Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cbi-66-2014.pdf
PDF · 121.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cbi/66/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: JUDr. Michal Mudrák, správca úpadcu Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX/XX, XXX XX L., so sídlom kancelárie Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, S 1374 proti žalovanému: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX/XX, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Ján Polák, advokát so sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.11.2014, doručenou súdu 19.11.2014 domáhal, aby sú vydal rozhodnutie s určením, že „Právny úkon, prevod obchodného podielu úpadcu Y. U. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom N. XX/XX, XXX XX L. v spoločnosti MIGABSK s.r.o. so sídlom N. XX/XX, XXX XX L. , IČO:46 469 559 o veľkosti 1/1 na základnom imaní spoločnosti, konkrétne obchodný vklad spoločníka 5000,- EUR voči základnému imaniu spoločnosti 5000,- EUR podľa Zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia tejto spoločnosti konaného dňa 03.12.2012 o 10.00 hod v sídle spoločnosti na XK/XX/XXXX, XXX XX L. je voči účastníkom konkurzu č.k. 6K/48/2013 vedenom na Okresnom súde Bratislava I. neúčinný. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 145 360,- EUR. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že právny úkon bol vykonaný pred vyhlásením konkurzu na úpadcu bez primeraného protiplnenia. Podstatou konania je prevedenie obchodného podielu jediného spoločníka vo výške 100% na základnom imaní spoločnosti - úpadcu, čomu prislúcha vklad vo výške 5 000,- EUR, základné imanie bolo vo výške 5000,- EUR, splatené v celom rozsahu pred vznikom spoločnosti - úpadcu.
3. Žalobca poukázal v žalobe na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Bratislava I , č.k.6K/48/2013 z 12.11.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č.222/2013 zo dňa 18.11.2013, s ustanovením žalobcu do funkcie správcu.
4. Žalobca má za to, že osobou povinnou je osoba nadobúdateľa obchodného podielu teda ten, v prospech koho bolo plnené, teda v prospech koho dlžník jednostranne urobil právny úkon ( § 62 ods. 1 ZKR).
5. Žalobca má za to, že ide o úkon, na základe ktorého úpadca poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal, alebo má získať( § 58 ods. 1 ZKR).
6. Žalobca má za to, že úpadca previedol obchodný podiel na žalovaného bezodplatne, pričom k 31.12.2012 mala spoločnosť vykazovať vlastné imanie vo výške 145 360 EUR, teda hodnota obchodného podielu bola 145 360 EUR.
7. Do konkurzu boli prihlásené pohľadávky v celkovej výške 1 327 201,73 EUR, zistené pohľadávky v sume 114 787,78 EUR( § 57 ods. 4 ZKR).
8. Úkon prevodu obchodného podielu bol schválený na valnom zhromaždení spoločníkov spoločnosti 03.12.2012, nadobúdateľ 100% obchodného podielu bol syn prevodcu, teda osoba spriaznená teda naplnená je zákonom vyžadované podmienky uskutočnenia úkonu najmenej 3 roky pre začatím konkurzného konania, ktoré bolo začaté deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku, čo bol deň 07.08.2013 ( zverejnenie 06.08.2013) za splnenia ďalšej podmienky že úpadca bol v úpadku v čase konania, čo preukazuje existenciou dvoch veriteľov K. S. pohľadávka v sume 66 387,87 EUR, splatná 28.04.2008, Private Investment, s.r.o. pohľadávka v sume 33 193,92 EUR splatná 30.11.2008. Tým, že právny úkon bol vykonaný v prospech osoby spriaznenej, úpadok sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
9. Keďže odporovať právnemu úkonu možno len v lehote do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 222/2013 dňa 18.11.2013, teda 19.11.2013, žaloba bola podaná dňa 19.11.2014.
10. K žalobe sa vyjadril PZ žalovaného podaním doručeným súdu 06.05.2015, namieta deklarované splnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ako aj hodnotu obchodného podielu v sume 145 360,- EUR. Z týchto dôvodov navrhuje žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
11. Súd v danej právnej veci vytýčil pojednávanie na termín 25.06.2018, na ktoré sa dostavili žalobca a právny zástupca žalovaného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:
11.1 Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu, pri určení obchodného podielu vychádzal z účtovných dokladov úpadcu. Žiadal, aby súd vo veci rozhodol.
