Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/82/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného G. J., nar. XX. A. XXXX v Y., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 09. júla 2018, č. k. 6T/77/2018-210, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. júla 2018 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného G. J. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Skalica zo dňa 09. júla 2018, č. k. 6T/77/2018-210 bolo rozhodnuté tak, že

I. Podľa § 238 ods. 3, § 76 ods. 3 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) sa obvinený G. J. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku ponecháva vo väzbe.

II. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. sa žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamieta.

III. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa písomný sľub obvineného neprijíma.

IV. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. súd u obvineného nenahrádza väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd zistil, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. u obžalovaného naďalej trvajú aj v tomto štádiu konania. Doteraz zistené skutočnosti a zabezpečené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, tento má znaky trestného činu, sú dôvody pre podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný, z konania obžalovaného, ako aj z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedka poškodeného a mariť tak objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie a taktiež je dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti alebo vykoná trestný čin, ktorým mal hroziť. Dôvodnosť vedeného trestného stíhania obžalovaného podľa názoru okresného súdu doposiaľ vyplýva predovšetkým z výpovede obžalovaného, svedka - poškodeného Y. W. J. a svedka D. N., ktorí poukázali vo svojich výpovediach na agresívne útoky obžalovaného voči svojmu synovi, ďalej zo znaleckých posudkov a tiež z doposiaľ zabezpečených listinných dôkazov do konania.

Okresný súd uviedol, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. u obžalovaného je daný tým, že v prípade jeho prepustenia na slobodu možno dôvodne predpokladať, že bude pôsobiť na svedka - poškodeného, svojho syna a mariť tak objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, poukazujúc na závažnosť trestnej činnosti a okolnosti prípadu, kde ide o vzťah blízkych osôb - otec a syn, ktorí spolu až do okamihu zadržania obžalovaného žili sami v spoločnej domácnosti. Poškodený má

z konania svojho otca, teda obžalovaného strach, najmä keď je tento pod vplyvom alkoholu. Okresný súd konštatoval nezmenený dôvod väzby, tento podľa jeho názoru pretrváva i v tomto štádiu konania, pričom na tomto nemení nič ani to, že by sa mal svedok poškodený zdržiavať v súčasnosti niekde v zahraničí. U obžalovaného je dôvodná obava, že v prípade jeho prepustenia na slobodu bude pôsobiť na svedka

- poškodeného, aby vypovedal skutočnosti v jeho prospech, popr. aby zľahčil celú situáciu, pričom toto riziko je dôvodné nie len s ohľadom na ich blízky vzťah, ale i agresívne správanie sa obžalovaného voči svojmu synovi. Nemožno ani konštatovať pominutie dôvodu kolúznej väzby s odôvodnením, že už prípravné konanie skončilo a všetci svedkovia boli už vypočutí. Okresný súd poukázal na to, že svedkovia môžu byť vypočutí ešte aj v konaní pred súdom, pričom existencia zákonného dôvodu kolúznej väzby nevyžaduje (na rozdiel od dôvodu opätovného vzatia do väzby podľa § 71 ods. 3 písm. b) <. Tr. por.) preukázanie dokonaného kolúzneho konania obžalovaného, ale postačuje preukázanie takých konkrétnych skutočností, ktoré sú spôsobilé založiť rozumnú obavu (dôvodná obava), že obžalovaný by sa s veľkou pravdepodobnosťou mohol v prípade prepustenia na slobodu konania kolúznej povahy dopustiť (m. m. III. ÚS 68/08). Pre odpadnutie dôvodov kolúznej väzby nemá ani vplyv podanie obžaloby na okresný súd. Naopak vec sa podaním obžaloby dostáva do vyššieho štádia trestného konania, teda je tu vyššia miera podozrenia zo spáchania trestného činu obžalovaným na rozdiel od štádia prípravného konania. Okresný súd mal teda za to, že i naďalej v tomto štádiu trestného konania trvajú dôvody kolúznej väzby naďalej a nie sú tu žiadne skutočnosti dôvodiace ich pominutie.

