Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_40Ek-58-2017.pdf
PDF · 104.05 KB
No categories available
40Ek/58/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava proti povinnému: 1) S. P., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. X. XXX/XX, XXX XX K., 2) M.D. P., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. G. W. XXX/XX, XXX XX K., o vymoženie 593.833,53 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku, so sídlom Exekútorského úradu Prievidza, Mariánska 35, 971 01 Prievidza pod sp. zn. 205EX 2556/17, o návrhoch povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 72 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinným náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20. 07. 2017 domáhal od povinných 1) a 2) (ďalej aj len „povinní“ v príslušnom gramatickom tvare) vymoženia sumy 593.833,53 Eur, na podklade exekučného titulu Notárskej zápisnice sp. zn. N 35/2012, NZ 5025/2012, NCRIs 5141/2012 zo dňa 13. 02. 2012, spísanej notárkou JUDr. Evou Vyskokovou na notárskom úrade v Prievidzi. Poverením zo dňa 21. 08. 2017 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 205EX 2556/17. Poverený exekútor vydal dňa 04. 09. 2017 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručenému povinnému 1) dňa 11. 09. 2017 a povinnej 2) dňa 07. 09. 2017.
2. Dňa 29. 09. 2017 boli súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené na rozhodnutie návrhy povinných na zastavenie exekúcie s prílohami spolu s vyjadrením oprávneného k týmto návrhom. Povinný 1) predmetné podanie doručil exekútorskému úradu dňa 22. 09. 2017 a povinná 2) doručila uvedené podanie exekútorskému úradu dňa 12. 09. 2017. Povinní podali návrhy na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v zákonom stanovenej lehote, pričom takto podané návrhy na zastavenie exekúcie majú odkladný účinok.
3. Povinný 1) v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Mal za to, že predmetná notárska zápisnica nie je vo vzťahu k povinným spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Nie je v nej vymedzený čas plnenia, teda presne a určite stanovená doba plnenia, tak ako ustanovuje zákon. Je nepochybné, že notárska zápisnica neobsahuje jednu z nevyhnutných náležitostí, ktorá je predpokladom materiálnej vykonateľnosti tohto exekučného titulu. S prihliadnutím na túto skutočnosť
možno konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný z dôvodu absencie vymedzenia času plnenia, v dôsledku čoho je notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom na výkon exekúcie. Povinný 1) ďalej uviedol, že v tomto prípade oprávnený nepostupoval v súlade s ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka a znením notárskej zápisnice, keď nielenže opomenul vyzvať samotného dlžníka na plnenie, ale následne aj niektorého z povinných v postavení ručiteľov. Oprávnený taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by predmetné výzvy či už dlžníkovi alebo povinným doručil. Na záver poukázal na skutočnosť, že na základe tej istej notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo v minulosti vedené exekučné konanie medzi tými istými účastníkmi a bolo právoplatne skončené Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/15/2015-110 zo dňa 27. 01. 2016, z dôvodu nespôsobilosti exekučného titulu, ktorým bola totožná notárska zápisnica. Mal nepochybne za to, že existencia právoplatného rozhodnutia o veci, t. j. citované uznesenie odvolacieho súdu, je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby súd exekúciu zastavil.
4. Povinná 2) podala návrh na zastavenie exekúcie voči jej osobe, pričom dôvodila, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a ktoré podľa nej spôsobili zánik vymáhaného nároku oprávneného. Poukázala na to, že v predchádzajúcom exekučnom konaní č. k. EX 786/13 sa právny predchodca oprávneného spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., domáhal okrem iného aj od povinnej 2) v danom konaní vystupujúcej ako povinnej v 4. rade, vymoženia nároku na základe totožného exekučného titulu - predmetnej notárskej zápisnice, na podklade ktorého je v súčasnosti vedená exekúcia voči povinnej 2) súdnym exekútorom JUDr. Reném Matúškom. Uvedené exekučné konanie bolo vo vzťahu k jej osobe zastavené Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/864/2013 zo dňa 23. 02. 2017, právoplatným dňa 10. 04. 2017. K uvedenému exekučnému konaniu predložila za účelom objasnenia skutkového stavu veci aj Uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/864/2013 zo dňa 25. 07. 2014 a Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/15/2015 zo dňa 27. 01. 2016, ktoré uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 26. 03. 2016. Predmetnými rozhodnutiami bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, na podklade uvádzanej notárskej zápisnice, t. j. totožného exekučného titulu, v časti udelenia poverenia u povinných v 3. a 4. rade (povinní v tomto konaní), zamietnutá. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor začal exekúciu voči povinnej 2) v tej istej exekučnej veci na podklade toho istého exekučného titulu, ktorá už bola Okresným súdom Prievidza právoplatne vo vzťahu k nej zastavená, čo bráni vymáhateľnosti predmetnej notárskej zápisnice. Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby bola exekúcia vo vzťahu k nej zastavená.
