Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/245/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Agro DiSCo s.r.o., so sídlom v Malčiciach č. 200, IČO: 47 848 871, zastúpeného Advokátskou kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, IČO: 50 560 611, proti žalovanému: WAK s.r.o., so sídlom vo Veľkých Kapušanoch, Staničná č. 1, IČO: 36 576 816, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. 04. 2018 č.k. 24C/24/2018-41 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania pozemkov bližšie špecifikovaných vo výroku uznesenia, najmä povinnosti zdržať sa vstupovanie na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi a zdržať sa ich poľnohospodárskeho obhospodarovania, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uložil žalobcovi, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podal žalobu vo veci samej. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku uznesenia, ktorý odôvodnil žalobca tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v rámci predaja majetku v konkurznom konaní na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim - T.. N. B., správcom konkurznej podstaty úpadcu Podielnické poľnohospodárske družstvo so sídlom v Bracovciach. Tento majetok bol nadobudnutý v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v zmysle ponuky uverejnenej v Obchodnom vestníku č. 187/2016 dňa 29. septembra 2016. Užívateľom predmetných pozemkov je žalovaný, ktorý užívacie právo odvodzuje od nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom. Užívanie žalovaným je preukázateľné zo systému GSAA (elektronický systém evidencie užívacích vzťahov k pozemkom na účely priamych platieb), z ktorého nie je však možné získať potvrdenie ani výpis. Žalobca po nabodnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam sa domáhal od žalovaného ich vydania od jari roku 2017. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti žalobcovi nevydal a výzvy žalobcu na zdržanie sa zásahov do práv žalobcu boli ignorované. Žalovaný od užívania predmetných nehnuteľností neupustil a domáha sa existencie užívacieho práva na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom, ktorý spravoval predmetné nehnuteľnosti do času, kým neboli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu Podielnické poľnohospodárske družstvo, so sídlom v Bracovciach. S poukazom na § 27 odsek 13 zákona č. 328/1991 Zb. poukázal na to, že nájomná zmluva, od ktorej žalovaný odvíja svoje užívacie právo, zanikla ex lege v zmysle zákona.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 324 ods. 1, 3, § 326 ods. 2, § 320 ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 336 ods. 1, 2 C.s.p., po oboznámení sa s dôkazmi predloženými

žalobcom dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený, preto tomuto návrhu vyhovel.

4. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie preukázal, že predmetné pozemky nadobudol v rámci predaja majetku v konkurznom konaní na základe kúpnej zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností, pričom žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom, ktorý spravoval predmetné nehnuteľnosti do času, kým neboli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu. S poukazom na § 27 ods. 13 zákona č. 328/1991 Zb. súd prvej inštancie konštatoval, že majetok nadobudnutý z konkurznej podstaty sa prevádza bez tiarch na ňom viaznucich s výnimkou vecných bremien a nájmu podľa osobitného predpisu, ktorým je nájmom bytu. Zákonodarca v danom ustanovení pod pojem ťarchy jednoznačne zaradil aj vecné bremená a nájomné zmluvy, pričom za ťarchu sa považuje každé právo tretej osoby viaznuce na predmete predaja, vrátane práva založeného záväzkovým vzťahom, okrem výnimky stanovenej zákonom. Zo zákonnej výnimky možno vyvodiť, že medzi nájomné zmluvy, ktoré sú scudzením dotknuté patria všetky nájomné zmluvy okrem nájmu bytu, teda aj nájom poľnohospodárskych pozemkov. Žalobca bol informovaný pri zverejnení ponuky v Obchodnom vestníku, že nehnuteľnosti sa prevádzajú bez tiarch na nich viaznucich, s výnimkou vecných bremien. V dôsledku nadobudnutia vlastníckeho práva z prebiehajúceho konkurzného konania formou kúpy, došlo ex lege k zániku nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a Slovenským pozemkovým fondom, teda žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti neoprávnene.

5. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, teda svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a z ktorého ako žalobcovi ako vlastníkovi patrí právo vec užívať. Ďalším užívaním predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného by žalobcovi mohla vzniknúť škoda, čo zakladá dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, preto v súlade s § 336 ods. 1, 2 C.s.p. uložil žalobcovi povinnosť v lehote 60-tich dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej o vydanie veci.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil a návrh zamietol alebo aby rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že vo veci rozhodol napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Jednou z procesných podmienok je aj správne označenie pasívne vecne legitimovaného subjektu, ktorú skutočnosť žalovaný namietol. V danom prípade absentuje správne označenie účastníka konania na strane žalovaného, nakoľko žalovaný od roku 2017 neužíva pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobca poukazuje na systém GSAA, z ktorého má vyplývať, že žalovaný užíval sporné nehnuteľnosti, tento systém sa aktualizuje vždy k termínu na podávanie žiadosti o jednotné platby (naposledy k 15. 05. 2017). Pokiaľ žalobca poukazuje na údaje z tohto systému, tieto boli aktualizované k 15. 05. 2017. Tento systém preto neposkytuje hodnovernú informáciu o tom, kto je užívateľom sporných nehnuteľností. Žalobca teda nepreukázal, že žalovaný skutočne obhospodaruje sporné nehnuteľnosti. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mesiac pred ukončením termínu na podávanie žiadosti o jednotné platby na plochu na rok 2018 na pôdohospodársku platobnú agentúru. Týmto spôsobom subjektu, ktorý užíva predmetné nehnuteľnosti doteraz vznikne ďalším neužívaním škoda veľkého rozsahu kvôli už vykonaným poľnohospodárskym úkonom ako orba, sejba a pod. Naopak žalobca žiadne úkony nevykonal, preto mu škoda vzniknúť nemôže. Návrh žalobcu považuje odvolateľ za účelovo podaný, keďže tento nebol podaný v čase začatia hospodárskeho roka, kedy by skutočne žalobca preukázal záujem o hospodárenie s predmetnými nehnuteľnosťami. Žalobca nepreukázal ani naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. Predmetný spor trvá od roku 2017, kedy žalovaný skutočne pôdu užíval. Žalovaný nemá vedomosť, kto momentálne hospodári na predmetných nehnuteľnostiach. Predmetné nehnuteľnosti sa nenachádzajú v užívaní žalovaného, preto nie je dôvod

pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný je nájomcom a užívateľom spornej poľnohospodárskej pôdy na základe nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom, ktorej predmetom sú aj pozemky uvedené vo výroku uznesenia. Žalovaný v súčasnosti stále disponuje nájomným, užívacím právom k predmetným nehnuteľnostiam. Nájomný vzťah doteraz nebol platne ukončený zo strany žalobcu, nájomnú zmluvu preto možno považovať za naďalej platnú a účinnú. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31. 10. 2021. V konkurznom konaní, v rámci ktorého žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam došlo k procesnej vade, pre ktorú toto nemalo byť platné. V prvom kole mohli ponuky predkladať iba osoby uvedené v § 4 ods. 1 písm. d/ alebo b/ zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre naplnenie tejto podmienky bolo potrebné predložiť aj potvrdenie v zmysle § 6 ods. 7 písm. b/ bod 2 a 3 zákona č. 140/2013 Z.z. Žalobca nadobudol pozemky do vlastníctva v tomto ponukovom konaní bez naplnenia tejto podmienky. Pokiaľ správca uviedol, že splnenie tejto podmienky nebolo potrebné, žalovaný má za to, že správca svojím konaním uviedol do omylu všetkých možných záujemcov. Týmto došlo k chybe správcu pri zverejňovaní ponuky predaja. Ide o tak závažnú chybu, ktorá má dopad na celé ponukové konanie a aj na nadobudnutie vlastníctva žalobcu k sporným pozemkom. Nájomná zmluva je preto naďalej platná a účinná. Preto nemožno mať za nesporné vlastníctvo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Výklad ust. § 27 ods. 13 zák. č. 328/1991 Zb. uskutočnený súdom prvej inštancie, je nesprávny. Nájomná zmluva na užívanie poľnohospodárskej pôdy podľa žalovaného nezaťažuje nehnuteľnosť v zmysle byť ťarchou, ako tie, ktoré zákonodarca vymenoval v druhej časti Občianskeho zákonníka, na rozdiel od nájomnej zmluvy, ktorá má záväzkový charakter. Podľa názoru žalovaného neexistuje vecná súvislosť medzi nariadeným neodkladným opatrením a žalobou, na ktorú súd žalobcu zaviazal v uznesení. Z toho dôvodu by malo byť nariadené neodkladné opatrenie zrušené. Neodkladné opatrenie zásadným spôsobom prejudikovalo právo žalobcu na užívanie sporných poľnohospodárskych pozemkov, a to napriek tomu, že žalovaný má k predmetným nehnuteľnostiam uzavreté platné nájomné zmluvy.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa

navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať splnenie všetkých uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

18. Súd prvej inštancie správne v danej veci dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v celom rozsahu poukazuje (§387 ods. 2 C.s.p.).