K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. uviedol, že u obžalovaného je tento dôvod daný tým, že v prípade jeho prepustenia na slobodu možno dôvodne predpokladať, že tento bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti alebo vykoná trestný čin, ktorým hrozil. Tento záver je možné podľa názoru okresného súdu vyvodiť predovšetkým z doterajšieho spôsobu vedenia života obžalovaného a vzájomného súžitia so synom. Nedorozumenia medzi obžalovaným a jeho synom - poškodeným sú dlhodobé, už v minulosti vyústili do násilnej trestnej činnosti, za čo bol obžalovaný aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5T/21/2016, a to za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), ktorej trestnej činnosti sa dopustil práve voči svojmu synovi. Po prepustení poškodeného z ústavnej starostlivosti v čase jeho dovŕšenie 18. roku veku sa tento vrátil do domácnosti svojho otca, pričom tento je opäť trestne stíhaný za rovnakú násilnú trestnú činnosť páchanú na svojom synovi. Vyššie uvedeným trestným rozkazom bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, práve pre jeho zvýšenú agresiu pod vplyvom alkoholu, liečenia ústavnou formou sa však doposiaľ nepodrobil. Okresný súd uviedol, že správanie obžalovaného sa vyznačuje značnou agresivitou, pričom agresívne sa mal správať aj pri obmedzovaní jeho osobnej slobody, kedy dokonca mal uviesť, že „aj tak ho zabijem, keď dôjdem dom“. Má nekritický postoj k svojmu protiprávnemu konaniu a nekritický postoj k požívaniu alkoholu, pričom je dôvodná obava, že obžalovaný v prípade jeho prepustenia na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti. Tie okolnosti ktorú tu boli už v čase vzatia do väzby sú naviac umocnené aj znaleckým posudkom MUDr. Ivana Andrého, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria, ktorý v znaleckom posudku konštatuje závislosť obžalovaného od alkoholu, často sa dostáva do stavov ťažkej alkoholovej opojenosti, kedy vystupuje agresívne voči okoliu. Je navrhnuté ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Uvedená obava je zvýšená aj trestnou minulosťou obžalovaného, ktorý je recidivista, doposiaľ bol 10x súdne trestaný, zväčša pre násilnú trestnú činnosť.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o väzbe tiež zaoberal otázkou, či u obžalovaného sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Okresný súd mal za to, že väzbu nie je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Takáto substitúcia väzby s poukazom na charakter trestnej činnosti kladenej obžalovanému za vinu v spojitosti s konkrétnymi vyššie popísanými skutočnosťami zakladajúcimi dôvody väzby sa okresnému súdu javila v danom prípade ako celkom nedostatočná. Jeho prepustenie na slobodu aj po zohľadnení účinkov dohľadu probačného a mediačného úradníka i s uložením primeraných povinností a obmedzení by podľa názoru okresného súdu výrazne zvýšilo riziko ovplyvňovania svedka poškodeného, resp. pokračovania v páchaní trestnej činnosti.

Okresný súd zároveň rozhodol o neprijatí sľubu obžalovaného, ktorý považoval s ohľadom na okolnosti prípadu a jeho osobu, ktorý je recidivistom a jeho závislosť od alkoholu za nedostatočný a taktiež zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby ako nedôvodnú.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že nemá dôvod pôsobiť na svedkov, ktorí boli už v prípravnom konaní vypočutí. Svedkovia D. a J. vo svojich výpovediach netvrdili, že by sa mal dopustiť konania, ktoré mu je kladené za vinu. Ďalšie svedkyne odmietli vypovedať. Jeho syn je v Holandsku a nemá možnosť sa s ním stretnúť a tak podľa neho dôvody kolúznej väzby pominuli. K dôvodom preventívnej väzby uviedol, že nie je reálne, aby pokračoval v trestnej činnosti, nakoľko so synom nemá žiadny kontakt. Priznal, že medzi ním a synom dochádzalo k nedorozumeniam, ale ich dôvodom bolo, že syn užíval drogy. Síce vystupoval voči nemu možno hrubým spôsobom, ale nie takým, aby bola naplnená skutková podstata súdeného trestného činu.

Sťažovateľ žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil, prijal jeho písomný sľub a nahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 13. júna 2018 na Okresný súd Skalica obžalobu na obvineného G. J. pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že najmenej v období od mesiaca október 2017 až do dňa 02.02.2018 na adrese Q. č. XX v Y. a na iných miestach v Slovenskej republike opakovane fyzicky a psychicky týral Y. W. J., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Y., Q. XXXX/XX, bezdôvodným kričaním, hádkami, nadávaním, napádaním a vyvolávaním strachu a stresu, vyhrážaním sa smrťou, bezdôvodným odopieraním oddychu a bývania a iným správaním, a to tak, že napríklad:

- v presne nezistenom čase v mesiaci december 2017 pod vplyvom alkoholu, počas toho ako Y. spal, polial ho benzínom, ktorý, keď sa na to prebudil, videl, ako stojí nad ním a v ruke drží fľašu s benzínom a zapaľovač a následne mu povedal, že zamkne byt a zapáli ho, čím uhoria a zhorí aj celá bytovka,

- v presne nezistenom čase v období od mesiaca október 2017 do 02.02.2018 asi 20-krát bezdôvodne vyhodil z ich spoločného obydlia Y. W. J., následkom čoho nemohol spávať riadne vo svojom obydlí,

