Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-7Er/129/2005

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Claimman, a.s., so sídlom Bratislava, Koceľova 34, IČO: 50 291 726, proti povinnej B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., adresa na doručovanie: O.

- P., S. XX, o vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 362,34 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Francisciho 1044/6, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o námietkach povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .

III. Súd námietky povinnej proti trovám exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 013301 * zo dňa 23.09.2005 bola súdna exekútorka JUDr. Andrea Cimermanová poverená vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 362,34 Eur (10.916,- Sk) s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 18,09 Eur (545,- Sk), ako aj trov exekúcie, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Brezno, č.k. 1Ro 778/04, zo dňa 28.09.2004.

2. Okresný súd Brezno uznesením, č.k. 7Er/129/2005 - 16, zo dňa 03.10.2016, pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného a to tak, aby namiesto pôvodného oprávneného Orange Slovensko, a.s., vstúpil do konania oprávnený Claimman, a.s., so sídlom Bratislava, Koceľova 34, IČO: 50 291 726. Uznesenie sa stalo právoplatným dňom 27.10.2016.

3. Dňa 20.03.2018 predložila súdna exekútorka súdu podanie povinnej označené ako „Žaloba - návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b), f), g) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. Námietky proti trovám exekúcie“, zo dňa 31.01.2018, ktoré boli doručené súdnej exekútorke dňa 12.03.2018 (na pošte podané dňa 07.03.2018). Povinná svoje námietky proti exekúcii, súčasťou ktorých bol jej návrh na zastavenie exekúcie, odôvodnila tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Podľa § 110 Občianskeho zákonníka uplynula prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu - peňažné plnenie platobný rozkaz v mene Slovenskej republiky č. 1Ro 778/04, ktorý vydal Okresný súd Brezno dňa 28.09.2004, právoplatný a vykonateľný dňa 18.10.2004. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržiavanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu.

Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Prieskumná činnosť exekučného súdu je podľa povinnej obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný súd povinný skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), v rámci konania o námietkach proti exekúcii, ak niektorú z týchto skutočností povinný namietne (§ 50 Exekučného poriadku) a v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné skúmať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. Čo sa týka námietok proti trovám exekúcie, povinná uviedla, že zo strany súdneho exekútora nie je preukázateľné ani uvedené, z čoho tieto trovy, ktoré si uplatňuje pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré voči nej vedie urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie v podobe zaslania písomnosti poštou na jej adresu, ako i ďalších úkonov. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora, preto žiada, aby výšku náhrady preskúmal súd i z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a judikatúrou Európskeho súdu z dôvodu, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie, ako ani v exekučnom príkaze súdneho exekútora, preto sú nedôvodné. Povinná ďalej uviedla, že dáva do pozornosti Nález ÚS SR sp. zn.: III. ÚS 107/07, v ktorom sa o.i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. I Ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonnom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Záverom povinná navrhla, aby súd po dôkladnom preskúmaní všetkých vyššie uvedených skutočností a po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov rozhodol tak, že exekúciu č. 1991/05-V vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou zastaví, súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie neprizná, povinnému súd neuloží povinnosť náhrady trov exekúcie s tým, že oprávnený je povinný uhradiť trovy konania.

4. Súdna exekútorka vo svojom podaní zo dňa 12.04.2018, doručenom súdu dňa 18.04.2018, k predbežným trovám exekúcie uviedla, že tieto boli vyčíslené v súlade s právnou úpravou platnou v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. dňa 17.05.2006 (povinná si opakovane Upovedomenie o začatí exekúcie doručované jej poštovými zásielkami do vlastných rúk nepreberala, preto po zistení jej zamestnávateľa, jej bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené cez zamestnávateľa regionPRESS, s.r.o., Študentská 2, Trnava, a to dňa 23.03.2018, pozn. súdu: správne dňa 23.02.2018). Ďalej súdna exekútorka uviedla, že v priebehu exekučného konania povinná na vymáhanú pohľadávku oprávneného ani na trovy exekúcie nevykonala žiadnu, ani čiastočnú úhradu. S poukazom na uvedené skutočnosti, navrhla podanie povinnej zamietnuť ako nedôvodné.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 19.04.2018, doručenom súdu dňa 23.04.2018, uviedol, že s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasí a žiada, aby sa v exekučnom konaní pokračovalo. Nakoľko exekúcia prebieha už od r. 2005, povinná mala dostatok času na vznesenie námietok proti exekúcii, čo však neurobila, preto jej podanie považuje za účelové.

