Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-8-2018.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobkyne: D. Y., T.. XX.X.XXXX, H. I. Š. XXX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie 300,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 20.11.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom sp.zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 16.03.2016 bol zrušený rozhodcovský rozsudok ukladajúci žalobcovi - spotrebiteľovi plnenie z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa. Toto porušenie videl okresný súd v tom, že v návrhu na uzavretie zmluvy a v jeho prijatí je uvedená rozdielna RPMN. S poukazom na § 44 ods. 2 OZ súd takýto prejav považoval za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý pre platnosť vyžadoval písomnú akceptáciu žalobcom - spotrebiteľom. Keďže k tejto písomnej akceptácii nedošlo, zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi v písomnej forme nevznikla. Následne teda žalovaným
- dodávateľom poskytnutú sumu bolo potrebné žalobcovi - spotrebiteľovi vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, resp. v zmysle § 457 OZ vykonať medzi nimi vyporiadanie. Súd konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Súd mal za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS
môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená. V prejednávanej veci žalobca - spotrebiteľ napriek tomu, že bol zastúpený advokátom nepreukázal aká finančná ujma (rozdiel medzi sumou poskytnutou a sumou v rozhodcovskom konaní požadovanou) mu z rozsudku rozhodcovského súdu hrozila, preto súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 100 €, ktoré považoval za minimálne pri porušení práv spotrebiteľa. Pri určení výšky peňažného zadosťučinenia vychádzal aj z toho, že aj keď u dodávateľa nebol preukázaný úmysel, tak vo vzťahu k porušeným predpisom, išlo o predpisy s jednoznačných znením a výkladom, ktoré má dodávateľ ako profesionál v obchodnej oblasti ovládať. Výrok o trovách konania súd zdôvodnil tým, že žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže výška plnenia závisela od úvahy súdu a nebola zjavne premrštená, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, podal žalovaný včas odvolanie. Poukazuje na to, že zo žiadneho tvrdenia a ani dôkazu nevyplýva preukázanie príčinnej súvislosti medzi rozsudkom vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX a konaním žalovaného. Žalobca pôvodne podal žalobu na súde s odkazom na rozsudok sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Ak na základe tohto rozhodnutia tvrdil porušenie svojich práv ako spotrebiteľa, potom za toto porušenie nezodpovedá žalovaný. Až na pojednávaní konanom v tejto veci žalobca zásadne zmenil a doplnil svoje tvrdenia a začal tvrdiť, že porušenie predpisov o kontraktácií uvedených v občianskom zákonníku v prípade, ak jeho účastníkom bol spotrebiteľ, treba považovať za porušenie spotrebiteľského práva. Takáto zmena tvrdení bola už zmenou žaloby podľa Civilného sporového poriadku, keďže išlo o uvádzanie podstatne odlišných a nových tvrdení oproti podanej žalobe. V podanej žalobe sa neuvádza, rovnako ani žiadna skutočnosť, z ktorej by vyplývala pasívna legitimácia žalovaného. Súd prvej inštancie mal preto rozhodnúť o tom, či takúto zmenu pripúšťa, vydať o tom uznesenie a doručiť ho sporovým stranám. Súd takto nekonal a nepostupoval. Závery súdu sú po stránke skutkových zistení, ako aj po právnej stránke neúplné a predčasné. Nárok na finančné zadosťučinenie je podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. možné priznať len za predpokladu, že je ustálený stav, že došlo k porušeniu povinností predávajúceho podľa uvedeného zákona alebo podľa osobitného predpisu. Žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie prijal nesprávny záver o tom, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa určených na jeho ochranu či už v zákone č. 250/2007 Z.z. alebo v osobitnom právnom predpise. Základnou otázkou pre rozhodnutie bolo, či všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv sú ustanoveniami určenými na ochranu spotrebiteľa alebo nie. Ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa sú také právne normy, ktorých účel je primáme spojený s postavením spotrebiteľa a teda ktoré, vzhľadom na špecifické postavenie adresáta tejto ochrany, sa nevzťahujú na iné subjekty. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy nie sú ustanoveniami upravujúcimi ochranu spotrebiteľa, ale sú všeobecnými ustanoveniami platným pre všetky právne vzťahy. Z toho vyplýva, že ak súd prvej inštancie zo záveru o porušení ustanovení Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy vyvodzuje, že došlo k porušeniu predpisov na ochranu spotrebiteľa, potom ide o záver po právnej stránke nedôvodný. Ako skutočnosť preukazujúca porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa preto nemohla byť považovaná skutočnosť, ktorá ani nevyplýva z predpisov upravujúcich postavenie spotrebiteľa a zároveň ktorá ani nie je porušením zákona. Žalovaný napáda aj nepreskúmateľnosť záverov súdu o výške primeraného zadosťučinenia. Okrem odôvodnenia, že súd považuje sumu 100,- Eur za minimálnu výšku nároku sa v rozsudku neuvádza nič. Odôvodnenie rozhodnutia o výške nároku je nepreskúmateľné, pretože chýba akékoľvek zdôvodnenie úvahy súdu, prečo práve sumu 100,- Eur považuje za minimálnu pre jej priznanie. Z rozsudku nevyplýva, z akých konkrétnych skutkových okolností súd ustálil jej výšku. Nie je tak zrejmé, v čom je daná primeranosť. Tvrdí, že v konaní nebola preukázaná žiadna oprávnená skutočnosť, ktorá by zdôvodnila výšku priznaného nároku. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ale aj na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP). Nariadenie pojednávanie si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania a nevyžadoval si to ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1, 2 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
8. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením.
10. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.
12. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu.
13. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z.z., či už v znení účinnom do 09.06.2013, alebo v znení účinnom od 10.06.2013.
14. Odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník ako celok je predpisom v prospech spotrebiteľa.
15. Nemožno sa preto stotožniť s názorom odvolateľa, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že došlo k porušeniu práv ustanovených za účelom ochrany žalobcu ako spotrebiteľa.
16. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetlil svoj záver o splnení podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
17. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, tento záver podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedá
ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
18. Čo sa týka námietky, že súd nekonkretizoval dôvody, podľa ktorých sumu finančného zadosťučinenia určil, k tej treba uviesť, že súd prvej inštancie mal za to „že povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je finančné zadosťučinenie v sume 100 Eur.“
19. Bez stanovenia kritérií výšky finančného zadosťučinenia a naplnenia účelu - poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu, odvolaciemu súdu sa nejaví súdom stanovená výška primeraného finančného zadosťučinenia ako neprimeraná.
20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).