Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7Cb/83/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, proti žalovanému: MAGNA ENERGIA, a.s., IČO: 35 743 565, so sídlom Nitrianska 18/7555, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 156 418,28 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 104 058,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 104 058,63 eur od 22.05.2012 do zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 02.04.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 156 418,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 154 4118,28 eur od 22.05.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. V žalobe viedol, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste : G. X, K.. Zamestnancami žalobcu bolo dňa XX.XX.XXXX zistené, e žalovaný na uvedenom odbernom mieste odoberá plyn meradlom na ktorom bola pozmenená pôvodná originálna overovacia a zabezpečovacia značka. Dňa XX.XX.XXXX bol plynomer zdemontovaný, bol spísaný zápis, zhotovená fotodokumentácia, meradlo bolo zdemontované a predložené na expertízu znalcovi zapísanému v zozname znalcov pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia. 3. Škoda žalobcovi vznikla tým, že žalovaný v období za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom spotrebu plynu za rozhodné obdobie nemohol v dôsledku zániku platnosti overenia meradla žalovanému vyfakturovať jeho dodávateľ plynu. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácie, nie je možné určiť výšku skutočnej škody, žalobca na stanovenie výšky škody použil ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým bola vyhláška MH SR č. 155/2005 Z. z. 4. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vypočítanú v zmysle vyhlášky č. 155/2005 Zúz. to na sumu 156418,28. žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil ani časť pohľadávky. 5. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa XX.XX.XXXX ktorým žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcom požadovanú sumu, považuje za nedôvodnú a v účtovníctve neeviduje pohľadávku, úhrady ktorej sa žalobca domáha.

6. Následne podaním doručeným súdu dňa 05.01.2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe žalobcu tak, že ju v celom rozsahu neuznáva, poprel skutočnosť, že na odbernom mieste G. X, K. odoberal zemným plyn meradlom, na ktorom bola pozmenená pôvodná overovacia a zabezpečovacia značka. 7. Žalovaný podniká ako dodávateľ elektriny a plynu na území SR. Dňa X.XX.XXXX došlo na odberom mieste k zmene dodávateľa plynu na žalovaného a následnej nezákonnej demontáži plynomeru zo strany žalobcu. Rovnaký chybný postup demontáže v ten istý deň žalobca aplikoval aj na viacerých odberateľov žalovaného v súvislosti s procesom zmeny dodávateľa. Po urgenciách žalovaného došlo na odberných miestach k montáži tých istých predtým zdemontovaných plynomerov, avšak z dôvodu pochybenia zamestnancov žalobcu, žalobca nevystavil o uvedenom úkone žiadne potvrdenie. K ďalšej demontáži a montáži toho istého plynomeru bez akéhokoľvek zákonného alebo iného dôvodu došlo zo strany zamestnancov žalobcu aj 15.04.2011, čo žalobca popiera listom z doňa 25.06.2012. Uvedenú demontáž vie žalovaný preukázať montážnym listom zo dňa 15.04.2011. žalobca teda viac krát protiprávne vykonal demontáž plynomeru. Pri každej uvedenej demontáži bol plynomer znova zabezpečený proti neoprávnenej manipulácii - overovacou značkou resp. plombou. Žalovaný nemá ani nemal reálnu možnosť posúdiť, pri opakovaných demontážach a montážach plynomeru zo stany žalobcu, aký nástroj - plombovacie kliešte v daný moment použil a či tieto zodpovedajú platným predpisom. 8. