Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-84-2018.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Subarea
20CoP/84/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. K. H., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov - matka: Bc. T. Q., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom R. J. XXXX, A. Q., zastúpená JUDr. Marcelou J., advokátkou so sídlom kancelárie H. XX, C., otec: X. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom U. XX, D., zastúpený K.. N. R., advokát so sídlom kancelárie H. XX, XXX XX C., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 29. januára 2018, č. k. 37P/74/2017-163, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 29.01.2018, č. k. 37P/74/2017-163, potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 29.01.2018, č. k. 37P/74/2017-163, dočasne upravil styk otca s maloletou E. K. H., narodenou dňa XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od štvrtka od 16:00 hod do nedele do 16:00 hod a každý štvrtok v nepárnom týždni kalendárneho roku v čase od 16:00 hod do 19:00 hod s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v určený čas v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a odovzdá maloletú v určený čas matke v mieste jej bydliska. Daný režim styku s maloletou bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37P/74/2017.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu matky, ktorá vzhľadom na napätú situáciu medzi rodičmi a neschopnosť dohodnúť sa na úprave styku s maloletou sa domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upraví styk otca s maloletou. Návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti je uznesením Okresného súdu Bratislava III. č.k. 37P/74/2017-16 zo dňa 28.03.2017 upravená len vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu, pričom styk otca a zverenie maloletého dieťaťa doposiaľ nie sú upravené. Matka uviedla, že otcovi nebráni v styku s maloletou, avšak medzi rodičmi nedochádza k dohode o úprave styku s maloletou a otec takmer denne vyzdvihuje dieťa z predškolského zariadenia bez toho, aby túto skutočnosť oznámil matke, pričom matke neoznámi, kedy jej dieťa opäť odovzdá. Táto situácia pretrváva od apríla 2017. Prístup otca k stretávaniu sa s dcérou tak, ako sa sám rozhodne a bez oznámenia matke, kedy si dieťa vyzdvihne v škôlke a kedy dieťa odovzdá matke, je podľa názoru matky absolútne neprijateľný a odporuje právu matky byť informovaná o základnej veci týkajúcej sa maloletej, a to s kým a kde sa bude dieťa nachádzať.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so spisovým materiálom sp. zn. 37P/74/2017, ako aj výsledkami doterajšieho vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Uviedol, že v danom prípade zásah súdu, ktorým dočasne upraví styk otca s maloletým dieťaťom, je potrebný na
zastabilizovanie rodinnej situácie a v záujme maloletého dieťaťa. Rodičia v súčasnosti žijú oddelene, pričom obaja majú evidentný záujem o osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa, avšak za neúnosný a značne zaťažujúci pre maloleté dieťa považoval súd prvej inštancie stav, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť a navzájom sa neinformujú, resp. slabo informujú pri preberaní a odovzdávaní maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za to, že striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potenciálne dohodovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo maloleté dieťa, a preto upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktorým predmetné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia napadol v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 357 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) a § 365 C.s.p.. V odvolaní namieta, že z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 22.03.2017 a 04.01.2018 nevyplývajú žiadne relevantné a v konaní objektívne preukázané skutočnosti odôvodňujúce dočasnú úpravu