Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/256/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: D.. A. T., Š. X, F., správca konkurznej podstaty úpadcu Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy, n.o., v likvidácii, Hontianska cesta 49, Šahy, IČO: 36 096 814, zastúpený JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom, so sídlom Hontianska 4, Šahy, proti žalovanému: E.. Q. F., F.. XX. XX. XXXX, T. R. XXX/X, Ž., zastúpený JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom, so sídlom J. Holého 11, Levice, o zaplatenie 7.509,29 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1.Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 7.509,29 eura s príslušenstvom. Takúto žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol u žalobcu v pracovnom pomere v čase od 01. 02. 2008 do 31. 07. 2008 a to na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 01. 02. 2008. V takejto zmluve bol dohodnutý druh práce - lekár samostatne pracujúci s vyššou špecializáciu, dátum nástupu do práce - 01. 02. 2008, miesto výkonu práce - Š. a dohodnutý týždenný pracovný čas - 40 hod. týždenne. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že bol žalovaný dňa 01. 02. 2008 menovaný za primára oddelenia dlhodobo chorých, ktoré nebolo zriadené žalobcom, pričom napriek skutočnosti, že žalovaný neodpracoval u žalobcu ani jediný deň, tak mu za obdobie od 01. 02. 2008 do 31. 07. 2008 neoprávnene vyplatil mzdu spolu s cestovnými náhradami v celkovej výške 7.509,29 eura. Následne listom zo dňa 30. 06. 2010 bol žalovaný vyzvaný, aby neoprávnene vyplatenú mzdu a to vrátane cestovných náhrad v celkovej výške 7.509,29 eura dobrovoľne vrátil v lehote do 15. 07. 2010.

2.Súd o podanej žalobe rozhodol platobným rozkazom zo dňa 29. 09. 2010 č.k. 9Ro/260/2010-32, proti ktorému podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor žalovaný. V podanom odpore uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 222 ods. 2 Zákonníka práce k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pretože ako zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa a z tohto dôvodu mu bol zamestnávateľ povinný poskytovať náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, čo sa v mesiacoch február až júl 2008 aj stalo.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za účelové a nepravdivé a to z dôvodu, že bývalý riaditeľ O.. E. G., menovacím dekrétom zo dňa 01. 02. 2008 menoval žalovaného do funkcie primára oddelenia bez toho, aby konkrétne určil, ktoré oddelenie bude ako primár riadiť. Takéto menovanie žalovaného do funkcie primára je tak od počiatku neplatné a v dôsledku takejto skutočnosti mohol žalovaný získať neoprávnený majetkový prospech bez právneho dôvodu.

4. Na prejednanie veci súd následne nariadil pojednávania, pričom právny zástupca žalobcu na nich uviedol, že sa pridržiava všetkých vyjadrení obsiahnutých v spise a to v plnom rozsahu, pričom z pracovnej zmluvy je zrejmé všetko čo je potrebné na jej platnosť a aj na nastúpenie do práce. Keďže bola uzatvorená pracovná zmluva a z dokazovania vyplynulo, že bol poddimenzovaný stav na internom oddelení kam mohol žalovaný nastúpiť, bol ten povinný nastúpiť na predmetné miesto. Okrem toho žalovaný čiastočne priznal, že vzťahy s úradujúcim primárom neboli práve najlepšie, a preto sa domnieva, že z tohto dôvodu nenastúpil, nakoľko by bol v jeho priamej podriadenosti. Na oddelení bol nedostatok lekárov, preto mal žalovaný vykonávať služby denné, nočné, víkendy a sviatky, za čo mu boli priznané aj príplatky a pracovná zmluva mu ukladala povinnosť nastúpiť. Čo sa týka menovacieho dekrétu, tak žalovaný bol v tom čase uzrozumený, že funkcia primára bola obsadená. Pokiaľ ide o oddelenie ODCH, tak toto bolo konštituované až v roku 2010, a preto obrana žalovaného bola účelová, pričom ten mal nastúpiť na miesto v zmysle pracovnej zmluvy a nie vykonávať poradenskú činnosť, teda garanta, ktorí v tom čase dostávali plat 2.000 Sk/66,39 Eur a nie takmer 50.000 Sk/1.659,70 Eur ako žalovaný. V súvislosti s obranou žalovaného, ktorá sa opiera o skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný prideľovať prácu tak napriek tomu sa mal žalovaný dostaviť na pracovisko, t.j. interné oddelenie a nie k riaditeľovi, čo sa bežne robí a tam čakať na pokyny. Právny zástupca žalobcu tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa s E.. Š. poznal, čoho bol svedkom, nakoľko mu bol na pohrebe. Určite sa tiež muselo prejednávať odvolávanie bývalého primára na správnej rade a z akého dôvodu nebol odvolaný, to bývalý štatutár O.. E. G. neuviedol avšak v konaní bolo preukázané, že bola tendencia odvolať E.. Š., pričom so žalovaným bola najskôr spísaná pracovná zmluva a až potom mu bol udelený menovací dekrét, ktorého platnosť spochybňuje. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa mal hlásiť na internom oddelení a to i napriek tomu, že dostal iné pokyny od riaditeľa, pretože je lekár a jeho úlohou bolo slúžiť tomuto oddeleniu. V danom prípade štatutárny zástupca nemocnice O.. G. prekročil právomoc, keď v rozpore zo zákonom menoval do funkcie žalovaného, ktorá v tom čase dokonca nebola ani konštituovaná, pretože predošlý primár E.. Š. nebol z tejto funkcie odvolaný. Pokiaľ ide o osobné ohodnotenia a príplatky, ktoré boli vyčíslené vo výške 3.784,10 EUR tak žalovaný pri prevzatí menovacieho dekrétu, mal vedomosť a musel predpokladať, že je menovaný do neexistujúcej funkcie, a preto podľa jeho názoru tieto príplatky, ktoré mu boli na príkaz riaditeľa neoprávnene vyplatené je povinný vrátiť. Pokiaľ ide o vyplatenú mzdu tam odvolací súd zastáva stanovisko, že mu tieto mzdové náležitosti čo sa týka mzdy podľa platnej pracovnej zmluvy boli oprávnene vyplatené, pričom s takýmto právnym názorom on nesúhlasí. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že ho veľmi zaráža, že žalovaný ako lekár nenastúpil do práce, napriek tomu, že je viazaný lekárskou prísahou pomáhať a starať sa o zdravie ľudí. Ide tak o závažné pochybenie zo strany žalovaného, pretože musel mať aj vedomosť o tom, že na internom oddelení nemocnice bol poddimenzovaný stav lekárov, keď mal byť 6,5 lekára na 40 lôžok a pritom v skutočnosti boli len 4 lekári. Žalovaný mohol nastúpiť na toto interné oddelenie už aj vzhľadom k tomu, že vtedajší primár E.. Š., keďže tušil že bude odvolaný, dal sa vypísať a bol dlhodobo práceneschopný. Príplatky k mzde ako mal žalovaný nemali ani iný primári, ktorí v tom čase tam pôsobili a žalovaní mal nadštandardný plat. Podľa jeho názoru je podaná žaloba o zaplatenie sumy 7509,29 Eur s prísl., čo do jej časti 3784,10 Eur predstavujúcej vyplatené osobné ohodnotenie a príplatky dôvodná, keď odvolací súd vyslovil právny názor, že pokiaľ by bol menovací dekrét zo dňa 01.02.2008 súdom prvého stupňa posúdený ako neplatný, malo by to za následok neplatnosť aj finančných dojednaní. V tomto konaní bolo tiež preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 01.02.2008, podľa ktorej mal dohodnuté pracovné miesto ako lekár samostatne pracujúci s vyššou špecializáciou, druh práce lekár - špecialista a mzda vo výške 763,46 Eur (23000,- Sk). V menovacom dekréte žalobca priznal žalovanému príplatok ku mzde za funkciu primára 199,16 Eur mesačne (6000,-Sk), osobné ohodnotenie 497,90 Eur mesačne (15000,-Sk) a náhradu cestovných nákladov vlastným motorovým vozidlom paušálne vo výške 232,35 Eur (7000,-Sk). Následne po uzatvorení pracovnej zmluvy bol žalovaný žalobcom “menovaný do funkcie“ primára oddelení nemocnice, bez bližšej špecifikácie a to bez toho, o aké oddelenie ide. Žalovaný pri preberaní menovacieho dekrétu dňa 01.02.2008 musel predpokladať, že ide o absolútne neplatný právny úkon, keď vymenovanie do funkcie ako samostatnej právnej formy založenia pracovného pomeru musí obsahovať základné charakteristiky výkonu práce: druh práce, miesto výkonu práce a začiatok výkonu práce. V tejto súvislosti tiež poukázal na svedeckú výpoveď žalovaného na polícii v A. kde bolo začaté trestné stíhanie pre prečin podvodu voči O.. E. G., v ktorej uviedol, že uzavrel pracovnú zmluvu s riaditeľom žalobcu, na základe ktorej mal vykonávať funkciu primára oddelenia, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy nebolo ešte zriadené a ktoré sa malo v krátkom čase zriadiť. Ďalej v nej žalovaný uviedol, že po podpise pracovnej zmluvy podľa potreby riaditeľa poskytoval riaditeľovi poradenskú službu pri zriaďovaní nového oddelenia a podľa potreby