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že znaleckým dokazovaním nebolo preukázané mechanické poškodenie alebo porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - plomby, to znamená že nebol zistený zásah do celistvosti plomby. Zo znaleckého posudku č. XX/PL-XXXX vyplýva, len že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Neboli preukázané podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, pretože zo strany žalobcu nebol preukázaný vznik skutočnej škody, ani to kedy a či vôbec k poškodeniu plynomeru došlo. Následne žalovaný poukázal na rozhodnutia Okresného súd Trenčín a Krajského súdu v Trnave. Žalovaný taktiež poprel že by disponoval faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou žalobcom XXX.XX.XXXX, ktorou si žalobca uplatňoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vypočítanú v zmysle vyhlášky č. 155/2005 Z.uz. na sumu 156418,28 Eur. Žalovaný ju neeviduje v účtovníctve nakoľko ju dňa XX.XX.XXXX žalobcovi vrátil so sprievodným listom, v ktorom predmetnú faktúru rozporoval. 9. Podaním zo O. XX.XX.XXXX doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 104 058,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 104 058,63 eur od 22.05.2012 do zaplatenia späť. 10. Podľa úst. § 144 zákona C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť 11. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 12. Podľa ust. § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie 13. Žaloba bola vzatá späť sčasti pred otvorením pojednávania, preto súd bez súhlasu žalovaného konanie v časti v časti o zaplatenie 104 058,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 104 058,63 eur od 22.05.2012 do zaplatenia zastavil až v rozhodnutí vo veci samej. (výrok I.) 14. V priebehu konania žalobca uviedol, že mal v roku 2010 k dispozícií 5 razidiel, ktoré sa používali na plombovanie plynomerov, pričom všetky tieto razidlá vyrábala pre žalobcu jedna obchodná spoločnosť. Boli vyrábané na takzvaných CNC strojoch a sú totožné. Plomby ktoré sa teda našli na plynomere žalovaného neboli v čase kontroly a demontáže plynomera mechanicky poškodené (napr. predelené), čo konštatoval aj znalec v predloženom posudku avšak boli falošné t.j. boli vytvorené nástrojmi aké žalobca nepoužíval. Účelom plomby umiestnenej pri počítadle plynomera je zabrániť možnej manipulácii s údajmi o spotrebe plynu, ktoré vykazuje počítadlo tohto plynomera. Plomby meradla po jeho pravej a ľavej strane, zakrývajú skrutku počítadla daného plynomera. V prípade ak je odstránená originálna plomba počítadla je možný prístup k tomuto počítadlu a len jednoduchým otáčaním ozubeného kolieska je možné zmeniť stav spotreby ktorý takéto počítadlo indikuje. Aj s poukazom na túto skutočnosť nie je možné v prípade ak došlo k pozmeneniu plomby plynomera použiť na určenie žalovaným odobratého množstva plynu v rozhodnom období údaje o spotrebe ktorý takéto meradlo indikoval. Žalobca tak na určenie množstva plynu odobratého žalovaným v rozhodnom období nemal k dispozícií presný údaj o žalovaným odobratom množstve plynu, ktorým by bolo možné na určenie skutočnej výšky použiť a na určenie množstva zemného plynu odobratých žalovaným v rozhodnom období musel žalobca použiť náhradnú metodiku ktorou v danom čase bola metodika vyplývajúca z ust. vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 155/2005 Zbierky zákonov. Poukázal na skutočnosť, že ak by aj bolo možné nárok žalobcu posudzovať podľa aktuálnej právnej úpravy teda vyhlášky č. 449/2012 Zbierky

zákonov, táto predpokladá používanie spotrebičov v rozsahu otváracích hodín danej prevádzky a otváracia doba prevádzky žalovaného predstavovala denne 12 hodín a to v čase od 10:00 do 22:00 hod. Je nepopierateľné a nesporné, že plynové spotrebiče nachádzajúce sa v prevádzke žalovaného boli prevádzkované počas otváracích hodín a žalobca si teda v súčasnosti uplatňuje nárok za kratšiu dobu používanie spotrebičov akú ich reálne žalovaný na jeho odbernom mieste používal. Pokiaľ ide o vznik škody poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Oddo/51/2017 z ktorého jednoznačne vyplýva že škoda neoprávneným odberom vzniká vtedy ak odberateľ plynu odoberá plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a zodpovedá za zemný plyn ktorý sa v distribučnej sieti nachádza až do okamihu, kedy tento prejde meradlom s platným overením a odoberie ho odberateľ ktorý má