6. Dňa 06.07.2018 súdna exekútorka doručila súdu vyjadrenie oprávneného k námietkam povinnej zo dňa 20.06.2018, v ktorom oprávnený uviedol, že nakoľko exekučné konanie voči povinnej prebieha už od roku 2005 na základe exekučného titulu, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 18.10.2004 má za to, že exekúcia je oprávnená. Povinná uvádza nepravdivé tvrdenia, keď uvádza, že vypršala prekluzívna lehota. Ak by mala námietky voči exekúcii, tieto si mohla v priebehu niekoľkých rokov, ktoré

už exekúcia trvá, uplatniť už skôr. Podľa oprávneného, námietky povinnej sú účelové a navrhuje ich zamietnuť a v exekúcii pokračovať.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Na základe uvedeného súd postupoval v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

9. Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.

10. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

13. Podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.

14. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,

len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. 15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. Ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka obsahuje odchýlku od všeobecnej úpravy premlčacej doby, na základe ktorej sa v ňom uvádzajú prípady práv, ktoré sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe. Ide o práva zistené na to povolaným orgánom alebo potvrdené iným spoľahlivým spôsobom, o existencii ktorých by preto nemali byť žiadne pochybnosti. Prvým prípadom je prerušenie premlčania v prípade priznania práva právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Hovoríme o tzv. judikovanom práve (pohľadávke), ktoré sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote určenej na plnenie. Keďže podľa § 174 ods. 1 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku má aj platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, premlčanie sa prerušuje aj pri práve priznanom týmto súdnym rozhodnutím.

17. Z citovaného zákonného ustanovenia (§ 112 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne, premlčacia doba počas konania neplynie, a to za predpokladu, že veriteľ v konaní riadne pokračuje. Význam zastavenia premlčania spočíva v tom, že počas riadneho pokračovania v konaní sa premlčacia doba nemôže skončiť. Právo je uplatnené včas, t.j. v premlčacej dobe, ak návrh na začatie konania (žaloba) dôjde súdu najneskôr v posledný deň premlčacej doby. Uplatnením práva sa rozumie nielen uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, priestupkovom alebo podobnom konaní.

18. Exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 a nasl. Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený súdnemu exekútorovi, a to vtedy, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Následne súdny exekútor predloží návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a žiadosťou o udelenie poverenia súdu (návrh sa povinnému v tomto prípade nedoručuje). Poverenie vydáva miestne príslušný súd a toto sa doručuje len súdnemu exekútorovi, ktorého súd v danej exekučnej veci poveril vykonaním exekúcie, t.j. vymožením pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Prvým procesným úkonom, ktorý súdny exekútor urobí po poverení na vykonanie exekúcie, je spravidla upovedomenie o začatí exekúcie. Upovedomením sa začína exekúcia; tento procesne významný následok nemožno zamieňať so začatím exekučného konania. Účelom upovedomenia o začatí exekúcie je zabezpečiť plynulé a hospodárne vykonanie exekúcie vymedzením procesných povinností a oprávnení povinného, ako aj tretích osôb. O začatí exekúcie sa teda povinný dozvie práve z upovedomenia o začatí exekúcie. V predmetnej exekučnej veci bolo povinnej Upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 23.02.2018.

19. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom je v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku vykonateľné rozhodnutie súdu - platobný rozkaz č.k. 1Ro 778/04, vydaný Okresným súdom Brezno dňa 28.09.2004. Predmetný platobný rozkaz sa stal právoplatným dňa 18.10.2004 a vykonateľným dňa 18.10.2004, a to po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty určenej na plnenie. Exekúcia bola začatá dôvodne na základe spôsobilého exekučného titulu. Dotknuté právo na zaplatenie peňažného plnenia bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, súd má za to, že dĺžka premlčacej doby sa spravuje ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v danom prípade 10 rokov. Zo spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdnej exekútorke doručený dňa 12.08.2005, pričom týmto dňom v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku začalo exekučné konanie vedené súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou pod sp. zn. EX 1991/05. Z uvedeného, podľa názoru súdu, teda jasne vyplynulo, že keďže návrh bol súdnej exekútorke doručený ešte pred márnym uplynutím premlčacej lehoty, pričom v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka počas exekučného konania premlčacia lehota neplynie, teda k premlčaniu nárokov povinnej vyplývajúcich z exekučného titulu nedošlo. Námietku premlčania zo strany povinnej tak považuje súd za nedôvodnú.

20. Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

21. Podľa názoru tunajšieho súdu, povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla nič, čo by nasvedčovalo tomu, že právo oprávneného vyplývajúce z exekučného titulu zaniklo, ani žiadny dôvod, pre ktorý by exekúciu nebolo možné vykonať, alebo pre ktorý by bola exekúcia neprípustná.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody, ktoré uvádza povinná vo svojom návrhu na zastavenie nemožno subsumovať pod žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

23. Súd poukazuje na to, že o podaní povinnej zo dňa 31.01.2018, doručenom súdu dňa 12.03.2018, ktoré označila ako “Žaloba - návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b), f), g) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. Námietky proti trovám exekúcie“, podľa obsahu podania rozhodoval nielen ako o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b), h), g) Exekučného poriadku, ale aj ako o námietkach povinnej proti exekúcii v zmysle § 50 Exekučného poriadku.

24. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinnej proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie, tzv. exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, ani proti upovedomeniu o začatí exekúcie, príp. proti povereniu na vykonanie exekúcie. Námietky musia byť odôvodnené; predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základe spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením). Lehota na podanie námietok proti exekúcii je 14-dňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať, odpustenie jej zmeškania je vylúčené.

25. Účelom námietok je zabrániť bezdôvodnému vykonávaniu exekúcie, najmä pre prípad, že plnenie uložené vykonateľným exekučným titulom bolo zaplatené pred začatím exekučného konania, príp. pre iný, bližšie neurčený, dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná.

26. Exekúcia bola začatá dôvodne na základe spôsobilého exekučného titulu. Povinná vo svojich námietkach poukazuje najmä na to, že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu. Povinná svojimi námietkami proti exekúcii nepreukázala okolnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku), ktoré by spôsobili po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, ani neuviedla iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.

27. S poukazom na vyššie uvedené, keďže exekúcia bola začatá dôvodne a súdom neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, súd námietky povinnej proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

28. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

29. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

30. Čo sa týka námietok povinnej proti trovám exekúcie, súdna exekútorka postupovala pri vyčísľovaní predbežných trov exekúcie zákonným spôsobom. Trovy exekúcie uvedené v upovedomení o začatí exekúcie sú vyčíslené iba predbežne. Odmenu vyčísľuje súdna exekútorka v zmysle § 4 a § 5 vyhlášky

MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Výška hotových výdavkov je určovaná na základe skúseností z predchádzajúcich konaní a zahŕňa krytie nákladov potrebných na vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie v závislosti od výšky vymáhanej pohľadávky, vzdialenosti bydliska alebo sídla povinnej od sídla exekútorského úradu, prípadne od zvoleného spôsobu vykonávania exekúcie. Za tieto náklady treba považovať hlavne poštovné, cestovné, úhrady za znalecké posudky, inzerciu, poplatky za poskytnutie súčinnosti, a iné. Súd poukazuje na to, že výška trov exekúcie určená súdnou exekútorkou je podkladom pre vydanie príkazu na úhradu trov exekúcie v prípade, keď povinná v lehote na podanie námietok proti exekúcii zaplatí, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie a súdna exekútorka od vykonávania exekúcie upustí. Potom na úhradu trov exekúcie súdna exekútorka vydá príkaz v súlade s upovedomením. Keďže však povinná v tejto veci podala námietky a návrh na zastavenie exekúcie, o ktorých súd rozhoduje, predbežne vyčíslené trovy tak stratili svoje opodstatnenie. Preto súd námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol. Súd na okraj poznamenáva, že skutočná výška trov exekúcie bude známa až po ukončení exekúcie v závislosti od úkonov, ktoré bude potrebné pre vymoženie nároku oprávneného a súdnej exekútorky vykonať. Konečné trovy súdna exekútorka presne vyčísli pri ukončení exekúcie a povinnej predloží toto presné vyčíslenie trov exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní (§ 362 ods. 1 odo dňa jeho doručenia, v 2 vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno v zmysle § 365 ods. 1 odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.