dochádzal do zamestnania, pričom očakával, že zo strany zamestnávateľa mu bude zriadené oddelenie a on bude vykonávať svoju funkciu primára. Podľa názoru žalobcu sa jednalo o oddelenie dlhodobo chorých, ktoré bolo zriadené žalobcom až v r. 2010 keď žalovaný už nepracoval u neho. V konaní tiež bolo preukázané, že žalovaný od 01.02.2008 do 31.07.2008 keď mal pracovať u žalobcu, súčasne pracoval v H. U. na vedľajší pracovný pomer s úväzkom 80 hodín mesačne, pričom jeho pracovná doba bola v čase od 7:00 do 15:30 hod. Tu poberal mzdu vo výške cca 500,- Eur mesačne (15000,-Sk) a to podľa počtu odpracovaných hodín. Na základe uvedených skutočností má za to, že podaná žaloba z hľadiska právnej kvalifikácie, a to vydania bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnosti právneho úkonu - menovacieho dekrétu zo dňa 01.02.2008, je v časti 3784,10 Eur dôvodná už aj vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný túto neplatnosť právneho úkonu si spôsobil sám tým, že reflektoval na funkciu neexistujúceho oddelenia dlhodobo chorých tak ako sa vyjadril vo svojej svedeckej výpovedi v trestnej veci vedenej voči O.. E. G. - bývalému štatutárnemu zástupcu žalobcu. Aj bývalý riaditeľ žalobcu O.. E. G. vo svojich výpovediach potvrdil, že žalovaný sa mal stať primárom oddelenia dlhodobo chorých, ktoré v tom čase nebolo zriadené. Rovnako na pojednávaní konanom dňa 21.01.2014 potvrdil, že na strane nemocnice nebola žiadna prekážka zamestnať žalovaného. Právny zástupca žalobcu tiež poukázal na rozhodnutie NS SR 21.10.2010 sp. zn. 1MCdo/13/2009 uverejnené v zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 3/2011, pričom vzhľadom na odbornú kvalifikáciu žalovaného (2 atestácie z internej medicíny), nič nebránilo žalovanému aby nastúpil na interné odd. kde bol organizačne začlenený, v ktorom bol poddimenzovaný stav lekárov a na ktorom sa mohol starať o chorých pacientov. Namiesto tejto činnosti, ktorá mu vyplýva z Hypokratovej prísahy, vykonával žalovaný len poradenskú a konzultačnú činnosť prakticky na telefóne. Podľa jeho názoru tu existuje dôvodné podozrenie, že bývalý riaditeľ O.. E.. G. aj s vedomím žalovaného sa dopúšťal podvodu voči zdravotným poisťovniam, keďže žalovaný bol tabuľkovo vedený ako lekár na internom odd. a tak zdravotné poisťovne mali vykryté požiadavky čo sa týka stavu lekárov a tieto de facto neboli. To, že mal O.. Š. - primár interného odd. byť odvolaný z funkcie, bol len predstieraný manéver zo strany O.. G. - býv. riaditeľa nemocnice, ako aj žalovaného, pričom v tomto prípade ide o klasickú ukážku tunelovania finančných prostriedkov žalobcu, keď sa žalovaný nedôvodne obohatil tým, že nechodil do práce, neoprávnene poberal mzdu a konal v rozpore s dobrými mravmi.

5. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že nastúpil k žalobcovi potom ako dal výpoveď v nemocnici R. W. E.. Do práce riadne nastúpil dňa 01. 02. 2008 a následne po tom, ako vybavil všetky záležitosti mu bolo oznámené, že na oddelenie ešte nemôže ísť, nakoľko majú problémy s primárom, ktorý je tam a potrebujú doriešiť jeho odvolanie. Preto išiel domov, a teda prácu nevykonával, avšak nie z dôvodov na jeho strane, ale z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa. Žalovaný ďalej uviedol, že bol v pravidelnom kontakte so žalobcom a to s O.. G., ktorý bol v tom čase riaditeľom nemocnice ohľadom toho, kedy môže nastúpiť do práce. Koncom júna 2008 bol odvolaní O.. G. a nastúpil nový riaditeľ, ktorý mu pri osobnom stretnutí oznámil, že už funkcia primára na internom, resp. na LDCH nie je aktuálna, a preto sa dohodli na ukončení pracovného pomeru a to ku dňu 31. 07. 2008 s tým, že za mesiac júl mu bude vyplatená minimálna mzda. Žalovaný tiež potvrdil, že za toto obdobie v nemocnici neodpracoval žiadnu dobu, pričom požiadal riaditeľa žalobcu, aby mu zostali platobné náležitosti v zmysle poslednej výplatnej pásky zachované. Pracoval aj inde, avšak na minimálny čiastočný úväzok a dosahoval príjem okolo 200- 250 eur mesačne s tým, že to bolo z titulu výkonu práce, avšak tam pracoval nielen v žalovanom období, ale aj predtým a takúto skutočnosť oznamoval zamestnávateľovi, ako aj potencionálnemu zamestnávateľovi. Mzda u žalobcu mu bola vyplácaná na bankový účet.

6. Právny zástupca žalovaného na nariadených pojednávaniach uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným pred uzavretím pracovnej zmluvy prebehli jednania na základe ktorých žalobca vedel, že žalovaný zastáva funkciu primára interného oddelenia v Nemocnici R. W. E., vedel, že má mesačný príjem 51.500 Sk/1.709,49 Eur a na základe týchto skutočností žalobca sľúbil a zaviazal sa uzatvoriť pracovný pomer so žalovaným, priznať mu takú mzdu v takej istej výške ako mal v W. E. a menovať ho do funkcie primára interného oddelenia R. Š.. Pracovná zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 1.2.2008 s nástupom do práce 1.2.2008, pričom je nesporné že toho istého dňa žalovaný bol menovaný menovacím dekrétom vyhotoveným zamestnávateľom, za primára s ďalšími príplatkami. Takýmto konaním žalobca plnil len svoj predzmluvný záväzok zachovať plat žalovanému, ktorý mal predtým ako primár v Nemocnici v W. E.. Vzhľadom na to, že dňa 1.2.2008 nebola voľná funkcia v Š. primára interného oddelenia, O.. G., ktorý bol riaditeľom v tom čase a ktorý uzatváral so žalovaným pracovnú zmluvu, poslal žalovaného domov, že má byť na telefóne a bude s ním nejaké veci konzultovať a pokiaľ funkcia sa uvoľní, okamžite mu vytvorí podmienky na nástup do tejto funkcie. Čiže skutočnosť, že funkcia primára interného oddelenia R. Š. ešte nie je voľná, sa žalovaný dozvedel až dňa 1.2.2008.

Medzi sporovými stranami bol dohodnutý výkon práce a to funkcia primára interného oddelenia, pričom to, že v pracovnej zmluve je uvedené lekár samostatne pracujúci s vyššou špecifikáciou ešte neznamená, že takéto miesto u žalobcu bolo vôbec aj vytvorené a či vôbec aj existovalo. Zároveň nebola žiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť, že interné oddelenie bolo personálne poddimenzované. Je tak nesporné, že žalovaný dňa 1.2.2008 do práce nastúpil avšak zo strany zamestnávateľa a z už vyššie uvedených dôvodov mu nebola pridelená žiadna práca. Podľa ustálenej súdnej praxe pracovník nemá povinnosť sa domáhať prideľovania práce, ale je to zákonná povinnosť zamestnávateľa. Takisto neprideľovanie práce zo strany zamestnávateľa nemôže byť na ťarchu zamestnanca, aby bol poškodený na svojich mzdových nárokoch. Je nezmyselné tvrdenie žalobcu, že medzi žalovaným a primárom Š. boli zlé vzťahy, pričom nemal vedomosť o tom či žalovaný vôbec primára Š. aj poznal a po pracovnej stránke a ani po odbornej stránke nebol medzi nimi žiadny vzťah. Žalovaný tak nebol povinný nastúpiť do práce na internom oddelení, pretože ten do práce nastúpil, k riaditeľovi dňa 1.2.2008, ktorý mal byť jeho jediným priamym nadriadeným. Podľa organizačnej štruktúry má byť na internom oddelení 6 zamestnancov, z toho 1 primár, jeden zástupca a 4 sekundárny lekári. Zahrnúť dvakrát atestovaného interného lekára, ktorý disponuje s niekoľkoročnou praxou primára v rôznych nemocniciach do kategórie sekundárnych lekárov je neadekvátne. Podľa jeho názoru, nebolo zo strany žalobcu preukázané, akým spôsobom boli žalovanému zabezpečené pracovné podmienky, ako a kým bola žalovanému prideľovaná práca a z akého dôvodu on ju nevykonával, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Pokiaľ ide o platnosť resp. neplatnosť menovacieho dekrétu, to považoval za právnu otázku a ponechal ju na úvahu súdu, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 Zákonníka práce, z ktorého jednoznačne a jasne vyplýva, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu. Z predloženej organizačnej štruktúry tiež jednoznačne vyplýva, že funkcia špecialistu u žalobcu vytvorená ani nebola. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie NS SR 1MCdo/13/2009 z 21.10.2010 z právnej vety ktorého vyplýva, že pokiaľ chýba dohodnutý druh práce ako jednej zo základných prvkov pracovného pomeru, takýto stav je nevyhnutné považovať za prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pričom za existencie prekážky v tejto práci nemá zamestnanec povinnosť dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas. Čiže právny názor právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný mal sedieť na internom oddelení vychádza len z neznalosti pracovného práva. Na základe predzmluvných jednaní medzi žalobcom a žalovaným tak bola dohodnutá výška mzdy, ktorú mal žalobca poskytovať žalovanému, pokiaľ dňa 1.2.2008 podpíše pracovnú zmluvu so žalobcom, pričom na základe týchto predzmluvných jednaní a písomnej dohody o budúce zmluve žalovaný rozviazal pracovný pomer s Nemocnicou R. W. E., kde zastával funkciu primára interného oddelenia. Z porovnania predzmluvnej dohody o výške mzdy, so mzdou uvedenou v pracovnej zmluve a v menovacom dekréte vyplýva, že zo strany žalobcu bol tento predzmluvný záväzný prísľub takouto formou splnený. Žalovaný zároveň mal vedomosť o tom, že dňa 1.2.2008 nie je voľná funkcia primára na internom oddelení, pretože takúto skutočnosť sa dozvedel dňa 1.2.2008, keď nastúpil k riaditeľovi a keď podpisoval pracovnú zmluvu a prevzal menovací dekrét. Zo svedeckej výpovede vtedajšieho štatutárneho zástupcu žalobcu O.. G. bolo tiež preukázané, že žalovaného poslali domov s tým, že ihneď ako nemocnica vyrieši problém uvoľnenia funkcie primára interného oddelenia, tak mu bude oznámená uvedená skutočnosť, aby mohol nastúpiť do práce. Žalovaný mal ako lekár s dvomi atestáciami vykonávať funkciu primára interného oddelenia, pričom so žalobcom predloženej organizačnej štruktúry je evidentné, že v nemocnici funkcia špecialistu vytvorená ani nebola. Žalovaný tak prácu nemohol vykonávať na základe prekážky na strane zamestnávateľa, pričom celková suma, ktorá mu za obdobie od 1.2.2008 až do skončenia pracovného pomeru a to dňa 31.7.2008 bola vyplatená, je v súlade so Zákonníkom práce, napriek tej skutočnosti, že práce na funkcii primára interného oddelenia nemohol vykonávať na základe prekážky na strane zamestnávateľa. Vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Nitre považoval za podstatný právny problém v tomto konaní už jedine čiastku týkajúcu sa funkcie primára, ktorá bola priznaná žalovanému žalobcom dekrétom zo dňa 01.02.2008 a ktorý bol súdom posúdený ako neplatný. Vzhľadom aj na názor odvolacieho súdu sú rozhodujúce v tejto veci ešte predzmluvné dohody medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorých žalobca podmienil svoj nástup do pracovného pomeru u žalobcu v roku 2008 akceptovaním jeho mzdy vo výške 51.500 Sk/1.709,49 Eur, ktorú poberal u predchádzajúceho zamestnávateľa R. W. E., pričom vzhľadom na tú skutočnosť, že táto jeho podmienka bola akceptovaná riaditeľom žalobcu rozviazal pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa a 01.02.2008 nastúpil do prac. pomeru u žalobcu. Z ustanovenia § 222 ods. 6 Zák. práce vyplýva, že zamestnanec je povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie len v tom prípade, ak vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sumy boli nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je tak nesporné, že predmetné sumy žalovanému neboli ani omylom vyplatené, a ani nesprávne určené vzhľadom na to, že zo strany žalobcu išlo len o plnenie na základe už uvedenej predzmluvnej dohody. Žalovaný tak nemohol vedieť