uzatvorenú zmluvu o dodávke s príslušným dodávateľom zemného plynu. Žalobca vykonáva distribúciu plynu pre viacerých dodávateľov zemného plynu a keďže zemný plyn nie je individuálne určiteľnou vecou nie je možné povedať, koho konkrétne bol plyn odoberaný v rozhodnom období žalovaným. Plyn v sieti totiž nie je možné identifikovať tak že by „plyn patriaci SPP mal žltú farbu, plyn RVE modrú farbu, a plyn patriaci žalovanému napr. farbu zelenú“. Ak teda ktorýkoľvek odberateľ odoberie plyn neoprávnené musí tento plyn do siete dodať žalobca ako jej prevádzkovateľ ktorý za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku siete zodpovedá. V danom prípade teda plyn ktorý žalovaný odobral a odobral ho neoprávnene nepatril žalovanému ako dodávateľovi plynu ale žalobcovi ako prevádzkovateľovi siete z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý a žalobca musel takto neoprávnene odobratý plyn do siete dodať aby zabezpečil jej riadne a spoľahlivé fungovanie. Žalovaný je špecifickej pozícií keďže bol tak dodávateľom plynu ako aj odberateľom plynu na odberom mieste na ktorom v neoprávnenému odoberaniu dochádzalo. Žalobcovi nie je známe, že žalovaný sám sebe vystavoval faktúru za dodávku plynu v rozhodnom období, no tak ako sme uviedli žalovaný ako dodávateľ plynu vzhľadom na zánik platnosti overenia predmetného meradla nemohol vychádzať z údajov na tomto meradle a tak v období od 19.05.2011 do 18.04.2012 mal sám sebe dodať zemný plyn v množstve 0 m3. V súvislosti s argumentáciou týkajúcou sa žalovaným tvrdenej neoprávnenej demontáže plynomera ku ktorej malo dôjsť zo strany žalobcu v súvislosti so zmenou dodávateľa plynu na jeho odbernom mieste poukazujeme na skutočnosť, že tento úkon nastal ešte pred začiatkom rozhodného obdobia a zároveň tú skutočnosť, že pri akejkoľvek demontáži alebo montáži plynomera sa nemenia overovacie značky (plomby), nachádzajúce sa na počítadlách plynomerov ale menia sa len takzvane značky montážnika, ktoré majú formu žltej plastovej objímky a sú viditeľné aj na fotodokumentácií, ktorá tvorí súčasť žaloby. Akákoľvek montáž alebo demontáž plynomera teda nemá vplyv na žalobcom uplatňovaný nárok. Plomby ktorých pozmenenie konštatoval znalec sa na plynomeroch umiestňujú po jeho overení v príslušnom metrologickom pracovisku a sú dokladom o overení plynomera. Zamestnanci, ktorí montujú a demontujú plynomery na odberných miestach ani nemajú k dispozícií razidlá ktorými by bolo možné danú plombu počítadla vytvoriť. Tieto razidlá sú spravované osobitným režimom tak ako som uviedol sú umiestnené len na príslušnom metrologickom pracovisku v sejfe z ktorého sa vydávajú zamestnancom vykonávajúcich overenie. Nie je teda možné aby ktorýkoľvek zamestnanec žalobcu montujúci alebo demontujúci plynomer tento priamo na miestne montáže zabezpečil príslušnou overovacou značkou, keďže toto sa deje len v dvoch uzavretých pracoviskách žalobcu pričom jedno sa nachádza v Bratislave a druhé v Spišskej Belej. Žalobca má za to, že výška uplatňovaného nároku zohľadňuje existenciu skutočných spotrebičov a dokonca ich kratšiu dennú dobu používania než boli tieto reálne používané a teda uplatňovaný nárok považuje za dôvodný. V prípade ak by mal súd za sporné zistenia znalca vyplývajúce z predloženého posudku, môže žalobca súdu predložiť kontrolný posudok resp. súdom ustanoveného znalcovi predložiť k dispozícií razidlá ktorý v roku XXXX používal ako aj sporné plomby, ktoré boli zistené na odbernom mieste žalovaného tak aby prípadne bolo možné vykonať kontrolne znalecké dokazovanie. 15. Súd vykonal dokazovanie - listinnými dôkazmi (Zápis zo dňa XX.XX.XXXX, P.U. L. O. XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX Č.. X-X N., L. Č.. XX/PL-XXXX, P. L. O. XX.XX.XXXX, a výpočet škody zo dňa XX.XX.XXXX, sprievodný list zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, montážny list meradla zo dňa XX.XX.XXXX, faktúry zo dňa XX.XX.XXXX vrátane príloh, odpočet fakturovaných záloh, vyúčtovacia faktúra zo dňa XX.XX.XXXX čl. 66 spisu, vyúčtovacie faktúry vrátane príloh čl. 67-93 spisu, údaje o otváracích hodinách, popis rozdielov na plombách) a zistil nasledovný skutkový stav veci: 16. Žalobca XX.XX.XXXX na odbernom mieste G. X, K. v mieste, kde žalovaný bola odberateľom zemného plynu zistil že na číselníku je nezhoda overovacích/zabezpečovacích značiek v tvare a rozmere. 