11.2 PZ žalovaného namieta cenu obchodného podielu , ktoré nepovažuje za obvyklú.
12Cbi/66/2014-101
11.3 Listinné dôkazy: Daňové priznanie za rok 2012 vrátane Súvahy, Výkazu zisku a strát spoločnosti MIGABSK s.r.o., Notárska zápisnica N 162/2008 JUDr. Y. V., notár, Zmluva o pôžičke - veriteľ K. S., veriteľ Private Investment s.r.o., Zápisnica z MVZ spoločnosti MWE, s.r.o. , zápisnica z MVZ spoločnosti MIGABSK s.r.o. a Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 19.01.2013, vyjadrenie PZ žalovaného, spis vedený na OS Ba 1 č.k. 6K/48/2013 z ktorých súd zistil:
Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu bolo zrejmé, že prevodca je spoločníkom spoločnosti s podielom vo výške 100% na základnom imaní, čomu zodpovedá vklad do výške 5 000,- EUR, ktorý prevodca splatil. V čl. IV sa uvádza, že prevádzajúci prehlasuje, že nadobúdateľ mu vyplatil 5 000,- EUR, v čl. V. sa uvádza, že hodnota obchodného podielu je 5 000,- EUR.
Zo Zápisnice z MVZ spoločnosti MIGABSK s.r.o vyplynulo, že prevod obchodného podielu úpadcu na žalovaného bol schválený uvedeným MVZ dňa 03.12.2012 Z Daňového priznania za rok 2012 vyplynulo, že základ dane predstavoval sumu - 57 126,69 EUR. Zo Súvahy vyplynulo, že vlastné imanie je 145 360,- EUR, základné imanie je 5 000,- EUR, výsledok hospodárenia je - 59 849 EUR, majetok spolu 253 287 EUR. Zo Zmluvy o pôžičke bolo preukázané poskytnutie pôžičky úpadcovi od veriteľaXS. v sume 2 000 000,- Sk, od veriteľa Private Investment s.r.o. v sume 1 000 000,- Sk.
Z výpisu Obchodného vestníka č. 222/2013 zo dňa 18.11.2013 vyplynulo, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.11.2013 s ustanovením správcu do funkcie. Účinky konkurzu nastali 19.11.2013.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
12. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa ustanovenia § 269 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „OBZ“): (1) Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“): „Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR: „Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 ZKR: „Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.“
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 ZKR: „Oprávnenie Úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za Úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet Úpadcu.“
Podľa ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR: „Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho Úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto Úpadcu je správca.“
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR: „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.“
12Cbi/66/2014-102
Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 ZKR: „Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.“
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 ZKR: „Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.“
Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 ZKR: „Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“
Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 ZKR: „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.“
Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 ZKR: „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.“
Podľa ustanovenia § 59 ods. 3 ZKR: „Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“
Podľa ustanovenia § 86 ods. 1 a 2 ZKR: (1) Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. (2) Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony Úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za Úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Vyhlášky MSSR z 20. decembra 2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia: „Na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom.“
Podľa ustanovenia § 60 ods. 1,2,3 ZKR „ (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.“
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, písm. e) ZKR, „Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR „ Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.“
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZKR „Právo odporovať právnemu úkonu môže správca uplatniť .... priamo na súde.“
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR „Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.“
Podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej aj jako „ OZ“) „ Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
Podľa ustanovenia § 117 OZ „ Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.“
12Cbi/66/2014-103
Podľa ustanovenia § 58 ObZ „ (1) Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. (2) Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra.“
Podľa ustanovenia § 59 ObZ „ Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „peňažný vklad“) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.“
Podľa ustanovenia § 61 ObZ „ (1) Podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.(2) Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len „vyrovnací podiel“). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu. (3) Ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola,
uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. (4) Ak je so zrušením spoločnosti spojená likvidácia, má spoločník právo na podiel na majetkovom zostatku, ktorý vyplynul z likvidácie (podiel na likvidačnom zostatku).“
Podľa ustanovenia § 114 ObZ „ (1) Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu.“
Podľa ustanovenia § 6 ObZ „ (1) Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. (2)Na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len „imanie“). (3) Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. (4) Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu.“
13. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd konštatuje, že právo odporovať právnemu úkonu a tým dosiahnuť jeho neúčinnosť voči veriteľom úpadcu, možno úspešne uplatniť len za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti stanovené v ZKR. Ak čo i len niektorá z týchto podmienok chýba, právnemu úkonu nie je možné v konkurznom konaní úspešne odporovať.