a ani predpokladať, že nejaká čiastka zo sumy 51.500,- Sk /1.709,49 Eur mu je neprávom vyplácaná vzhľadom na tú skutočnosť, že to bola jeho podmienka na nástup do práce u žalobcu a táto podmienka zo strany zamestnávateľa, teda žalobcu bola plne akceptovaná. Z doteraz vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným prebehli predzmluvné jednania, na základe ktorých žalovaný mal u žalobcu zastávať funkciu primára interného odd. Základná podmienkou zo strany žalovaného bolo zachovanie jeho mzdy vo výške akú poberal u predchádzajúceho zamestnávateľa v nemocnici W. E.. Bolo jednoznačne v tomto konaní preukázané, že táto podmienka zo strany žalobcu bola akceptovaná a v tejto výške mu bola vyplácaná mzda. V priebehu tohto konania bolo preukázané, že menovací dekrét zo dňa 01.02.2008 vydaný žalobcom teda ako zamestnávateľom žalovaného, bol neplatný a z toho titulu aj finančné dojednania v tomto dekréte sú neplatné. V danom prípade je však nutné vychádzať z predzmluvných jednaní, na základe ktorého sa zamestnávateľ teda žalobca zaviazal žalovanému vyplácať mzdu vo výške cca 51500,- Sk/1.709,49 Eur, pričom v uvedenom prípade bolo jednoznačne preukázané, že sumy žalovanému neboli ani nesprávne určené, ani omylom vyplatené ale boli vyplatené na základe predzmluvnej dohody. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj zo mzdového listu a teda špecifikácii súm, ktoré boli žalovanému zo strany žalobcu poskytované. To, že žalovaný nemohol vykonávať funkciu primára interného odd. je nesporným faktom, ktorý potvrdil aj O.. G. - vtedajší riaditeľ žalobcu. Na základe uvedených skutočností a doteraz vykonaného dokazovania tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s uplatneným nárokom. Tiež je nesporné, že v čase uzatvorenia prac. zmluvy dňa 01.02.2008 nebola voľná funkcia primára interného odd. čiže žalobca, t. j. zamestnávateľ zapríčinil nemožnosť vykonávania tejto funkcie zo strany žalovaného.

7. Svedok E.. Š. E. ako bývalý zamestnanec žalobcu uviedol, že sa pozná so žalovaným, pričom u žalobcu pracoval od 01. 03. 2006 do 31. 08. 2010. Zastával funkciu námestníka pre liečebno-preventívnu starostlivosť, pričom nebol členom správnej rady, ale bol niekedy na ich zasadnutia pozvaný, a preto vedel o stave na internom oddelení, že je tam tabuľkový podstav o 1,5 lekára. Svedok ďalej uviedol, že sa zúčastnil rokovaní pred uzatvorením pracovnej zmluvy, ktoré sa uskutočnili medzi žalobcom v mene ktorého konal O.. E. G., personálnym poradcom A. H. a žalovaným. Na týchto rokovaniach sa dohodlo, že žalovaný do doby nástupu ukončí pracovný pomer, následne na ďalšom rokovaní sa rozhodovalo, kedy žalovaný nastúpi na výkon práce k žalobcovi a pri ďalšom stretnutí bolo žalovanému umožnené nahliadnuť do ekonomiky oddelenia. Zo sedení s členmi správnej rady bolo zrejmé, že žalovaný mal nastúpiť do funkcie primára s tým, že primár E.. Š. mal byť odvolaný.

8. Svedok O.. E. G. ako bývalý riaditeľ žalobcu uviedol, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy sa 3-4 krát stretol so žalovaným a to z dôvodu, že hľadali lekára, pričom sa v rámci reorganizácie uvažovalo o zriadení oddelenia dlhodobo chorých. Na takéto oddelenie mali aj licenciu na jeho zriadenie a uvažoval, že zaradí žalovaného na oddelenie LDCH, resp. ODCH, a preto mu ten za týmto účelom poskytoval poradenskú činnosť za čo mu bola vyplácaná mzda. On mal oprávnenie primárov menovať a odvolávať, avšak za jeho pôsobenia nebol odvolaní primár D.. Š. a o žalovanom uvažoval ako o primárovi LDCH, a preto ho aj do tejto funkcie menoval. Pokiaľ ide o jednotlivé položky mzdy žalovaného tak tie boli dojednané v pracovnej zmluve a to jednak základný plat, príplatok za výkon funkcie primára s osobným ohodnotením, ako aj odmenami a paušálnou náhradou cestovného. Čo sa týkalo odmien, na tie neboli stanovené kritériá a boli na voľnej úvahe vedúceho. On udeľoval odmeny vo vzťahu k primárom, pričom príjem žalovaného bol taký istý ako príjem ostatných lekárov, mal však voľnejší pracovný čas a aj pracovné podmienky, pričom pracoval v súlade s pokynmi zamestnávateľa a v zmysle týchto pokynov sa mu vyplácala mzda.

9. Svedkyňa E. J. uviedla, že u žalobcu pracovala ako personalistka a pamätá si na osobu žalovaného, nakoľko ten mal u nich pracovať. Uviedla ho k riaditeľovi, kde sa dojednali formálne náležitosti súvisiace s uzatvorením pracovnej zmluvy, požiadala žalovaného o predloženie dokumentov, pričom si pamätala, že mal dve atestácie. Rovnako tak vedela, že žalovaný mal menovací dekrét za primára, avšak nevedela presne na aké oddelenie. Uviedla tiež, že žalovaný dostal vyššie odmeny oproti ostatným lekárom. Žalovaný mal nastúpiť na interné oddelenie a menovací dekrét možno považovať za tzv. mzdový výmer, pričom odborný garanti pracovali len na dohodu o vykonaní práce a nie na pracovnú zmluvu.

10. Svedkyňa D. U. pracovala u žalobcu ako mzdová účtovníčka, pričom uviedla, že ona nerozhodovala o tom, že či dostane niekto odmeny, alebo príplatky, avšak vie, že paušálne náhrady cestovného dostávali aj ostatní lekári, primári, resp. garanti nemocnice.

11.Svedok G. T. na pojednávaní uviedol, že bol predsedom správnej rady žalobcu a v súčasnosti je dôchodca, pričom správna rada nemala v kompetencii personalistiku, pretože takúto oblasť mal na starosti riaditeľ. Svedok ďalej uviedol, že A. H. informoval správnu radu o tom, že riaditeľ prijal do zamestnania žalovaného, pričom ten však do zamestnania nenastúpil. On žalovaného osobne nevidel v nemocnice, avšak údajne mal byť odmenený aj za svoju neprítomnosť. Pán H. ho informoval, že s prípadom sa obrátil na políciu, čím bola splnená ich povinnosť. Nebol prítomný na rokovaniach ohľadom zaradenia žalovaného do funkcie, pričom správna rada sa touto problematikou nezaoberala, avšak presne si to nepamätá, pretože to bolo pred 10 rokmi. Svedok ďalej uviedol, že dvaja primári na jednom oddelení nemohli byť, a preto keď sa žalovaný prijal do zamestnania tak sa mal odvolať primár Š.. To však bolo v kompetencii riaditeľa. Vedeli, že predmetná vec bola v rukách polície, a preto nerobili ďalšie kroky v tejto záležitosti. Pokiaľ ide o interný predpis ohľadom odmeňovania zamestnancov v nemocnici tak tým sa nezaoberali a nevie či niečo také existuje.