17. Začiatok neoprávneného odberu bol stanovený 19.5.2011 a k zisteniu došlo 18.4.2012 takže počet dní neoprávneného odberu bol 336 dní, ktorá skutočnosť vyplýva z výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu. Stav počítača v m3 k XX.X.XXXX G. XXXXX . Celková škoda dodávateľovi bola spôsobená vo výške 156418,28 Eur.

XX. F.. K. X.H., znalec zistil že na plombe sa nachádza označenie XX S., tieto odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští ktoré boli používané na zabezpečenie plynomerov v spoločnosti D. N..V..Q.. N.Á. Y. resp. u žalobcu, ktoré od zástupcov týchto spoločností prevzal na ktorých sa nachádza označenie _XX S.“. Zistil obsahovú zhodu a tvarovú a rozmerovú rozdielnosť tých sporných a kontrolných odtlačkov. Spoločné odtlačky čeľustí a kontrolné odtlačky tak neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. 19. Žalobca na základe tohto zistenia vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXXna základe ktorej žalovaný mal zaplatiť 156418,28 Eur s dňom splatnosti XX.X.XXXX. Žalovaný faktúru nevyplatil a faktúru žalobcovi vrátil, s tým, že za ostatné obdobie bol meradlom zaznamenaný vyšší odber plyn v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúcich rokov a že si žalovaný nie je vedomí, že by odoberal plyn s meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 20. Žalobca fakturoval žalovanému za obdobie XX.XX.XXXX -XX.XX.XXXX sumu 15497,39 Eur za celkové množstvo nameraného odberu plynu - 27 213 m3. 21. Žalobca fakturoval žalovanému za obdobie XX.XX.XXXX -XX.XX.XXXX sumu 15530,69 Eur za celkové množstvo nameraného odberu plynu - 31 379 m3. 22. Žalobca fakturoval žalovanému za obdobie XX.XX.XXXX -XX.XX.XXXX sumu 17589,58 Eur za celkové množstvo nameraného odberu plynu - 28 659 m3. 23. Žalobca fakturoval žalovanému za obdobie XX.XX.XXXX -XX.XX.XXXX sumu 465311 Sk za celkové množstvo nameraného odberu plynu - 32 377 m3. 24. Žalovaný fakturoval spoločnosti H. N..V..Q.. za obdobie XX.XX.XXXX O. XX.XX.XXXX za celkové množstvo odobraného plynu 15 660 m3 sumu 7992,58 eur, za obdobie od XX.XX.XXXX O. XX.XX.XXXX za celkové množstvo odobratého plynu 17217 m3 sumu 8992,30 eur 25. Otváracie hodiny reštaurácie H. J. M. G. X, K. sú od 10:00 do 22:00 a to v každý deň v týždni. 26. Neoprávnených odberom plynu je odber a/ bez uzatvorenia zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou b/ nemeraného plynu c/ bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu d/ bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, e/ ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f/ ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g/ ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky /§ 59 ods. 1 Zákona č. 656/2007 o energetike/. 27. Odberateľ, ktorý neoprávneného odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka, skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodu aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete /§ 59 ods. 2 Zákona č. 656/2007 o energetike/. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo /§ 59 ods. 3 Zákona č. 656/2007 o energetike/. 28. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti /§ 420 ods. 1 Obč. zák/. V danom prípade predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla poškodením plynomeru a to porušením overovacej značky v zmysle citovaného ustanovenia § 59 ods. 2 Zákona o energetike. 29. Odberateľ , ktorý neoprávneného odoberal plyn je povinný dodávateľovi plynu uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle všeobecnej zodpovednosti podľa občianskeho zákonníka sú: a/ porušenie právnej povinnosti b/ existencia škody c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d/ zavinenie. 30. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť výsledkom iba činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď k protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Škoda /ako kategória občianskeho práva/ sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi.