5. K návrhom povinných na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení navrhol, aby súd tieto návrhy ako neopodstatnené zamietol. Uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01. 03. 2013 sa právny predchodca oprávneného domáhal vykonania exekúcie okrem iného aj voči povinným, a to na podklade predmetnej notárskej zápisnice. Potvrdil uvádzané skutočnosti ohľadom právoplatného zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predchádzajúcom konaní a následného zastavenia exekučného konania voči povinným. Z konklúzií súdov rozhodujúcich v exekučnom konaní EX 786/13 vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a k následnému zastaveniu exekučného konania došlo výlučne pre nesplnenie podmienky vyplývajúcej z exekučného titulu, keď povinní totiž neboli na zaplatenie pohľadávky vyzvaní. Právny predchodca oprávneného v nadväznosti na výsledok uvedeného konania povinných vyzval, aby jeho pohľadávku uhradili v určenej lehote. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je však daná, iba ak v novom konaní ide o totožnú vec ako v skoršom právoplatne skončenom konaní. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, t. j. nárok je založený na rovnakom právnom dôvode a vyplýva z rovnakých skutkových okolností. O totožnosť veci nepôjde v prípade, ak v novom konaní síce ide o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, ale novo uplatnený nárok sa opiera o nové skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a ku ktorým došlo až neskôr. Podotkol, že v tomto exekučnom konaní ide o odlišné skutkové okolnosti v porovnaní so skorším exekučným konaním, keďže právny predchodca oprávneného listom zo dňa 10. 05. 2017 vyzval povinných na splnenie ich záväzku, čim dodatočne presne vymedzil čas plnenia. V nadväznosti na uvedené sa domnieval, že skoršie zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následne
zastavenie exekučného konania nebráni súdnemu exekútorovi JUDr. Renému Matuškovi vo vykonaní exekúcie a nie je dôvod na jej zastavenie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej uviedol, že s tvrdením povinného 1) ohľadom materiálnej nevykonateľnosti exekučnej zápisnice pre absenciu vymedzenia času plnenia, nemožno súhlasiť. Práve omeškanie dlžníka a pristupujúceho dlžníka so splnením záväzku determinuje vznik povinnosti povinných ako ručiteľov plniť v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na prezentovanú akcesorickú a subsidiárnu povahu ručenia sa čas plnenia povinných odvíja od porušenia platobnej disciplíny dlžníka a pristupujúceho dlžníka. Právny predchodca oprávnených povinných listom zo dňa 10. 05. 2017 vyzval na uspokojenie omeškanej pohľadávky najneskôr do 31. 05. 2017. Čas plnenia bol oprávneným vymedzený jasne a bez akýchkoľvek pochybností. Oprávnený záverom poukázal na stratu subsidiarity ručenia v tejto veci, nakoľko na majetok dlžníka a pristupujúceho dlžníka zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXX XXX zo dňa XX. XX. XXXX v znení neskorších dodatkov, je v súčasnosti vyhlásený konkurz. Taktiež výzva povinnej 2) ako ručiteľke bola ňou riadne prevzatá a výzva povinnému 1) ako ručiteľovi sa dostala do sféry jeho dispozície.
6. Súdny exekútor sa k návrhom povinných na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
10. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 202 ods. 5 CSP, ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.
13. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 230 CSP) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Rozlišujeme procesné podmienky na strane súdu, strán resp. účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. podmienka zaplatenia súdneho poplatku). Negatívne procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v Civilnom sporovom poriadku v ust.§ 230 (res iudicata) a § 159 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní (k uvedenému pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. 01. 2013, č. k. 7Cdo/162/2011 zo dňa 10. 10. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 26Cdo 1078/2015, a pod.). Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 200 ods. 4 CSP je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia CSP s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania (podľa uznesenia Najvyššieho súdu č. k. 4Cdo 311/2012 zo dňa 28. 03. 2013 prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania). V civilnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie, zastaveniu exekúcie, či k zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v tzv. základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, zastavenie exekúcie resp. zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať
tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom konaní je rovnakou vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Ak teda napríklad k zastaveniu exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, takéto rozhodnutie možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci pre podanie nového návrhu na vykonanie exekúcie tým istým oprávneným (alebo jeho právnym nástupcom) voči tomu istému povinnému (prípadne jeho právnemu nástupcovi) na základe toto istého exekučného titulu, ktorý exekučný súd v predchádzajúcom konaní hmotnoprávne posúdil ako nespôsobilý na vykonanie (viď Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoE/55/2015 zo dňa 11. 11. 2015, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/151/2015 zo dňa 22. 09. 2015).
14. Z Uznesenia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/864/2013-84 zo dňa 25. 07. 2014 súd zistil, že daným rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky u povinného v 3. a 4. rade ako ručiteľom, ktorí v tomto konaní vystupujú v postavení povinných, pričom povinný v 1. rade v pôvodnom konaní predstavoval hlavného dlžníka a povinný v 2. rade bol pristupujúci dlžník z daného úverového vzťahu. Podkladom na vykonanie exekúcie bola totožná notárska zápisnica ako v tomto konaní, t. j. Notárska zápisnica sp. zn. N 35/2012, NZ 5025/2012, NCRIs 5141/2012 zo dňa 13. 02. 2012, spísaná notárkou JUDr. Evou Vyskokovou na notárskom úrade v Prievidzi. Okresný súd Prievidza vzhliadol jej materiálnu nevykonateľnosť z dôvodu absencie obligatórnych náležitosti, a to okrem iného nepochybného a určitého stanovenia času plnenia. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 03. 2016 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu.
15. Z Uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/15/2015-110 zo dňa 27. 01. 2016, právoplatného dňa 26. 03. 2016, mal súd preukázané, že vyššie citované rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu v tom smere, že stanovenie času plnenia v predloženej notárskej zápisnici vo vzťahu k povinnému v 3. a 4. rade (povinní v tomto konaní) ako ručiteľom nezodpovedá zákonnej požiadavke na nepochybné a určité stanovenie času plnenia. Z povahy veci vyplýva, že čas plnenia ručiteľov sa musí odvíjať od času plnenia dlžníka a pristupujúceho dlžníka, teda povinných 1) a ) 2 s tým, že ručitelia môžu mať povinnosť plniť až v prípade, keď hlavný dlžník, prípadne pristupujúci dlžník svoj záväzok v stanovenej lehote riadne a včas nesplní. Čas plnenia pre ručiteľov musí byť následne špecifikovaný takým spôsobom, aby nenastali najmenšie pochybnosti o tom, dokedy majú svoje záväzky splniť, a teda kedy notárska zápisnica nadobúda vo vzťahu k nim vykonateľnosť. V notárskej zápisnici bolo uvedené, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní a veriteľ (oprávnený) vyzve povinného 3), resp. povinného 4) (ručitelia v tomto konaní) na plnenie za dlžníka a pristupujúceho dlžníka, ručiteľ (povinný 3), resp. povinný 4) dlh splní. Z notárskej zápisnice pritom nie je zrejmé, v akej lehote po výzve sú ručitelia povinní dlh zaplatiť. Čas plnenia musí byť pritom podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonným znením § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a právnym názorom súdu prvého stupňa jednoznačným spôsobom vymedzený už v znení samotnej notárskej zápisnice, nemožno ho určiť dodatočne. Na základe uvedeného, keďže v predmetnej notárskej zápisnici nie je špecifikovaný zákonným spôsobom čas plnenia pre ručiteľov, predloženú notársku zápisnicu nemožno považovať vo vzťahu k týmto osobám za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
