dôchodkového poistenia získaného v osobitnom aj všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (37 rokov). V tejto dobe bola započítaná aj doba 27 rokov, ktorá bola zhodnotená na sumu príspevku za službu, teda získaná v osobitnom systéme. Ide teda o celkový úhrn dôb poistenia získaného v osobitnom aj všeobecnom systému sociálneho zabezpečenia do vzniku nároku na starobný dôchodok. Neoprávnenosť tejto námietky vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (strana osem).

15. Nedôvodná je aj námietka, že Sociálna poisťovňa nevypočítala starobný dôchodok po zohľadnení, že službu žalobca vykonával v I. kategórii funkcií. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že prvostupňový správny orgán základnú výmeru starobného dôchodku určil v rozsahu 60 % priemerného mesačného zárobku za 20 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 1. z.č. 100/1988 Zb., ktorá zodpovedá I. kategórii funkcií. Túto základnú výmeru pri celkovej dobe 37 rokov zamestnania od 18. roku veku do 55. roku veku (§ 22 ods. 3 z.č. 100/1988 Zb.) zvýšil o 34 %, teda o 2 % za každý zo 17 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii (§ 22 ods. 2 cit. zákona) na 94 % priemerného mesačného zárobku. Teda nie je pravdivá námietka žalobcu, že neboli zohľadnené doby služby vykonávané v I. kategórii funkcií. Naopak, bolo zohľadnených celých 37 rokov odpracovaných v I. kategórii funkcií, ktoré žalobca odpracoval do vzniku nároku na starobný dôchodok. Tento postup je súladný s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 22 ods. 1 písm. a) bod 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.. Uvedené vyplýva aj z rozsudku najvyššieho súdu (strana deväť).

16. Nedôvodná je námietka žalobcu, že Sociálna poisťovňa pri zisťovaní teoretickej výšky starobného dôchodku mala započítať hrubé zárobky za všetky kalendárne roky služby Nebolo možné započítať hrubé zárobky za všetky roky služby, pretože podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. sa priemerný mesačný zárobok zisťuje len z piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodnom období. V konkrétnom prípade došlo k započítaniu v zmysle § 12 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a priemerný mesačný zárobok bol zisťovaný z obdobia 10 kalendárnych rokov 1992 až 2001 a v rámci tejto doby z piatich zárobkovo najlepších rokov 1997, 1998, 1999, 2000 a 2001. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v zrušujúcom rozsudku na strane desať.

17. Čo sa týka námietky, že žalovaný nesprávne spočítal percento zvýšenia za odpracované roky, keď podľa žalobcu za jeden kalendárny rok je to 7 % x 3 roky je 21 % + 5 % za jednotlivé dni v mesiacoch, čo spolu má predstavovať 24,5 %, táto námietka je taktiež v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca mal zrejme na mysli výpočet zvýšenia starobného dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok. Prílohou prvostupňového správneho rozhodnutia je osobný list dôchodkového zabezpečenia, pričom z tretej strany osobného listu vyplývajú konkrétne počty dní od 03.07.1998, kedy žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok až do 06.06.2002, dokedy pracoval. Celkovo sa jednalo o 1 435 dní, z toho bolo vylúčených 341 dní v zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Celkový počet dní po vzniku nároku na starobný dôchodok bol 1 094. Konkrétne boli zhodnotené odvody dôchodkového poistenia od 01.10.1959 až do 02.07.1998 (jedná sa o obdobie do vzniku nároku na starobný dôchodok) a od 03.07.1998 do 06.06.2002 (jedná sa o obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok do ukončenia zamestnania). Z uvedeného tiež vyplýva, že od 03.07.1998 do 31.12.1998 to bolo 182 dní a od 01.01.1999 do 31.12.1999 to bolo 365 dní, spolu 547 dní, pričom v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.1999 za každých 90 dní zamestnania sa zvýšil starobný dôchodok o 1 % priemerného mesačného zárobku. V období od 01.01.2000 do 06.06.2002 bolo 547 dní, pričom podľa právnej úpravy § 23 ods. 1 citovaného zákona účinnej od 01.01.2000 sa zvyšoval starobný dôchodok za každých kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral dôchodok. Z kontrolnej zostavy - výpočet dôchodku k vzniku nároku na starobný dôchodok, ktoré tvorí súčasť správneho spisu ďalej vyplýva, že po vzniku nároku na starobný dôchodok sa takto žalobcovi zvýšil starobný dôchodok o 15,03875 %. Žalobca namietal, že majú byť použité iné percentá na výpočet zvýšenia starobného dôchodku: za jeden kalendárny rok to malo byť 7 % a za jednotlivé dni v mesiacoch potom 5 %; z čoho vyplýva táto výška však nijako neodôvodnil. Takéto hodnoty zvýšenia starobného dôchodku z právnej úpravy zákona č. 100/1988 Zb., či už v znení účinnom do 31.12.1999 alebo od 01.01.2000, vôbec nevyplývajú. Žalobca pritom okrem uvedenia určitých percent, ktoré z právnej úpravy nevyplývajú, samotný výpočet zvýšenia starobného dôchodku o 15,03875 % nenamietal. Správny súd nezistil pri výpočte zvýšenia starobného dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok žiadne porušenie zákona a vyhodnotil námietku žalobcu vznesenú v tejto súvislosti ako nemajúci oporu v zákone. Preto musel vyhodnotiť aj túto námietku ako nedôvodnú.