14. Súd v prvom rade skúmal podmienky lehoty pre podanie predmetnej žaloby, konštatujúc, že z výpisu Obchodného vestníka č. 222/2013 zo dňa 18.11.2012 vyplynulo, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.11.2013 s ustanovením správcu do funkcie. Účinky konkurzu nastali 19.11.2013, tak že žaloba podaná na súde dňa 19.11.2014 je podaná v lehote podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR, zároveň platí, že ak ide o odporovanie právnemu úkonu v súlade s ustanovením § 58 bez primeraného plnenia, je splnené, že sporný prevod obchodného podielu bol učinený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania § 58 ods. 3 ZKR.
15. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, je ten dôsledok, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon.
16. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím majetkom.
17. Jedným z právnych predpokladov pre úspešné podanie odporovacej žaloby, ktorou môže veriteľ (v konkurze správca alebo veriteľ) dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, je platnosť právneho úkonu. Pokiaľ by právny úkon nebol platný, neprichádza do úvahy podanie odporovacej žaloby a dosiahnutie právnej neúčinnosti právneho úkonu, pretože neplatný právny úkon nemá tie právne účinky, ktoré inak zákon s platným právnym úkonom spája. Predmetný prevod obchodného podielu je nutné posudzovať aj s ohľadom na teóriu, ktorá uvádza, že predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach rozlišuje pojem „podiel“ a „obchodný podiel“ v tom smere, že:
pojem podiel v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2010394-2010394&f=2> je upravený všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015179&f=2> o obchodných spoločnostiach a vzťahuje sa
na všetky typy obchodných spoločností, pričom je vyjadrením majetkových práv spoločníka ako miery účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti a pojem obchodný podiel predstavuje nielen majetkové a nemajetkové práva a povinnosti spoločníka, ale aj tomu zodpovedajúcu účasť (podiel) na riadení, rozhodovaní a kontrole obchodnej spoločnosti. Vo všeobecnosti je preto možné prijať záver, že kvalitatívnu stránku obchodného podielu predstavuje súhrn práv a povinností spoločníka vyjadrených v jeho právnom postavení v spoločnosti, t. j. v miere účasti spoločníka na vykonávaní jej práv a povinností a kvantitatívnu stránku obchodného podielu tvorí výška obchodného podielu a tomu zodpovedajúca miera účasti 12Cbi/66/2014-104
spoločníka na majetku spoločnosti, ktorá sa určuje pomerom vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozdiel medzi obchodným podielom a vkladom, pretože výška vkladu do spoločnosti sa nemení v závislosti od hospodárskych výsledkov spoločnosti a k zmene výšky vkladu môže dôjsť na základe zníženia alebo zvýšenia základného imania spoločnosti. Naproti tomu hodnota obchodného podielu je závislá od hospodárenia spoločnosti, pretože jeho majetková zložka sa viaže na čisté obchodné imanie spoločnosti. Rovnako, počas trvania spoločnosti spoločník nemôže disponovať so svojím vkladom a nemôže žiadať vrátenie vkladu, pretože vklad sa stal vlastníctvom spoločnosti, no za podmienok stanovených v zákone alebo v spoločenskej zmluve spoločník s týmto obchodným podielom môže nakladať, t. j. môže ho previesť, založiť, môže byť rozdelený a pod. Ako bolo uvedené vyššie, obchodný podiel je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov, keďže za podmienok stanovených Obchodným zákonníkom <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015179&f=2>, resp. spoločenskou zmluvou môže spoločník s týmto obchodným podielom nakladať. V zásade však prevláda názor, že hoci obchodný podiel nemá hmotnú povahu a nie je ho teda možné považovať za vec v právnom zmysle (§ 118 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1351304-1351308&f=2>), predstavuje inú majetkovú hodnotu.