31. Skutočnou škodu sa rozumie ako ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Príčinná súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie v danom prípade súd neskúmal, pretože žalobca žalobný nárok oprel o ust. § 59 ods. 1 písm. d/ to znamená, že k neoprávnenému odberu plynu došlo meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie, to znamená, že sa jedná o objektívnu skutkovú podstatu. 32. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom má jednoznačne za to, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete je subjektom oprávneným uplatniť právo na náhradu škody voči žalovanému v zmysle § 59 ods .3 Zákona o energetike <aspi:// module='ASPI'&link='251/2012 Z.z.%252382'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, pričom za toto obdobie za odber plynu nezaplatil. 33. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca XX.XX.XXXX zistil poškodenie plynomeru na základe ktorej skutočnosti pracovník žalobcu zistil, ž na číselníku je nezhoda overovacích - zabezpečovacích značiek v tvare a rozmere. K podozreniu na porušenie plomby došlo už dňa XX.XX.XXXX 34. Na plombe meradla sa nachádzalo označenie XX S., po porovnaní odtlačkov s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští ktoré boli používané na zabezpečenie plynomerov v spoločnosti D. N..V..Q.. N. Y. resp. u žalobcu, na ktorých sa nachádza označenie _XX S. bola zistená obsahová zhodu a tvarová a rozmerová rozdielnosť medzi odtlačkami nachádzamjúcimi sa na plombe meradla a kontrolnými odtlačkami. Spoločné odtlačky čeľustí a kontrolné odtlačky tak neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Keďže sa nejedná o odtlačky vytvorené tým istým prípadom je jediným logickým záverom takéhoto zistenia skutočnosť, že došlo k manipulácii t.j. poškodeniu zabezpečenia proti neoprávneneje manipulácii. Žalovaný teda odobral plyn s meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a teda došlo k neoprávnenému odberu plynu. 35. Žiadne z ustanovení Zákona o energetike však nezbavuje žalobcu preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného. Samotné ustanovenie § 59 ods. 2 predpokladá , že nie každý neoprávnený odber plynu za ktorý sa považuje aj odber s meradlom na ktorom bolo porušenie zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody a nadväzujúci odsek § 59 ods. 3 odkazuje na všeobecne záväzný predpis vydaný ministerstvom iba v prípade nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla. V prípade ak žalobca mal byť v tomto konaní úspešný, musel by preukázať, že mu skutočne vznikla škoda to znamená, že jeho majetok sa zmenšil zásahom do overovacej značky a okrem toho by musel preukázať majetkové hodnoty, ktoré musel vynaložiť, aby sa plynomer uviedol do pôvodného stavu. Ako už súd uviedol, vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Skutočná škoda by žalobcovi mohla vzniknúť iba zásahom do meradla následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že do plynomera a do počítadla bolo zasiahnuté. 36. Žalobca počas konania súdu neuviedol o aké poškodenie overovacej značky išlo, či z jeho charakteru je zrejmé, že plomba bola dočasne odstránená resp. či aj bez jej úplného odstránenia bol na mieste poškodenia plomby vykonaný zásah do meradla, ktorý spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť. 37. Z tohto dôvodu nie je možné považovať preukázanú škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti to znamená vo vzťahu príčiny a následku s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou plombou. 38. Žalobca svoj nárok uplatnený v konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody, za podmienku vzniku ktorého zákonná úprava občianskoprávnych i osobných vzťahov logicky označuje okrem iného aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z iných predpokladov nemôže vychádzať a nevychádza ani zákon č. 656/2004 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/656/>Z.z., z ktorého žalobca svoj nárok vyvodzoval, a ktorý iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla, odkazuje na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným príslušným ministerstvom. 39. Podľa názoru súdu v predmetnej veci vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo

alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. V tejto súvislosti súd poukazuje na potrebu zisťovania o aké poškodenie overovacej značky (plomby) v danom prípade išlo, či z jeho charakteru je zrejmé, že plomba bola dočasne odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol (alebo vôbec mohol byť) na mieste poškodenia plomby vykonaný zásah do meradla, ktorý spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť, hoci na dobu, ktorú nie je možné objektívne zistiť. 40. V konaní nebolo preukázané, že by odber žalovaného pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol výraznejšie odlišný ako odber v predchádzajúcich či nasledujúcich obdobiach. Bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti, t.j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou. 41. Záväzkový právny vzťah zodpovednosti za škodu sa vo všeobecnosti realizuje pri splnení týchto základných predpokladov: a) vznik škody, b) právna skutočnosť, ktorá spôsobila škodu (škodová udalosť), c) príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou ňou spôsobenú. Škoda ako majetková alebo nemajetková ujma je odškodniteľná, ak sa prejavila vo vonkajšom svete, a to takým spôsobom, že ju možno objektivizovať (vyčísliť). Škoda vzniká ako dôsledok určitej právnej skutočnosti, ktorou môže byť protiprávny úkon osoby, ktorá má deliktuálnu spôsobilosť alebo môže ísť o inú objektívnu právnu skutočnosť. Súčasne môže ísť o kumuláciu subjektívnych a objektívnych okolností, ktoré viedli ku vzniku škody. Zo samotného príčinného vzťahu medzi škodovou udalosťou a škodou vyplýva, že medzi škodovou udalosťou a vznikom škody musí byť určitý odstup: škoda vždy vznikne po skutočnosti, ktorá ju spôsobila. K uvedeným obligatórnym predpokladom pristupuje spravidla ako ďalšia podmienka zavinenie škodcu, čo v danom prípade nie je potrebné, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu. Ak sú splnené vyššie uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu, vzniká poškodenému subjektívne právo na náhradu škody. Toto právo prerastá do štádia nároku v momente, keď je známa osoba škodcu a škoda (ujma) je vyčísliteľná v peniazoch. Od tohto momentu začína poškodenému plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody, v rámci ktorej sa môže uplatniť toto právo žalobou na súde. 42. Súd má za to, že žalobca nepreukázal všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vznik škody, na základe čoho súd žalobu v celom rozsahu zamietol(súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súd vykonal všetky dôkazné prostriedky navrhnuté žalobcom). Aj napriek tomu, že v konaní bol preukázaný neoprávnený odber plynu (protiprávny úkon), vykonaným dokazovaním súd nemal preukázaný vznik škody, ktorý je jedným základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v zmysle ktorého predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody v prípade neoprávneného odberu plynu nie je len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu, ale žalobca je povinný preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď § 59 ods. 3 Zákona o energetike <aspi://module='ASPI'&link='251/2012 Z.z.%252382'&ucin- k-dni='30.12.9999'> je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. Súd má preto zato, že nie každý neoprávnený odber zemného plynu, za ktorý sa považuje odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody. Ani samotné poškodenie zabezpečovacieho prvku meradla nepreukazuje príčinnú súvislosť s prípadným zásahom do nameraného množstva odobratého plynu meradlom. Žalobcu v tomto prípade zaťažuje dôkazné bremeno, že mu skutočne vznikla škoda, pričom samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. 