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru o osvedčení danosti nároku žalobcu a nevyhnutnosti bezodkladne upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením.

22. Žalobca svojimi tvrdeniami a listinnými dôkazmi osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý vyplýva z osvedčenia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a zo skutočnosti, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

23. Z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom možno mať za osvedčenú ním tvrdenú skutočnosť o užívaní predmetných nehnuteľností žalovaným bez toho, aby žalovaný disponoval užívacím právom k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta tú skutočnosť, že by neoprávnene užíval predmetné nehnuteľnosti, tieto odvolacie námietky nemožno považovať za opodstatnené. Žalovaný na jednej strane v odvolaní spochybňuje skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti užíva, na druhej strane svoje užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam opiera o nájomnú zmluvu uzavretú so Slovenským pozemkovým fondom, ktorý spravoval predmetné nehnuteľnosti do času, kým neboli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu Podielnické poľnohospodárske družstvo so sídlom v Bracovciach. Niet žiadnych pochýb o tom, že ohľadom užívania sporných nehnuteľností Okresný súd Michalovce nariadil neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 10. 10. 2017 č.k. 19C/68/2017-41, ktoré uznesenie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06. 02. 2018 sp. zn. 5Co/7/2018 zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. V tomto konaní sporové strany vystupovali v opačných pozíciách, kedy spoločnosť VAK s.r.o. v pozícii žalobcu sa domáhala voči spoločnosti Agro DiSCo s.r.o. v pozícii žalovaného v 2. rade nariadenia neodkladného opatrenia a ktorým sa žalobca domáhal vo vzťahu k totožným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania uloženia žalovaným povinnosti, aby sa zdržali

úkonov obmedzujúcich výkon nájomného práva žalobcu a strpeli výkon užívacieho práva predmetnej poľnohospodárskej pôdy. Už samotná táto skutočnosť svedčí o užívaní predmetných nehnuteľností žalovaným a jeho snahe užívať tieto nehnuteľnosti aj naďalej. Od nariadenia neodkladného opatrenia v tejto spomínanej veci žalovaný nepoukazuje na žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nemá záujem užívať predmetné nehnuteľnosti aj naďalej. Na základe týchto skutkových zistení možno mať za osvedčené tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva a tieto hodlá aj naďalej užívať.

24. Potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu v danej veci vyplýva z ohrozenia práva žalobcu užívať predmetné nehnuteľnosti, vlastnícky mu patriace. Je nesporné že jedným zo základných práv vlastníka nehnuteľnosti je ich užívanie tak, ako vyplýva z ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Prostredníctvom tzv. užívacieho práva vlastník nehnuteľnosti realizuje úžitkovú hodnotu veci. Táto realizácia spočíva v užívaní nehnuteľnosti, t.j. prisvojovaní si podstaty aj úžitkových vlastností tejto veci, ako aj v prisvojovaní si jej úžitkov a plodov.

25. Pokiaľ žalovaný spochybňuje vlastnícke právo žalobcu, ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpou v rámci konkurzného konania, tieto námietky nemožno považovať za opodstatnené. Procesné pochybenia, ku ktorým malo podľa názoru žalovaného dôjsť v priebehu konkurzného konania, totiž súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať.

26. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výkladom súdu prvej inštancie ust. § 27 ods. 13 zák. č. 328/1991 Zb., ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 680 Občianskeho zákonníka, preto má pred týmto všeobecným ustanovením prednosť. Nakoľko zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov nie sú zaradené medzi zákonné výnimky, ktoré by neboli scudzením v rámci konkurznej podstaty dotknuté, správny je záver súdu prvej inštancie, že týmto scudzením ex lege došlo k zániku nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a Slovenským pozemkovým fondom. Týmto žalovanému zanikol užívací titul k predmetným nehnuteľnostiam, z čoho vyplýva tiež opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto ho súd zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania úspešného žalobcu v celom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).