Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/37/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou v trestnej veci proti obžalovanej E. S., A.. XX.XX.XXXX Q. Q. A. S.E., W. X., T. XXX/XX, okres Vranov nad Topľou pre dvojnásobný zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 16. júla 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaná:

E.L. S., A.. XX.XX.XXXX Q. Q. A. S., W. X., T. XXX/XX, okres Vranov nad Topľou, nezamestnaná,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

1. dňa 08.04.2017 v čase o 08.30 hod. v obci Davidov, okres Vranov nad Topľou, bez súhlasu majiteľa W. C., A.. XX.XX.XXXX vošla do rodinného domu s popisným číslom XXX, ktorý sa nachádza na neoplotenom pozemku tak, že si otvorila neuzamknuté vchodové dvere a po chodbe prešla do kúpeľne domu, kde otvorila skriňu, lebo sa chcela pozrieť čo je v nej, no prichytil ju pri tom majiteľ domu, pričom obvinená vedela, že ide o osobu vyššieho veku, kde W. C. ju v dome zamkol a zavolal hliadku polície, ktorá ju priamo v dome obmedzila na osobnej slobode,

2. dňa 10.04.2017 v čase okolo 07.30 hod. vstúpila na riadne oplotený pozemok rodinného T. Č.. XXX/XX A. M. J. v obci Sečovská Polianka, okres Vranov nad Topľou, kde videla majiteľa P. W., A.. XX.XX.XXXX, od ktorého si chcela požičať peniaze, ale ten ju kvôli skorším nevráteným pôžičkám z dvora vyhnal, ale následne okolo 08.00 h využila jeho nepozornosť a znovu vošla na tento dvor bez jeho vedomia, kde cez neuzamknuté dvere vošla do uvedeného domu a zo spálne odcudzila z dreveného stolíka finančnú hotovosť vo výške 45,00 Eur, čím takto poškodenému P. W. spôsobila škodu v sume 45,00 Eur,

t e d a

v bode 1. a v bode 2.

neoprávnene vnikla do obydlia iného a čin spáchala voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

t ý m s p á c h a l a

v bode 1. a v bode 2.

dvojnásobný zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,

z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uložený obvinenej trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 12T/1/2018-251 zo dňa 9.2.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/1/2018-262 zo dňa 23.4.2018, ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pre výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ktorý jej bol uložený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obvinenej povinnosť nahradiť poškodenému P. W.D., A.. XX.X.XXXX, S. W. M. XXX/XX, X. F., okres Vranov nad Topľou škodu v sume 45 eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovanú obžalobu pre skutky uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré po právnej stránke kvalifikoval ako dvojnásobný zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.2.2018 obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej o spáchaní skutkov uvedených v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.

Obžalovaná uviedla, že býva v jednej izbe spolu s piatimi deťmi. Je nezamestnaná a materské poberá jej manžel, nakoľko sa ona vzdala svojho syna. Mala v jednom roku dve deti, preto sa vtedy vzdala jedného syna. Výška materského, ktoré poberá ja 106,- eur a zároveň poberá aj lístky v potravinách, ktoré predstavujú rodinné prídavky v sume 76,- eur z dôvodu záškoláctva synov. Podľa obžalovanej sa manžel nestará rodinu, ona musí chodiť v zime na drevo, a keď nemá čo dať deťom jesť, tak chodí po žobraní.

Rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko táto sa na hlavné pojednávanie konané dňa 16.7.2018 nedostavila, aj keď bola naň riadne predvolaná a zároveň nebolo úspešné ani jej predvedenie na toto pojednávanie, preto súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej.

Prokurátorka vo svojej záverečnej reči poukázala na skutočnosť, obžalovaná E. S. urobila vyhlásenie o vine u oboch skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba, preto ju navrhla uznať vinnou v zmysle podanej obžaloby. Vzhľadom na osobu obžalovanej, na jej predchádzajúce odsúdenia, na jej spôsob života i s poukazom na to, že skutky boli spáchané v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ale zároveň s prihliadnutím, že obžalovaná sa priznala a oľutovala spáchanie skutku, navrhla prokurátorka obžalovanej uložiť súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo vzťahu k rozhodnutiu tunajšieho súdu sp. zn. 12T/1/2018 a zároveň rozhodnúť o škode. Obžalovanú pre výkon trestu navrhla zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovanej v záverečnej reči uviedol, že obžalovaná sa ku skutkom uvedených v obžalobe priznala. Urobila vyhlásenie o vine a súd toto vyhlásenie o vine obžalovanej prijal. Obžalovaná svoje konanie oľutovala. To, že sa obžalovaná opakovane dopúšťa trestnej činnosti je determinované

prostredím, v ktorom žije. Aj z týchto dôvodov je obhajca toho názoru, že žiaden trest, ktorý súd uloží obžalovanej nesplní svoj výchovný účinok. Vzhľadom k priznaniu sa obžalovanej, jej vyhlásenia, že svojho konania ľutuje, obhajca navrhol uložiť obžalovanej súhrnný nepodmienečný trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

