Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-102-2018.pdf
PDF · 95.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/102/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov senátu JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Z. D., H.. X.X.XXXX, K. H. N., Š. H. XXXX/XX, proti žalovanej Všeobecnej úverovej banke, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Poprad, Námestie sv. Egídia 40/93, o určenie neplatnosti zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 1Csp/372/2017-83 zo 17.1.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. Žalovanej priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konnia v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. konanie zastavuje, II. žalovanému sa priznáva plná náhrada trov konania, III. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho domáhala, že pred začatím pojednávania podaním z č. l. 69a) zobrala žalobu v plnom rozsahu späť. Citoval znenie § 144, § 145 ods.1, § 146 ods.1 CSP a konštatoval, že k späťvzatiu žaloby došlo pred nariadením pojednávania, preto konanie zastavil bez toho, aby zisťoval stanovisko žalovanej strany. Právny zástupca žalovanej však si uplatnil náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP a vzhľadom na skutočnosť, že strana žalobkyne procesne zavinila zastavenie konania, priznal plnú náhradu trov konania protistrane, t. j. žalovanému, o ktorých výške rozhodne § 262 ods.2 CSP. 3.Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa proti výroku II, kde žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v tomto uznesení napáda, tento výrok sa jej dotýka a domáha sa, aby súd vo veci samej rozhodol nasledovne: Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17.1.2018 sp. zn. 372/2017 -83 ZRUŠUJE vo výroku II a žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Odvolanie podala z dôvodu, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nárok na náhradu trov v plnom rozsahu napáda. § 138 Civilný sporový poriadok - Zjavne nedôvodná žaloba - Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Súd už pred nariadením pojednávania mohol posúdiť, že ide o zjavne nedôvodnú žalobu a mohol ju vyzvať na jej späť vzatie a neboli by
žiadnej zo strán vznikli trovy konania. O trovách konania súd mohol rozhodnúť aj s poukazom na § 257 CSP je zákonným ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon, preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak strana ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohla posúdiť dôvodnosť žaloby v čase jej podania). Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán v konaní. Je dlhodobo PN, preto je pre ňu akákoľvek náhrada trov likvidačná, preto žiada súd, aby prehodnotil rozhodnutie o náhrade trov konania nakoľko ako spotrebiteľ bez právneho vzdelania nedokázala vyhodnotiť následky vyplývajúce z podania neoprávneného návrhu. Ako spotrebiteľ neprávnik nevedela a ani nemohla posúdiť dôvodnosť žaloby v čase jej podania, pretože v období pred účinnosťou CSP viaceré všeobecné súdy SR obdobné žaloby, akú podala, považovali za opodstatnené. Poukázala na prísnu aplikáciu ustanovení o náhrade trov konania, ktorá môže viesť k nežiaducim tvrdostiam a preto žiada súd, aby žalovanému s poukazom na uvedené nižšie skutočnosti nárok na náhradu trov konania nepriznal. Nakoľko podala žalobu unáhlene nedokázala vyhodnotiť následok svojho konania. Úver, ktorý je predmetom konania naďalej spláca, A teda spravodlivosti, ekvity alebo rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú subjekty, ktorých základné pozície sú značne nerovnovážne (napríklad aj vo vzťahu podnikateľa a spotrebiteľa), sa nie je možné uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda akási formálna rovnosť, pretože v skutočnosti nerovnosť základných prostriedkov spôsobuje aj nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie spočíva v nerovnovážnej úprave subjektívnych práv a povinností účastníkov súkromnoprávneho vzťahu tím, že slabšej zmluvnej strane (spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (podnikateľ) je uložené viac povinností. Cieľom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tím, že budú právne vyrovnané základné ekonomické, informačne, odborné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Inak povedané, aby bolo možné dosiahnuť rovnosti ako cieľa, je nutné nerovnosť základných pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností. Nepochybne sa to týka aj náhrady trov. V § 257 CSP, je citovaná skutočnosť, že súd ako jediný rozhodovací orgán môže brať osobitný zreteľ na to, ak je oslabená jedna zo strán a ona takou určite ako občan bez právneho vzdelania je. Vo svetle uvedených skutočností žiada, aby súd rozhodol tak ako je uvedené v úvode odvolania. V odvolacom konaní nemá nárok žiadna zo strán na trovy konania. 4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný (č. l. 123-124), ktorý uviedol, že I. má za to, že súd vec správne právne posúdil keď rozhodol o priznaní plnej náhrady trov konaniam žalovanému, a to s poukazom na § 256 ods.1 CSP. Citoval znenie § 256 ods.1 CSP a poukázal na to, že konaním žalobkyne
- späťvzatím návrhu na začatie konania došlo k zastaveniu konania; žalobkyňa svojím konaním procesne zavinila zastavenie tohto konania. Má za to, že má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na bránenie svojho práva. Je jednoznačne presvedčený o tom, že v predmetnom konaní je namieste postup v súlade s § 256 ods.1 CSP pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania, pretože nie sú tu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Nie je spravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, nezískal náhradu trov konania, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Citoval znenie § 257 CSP a uviedol, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a citoval z odôvodnenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: 6Co/ 170/2013. Vo vzťahu k možnej aplikácii § 257 CSP, teda k prípadnému nepriznaniu jeho náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, uviedol, že o aplikácii tohto ustanovenia rozhoduje súd na základe voľnej úvahy, avšak k možnej aplikácii môže súd pristúpiť len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a existencia výnimočných okolností. Podľa neho však tieto podmienky splnené nie sú. Ďalej pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, ale aj si všímať okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Do úvahy teda treba brať tiež postoj strany - žalobkyne v konaní ako aj jeho postoj. Má za to, že uvedené konanie mu nemôže byť kladené za vinu; a že uvedené nemôže byť považované za dôvod hodný osobitého zreteľa, na základe ktorého by bola na mieste aplikácia § 257 CSP - tu poukázal na to, že žalobkyňa je tou stranou sporu, ktorá má v rukách to
koho označí za stranu v konaní ako aj to čo bude predmetom konania. III. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 5.Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. 6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 7.Žalobkyňa v odvolaní uplatnila všetky odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 CSP avšak odôvodnila len odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, teda ani tento odvolací dôvod nie je daný. 9.Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. § 257 CSP (predtým § 150 O.s.p.), preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. teda nebolo konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 257 CSP. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §
257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006). Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ak súd pristúpi k aplikácii § 257 CSP, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený (porov. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017), v opačnom prípade by tým došlo k závažnému zásahu do základných pravidiel rozhodovania o náhrade trov konania kedy platí zásada úspechu v konaní. V danom prípade súd nevyužil tzv. moderačné absolučné právo. Argumentácia žalobkyne reflektuje ustálenú judikatúru v tejto oblasti, ktorá okrem iného dospela k záveru, že „§ 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Citované ustanovenie, preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania", (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 z 28.01.2010). Obdobne Najvyšší súd SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že „§ 150 ods.1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod." (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011 z 18.1.2012). 10.Podľa názoru odvolacieho súdu sa v prípade žalobkyne súčasná existencia oboch vyššie špecifikovaných podmienok nepotvrdila. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Žalobkyňa osobitosť konania vidí v tom, že ide o spotrebiteľský spor. Je pravdou, že ide o spor, v ktorom spotrebiteľ ako slabšia strana požíva zvýšenú ochranu, ale táto sa netýka trov konania, pričom spotrebiteľský spor je bežným, ničím výnimočným sporom. Okrem uvedeného, žalobkyňa svoje zhoršené sociálne postavenie ničím nepreukázala. 11.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15.V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej bolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 16.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.