18. Ďalšia námietka sa týkala účinnosti Dohovoru č. 128, ktorý sa podľa žalobcu nevzťahuje na príspevky a sociálne udalosti, ktoré vznikli predo dňom jeho účinnosti. V žalobe tvrdil, že príspevok žalobcu vznikol k 01.11.1988, teda tri roky pred účinnosťou Dohovoru. V repliku už uviedol, že mu nárok vznikol 01.01.1988 s rokom priznania 03.07.1998. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že Dohovor je potrebné aplikovať vždy, pokiaľ Sociálna poisťovňa rozhoduje o dávke sociálneho zabezpečenia, ktorá je týmto Dohovorom regulovaná. Pokiaľ teda k rozhodovaniu o starobnom dôchodku došlo za účinnosti Dohovoru, potom je potrebné tento Dohovor aj aplikovať. Podstatná je aj skutočnosť, že nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol 03.07.1998, čo bolo za účinnosti Dohovoru. Nie v súlade so skutočnosťou tvrdenie žalobcu, že mu nárok vznikol od 01.01.1988 s rokom priznania 03.07.1998. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol až dovŕšením 55. roku veku, t.j. 03.07.1998. Pri výpočte starobného dôchodku sa teda musí uplatniť článok 33 ods. 2 Dohovoru, t.j. krátenie, a nie pripočítanie ako to mylne uvádza v žalobe.

19. V záverečnej časti žaloby žalobca opätovne namieta, že mu nebol priznaný výsluhový dôchodok, ale príspevok, ktorý nie je výsluhovým dôchodkom, a preto nemohlo dôjsť ku kráteniu v zmysle Dohovoru. V tejto súvislosti opätovne správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v zrušujúcom rozsudku, že aj dávky považované za výsluhový dôchodok (teda aj príspevok), nielen samotný výsluhový dôchodok, majú od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení charakter dávky v starobe vyplácanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, a preto je potrebné krátiť tzv. teoretickú výšku starobného dôchodku

podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru. Najvyšší súd tiež zdôraznil, že v prípade súbehu výsluhového príspevku so starobným dôchodkom v čase účinnosti zákona č. 76/1959 Zb. by navrhovateľovi patril podľa jeho voľby buď príspevok priznaný podľa zákona č. 76/1959 Zb. alebo dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by súdy neaplikovali Dohovor (aj čo sa týka krátenia starobného dôchodku), potom by v prípade priznania výsluhového príspevku vôbec nebolo možné do doby poistenia pre starobný dôchodok započítať doby funkcie vojaka (§ 22 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb.). Práve preto súdy (aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku) zdôrazňujú, že príspevok za službu sa iba „považuje“ za výsluhový dôchodok, avšak pre účely krátenia aj príspevok za službu má charakter dávky v starobe vyplácanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

20. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné a sám nezistil žiadny dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti (§ 202 ods. 3 SSP), konštatujúc, že napadnutými rozhodnutiami bol v plnom rozsahu akceptovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v jeho zrušujúcom rozsudku č.k. 9So/39/2016 zo dňa 28. júna 2017, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspešný v konaní nebol, súd náhradu trov nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.