Podľa odpisu z registra trestov bola obžalovaná šesťkrát súdne trestaná, pričom ostatné odsúdenie bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/1/2018, kde bola uznaná trestným rozkazom zo dňa 9.2.2018, právoplatným dňa 22.3.2018 vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/1/2018 súd zistil, že obžalovaná bola právoplatne dňa 22.3.2018 uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, a to z dôvodu úmyselného zanedbávania riadnej starostlivosti o svoje maloleté deti s tým, že s nimi neabsolvovala povinné preventívne vyšetrenia, všetky povinné očkovania, v dôsledku čoho bola maloletá U. S. hospitalizovaná na detskom oddelení 11krát z dôvodu podvýživy, zápalu v okolí genitálu a konečníka a iných chorôb, pričom ochoreniam sa dalo predísť dostatočnou starostlivosťou. Trestný rozkaz sp. zn. 12T/1/2018 zo dňa 9.2.2018 bol doručený obžalovanej dňa 13.3.2018. Opravné uznesenie sp. zn. 12T/1/2018 zo dňa 23.4.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 8.5.2018. Za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s tým, že pre výkon trestu odňatia slobody bola obžalovaná zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/18/2016 bola obžalovaná uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2016 a skúšobná doba obžalovanej plynula do 8.3.2018.

Z pripojených súdnych spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/71/2017 vyplýva, že na Okresnom súde je vedené na základe obžaloby proti obžalovanej trestné konanie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Taktiež je vedené proti obžalovanej na tunajšom súde trestné konanie pod sp. zn. 13T/4/2017, v ktorom je na obžalovanú podaná obžaloba pre v bode 1 a 2 obžaloby pokračujúci zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, v bode 3 obžaloby pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a v bode 4 obžaloby pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Z výpisu z registra priestupkov súd zasa zistil, že obžalovaná bola za obdobie od roku 2012 priestupkovo postihnutý celkovo štyrikrát, pričom ostatné postihnutie z roku 2014 bolo za skutok zo dňa 18.7.2014, a to za porušenie povinnosti chrániť občiansky preukaz pred zničením, stratou, poškodením, odcudzením a zneužitím. Ďalšie postihnutia boli za priestupky proti verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu.

Obec Sačurov vo svojej správe uviedla, že obžalovaná sa pravidelne túla spolu so svojim manželom po obci, ako aj po okolitých obciach a pod rôznymi zámienkami vstupuje do domácnosti obyvateľov a vyhľadáva príležitosti ku krádežiam, ktorých sa potom dopúšťa. Obec ďalej uviedla, že obžalovaná je matkou jedenástich detí, z ktorých iba štyri žijú s ňou v spoločnej domácnosti, nakoľko niektoré sú už dospelé alebo umiestnené v detských domovoch. Podľa Obce, obžalovaná zanedbáva osobnú a zdravotnú starostlivosť u detí, často ich necháva v starostlivosti starších dcér a školopovinné deti patria ku záškolákom.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 18.10.2017 súd zistil, že obžalovaná nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ale je poberateľkou prídavku na dieťa, celkovo na 8 detí.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/33/2017 súd zistil, že obžalovanej a jej manželovi U. S. bolo uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 8P/33/2017 zo dňa 18.5.2017 uložené napomenutie a určený nad výchovou maloletých detí Y. S., U. S., H. S., U. S. Y. B. S. dohľad, ktorý bude realizovaný prostredníctvom

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.5.2017.

Pri rozhodovaní o treste, súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. U obžalovanej súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, že sa priznala k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutovala ( § 36 písm. l) Trestného zákona ), ako aj poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaná napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§36 písm. n) Trestného zákona), nakoľko sa obžalovaná ku skutkom priznávala aj v prípravnom konaní a svojimi výpoveďami napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti. Z priťažujúcich okolností jej vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia pričítal súd priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, ako aj vzhľadom na to, že súd ukladal súhrnný trest za viac trestných činov aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko spáchala viac trestných činov. Za danej situácie pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd pre ich pomer a mieru trestnú sadzbu neupravoval.