43. Zároveň žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala nesprávna funkčnosť meradla, teda v konaní nebolo preukázané, že by bol skutočne namieste postup v zmysle § 59 ods. 3 Zákona o energetike <aspi://module='ASPI'&link='251/2012 Z.z.%252382'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, t.j. že by nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a teda bolo nevyhnuté použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe Vyhlášky. V tomto smere je potrebné uviesť, že náhrada škody má predovšetkým kompenzačný charakter, pričom vyčíslenie škody žalobcom v zmysle Vyhlášky pôsobí ako sankcia za neoprávnený odber, nakoľko za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu od 19.05.2011 do 18.04.2012 mala byť spotreba žalovaného vo výške 220953,60 m3, kým spotreba plynu žalovaným za za obdobie 19.05.2010 -31.03.2011 bola 27 213 m3, za obdobie 19.05.2009 -18.05.2010 31 379 m3, za obdobie 19.05.2008 -18.05.2009- 28 659 m3. a za obdobie 19.05.2007 -18.05.2008 - 32 377 m3 a teda spotreba plynu pred zistením neoprávneného odberu obsahovala priemerne takmer 10 násobne nižšie množstvo ako

samotná spotreba určená podľa vyhlášky, ktorá teda zjavne nezodpovedá reálnej bežnej spotrebe žalovaného za predchádzajúce obdobia. 44. Z uvedeného vyplýva, že by takýto výpočet náhrady škody zjavne nezaisťuje iba naplnenie kompenzačného princípu náhrady škody, ale ním dochádza v rozpore so zákonom k nadkompenzácii poškodeného a sama o sebe môže mať pre „neoprávneného“ odberateľa až likvidačné dôsledky. Samotný zánik platnosti overenia meradla nemôže byť prekážkou pre vyčíslenie a preukázanie skutočnej škody, a to aj na základe údajov z takéhoto meradla. 45. Súd je toho názoru, že výrok rozsudku a jeho odôvodnenie je plne v súlade z rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp .zn. 3 Obdo /51/2017 keď v zhode s názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že samotným preukázaním zásahu do plomby číselníka meradla a z toho vyplývajúcu pravdepodobnosť predpokladu, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené odstránené a nahradené inou plombou, došlo v konaní k preukázaniu jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu a to konkrétne protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu plynu. Predpoklady ktoré však žalovaný v predmetnom konaní nepreukázal bol samotný vznik škody ako aj jej výška a samotná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Nakoľko v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu, zavinenie žalovaného preukazovať potrebné nebolo. 46. Nakoľko súd dospel k záveru že v konaní nebol preukázaný vznik a výška škody, náhradu ktorej si žalobca v konaní uplatnil rozhodol tak, že žalobu vo zvyšnej časti (t.j .časti v ktorej konanie nezastavil

- o zaplatenie 52359,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 52359,65 Eur od 22.05.2012 do zaplatenia) zamietol. 47. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby bolo nadbytočné zaoberať sa všetkými ďalšími právnymi otázkami ktoré v rámci konania vzniesol žalobca a žalovaný. 48. Podľa § 262 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 49. Podľa § 255 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'> súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti, rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. Keďže súd žalobu vo výroku I. v časti zastavil, pričom k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalobcu čo na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania možno vyhodnotiť ako úspech žalovaného a vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, úspešným v konaní bol teda v celom rozsahu žalovaný. Žalovaný teda mal úspech v konaní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), rozhodol súd tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konaní v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.