- dňa 31.01.2018 v čase asi o 15,00 hod. pod vplyvom alkoholu, s tĺčikom na mäso, fyzicky napadol Y. W. J., s ktorým sa ho snažil trafiť do hlavy, čomu sa Y. snažil vyhnúť, avšak ho trafil po uchu, na základe čoho mu začala tiecť krv, pričom sa mu počas tohto útoku vyhrážal, že ho zabije, avšak lekárske ošetrenie nevyhľadal,

- dňa 02.02.2018 v čase asi o 14,00 hod. pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol Y. W. J., a to tak, že ho silno chytil za ramená a začal s ním triasť a vyhrážal sa mu pri tom, že ho dopichá nožom, a že ho zabije, následkom čoho Y. z bytu ušiel a schoval sa v byte o poschodie nižšie u svojho brata D. N., následne prišiel pred dvere tohto bytu, kde sa s baseballovou policou opäť pred zavretými dverami s krikom vyhrážal, že ich zabije a až po oznámení, že bude privolaná polícia, odišiel do svojho bytu, a zo znaleckého posudku č. 15/2018 zo dňa 30.05.2018, vypracovaný PhDr. Dušanom Selkom, PhD. vyplýva, že poškodený Y. W. J. vnímal správane otca ako nátlak, násilie, príkorie a ťažké príkorie a to napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5T/21/2016 zo dňa 25.04.2017, právoplatným dňa 11.05.2017 odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Skalica sp. zn. 0Tp/4/2018 zo dňa 05. februára 2018 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 5Tpo/16/2018-40 zo dňa 08. marca 2018, pričom väzba mu začala so započítaním od 02. februára 2018 od 15,00 hod. a trvá nepretržite doposiaľ.

Písomnou žiadosťou doručenou na Okresný súd Skalica dňa 18. júna 2018 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu požiadal o prepustenie z väzby na slobodu.

Obžalovaný bol na neverejnom zasadnutí, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o väzbe podľa § 79 ods. 3 a § 238 ods. 3 Tr. por., dňa 09. júla 2018 vypočutý.

Pokiaľ ide o formálne podmienky väzby obžalovaného po podaní obžaloby, sťažnostný súd zistil, že prokurátor podal túto v lehote viac ako 20 pracovných dní pred uplynutím základnej lehoty väzby, v zmysle § 76 ods. 2 Trestného poriadku.

Vo vzťahu k materiálnym podmienkam väzby obžalovaného, sťažnostný súd zistil, rovnako ako prvostupňový súd, že v štádiu po podaní obžaloby pretrváva podozrenie, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, pre ktorý je trestne stíhaný a že tento skutok má všetky zákonné znaky uvedeného zločinu. Uvedené podozrenie vyplýva z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní, najmä z dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd i prokurátor v podanej obžalobe. Napriek tomu, že obžalovaný popiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe podozrenie z jeho spáchania pretrváva aj v tomto štádiu trestného konania, i keď niektorí svedkovia v prípravnom konaní odmietli vypovedať. Súd vychádza z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a hlavné pojednávanie nebolo skončené (bol vypočutý iba obžalovaný).

Podľa názoru sťažnostného súdu prvostupňový súd postupoval správne a zákonným spôsobom pri rozhodovaní o väzbe podľa § 79 ods. 3 a § 238 ods. 3 Tr. por., riadne preskúmal a vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie o väzbe a svoje zistenia premietol do odôvodnenia napadnutého uznesenia a preto sťažnostný súd naň v celom rozsahu odkazuje.

Skutočnosti, ktoré odôvodňujú dôvody takzvanej kolúznej väzby ako i preventívnej väzby podľa § 71 odsek 1 písm. b/, c/ Tr. por., správne uviedol prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Aj sťažnostný súd je toho názoru, že niet pochybností o tom, že u obžalovaného existuje dôvodná obava, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Podľa názoru sťažnostného súdu dôvody preventívnej väzby naďalej trvajú bez ohľadu na to, či sa poškodený zdržiava alebo nezdržiava na území Slovenskej republiky. S dôvodmi väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa okresný súd tiež správne vysporiadal. Podaním obžaloby na okresný súd tento dôvod nezaniká, keď navyše niektorí svedkovia v prípravnom konaní odmietli vypovedať.

Správne prvostupňový súd rozhodol i o tom, že väzba obžalovaného sa nenahrádza prijatím jeho písomného sľubu (ktorý aj sťažnostný súd nepovažuje za dostatočný) ako i dohľadom probačného a mediačného úradníka. Sťažnostný súd naďalej zastáva názor, že prijatím písomného sľubu, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka nemožno účinne eliminovať agresívne a kolúzne správanie obžalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel sťažnostný súd k záveru, že napadnuté prvostupňové uznesenie je vecne správne a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. rozhodol o zamietnutí sťažnosti obžalovaného proti napadnutému uzneseniu, nakoľko táto sťažnosť nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.