Z pripojených súdnych spisov súd zistil, že obžalovaná bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/1/2018, pričom vo vzťahu k tomuto trestnému rozkazu bolo potrebné ukladať súhrnný trest, nakoľko skutky v teraz súdenej veci spáchala obžalovaná dňa 8.4.2017 a dňa 10.4.2017, teda predtým, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin. Vo veci sp. zn. 1T/1/2018 bolo rozhodnuté trestným rozkazom, ktorý bol dňa 13.3.2018 doručený obžalovanej, a takto v zmysle § 353 ods. 6 Trestného poriadku, keďže trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku, účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastali doručením trestného rozkazu obvinenému. V súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Trestného zákona súd ukladal súhrnný trest v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko v danom prípade súd ukladal trest za dva zločiny porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spáchané dvoma skutkami a za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu bolo v danom prípade potrebné prihliadať na skutočnosť, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzv. asperačnú zásadu, nakoľko v danom prípade sa obžalovanej ukladal trest za 3 úmyselné trestné činy, z ktorých dva boli zločinmi spáchanými dvoma skutkami, a preto bolo potrebné v súlade s § 41 ods. 2 Trestného zákona zvyšovať hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšie trestného činu, teda zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o jednu tretinu. Horná hranica trestnej sadzby zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona je 8 rokov, po jej zvýšení o jednu tretinu predstavuje horná hranica trestnej sadzby 10 rokov a 8 mesiacov. Za danej situácie ukladal súd trest pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda v trestnej sadzbe 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.

V súlade s § 34 ods. 6 Trestného zákona, súd ukladal trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaná bola uznaná vinnou zo zločinu, ktorého horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov.

Súd sa pritom pri ukladaní trestu zaoberal aj zásadou proporcionality a ultima ratio a dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky pre podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Bolo pritom smerodajné to, že sa obžalovaná predmetných skutkov dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V zmysle zásad na uloženie trestu sa súd zaoberal aj pomermi obžalovanej a v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zlé sociálne podmienky obžalovanej spôsobujú, že si obžalovaná zabezpečuje prostriedky na živobytie protiprávnou činnosťou, avšak nemožno týmito zlými sociálnymi podmienkami ospravedlniť konanie obžalovanej.

Pri rozhodovaní o treste obžalovanej súd prihliadal a zaoberal sa aj Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť dňa 2.9.1990, a ktorého signatárom je aj Slovenská republika, a to článkom 3, v zmysle ktorého pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé. Pri ukladaní trestu sa tak súd zaoberal aj možným dopadom trestu obžalovanej na záujmy jej detí. Z predložených správ, jednak obce Sačurov, ako aj z pripojených spisov zároveň vyplýva, že obžalovaná zanedbáva starostlivosť o maloleté deti, čo vyplýva aj z odsúdenia obžalovanej z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pričom ako bolo už vyššie uvedené, obžalovaná nezabezpečovala deťom dostatočnú starostlivosť. Z tohto dôvodu nebolo odôvodnené ukladanie alternatívneho trestu obžalovanej z dôvodu sledovania „vyššieho“ záujmu dieťaťa v tomto konkrétnom prípade, ale vzhľadom na pomery obžalovanej, aj na dopad druhu trestu na maloleté deti, na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné uložiť obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody.

U obžalovanej nejde o jednorazové konanie, nakoľko sa obžalovaná dopúšťa opakovane trestnej činnosti, a preto súd po vyhodnotení má za to, že na nápravu obžalovanej je potrebné uložiť nepodmienečné trest odňatia slobody. Trestné právo chráni spoločenské hodnoty a vzťahy a z toho vyplýva aj legalita trestnoprávnych zásahov. S prihliadnutím na zásady ukladania trestu, má súd po vykonanom dokazovaní za to, že trest odňatia slobody uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby

- 3 roky nepodmienečne, zodpovedá ustanoveniu § 34 ods. 4 Tr.zák. ako z pohľadu okolností týkajúcich sa trestného činu, tak aj osoby páchateľa, vrátane možnosti nápravy obžalovanej. Takto uložený trest predstavuje podľa názoru súdu trest, ktorý vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť v adekvátnej miere zasiahne do života obžalovanej a bude predstavovať spravodlivý postih za protispoločenské konanie obžalovanej.

Obžalovaná nebola v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ju súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne s uložením súhrnného trestu, súd v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanej trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/1/2018 aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Poškodený P. W. si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 45,- eur. Nakoľko súd obžalovanú uznal vinnou zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 149 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona aj zo skutku, ktorý sa týkal poškodeného P. W., ktorému boli trestným činom aj odcudzené finančné prostriedky vo výške 45,- eur a táto skutočnosť vyplýva aj zo skutku, ktorého vinu obžalovaného vyhlásila, priznal súd obžalovanému od obžalovanej náhradu škody v sume odcudzených finančných prostriedkov vo výške 45,- eur. Poškodený W. C. si v trestnom konaní neuplatňoval nárok na náhradu škody, preto súd osobitným výrokom nerozhodoval o nároku na náhradu škody.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.