12. Svedok A. H. na pojednávaní uviedol, že je bývalým členom správnej rady žalobcu a bol aj poradca riaditeľa pre prevádzkovo-technické veci ako aj pre styk so zdravotnými poisťovňami. Neskôr bol riaditeľom nemocnice a v súčasnosti je na dôchodku. Svedok ďalej uviedol, že vtedajší riaditeľ O.. G. mál v úmysle vymeniť primára E.. Š. F. internom oddelení, a preto mu bol odporučený žalovaný, ktorý bol v tom čase primárom interného oddelenia v nemocnici v W. E.. Následne sa uskutočnilo stretnutie na ktorom sa zúčastnil aj on a niektorí ďalší členovia správnej rady, pričom riaditeľ sľúbil žalovanému, že E.. Š. odvolá a na jeho funkciu vymenuje žalovaného. Vie o tom, že sa uskutočnilo viac telefonátov medzi riaditeľom a žalovaným ohľadom nástupu s tým, že termín na ktorom sa dohodli mal byť akceptovaný a žalovaný bude môcť nastúpiť na miesto primára interného oddelenia. Následne žalovaný na základe uvedených skutočností dal výpoveď z pracovného pomeru v W. E., pričom v deň nástupu bol u riaditeľa O.. G. a podpísala sa pracovná zmluva. O výške a zložení platu ako aj odmien sa dozvedel až po tom, ako nastúpil do funkcie riaditeľa nemocnice, pričom žalovaný ho informoval, že E.. Š. o ničom nevedel a dokonca mu navrhol, aby nastúpil do COR R. Š., kde bol majiteľom. Celá záležitosť sa preberala na správnej rade, pričom riaditeľ O.. G. povedal, že personálne záležitosti sú v jeho kompetencii a on celú záležitosť týkajúcu sa žalovaného vyrieši. Následne sa stal riaditeľom nemocnice a to dňa 27.06. a dohodol sa so žalovaným, že ukončia pracovný pomer s tým, že mu vyplatia len minimálnu mzdu a to z dôvodu, že nepracoval. Žalovaný s tým súhlasil a dohodli sa na ukončení pracovného pomeru. Po nástupe do funkcie riaditeľa ho bol požiadať E.. Š., že čo bude s tým prípadom, lebo vie, že sa vyplácali finančné prostriedky, a preto bolo podané trestné oznámenie na riaditeľa nemocnice. Podľa jeho názoru celú situáciu zavinil riaditeľ, pretože nezabezpečil vyplnenie pracovného pomeru a napriek tomu vyplácal finančné prostriedky. Na správnej rade sa neriešila otázka mzdového ohodnotenia a pracovných podmienok žalovaného. Svedok ďalej uviedol, že je možné, že v tom čase bol nedostatok lekárov s tým, že nemal vedomosť o tom, že žalovaný vykonával súčasne prácu v H. F. R. U.. Nepamätá sa na to, či nemocnica v tom čase mala vypracovaný vzorový mzdový poriadok, pričom to bolo v kompetencii riaditeľa. Odmeny garantov nemocnice záviseli výlučne od riaditeľa a po jeho nástupe do funkcie riaditeľa odmeňovali zamestnancov aj pri životných jubileách. Je však možné, že boli odmeny o ktorých nevedeli, pretože O.. G. si do toho nedal hovoriť. Pokiaľ ide o vytvorenie oddelenia dlhodobo chorých tak to sa urobilo až po tom, ako on v roku 2009 odišiel do dôchodku. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaný mal byť vymenovaný za primára takéhoto oddelenia. Pokiaľ bol riaditeľom O.. G. tak primári oddelení mali základný plat a okrem toho mali aj ďalšie príplatky ak slúžili na oddelení, pričom iné navýšenie platov nebolo. Ako primár mal primársky základný plat s tým, že infekčné príplatky mali na nebezpečnejších oddeleniach. O.. G. mu nepovedal, prečo neodvolal primára E.. Š., aby takúto funkciu mohol vykonávať žalovaný. Asi to nemal premyslené a nevedel odôvodniť takéto odvolanie, hoci ako riaditeľ ho mohol odvolať. Nemá vedomosť o tom, že by sa žalovaný stretol s riaditeľom, aby vyriešili vzniknutú situáciu, pričom predtým sa nepoznali a prvé stretnutie zorganizoval E.. E.. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný mal byť primárom interného oddelenia čo mu však nebolo umožnené. Podľa neho však zmluva bola podpísaná ešte predtým, ako sa začalo jednať s primárom Š.. Pokiaľ ide o plat žalovaného tak jeho základný plat v porovnaní s inými primármi bol primeraný s tým, že tam boli ďalšie ohodnotenia pokiaľ ide o dopravu, keďže žalovaný nebýval R. Š.. Tretiu položku si nepamätá, ale základný plat bol primeraný a bol taký ako mali ostatný primári. Celú situáciu najviac zavinil O.. G., ktorý naviedol žalovaného do funkcie, ktorú mu nevybavil.

13. Svedok E.. O. T., bývalý člen správnej rady bol vzhľadom na jeho nepriaznivý stav vypočutý postupom podľa § 195 ods. 3 formou písomných otázok strán sporu, pričom strany sporu na pojednávaní zo dňa 26.04.2018 súhlasili s takýmto postupom. Svedok na položené otázky uviedol, že nebol prítomný

na jednaniach ohľadom zaradenia žalovaného do funkcie a správna rada sa touto vecou nezaoberala. Nevie o tom, či v tom čase bol zo strany vedenia nemocnice zámer odvolať E.. Š. z funkcie primára interného oddelenia a nemal vedomosť o tom, či bolo podané trestné oznámenie na O.. E. G.. Nemal tiež vedomosť o tom, aký plat bude mať žalovaný a aký plat mal u bývalého zamestnávateľa. Nevedel o tom, že na internom oddelení nemocnice je nižší stav lekárov ako určuje normatív a nevedel, či bol žalovaný povinný nastúpiť pracovať na interné oddelenie ako lekár - špecialista s dvoma atestáciami z interného lekárstva vzhľadom na skutočnosť, že mal uzavretú pracovnú zmluvu ako lekár špecialista. Nevedel tiež o tom, že žalovaný v tom čase pracoval aj v H. F. U. na vedľajší úväzok. Nemal tiež vedomosť či plat žalovaného na úrovni 50.000,- Sk/ 1.659 Eur bol v tom čase primeraný funkcii v porovnaní s ostatnými primármi oddelení. Na správnej rade im žalovaný nepredložil doklady o mzde a pracovnom zaradení bývalého zamestnávateľa. Nevie či v tom čase nemocnica mala odborných garantov, aký plat dostávali a či bol vypracovaný mzdový poriadok. Nepamätá sa kto bol v tom čase členom správnej rady, pričom nebolo vytvorené oddelenie dlhodobo chorých. Nemá vedomosť o tom, či správna rada podávala vyjadrenie na políciu ohľadom začatého trestného stíhania O.. E. G.. Nemal tiež vedomosť, prečo riaditeľ

- O.. G. neodvolal E.. Š. z funkciu primára interného oddelenia.

14. Súd po vykonanom dokazovaní a to výsluchu strán sporu, svedkov a prečítaní nasledovných listinných dôkazov: žaloba, výzva na vrátenie mzdy z čl. 5, podací lístok čl. 6, pracovná zmluva čl. 7, menovací dekrét čl. 8, dohoda o rozviazaní pracovného pomeru čl. 9, mzdový list, výkaz mzdových nárokov žalovaného, výpis z bežného účtu žalobcu, listinný doklad čl. 16-17, výpis z účtu za apríl 2008, listinné doklady čl. 18-19, výpis z účtu za máj 2008, listinný doklad čl. 20-21, výpis z účtu za jún 2008, listinný doklad čl. 22-23, výpis z účtu za júl 2008, listinný doklad čl. 24-25, výpis z účtu za august 2008, listinný doklad čl. 26-27, odpor žalovaného čl. 34, pracovná zmluva z čl. 38-39, vyjadrenie k odporu čl. 52, stanovisko odporcu k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.11.2011, štatút neziskovej organizácie čl. 75, dohoda o vykonaní práce E.. Š. 87-89, organizačná štruktúra žalobcu čl. 90-109, výkaz mzdových nárokov 110-114, obchodný vestník čl. 144, uznesenie čl. 146, uznesenie čl. 166, vyjadrenie PZ žalovaného, návrh na doplnenie dokazovania čl. 175, výplatné lístky žalovaného z H. U. za február - júl 2008, pracovná zmluva, dodatok k pracovnej zmluve H. U. čl. 191-192, návrh na doplnenie dokazovania čl. 205, vyjadrenie PZ žalovaného z čl. 206, listinné doklady - prihláška pohľadávky čl. 217, rozhodnutie sociálnej poisťovne čl. 218, listinný doklad čl. 220, prihláška pohľadávky čl. 221, rozhodnutie sociálnej poisťovne čl. 222-223A, prihláška pohľadávky čl. 224, rozhodnutie SP 225-227, prihláška pohľadávky čl. 228, rozhodnutie čl. 229-231, prihláška pohľadávky čl. 232, rozhodnutie SP čl. 233-235, zápisnica zo zasadnutia správnej rady žalobcu čl. 237-238, uznesenie správnej rady zo dňa 24.05.2010, zápisnica zo zasadnutia správnej rady čl. 240, uznesenie správnej rady čl. 241, list O.. M.. D. čl. 242, list čl. 243, rozhodnutie mesta Š. čl. 244, dohoda o zmene mzdových podmienok čl. 245, dohoda o rozviazaní pracovného pomeru čl. 246, e-mail čl. 251, dohoda o budúcej zmluve čl. 253, rozhodnutie NS SR čl. 254, rozsudok čl. 272, odvolanie PZ žalobcu čl. 288, vyjadrenie žalovaného čl. 295 k odvolaniu, uznesenie KS NR čl. 300, špecifikácia žalobného návrhu čl. 314, mzdový list čl. 315, vyjadrenie PZ žalobcu zo dňa 19.05.2016, zápisnica správnej rady čl. 328-329, prezenčná listina čl. 329, listinný doklad čl. 330-333, mzdový poriadok čl. 334-341, rozhodnutie čl. 342-343, organizačná štruktúra žalobcu čl. 344-352, normatív čl. 358-365, rozsudok čl. 383 zo dňa 16.06.2016, odvolanie žalobcu čl. 401 a nasl., vyjadrenie žalovaného k odvolaniu čl. 409, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu odvolania čl. 412, vyjadrenie žalovaného čl. 418, uznesenie KS čl. 426, potvrdenie o pridelení novému zákonnému sudcovi čl. 426, úradný záznam 437, zápisnica zo zasadnutia správnej rady 450-451, prezenčná listina čl. 452, pracovné zmluvy lekárov čl. 458-475, platový dekrét čl. 476, menný zoznam čl. 477, mzdové listy lekárov u žalobcu čl. 478-489, ospravedlnenie svedka T. 492, lekárska správa čl. 505, vyjadrenie PZ žalovaného z 30.04.2018 čl. 520, výplatné pásky žalovaného čl. 521-525, návrh na doplnenie dokazovania žalobcu čl. 531, uznesenie zo dňa 09.02.2010 čl. 541, doručenka čl. 544, oznámenie čl. 545, potvrdenie o zamestnaní čl. 546, platový výmer žalovaného čl. 547, rozviazanie pracovného pomeru čl. 548, pracovná zmluva čl. 549, oznámenie H. U. čl. 559, odpovede svedka E.. T. čl. 568-573 zistil nasledovný skutkový stav veci:

15. žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o budúcej zmluve a to dňa 28.01.2008 na základe ktorej sa žalobca sa zaviazal dňom 01.02.2008 prijať žalovaného do pracovného pomeru za nasledovných podmienok: základná mzda 29.000 Sk/962,62 Eur, osobné ohodnotenie 10.000 Sk/331,94 Eur, príplatok za vedenie 5.000 Sk/165,97 Eur a príplatok za služby 2.500 Sk/82,98 Eur + 5.000 Sk/165,97 Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal uzatvoriť pracovnú zmluvu so žalobcom odo dňa 01.02.2008. Následne strany sporu uzavreli pracovnú zmluvu zo dňa 01. 02. 2008, ktorá bola uzavretá žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom. Z takejto pracovnej zmluvy vyplýva, že žalovaný

mal nastúpiť do práce počnúc dňom 01.02.2008 na pracovné miesto lekár samostatne pracujúci s vyššou špecializáciou, pričom dohodnutým druhom práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, bol lekár špecialista. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté Š. a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, bez skúšobnej doby a týždenná pracovná doba 40 hod. Mesačná mzda zamestnanca bola dohodnutá vo výške 23.000,- Sk/763,46 Eur. Z menovacieho dekrétu zo dňa 01.02.2008 vyplýva, že žalobca vymenoval žalovaného za primára oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Š. F.. Z.. a zároveň mu priznal príplatky k mzde, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve a to za funkciu primára 6.000 Sk/199,16 Eur mesačne, osobné ohodnotenie 15.000 Sk/497,91 Eur mesačne, paušálnu náhradu cestovných výdavkov vlastným motorovým vozidlom vo výške 7.000 Sk/232,36 Eur mesačne. Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru vyplýva, že žalobca a žalovaný ukončili pracovný pomer k 31.07.2008. Zo mzdového listu žalovaného pre rok 2008 vyplýva, že žalobca na účet žalovaného poukázal sumu 49.191,- Sk/1.632,84 Eur, za mesiac marec sumu 50.582,- Sk/1.679,01 Eur, za mesiac apríl sumu 50.682,- Sk/1.682,33 Eur, za mesiac máj sumu 50.682,- Sk/1.682,33 Eur, za mesiac jún sumu 17.974,- Sk/596,63 Eur a za mesiac júl sumu 7.014,- Sk/232,822 Eur. Okrem toho zo mzdových nárokov vyplýva, že žalovaný v mesiaci február odpracoval 168 hodín, uvedené podpísal vedúci, ako aj podpísal v ďalších mesiacoch, že žalovaný odpracoval príslušné hodiny a to v mesiaci marec 152 hodín, v mesiaci apríl 176 hodín, v mesiaci máj 160 hodín, v mesiaci jún 168 hodín a v mesiaci júl. Uhradenie a výšku platieb na účet žalovaného žalobca preukázal aj výpismi z bežného účtu a to za mesiac marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008 a august 2008, pričom posledná mzda bola žalovanému vyplatená dňa 12. 08. 2008. Žalovanému tak za obdobie február 2008 až júl 2008 bola vyplatená mzda a to vrátane príplatkov vo výške 226.225 Sk/7.509,29 Eur. Výzvou zo dňa 30.06.2010 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na vrátenie neoprávnene vyplatenej mzdy vo výške 7.509,29 Eur s tým, že tá bola podaná na poštovú prepravu dňa 30.06.2010. Zo štatútu neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby, dohody o vykonaní práce iných odborných garantov a organizačnej štruktúry Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Š., n.o. vyplýva, že na internom oddelení mal pracovať primár oddelenia, zástupca primára a 4 sekundárny lekári. Z prihlášky do Sociálnej poisťovne, zápisnicu a uznesenie zo zasadania správnej rady zo dňa 24. 05. 2010, zápisnice a uznesenia zo zasadnutia správnej rady zo dňa 14. 04. 2010, vyjadrenia O.. M.P. D., vyjadrenia O.. Š. U. a rozhodnutia o zmene v užívaní stavby, vyplýva, že v spornom čase nebolo zriadené oddelenie dlhodobo chorých. Zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady VšNsP Š. zo dňa 31.01.2008 súd zistil, že tá prijala uznesenie, ktorým uložila riaditeľovi nemocnice nepodpísať dodatok č. 11 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s VŠZP. Z prezenčnej listiny k takémuto zasadnutiu správnej rady vyplýva, že sa ho zúčastnil G. T., E.. O. T., A. H.. Pozvaní boli aj O.. D. A., O.. E. G. I. E.. G. H.. Z pracovnej zmluvy zamestnanca E.. J. F. I. L. zo dňa 27.02.2008 vyplýva, že ten pracoval u žalobcu od 1.3.2008 ako sekundárny lekár, pričom jeho mesačná mzda bola vo výške 21.000 Sk/697,07 Eur mesačne. Z pracovnej zmluvy zamestnanca E.. E. W. resp. dodatku č. 1 zo dňa 3.9.2007 súd zistil, že jej mzda bola vo výške 23.000 Sk/763,46 Eur, pričom pracovala ako sekundárny lekár resp. odborný lekár - internista. Zároveň takáto zamestnankyňa žalobcu bola dňa 05.05.2005 vymenovaná do funkcie zástupcu primára interného oddelenia s tým, že jej bol určený osobný príplatok vo výške 1.500,- Sk/1,66 Eur mesačne. Z pracovnej zmluvy E.. M. J. ako aj dodatku č. 2 zo dňa 06.07.2005 vyplýva, že ten pracoval ako primár oddelenia a jeho mesačná mzda bola vo výške 25.000,- Sk/829,85 Eur + 400 Sk/13,28 Eur príplatok za prostredie, pričom jeho pracovný úväzok predstavoval 0,70 čo predstavuje 17.500,- Sk/580,89 Eur + 280,- Sk/9,29 Eur ako príplatok za prostredie. Z pracovnej zmluvy E.. J. P. zo dňa 04.03.2003 bolo zistené, že tá pracovala ako sekundárny lekár int. Oddelenia v predatestačnej príprave, pričom jej mesačná mzda bola vo výške 14.090 Sk/ + 400 Sk/13,28 Eur ako inf. príplatok. Z pracovnej zmluvy E.. H. M. zo dňa 04.03.2003 resp. dodatku č. 1 súd zistil, že ten pracoval u žalobcu ako sekundárny lekár resp. odborný lekár diabetológ/SONO a jeho mzda bola vo výške 21.000 Sk/697,07 Eur, pričom jeho pracovný úväzok 0,2 predstavoval sumu vo výške 4.200 Sk/139,41 Eur. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2005 resp. jej dodatku č. 2 zo dňa 03.09.2007 zamestnanca E.. G. I. M. vyplýva, že zamestnanec pracoval ako sekundárny lekár a jeho mzda je 21.000 Sk/697,07 Eur mesačne. Z pracovnej zmluvy zamestnanca E.. G. E. ako aj dodatku č. 1 zo dňa 3.9.2007 vyplýva, že jej mzda ako samostatne pracujúceho lekár bola vo výške 23.000 Sk/763,46 Eur. Z pracovnej zmluvy zamestnanca E.. W. W. ako aj dodatku č. 1 zo dňa 3.9.2007 vyplýva, že ten pracoval ako vedúci lekár fyziatricko rehabilitačného oddelenia a jeho mesačná mzda je vo výške 23.000 Sk/763,46 Eur. Z pracovnej zmluvy zamestnanca E.. H. Š. ako aj dodatku č. 1 zo dňa 3.9.2007 súd zistil, že ten pracoval ako primár oddelenia s úväzkom 0,7 ako aj odborný lekár internista resp. kardiológ, pričom výška jeho mzdy bola dohodnutá 29.000 Sk/962,62 Eur. Z pracovnej zmluvy E.. O. T.É. zo dňa 06.03.2003 vyplýva, že ten pracoval u žalobcu ako zástupca primára gynekologického a pôrodníckeho oddelenia resp. ako ambulantný gynekológ, pričom jeho mesačná mzda bola vo výške