16. Z Uznesenia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/864/2013-120 zo dňa 23. 02. 2017, právoplatného dňa 10. 04. 2017, súd zistil, že exekučné konanie voči povinnému v 3. a 4. rade (povinní v tomto konaní) bolo uvedeným rozhodnutím zastavené, a to na základe predchádzajúceho vyššie citovaného právoplatného rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
17. Po oboznámení sa s návrhmi povinných na zastavenie exekúcie, vyjadrením oprávneného a obsahom spisu súd dospel k záveru, že návrhy na zastavenie exekúcie sú dôvodné. V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (právnym nástupcom totožného oprávneného a totožnými povinnými) bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením z dôvodu, že predložený exekučný titul - predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom pre absenciu špecifikácie času plnenia ako obligatórnej
náležitosti. Uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol v konečnom dôsledku dôvodom zastavenia predchádzajúceho exekučného konania, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinným tak pre túto exekúciu, ktorá je vedená medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie pohľadávky oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu, predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takto začatej exekúcii nemožno pokračovať a je potrebné ju zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania v zmysle § 161 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
18. Námietky oprávneného ohľadom straty subsidiarity ručenia z dôvodu vyhlásených konkurzov na majetok dlžníka a pristupujúceho dlžníka z úverového vzťahu a učinenie písomných výziev na plnenie ručiteľom a s tým spojenej zmeny skutkových okolností nie sú dôvodné. S odkazom na právnu vedu a judikatúru je síce pravdou, že sa nejedná o totožnú vec ako v skoršom právoplatne skončenom konaní ak došlo k zmene skutkového stavu, učinenie písomných výziev na plnenie ručiteľom zo dňa 10. 05. 2017 však nemá na vec zásadný vplyv. A to už len s poukazom na neurčenie lehoty na plnenie dlhu po výzve ručiteľom priamo v danej notárskej zápisnici, ktorý aspekt materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu bol právoplatne judikovaný v predchádzajúcom konaní. Z uvedeného dôvodu tak nie je negovaná nespôsobilosť predmetného exekučného titulu aj v tejto exekučnej veci.
19. Zároveň neuniklo pozornosti exekučného súdu, že citované potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne bolo predmetom ústavného prieskumu, keď Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej ako len „ústavný súd“) nálezom sp. zn. III. ÚS 653/2016-33 zo dňa 14. 02. 2017 nevyhovel ústavnej sťažnosti právneho predchodcu oprávneného voči uvedenému rozhodnutiu. Ústavný súd uviedol, že záver krajského súdu, že čas plnenia nie je jednoznačne určený, resp. že nie je určený nepochybne a určito vo vzťahu k ručiteľom, teda povinnému v 3. a 4. rade, je v okolnostiach prípadu riadne odôvodnený, pričom ústavný súd nezistil, že interpretácia na vec vzťahujúcich sa noriem platného práva v rozhodnom čase by v okolnostiach prípadu nezodpovedala rozhodným okolnostiam prípadu. Záverom konštatoval, že napadnuté uznesenie krajského súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Krajský súd vychádzajúc z rozhodných skutočností prípadu v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k akceptovateľnému záveru o nevykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom ústavný súd nezistil, že interpretácia a aplikácia právnych noriem by v okolnostiach prípadu popierala ich zmysel a účel. Ústavný súd tak dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je súladné s označenými právami sťažovateľky.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
21. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
22. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
23. Podľa § 197 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
26. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
27. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
28. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Nakoľko súd návrhom povinných na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekučného konania súdneho exekútora vo výške 72 Eur. V exekučnej veci pritom išlo o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu opätovne podaného návrhu na jej vykonanie, a to napriek založenej prekážke rozsúdenej veci. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkoch, a to s poukazom na cit. §§ 21 ods. 1 a 22 ods. 1 vyhlášky, ktorú náhradu si aj exekútor uplatnil, preto mu patrí náhrada vo výške 60 Eur zvýšená o 20% DPH (z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH), t.j. v celkovej výške 72 Eur (60 Eur + 12 Eur).
31. O náhrade trov exekučného konania povinných súd rozhodol tak, že túto im nepriznal, nakoľko povinní v súlade s cit. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku neučinili návrh na jej priznanie v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.