18. Zmluva o prevode obchodného podielu (predmet spornosti) nebola spochybnená, čo do platnosti. Súd sa zaoberal dôvodmi odporovania právneho úkonu žalobcom, ktorým žalovaný mal nadobudnúť obchodný podiel bez primeraného protiplnenia. Žalobca uvádza že ide o bezodplatný právny úkon, čo však vyvracia ustanovenie čl. IV Zmluvy o prevode OP, kde sa uvádza, že nadobúdateľ vyplatil a prevodca potvrdzuje vyplatenie 5000,-EUR.
19. Právny úkon prevodu obchodného podielu považuje aj za zvýhodňujúci právny úkon len jedného veriteľa, ku ktorému došlo počas úpadku dlžníka. Žalobca má za to, že v rozhodnom čase mal úpadca viac veriteľov, ktorých žalobca vymenoval, ale nepreukázal ich postavenie veriteľov v rámci konkurzného konania.
20. Namietanú výšku ceny obchodného podielu žalobca odvíjal od hodnoty vlastného imania spoločnosti MIGABSK s.r.o. uvádzanej v riadnej účtovnej závierke za rok 2012.
21. Súd dospel k záveru, že podanou žalobu sa žalobca domáha vyslovenie neúčinnosti jediného právneho úkonu prevodu obchodného podielu tak ako je špecifikovaný v texte rozhodnutia. K uvedenému právnemu úkonu súd smeroval aj skúmanie a posudzovanie právneho stavu. V prvom rade súd uvádza, že nebolo preukázané splnenie podmienky ukrátenia veriteľa v dôsledku uvedeného konkrétneho právneho úkonu a zároveň ani skutková podstata úkonu zvýhodnenia veriteľa. Naopak bolo preukázané, čo však žalovaný ani nenamietal, že žalovaný je osobou spriaznenou s úpadcom, s ohľadom na ustanovenie § 60 ZKR.
22. Súd má za to, že žalobca nepreukázal, že by v posudzovanom konaní došlo k bezodplatnému prevodu majetku, nakoľko titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným bol odplatný právny úkon ako je dojednané a potvrdené v Zmluve o prevode obchodného podielu. Týmto je popreté tvrdenie bezodplatného úkonu - prevodu. Taktiež súd vo významnej miere poukazuje na skutočnosť, že nebola preukázaná zo strany žalobcu neobvyklosť kúpnej ceny smerujúca k plneniu bez primeraného protiplnenia. Odvádzanie kúpnej ceny ako obvyklej kúpnej ceny z hodnoty vlastného imania je v rozpore s teóriou o podstate a náležitostiach obchodného podielu, ako súd uvádza vyššie v texte.
23. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) “ aj s poukazom na rozsudok KS Žilina 13CoKR/34/2016 „ Zvýrazňuje krajský súd, že žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti vo vzťahu k preukázaniu základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti vyplývajúcej z § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005Z.z. v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu disponuje nevyhnutnými podkladmi, účtovnou evidenciou a podobne, je teda vybavený na to, aby si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť v danom sporovom konaní s rovnakým postavením strany sporu v rovine preukazovania, že predmetný dodatok zo dňa 30.09.2011 spôsobil uvedené ukrátenie veriteľa či veriteľov. Krajský súd dodáva, že len samotné predloženie konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval.“
24. Uvedeným súd konštatuje, že na preukázanie neprimeranosti ceny nie je dostatočné poukázať len na hodnotu vlastného imania, ide len o účtovnú hodnotu, ktorá nie je validným určovateľom obvyklosti plnenia na čo priamo poukazuje ZKR v § 58 ako „ obvyklá cena“ Iný dôkaz žalobca v konaní súdu nepredložil.
25. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že prevodom obchodného podielu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Ak teda žalobca tvrdil, nejakú skutočnosť, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na jej preukázanie.
26. Súd konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia uspokojenia 12Cbi/66/2014-105
pohľadávok veriteľov. Skutkové zistenia v súlade s právnou argumentáciou súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Po zohľadnení skutkového vzťahu a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný v dôsledku čoho súd takto uplatnený nárok formou podanej žaloby zamietol v celom rozsahu.
Keďže súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný vo vzťahu k povinnosti žalovaného, žalobu v celom rozsahu zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).