18.710 Sk/621,06 Eur + 400 Sk/13,28 Eur ako inf. príplatok. Z listu zo dňa 06.06.2003 súd zistil, že MUDr. O. T. bol menovaný za riaditeľa a bol mu určený hrubý príjem vo výške 32.000 Sk/1.062,21 Eur s tým, že bol poverený vedením gynekologického - pôrodníckeho oddelenia. Zo mzdového listu pre rok 2008 zamestnanca J. F. I. L. vyplýva, že ten mal počas trvania pracovného pomeru základný plat v intervale od 13.364 Sk/443,63 Eur do 21.000 Sk/697,07 Eur a príplatok za prostredie v intervale od 1909 Sk/63,37 Eur do 3000 Sk/99,58 Eur. Zo mzdového listu zamestnanca E.. Š. S. pre rok 2008 súd zistil, že ten mal počas trvania pracovného pomeru základný plat v intervale od 3.000 Sk/99,58 Eur do 6.000 Sk/199,16 Eur. Zo mzdového listu pre rok 2008 zamestnanca E.. Q. F. - žalovaného vyplýva, že mal mzdu v intervale od 8.100 Sk/268,87 Eur až 23.000 Sk/763,46 Eur, pričom poberal osobného ohodnotenie vo výške 15.000 Sk/497,91 Eur, príplatok za riadenie 6.000 Sk/199,16 Eur a príplatok za prostredie 400 Sk/13,28 Eur. Okrem toho poberal mesačné odmeny v intervale od 13.000 Sk/431,52 Eur do 15.000 Sk/497,91 Eur ako aj cestovné náhrady vo výške 7.000 Sk/232,36 Eur. Zo mzdového listu E.. Š. E. pre rok 2008 vyplýva, že ten mal základný plat v intervale od 16.391 Sk/544,08 Eur do 29.000 Sk/962,62 Eur, osobné ohodnotenie v intervale od 2.571 Sk/85,34 Eur do 6.000 Sk/199,16 Eur a príplatok za prostredie v intervale od 171 Sk/5,68 Eur do 400 Sk/13,28 Eur. Zo mzdového listu zamestnanca E.. R. E. pre rok 2008 vyplýva, že tá mala mzdu vo výške 3.000 Sk/99,58 Eur resp. 1.500 Sk/49,79 Eur. Zo mzdového listu zamestnanca E.. O. I. pre rok 2008 vyplýva, že ten mal základný tarifný plat v intervale od 14.455 Sk/479,82 Eur do 29.000 Sk/962,62 Eur, pričom osobné ohodnotenie mal v intervale od 2.286 Sk/75,88 Eur do 8.000 Sk/265,55 Eur a príplatok za prostredie v intervale od 1.875 Sk/62,24 Eur do 3.214 Sk/106,69 Eur. Tiež poberal odmeny a to v rozsahu od 3.000 Sk/99,58 Eur do 10.000 Sk/331,94 Eur. Zo mzdového listu zamestnanca E.. L. M. súd zistil, že ten mal mzdu v intervale od 2.000 Sk/66,39 Eur do 4.500 Sk/149,37 Eur. Zo mzdového listu pre rok 2008 zamestnanca E.. H. M. vyplýva, že ten mal základ plat v intervale od 2.557 Sk/84,88 Eur do 4.200 Sk/139,41 Eur a príplatok za prostredie v intervale od 49 Sk/1,63 Eur do 80 Sk/2,66 Eur. Zo mzdového listu pre rok 2008 zamestnanca E.. H. M. vyplýva, že ten mal základný tarifný plat v intervale od 16.429 Sk/545,34 Eur do 23.913 Sk/793,77 Eur a tiež poberal osobné ohodnotenie v intervale od 2.857 Sk/94,84 Eur do 4.000 Sk/132,78 Eur ako aj príplatok za prostredie v intervale od 243 Sk/8,07 Eur do 445 Sk/14,77 Eur. Zo mzdového listu pre rok 2008 zamestnanca E.. O. T. vyplýva, že ten mal základnú mzdu v intervale od 19.333 Sk/641,74 Eur do 29.000 Sk/962,62 Eur ako aj príplatok za prostredie v intervale od 333 Sk/11,05 Eur do 465 Sk/15,44 Eur. Zo mzdového listu pre rok 2008 zamestnanca E.. E. W. vyplýva, že tá mala základný plat v intervale od 14.238 Sk/472,62 Eur do 25.000 Sk/829,85 Eur s tým, že mala ja osobné ohodnotenie v intervale od 2.476 Sk/ 82,19 Eur do 4000 Sk/132,78 Eur. Tiež poberala príplatok za prostredie v intervale od 248 Sk/8,23 Eur do 400 Sk/13,28 Eur. Zo mzdového listu pre rok 2008 zamestnanca E.. H. Š. vyplýva, že ten mal základný plat v intervale od 4.350 Sk/ 144,39 Eur do 29.000 Sk/962,62 Eur. Okrem toho poberal príplatok za prostredie v intervale od 60 Sk/1,99 Eur do 427 Sk/14,17 Eur. Z výplatnej pásky žalovaného za mesiac september až december 2008 - zamestnávateľ Nemocnica A. vyplýva, že ten mal základný plat 35.000 Sk/1.161,79 Eur, príplatok za riadenie 5.000 Sk/165,97 Eur, osobný príplatok 5.000 Sk/165,97 Eur a poberal tiež aj mesačné odmeny vo výške 10.000 Sk/331,94 Eur resp. 5000 Sk/165,97 Eur. Z výplatných pások za obdobie druhého polroka 2007 od zamestnávateľa Nemocnica W. E. súd zistil, že žalovaný mal základnú mzdu v intervale od 21.690 Sk/719,98 Eur do 22.770 Sk/755,82 Eur, pričom tiež poberal osobný príplatok, príplatok za vedenia ako aj ostatné príplatky za nadčas a pod. Jeho čistá mzda v tomto období bola v intervale od 47.494 Sk/1.576,51 Eur do 56.364 Sk/1.870,94 Eur. Z uznesenia OR PZ A. zo dňa 09.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2010 vyplýva, že trestné konanie v súvislosti s vyplatenou mzdou žalovanému bolo zastavené, lebo skutok nie je trestným činom. Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 13.02.2008 Mestskej nemocnice R. W.B. E. vyplýva, že žalovaný bol zamestnaný v období 01.03.2007 do 31.01.2008. z platového výmeru zo dňa 01.01.2008 tiež vyplýva, že žalovaný poberal tarifnú mzdu vo výške 23.680 Sk/786,03 Eur, osobný príplatok vo výške 20020 Sk/664,54 Eur , príplatok za vedenie vo výške 5.950 Sk/197,50 Eur ako aj zvláštny príplatok vo výške 350 Sk/11,62 Eur. Zo súhlasu s rozviazaním pracovného pomeru zo dňa 29.01.2008 súd zistil, že Mestská nemocnica v W. E. ukončila k 31.01.2008 pracovný pomer so žalovaným na základe jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru. Z pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2007 vyplýva, že žalovaný pracoval u zamestnávateľa Mestská nemocnica W. E. a to od 01.03.2007 ako primár interného oddelenia. Zo správy H. F. U. zo dňa 04.06.2018 vyplýva, že tá nemá k dispozícii dokumenty týkajúce sa žalovaného za obdobie od 01.02.2010 do 31.07.2010. Z pracovnej zmluvy zo dňa 26.08.2004 ako aj jej dodatkov zo dňa 03.08.2005 a 27.02.2007, ktorú uzavrel žalovaný so H. F. U. vyplýva, že ten pracoval ako lekár internista, pričom od 01.03.2007 mal skrátený pracovný úväzok v trvaní 20 hodín týždenne. V mesiaci február dosiahol z takejto pracovnej činnosti príjem 10.700,- Sk/355,17 Eur za 84 hodín, v mesiaci marec 137,- Sk/4,55 Eur za 32 hodín, v mesiaci