styku otca s maloletou. Otec vytýka súdu prvej inštancie, že v odôvodnení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Otcovi dieťaťa sa javí byť neprimerane prísne a ničím neodôvodnené nariadenie neodkladného opatrenia s odvolaním sa na matkou tvrdenú, avšak ničím nepodloženú skutočnosť, že sa s otcom maloletej nedá dohodnúť na rodičovskej dohode o úprave rodičovských práv a povinností. V tejto súvislosti otec maloletej podotkol, že neschopnosť oboch rodičov dohodnúť sa na úprave rodičovských práv a povinností k maloletej je bežným javom a predmetom takéhoto súdneho konania. Ďalším pre súd prvej inštancie relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že rodičia sa navzájom neinformujú, resp. slabo informujú o preberaní a odovzdávaní maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť zjavného nespracovania ukončenia partnerského vzťahu matky a otca maloletého dieťaťa. K uvedenému otec dodal, že je bežnou skutočnosťou dlhšie emočné spracovanie ukončenia partnerského vzťahu na strane ktoréhokoľvek z rodičov, pričom každý z nich samostatne a osobitne emočne rieši ukončenie spolužitia a to aj s ohľadom na citovú väzbu k maloletému dieťaťu pochádzajúceho z takéhoto partnerského vzťahu. Táto skutočnosť však nijako bez ďalších relevantných a preukázaných skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zákona a ustálenej judikatúry nemôže byť sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, bez preukázania relevantných skutočností odôvodňujúcich jeho samotné nariadenie. Ďalšie dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie neuvádza. Vzhľadom na uvedené má otec maloletej za to, že nie sú a ani neboli dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p.. Žiadne takéto skutočnosti z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nevyplývajú. Otec maloletej v odvolaní ďalej zdôrazňuje, že súd prvej inštancie je v zmysle čl. 6 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Súd prvej inštancie naproti tomu nariadil neodkladné opatrenie iba na podklade matkou tvrdených, avšak nijako nepreukázaných skutočností, ktoré navyše ani nevyplynuli z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Otec maloletej má za to, že nariadením neodkladného opatrenia bez zákonných dôvodov na jeho nariadenie je porušením práva otca na styk s maloletou, hrubým a ničím nepodloženým zásahom do výkonu jeho rodičovských práv, na ktorý zásah nedal svojím konaním dôvod. Nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom, akým bolo nariadené je napokon aj porušením práva maloletej na styk s oboma jej rodičmi, kedy sa obaja rodičia maloletej chcú a sú ochotní podieľať na jej výchove. Podľa názoru otca maloletej ako procesnej strany - účastníka konania, je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia bez náležitého odôvodnenia nezákonné a nepreskúmateľné a navyše nedostatočné, čo do úplného zistenia skutkového stavu veci nevyhnutne potrebného pre správne rozhodnutie vo veci jeho nariadenia. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III., zo dňa 29.01.2018, sp. zn. 37P/74/2017-163, v zmysle ust. § 389 C.s.p. zrušil.
5. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by boli len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
7. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter.
8. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. tak neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Matka maloletej v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletou do času, kým súd vo veci rozhodne o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. Pri súčasnej realizácii práva otca na styk s maloletou nastáva problém v tom, že otec dcéru bez predchádzajúceho informovania matky vyzdvihuje zo škôlky, pričom jej neoznámi, kedy jej dieťa odovzdá. Táto situácia pretrváva od apríla 2017 a vzhľadom na skutočnosť, že v merite veci nebolo doposiaľ rozhodnuté, matka žiadala súd o dočasnú úpravu pomerov.
11. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn 37P/74/2017 prebieha konanie na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Rodičia spolu nežijú, starostlivosť o maloletú fakticky zabezpečuje matka a medzi rodičmi sú zjavne prítomné konflikty ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností, pričom v tomto smere nie sú schopní dospieť k žiadnej dohode. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 37P/74/2017 - 16 zo dňa 28.03.2017 bola na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu upravená vyživovacia povinnosť otca voči maloletej. Obaja rodičia majú evidentný záujem o osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Vzťah rodičov je však natoľko vyhrotený, že nie je predpoklad, že dôjde k vzájomnej dohode rodičov v otázke zverenia a úprave styku s maloletou. Situácii neprispieva ani trestný rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 46T/102/2017-160 zo dňa 12.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.11.2017, ktorým bol otec maloletého dieťaťa odsúdený pre prečin nebezpečného prenasledovania a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom a stanovením skúšobnej doby v trvaní 2 roky. Zároveň súd obžalovanému uložil zákaz kontaktu s poškodenou (matkou) v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo inými obdobnými prostriedkami, s výnimkou komunikácie ohľadom úpravy styku s maloletým dieťaťom.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súdom určený rozsah styku otca s maloletou, v zmysle napadnutého uznesenia, dostatočne rešpektuje potrebu aj práva otca na stretávanie sa s maloletou dcérou a vzhľadom na jej vek maloletej dáva dostatočný priestor na budovanie vzájomného vzťahu otca s dcérou. Odvolací súd nespochybňuje, že obaja rodičia majú k dieťaťu vytvorený pozitívny vzťah, pričom vzhľadom na vek dieťaťa je potrebné kontakt s otcom zachovať tak, aby sa nenarušil vzťah maloletého dieťaťa k otcovi. V danom prípade však vzhľadom na nemožnosť vzájomnej komunikácie a dohody rodičov je práve autoritatívny zásah súdu do pomerov rodičov a maloletej nevyhnutý, a to práve z dôvodu minimalizovania ďalších konfliktov medzi rodičmi, stabilizovania pomerov a upokojenia situácie, čím je sledovaný predovšetkým záujem maloletej, pretože iba v takomto prostredí môže maloletá prosperovať.
13. Otec maloletej v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nariadil neodkladné opatrenie na podklade nepreukázaných skutočností, nedostatočne zistil skutočný stav veci na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože pri rozhodnutí vychádzal len z vyjadrení matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to napriek povinnosti súdu v zmysle čl. 6 C.m.p. na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom procesným inštitútom, ktorý je dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými.
14. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. V danom prípade preto námietka otca v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov nariadením neodkladného opatrenia. Naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia je evidentne daný, keďže medzi rodičmi maloletého dieťaťa pretrváva konflikt spočívajúci v neschopnosti dohodnúť sa na úprave výkonu rodičovských opráv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka má dieťa fakticky v osobnej starostlivosti a otec pravidelne neinformuje matku o realizácii jeho práva na styk s maloletou. Súd vždy uprednostní dohodu rodičov, avšak z okolností posudzovaného prípadu vyplýva neochota rodičov dohodnúť sa. V takomto prípade potom len striktná a vykonateľná úprava práv rodiča k maloletej určená súdom, eliminuje ďalšie potenciálne konflikty a dohadovanie sa rodičov, čo v konečnom dôsledku zbytočne zaťažovalo maloleté dieťa a vnášalo značnú neistotu na strane matky, ktorá v podstatnej miere doposiaľ vykonáva starostlivosť o maloletú.
16. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že nariadenie neodkladného opatrenia neprejudikuje konanie vo veci samej, kde až po vykonaní náležitého dokazovania a zistení skutočného stavu vo veci súd rozhodne o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Obaja rodičia v konaní vo veci samej sa domáhajú zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, resp. požadujú striedavú osobnú starostlivosť (otec). Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené a z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie.
17. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. neboli dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a súd prvej inštancie rozhodol o neodkladnom opatrení nad rámec zákonnej úpravy v tejto súvislosti treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne právne posúdil danú vec a rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v súlade so zákonom, nakoľko potreba úpravy práv a povinností rodičov k maloletej bola evidentná a skutočnosti tvrdené matkou v návrhu o nemožnosti dohody pri realizácii práva otca na styk s maloletou, sú preukázané už len tým, že doposiaľ ani v konaní vo veci samej k žiadnej rodičovskej dohode, napriek naliehaniu súdu a kolízneho opatrovníka, rodičia nedospeli.
18. Okrem toho je nutné zaoberať sa tiež námietkou otca, že súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia splnenia zákonných podmienok rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo a uznesenie súdu prvej inštancie ako také je nezákonné a nepreskúmateľné. Odvolací súd naopak uvádza, že uznesenie súdu prvej inštancie spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania na súde prvej inštancie a jeho odôvodnenie je presvedčivé.
19. Nakoľko s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, potvrdil ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p., a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).