apríl 10.526,- Sk/349,40 Eur za 88 hodín, v mesiaci máj 10.783,- Sk/357,93 Eur za 88 hodín, v mesiaci jún 10.701,- Sk/355,21 Eur za 84 hodín, v mesiaci júl 11.642,- Sk/386,44 Eur za 92 hodín. Z organizačnej štruktúry navrhovateľa vyplýva, že v čase, keď bol odporca v pracovnom pomere u navrhovateľa, na internom oddelení boli vytvorené miesta primára, zástupcu primára a štyroch sekundárnych lekárov, avšak žiadne miesto lekár samostatne pracujúci s vyššou špecializáciou. Tunajší súd o predmetnej žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 22. 04. 2014 č.k. 14C/256/2010-272 tak, že návrh zamietol a o nároku na náhradu trov konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 20. novembra 2014 č.k. 8Co/495/2014-300 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 15. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.06.2016 súd opätovne zamietol žalobu žalobcu a to z dôvodu, že žalobca v súdnom konaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že plnil žalovanému bez právneho dôvodu a to najmä skutočnosť, že zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Tunajší súd opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 13.06.2016, proti ktorému podal žalobca odvolanie, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 30.3.2017 takýto rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že menovací dekrét, ktorým bol do funkcie primára vymenovaný žalovaný je neplatným právnym úkonom. Zároveň žalovaný nemal povinnosť dostavovať sa na pracovisko, pretože pracovný pomer s ním mal byť uzatvorený na pozíciu primára a pokiaľ mu zamestnávateľ neumožnil na toto miesto nastúpiť, vytvoril prekážky v práci na svojej strane, pričom tie vznikli bez vplyvu a zavinenia zo strany zamestnanca, pre ktoré nemohol plniť povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov tak zamestnávateľ bol povinný žalovanému poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Pokiaľ ide o sumu 51.500,- Sk/1.709,49 Eur, ktorá predstavovala mzdu žalovaného tak tá nie je priemernou mzdou, pretože okrem mzdy zahŕňa aj iné nároky. Z uvedených dôvodov je trak potrebné zamerať dokazovanie na posúdenie, či žalovaný s ohľadom na okolnosti danej veci vedel alebo musel predpokladať, že príplatky k mzde mu boli nesprávne alebo omylom vyplatené. Z potvrdenia o pridelení veci zo dňa 07.07.2017 /čl. 436/ v spojení s úradným záznamom zo dňa 07.07.2017 /čl. 437/ vyplýva, že predmetný spor bol v zmysle dodatku č. 10/2017 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2017 s účinnosťou od 07.07.2017 pridelený zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému. Žalobca zároveň na výzvu súdu uviedol, že nárok pozostáva zo mzdových prostriedkov za mesiace február 2008 až júl 2008, pričom čistá mzda predstavovala sumu 198.225,- Sk (6.579,86 eura) a z mimo mzdových prostriedkov za mesiace február 2008 až máj 2008, pričom cestovné predstavovalo sumu 28.000,- Sk (929,429 eura).

16. Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

17. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

18. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

19. Podľa § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

20. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

21. Podľa § 222 ods. 1, 2, 3, 6 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

22. V predmetnom spore sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať z titulu neoprávnene vyplatenej mzdy ako aj z titulu vyplatených ostatných peňažných prostriedkov a to príplatkov za funkciu primára, osobného ohodnotenia ako aj paušálnej náhrady cestovných výdavkov vlastným motorovým vozidlom. upravuje inštitút bezdôvodného obohatenia v pracovnom práve a to v § 222, pričom subjektom, ktorý sa môže obohatiť môže byť tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec. Zásadnou podmienkou aplikácie príslušných ustanovení Zákonníka práce o bezdôvodnom obohatení podľa pracovného práva je, aby bol neoprávnený majetkový prospech získaný z plnení na základe existujúceho pracovnoprávneho vzťahu medzi subjektmi v postavení zamestnanca a zamestnávateľa. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť zamestnanca pri povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie získané z neplatného právneho úkonu tak je potrebné prihliadať na príčiny neplatnosti právneho úkonu, pretože v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce <aspi://module='aspi'&link='311/2001%20Z.z.%252317'&ucin- k-dni='31.12.2008'> ak zamestnanec neplatnosť nevyvolal sám, nemôže mu byť neplatnosť právneho úkonu na ujmu. Ustanovenie Zákonníka práce a to § 222 ods. 6 predstavuje špeciálnu právnu úpravu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v prijatí peňažného plnenia zamestnancom, pričom táto špeciálnosť spočíva okrem iného aj na dobromyseľnosti zamestnanca, ktorú musí zamestnávateľ preukázať. Úspešné domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia vo forme neprávom vyplatených súm zamestnancovi je viazané na to, že zamestnávateľ preukáže, že zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené.

23. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôkazy súd považoval za nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o budúcej zmluve a to dňa 28.01.2008 na základe ktorej sa žalobca zaviazal dňom 01.02.2008 prijať žalovaného do pracovného pomeru a to za podmienok, že základná mzda žalovaného bude vo výške 29.000 Sk/962,62 Eur, osobné ohodnotenie 10.000 Sk/331,94 Eur, príplatok za vedenie 5.000 Sk/165,97 Eur a príplatok za služby 2.500 Sk/82,98 Eur + 5.000 Sk/165,97 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal uzatvoriť pracovnú zmluvu so žalobcom odo dňa 01.02.2008. Následne strany sporu uzavreli pracovnú zmluvu zo dňa 01. 02. 2008, ktorá bola uzavretá žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že žalovaný mal nastúpiť do práce počnúc dňom 01.02.2008 na pracovné miesto lekár samostatne pracujúci s vyššou špecializáciou, pričom dohodnutým druhom práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, bol lekár špecialista. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté Š., pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, bez skúšobnej doby a týždenná pracovná doba bola dojednaná 40 hod. Mesačná mzda zamestnanca bola dohodnutá vo výške 23.000,- Sk/763,46 Eur. Následne menovacím dekrétom zo 01.02.2008 žalobca vymenoval žalovaného za primára oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Š. F.. Z.. a zároveň mu priznal príplatky k mzde, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve a to za funkciu primára 6.000 Sk/199,16 Eur mesačne, osobné ohodnotenie 15.000 Sk/497,91 Eur mesačne a paušálnu náhradu cestovných výdavkov vlastným motorovým vozidlom vo výške 7.000 Sk/232,36 Eur mesačne. Takýto pracovný pomer bol ukončený a to dohodou o rozviazaní pracovného pomeru na základe ktorej pracovný pomer zanikol k 31.07.2008. Zo mzdového listu žalovaného pre rok 2008 vyplýva, že žalobca na účet žalovaného poukázal mzdu za mesiac február v sume 49.191,- Sk/1.632,84 Eur, za mesiac marec v sume 50.682,- Sk/1.679,01 Eur, za mesiac apríl v sume 50.682,- Sk/1.682,33 Eur, za mesiac máj sumu 50.682,- Sk/1.682,33 Eur, za mesiac jún sumu 17.974,- Sk/596,63 Eur a za mesiac júl v sume 7.014,- Sk/232,822 Eur. V uvedenej pracovnej zmluve bola stranami sporu dohodnutá mzda, deň nástupu do práce, miesto výkonu práce, druh práce a teda pracovná zmluva obsahovala podľa názoru súdu všetky

podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, ktoré sa bezpodmienečne vyžadujú na jej platné uzavretie a to v zmysle § 43 ods. 1 Zákonníka práce, a preto takáto zmluva je platná. Pokiaľ ide o menovací dekrét, ktorým bol žalovaný menovaný za primára a zároveň mu ním boli priznané príplatky k mzde a to za funkciu primára, osobné ohodnotenie a náhradu cestovných výdavkov vlastným motorovým vozidlom tak takýto menovací dekrét je podľa názoru súdu s prihliadnutím aj na právny názor odvolacieho súdu neplatný, a to z dôvodu, že nebolo uvedené oddelenie na ktorom mal žalovaný vykonávať funkciu primára. Keďže menovací dekrét neobsahoval konkrétne oddelenie na ktoré mal byť žalovaný menovaný za primára tak takýto právny úkon je neplatný z dôvodu jeho neurčitosti. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané, že žalovaný prejavil vôľu pracovať u žalobcu ale len vo funkcii primára čo vyplýva aj zo skutočnosti, že u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa pracoval na takejto pracovnej pozícii, pričom prešiel pracovať k žalobcovi u ktorého žiadal zachovať rovnaké mzdové náležitosti. Z uvedených dôvodov tak nie je správne tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal vykonávať inú prácu u žalobcu a to lekár

- špecialista - internista, pretože úmysel strán sporu smeroval k tomu, aby žalovaný bol zaradený na pracovnú pozíciu primára. Túto skutočnosť potvrdil pri svojej výpovedi aj svedok A. H. ako aj svedok E.. Š. E., ktorý sa zúčastnili s bývalým riaditeľom žalobcu O.. G. ako aj žalovaným rokovaní, pred uzavretím pracovnej zmluvy na ktorom, bývalý riaditeľ O.. G. prisľúbil žalovanému, že bude vymenovaný za primára oddelenia. Výpovede takýchto svedkov neboli zároveň spochybnené žiadnou zo strán sporu, a preto ich súd považoval za vieryhodné. Pokiaľ išlo o svedka O.. E. G., tak potvrdil, že so žalovaným sa pred uzavretím zmluvy viackrát stretli s tým, že ho chcel vymenovať za primára oddelenia LDCH resp. ODCH, ktoré chcel zriadiť, avšak táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, pretože takéto oddelenie bolo zriadené až potom, ako bol so žalovaným ukončený pracovný pomer. Táto výpoveď je podľa názoru súdu účelová a je aj v rozpore s výpoveďou svedka E. J., E.. Š. E. ako aj svedka A. H., pretože z ich výpovedí jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal vykonávať funkciu primára interného oddelenia, pričom pôvodný primár E.. Š. mal byť odvolaný. Žalovaný však z dôvodu, že nebolo voľné žiadne miesto primára a so súhlasom bývalého riaditeľa a štatutárneho orgánu - žalobcu O.. G. sa nasledujúci deň na pracovisko nedostavil a nezačal vykonávať prácu, pretože čakal na vyriešenie vzniknutej situácie ohľadne uvoľnenia miesta primára na internom oddelení, prípadne na inom oddelení, ktoré zodpovedalo jeho špecializácii. Neplatnosť menovacieho dekrétu tak jednoznačne spôsobil žalobca za ktorého v tom čase konal riaditeľ O.. G., ktorý mal v tom čase oprávnenie menovať a odvolávať primárov jednotlivých oddelení, pretože v menovacom dekréte neuviedol oddelenie, na ktorom mal žalovaný vykonávať funkciu primára. Žalovaný sa však žiadnym spôsobom nepodieľal na neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Súd za nesporné tiež považoval skutočnosť, že žalovaný z dôvodu, že E.. Š. nebol odvolaný z funkcie primára tak nevykonával pracovnú činnosť pre žalobcu, pretože nemohol ako zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa a z tohto dôvodu mu tak s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce vzniklo právo na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Z uvedených dôvodov tak žalobcovi vznikla povinnosť počas trvania pracovného pomeru vyplácať náhradu mzdy žalovanému, pričom výška dohodnutej mzdy predstavovala sumu 23.000,- Sk/763,46 Eur, pričom takáto mzda bola vyplatená žalovanému a to v mesiaci február až jún 2008 a v mesiaci júl 2008 už žalobca nevyplatil žalovanému takto dohodnutú mzdu, pretože sa dohodli vzhľadom na okolnosti pracovného pomeru ako aj skutočnosť, že nevykonáva dohodnutú pracovnú činnosť, že mu vyplatia len minimálnu mzdu. Táto skutočnosť vyplýva aj zo svedeckej výpovede svedka A. H.U., ktorý bol bývalým riaditeľom žalobcu a túto funkciu vykonával po odvolaní O.. G. ako aj zo mzdového listu žalovaného. Celkovo vyplatil žalobca počas trvania pracovného pomeru žalovanému sumu 4.086,17 Eur z titulu tarifnej mzdy. Z uvedených dôvodov je tak zrejmé, že žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu vyplatenej tarifnej mzdy, pretože žalovanému vzniklo z titulu prekážky na strane zamestnávateľa právo na náhradu mzdy. Okrem toho žalobca žiadnym dôkazom v súdnom konaní nepreukázal, že vyplatená tarifná mzda žalovanému presahuje jeho nárok na náhradu mzdy z titulu prekážky na strane zamestnávateľa, a preto nárok žalobcu je v tejto časti nedôvodný. Spornou skutočnosťou bolo aj to, či sa žalovaný bezdôvodne obohatil tým, že mu boli vyplatené príplatky k mzde a to za funkciu primára, osobné ohodnotenie ako aj paušálna náhrada cestovných výdavkov vlastným motorovým vozidlom, ktoré mu boli priznané menovacím dekrétom. Výška takto vyplatených finančných prostriedkov žalovanému z titulu príplatkov predstavovala podľa tvrdení žalobcu sumu 3784,10 Eur, pričom zo mzdového listu žalovaného vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanému v mesiaci február až máj 2008 osobné ohodnotenie vo výške 60.000 Sk/1.991, 64 Eur, príplatky za riadenie /vzhľadom na mesačnú výšku príplatku 6.000 Sk ide o príplatok za funkciu primára/ vo výške 24.000 Sk/796,65 Eur a náhradu cestovných výdavkov vo výške 28.000 Sk/929,43 Eur. Celkovo tak bola vyplatená žalovanému suma z titulu príplatkov a cestovných náhrad vo výške 3.717,72 Eur. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal v konaní splnenie zákonných podmienok uvedených v § 221 Zákonníka

práce pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný nevedel o tom, že menovací dekrét v ktorom boli žalovanému priznané aj takéto príplatky resp. paušálna náhrada cestovných nákladov je neplatný, pričom takúto neplatnosť jednoznačne spôsobil žalobca, ktorý aj s poukazom na zmluvu o budúcej zmluve sa zaviazal, že žalovanému okrem základného platu budú vyplácané aj príplatky a to z dôvodu, aby mu zostala zachovaná výška mzdy, ktorú dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa a to v Nemocnici W. E.. Žalovaný u predchádzajúceho zamestnávateľa poberal od 1.1.2018 tarifnú mzdu vo výške 23.680 Sk/786,03 Eur, osobný príplatok vo výške 20020 Sk/664,54 Eur , príplatok za vedenie vo výške 5.950 Sk/197,50 Eur ako aj zvláštny príplatok vo výške 350 Sk/11,62 Eur. Samotný žalovaný tak v rámci zmluvných dojednaní sledoval len ten účel, aby mu bola zachovaná mzda v takom rozsahu ako ju mal u predchádzajúceho zamestnávateľa, pričom žalobca prostredníctvom O.. G., aby splnil dojednania v zmluve o budúcej zmluve priznal okrem základnej mzdy žalovanému aj vyššie uvedené príplatky a to v menovacom dekréte, ktorý je neplatným právnom úkonom. Zároveň vtedajší riaditeľ žalobcu sám určoval výšku mzdy resp. odmeny zamestnancom a to ako štatutárny orgán žalobcu, pričom túto skutočnosť potvrdil aj svedok A. H.. Žalobca v predmetnom konaní tak musí preukázať vedomosť zamestnanca o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 222 Zákonníka práce a to aj s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 10/2008: „Vedomosť zamestnanca o tom, že plnenie mu nepatrí alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa neprezumuje; zamestnávateľ, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí.“. Žalobca však v súdnom konaní nepreukázal u žalovaného vedomosť o tom, že mu predmetné plnenie nepatrí alebo mu bolo poskytnuté omylom, pretože žalovanému boli vyššie uvedené príplatky vyplácané na základe predmetného menoviaceho dekrétu, pričom v čase ich vyplácania nebola spochybnená platnosť takéhoto dekrétu a žalovaný ani nemal v tom čase vedomosť, že je neplatný. Príplatok za funkciu primára, osobné ohodnotenie ako aj paušálna náhrada cestovných nákladov bola viazaná na výkon funkcie primára čo vyplýva aj z menovacieho dekrétu, ktorú žalovaný z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa nevykonával avšak v čase vyplácania takýchto príplatkov resp. paušálnej náhrady nemal vedomosť o neplatnosti menovacieho dekrétu a zároveň sa riadil pokynmi zamestnávateľa, ktorý ho poslal domov a konzultoval s ním len určité záležitosti. Svedok A. H. vo svojej výpovedi uviedol tiež, že bývalý riaditeľ O.. G. sľúbil žalovanému, že odvolá primára E.. Š. a jeho vymenuje do funkcie primára. Zo žiadneho dôkazu tak nemožno vydedukovať vedomosť žalovaného o tom, že mu boli takéto príplatky vyplácané nesprávne resp. omylom, pretože mu bolo prisľúbené vyriešenie vzniknutej situácie zo strany žalobcu. Okrem toho bývalý riaditeľ O.. G. bol oprávnený určovať výšku ako aj jednotlivé príplatky k mzde /osobné ohodnotenie, odmeny/, pričom rôzne príplatky poberali aj iný zamestnanci žalobcu čo vyplýva aj z ich predložených mzdových listov / E.. O. I., E.. H. M., E.. E. W. v roku 2008 poberali okrem základného tarifného platu aj osobné ohodnotenie/. Žalovaný sa tak na neplatnosti takéto právneho úkonu žiadnym spôsobom nepodieľal, pretože išlo o právny úkon, ktorý urobil žalobca, pričom ten nezabezpečil, aby žalovaný mohol vykonávať prácu na ktorej sa dohodli. Obdobný právny názor zaujal aj Najvyšší súd ČR vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 21Cdo 891/2010 resp. 21Cdo 3249/2010. Zároveň vzhľadom na zistený skutkový stav veci by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi podľa článku 2 Zákonníka práce v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 3 Zákonníka práce, aby súd vyhovel žalobe žalobcu, pretože ten požiadal žalovaného, aby prišiel k nemu pracovať od iného zamestnávateľa, prisľúbil mu zachovať mzdové nároky a následne porušil dohodnuté zmluvné podmienky tým, že mu neumožnil vykonávať dohodnutú prácu, pričom neplatným právnym úkonom ho vymenoval do neexistujúcej pracovnej pozície a to za primára oddelenia a žalovaný sa na neplatnosti právneho úkonu žiadnym spôsobom nepodieľal, pričom neplatnosť právneho úkonu nemôže byť na ujmu zamestnanca, ak ju sám nespôsobil. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

24. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal nastúpiť na interné oddelenie ako lekár, pretože nebolo uvoľnené miesto primára, tak samotný žalobca a to bývalý riaditeľ O.. G. poslal žalovaného domov, kde mal čakať na jeho pokyny, pokiaľ sa vyrieši situácia , pričom nepreukázal takto tvrdenú skutočnosť o tom, že žalovaný mal povinnosť vykonávať zatiaľ inú prácu. V tom čase v mene žalobcu konal bývalý riaditeľ a nebolo v konaní preukázané, že by iný oprávnený nadriadený zamestnanec resp. iná oprávnená osoba v mene zamestnávateľa dala žalovanému pokyn vykonávať prácu na internom oddelení. Okrem toho strany sporu sa jednoznačne dohodli, že žalovaný bude vykonávať funkciu primára a bolo povinnosť žalobcu mu umožniť vykonávať takúto prácu, pričom zmeniť druh dohodnutej práce bolo možné len na základe platnej dohody, čo však nebolo preukázané. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný vykonával počas trvania pracovného pomeru výkon práce aj v H. F. U. tak táto skutočnosť nemá vplyv na predmet konania, pričom nebolo v konaní preukázané, že by mu žalobca zakázal vykonávať takúto činnosť a takýto pracovný pomer v psychiatrickej nemocnici vznikol už v roku

2004 na základe pracovnej zmluvy, teda skôr ako vznikol žalovanému pracovný pomer u žalobcu. V konaní tiež nebolo preukázané, že by takáto skutočnosť bránila žalovanému vykonávať jeho dohodnutú prácu u žalobcu. Súd nevykonal návrhy žalobcu na vypočutie svedkov a to O.. E. G., E.. E. W., E. J., E. T. I. O.. Š. Š., pretože na pojednávaní zo dňa 16.07.2018 uviedol, že na ich výsluchu netrvá. Pokiaľ išlo o svedeckú výpoveď svedka E.. O. T., tak ten si vzhľadom na odstup času nevedel rozpamätať na podstatné skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu, a preto jeho výpoveď nepomohla ozrejmiť takéto skutočnosti.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).