Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Saz-1-2022.pdf
PDF · 160.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: F. W., B.. XX. XX. XXXX, štátnej príslušnosti U., H. B.G., N. P. - U. P., slobodný, bez dokladov totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí: H., U. O. H., L. H., U., posledné bydlisko v Slovenskej republike: XXX XX W., H. X, zastúpeného Slovenská humanitná rada, o. z. so sídlom 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, 812 72 Bratislava, Pivonková 6, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci azylu zo dňa 15. 11. 2021, ČAS.: MU-PO-142-22/2021-Ž, ID os. XXXXXX, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 15. 11. 2021, ČAS.: MU-PO-142-22/2021-Ž, ID os. XXXXXX, žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a zároveň mu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca po nelegálnom príchode a následnom zadržaní na území SR dňa 07. 06. 2021 požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru (PZ) Humenné o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v jeho krajine pôvodu pretrváva vojnový stav. Po podaní vyhlásenia bol odoslaný do Záchytného tábora Humenné, kde s ním boli vykonané prvotné úkony súvisiace s azylovou procedúrou a kde bol poučený o svojich právach a povinnostiach počas konania o azyle. Dňa 0l. 07. 2021 s ním bol vykonaný vstupný pohovor, pri ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré o udelenie azylu požiadal (stručný životopis, priebeh výkonu povinnej vojenskej služby, dôvody pokračovania vo výkone vojenskej služby nad rámec zákonnej doby, priebeh dezercie, zadržanie jednotkami protivládnej Slobodnej sýrskej armády a jednotkami džihádistickej skupiny Y. H.-B., jeho mučenie, vykúpenie otcom za 1000 eur, záujem príslušníkov oficiálnej sýrskej armády o jeho pobyt a ich komunikácia s rodinou vrátane zanechania predvolania na nástup do armády, jeho cesta z krajiny pôvodu do Turecka v júni 2013, okolnosti jeho pobytu v ňom do roku 2018, nelegálny odchod do Grécka, Bosny a Hercegoviny, do Maďarska a okolnosti pobytu v nich, nelegálny príchod na územie SR v nákladnom priestore kamióna, jeho zadržanie slovenskou políciou). Uviedol, že jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde sa mu však nepodarilo dopraviť, a preto po zadržaní na území SR požiadal o medzinárodnú ochranu. Svoju obavu o život odôvodňoval prebiehajúcim vojnovým stavom, s čím súvisí aj to, že ako vojak oficiálnej sýrskej armády dezertoval a bojí sa trestu.
3. Po vyhodnotení a komplexnom posúdení skutočností, uvedených žalobcom žalovaný citujúc príslušné, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia konštatoval, že adekvátnu medzinárodnú ochranu je možné poskytnúť len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, t. j. musí byť preukázané, že osoba bola prenasledovaná, resp. mala opodstatnenú obavu z takéhoto prenasledovania z dôvodov relevantných pre priznanie statusu utečenca, uvedených v § 8 zákona o azyle (príslušnosť k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politický názor, resp. uplatňovanie politických práv a slobôd), pričom pôvodcom prenasledovania môže byť štát, politické strany alebo politické hnutia, alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia alebo neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že štát, politické strany alebo politické hnutia, alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. Žalobca svoju žiadosť o azyl zložil na obave o život z dôvodu vojnového stavu v Sýrii, no v priebehu konania nebolo preukázané, že by v jeho prípade došlo k naplneniu definície prenasledovania, ako to vymedzuje § 2 písm. d) zákona o azyle. Tento záver žalovaného vyplýva z informácií, ktoré sú obsahom spisového materiálu, ako aj samotnej výpovede žalobcu.
4. Žalovaný zdôraznil, že dôvody na udelenie azylu sú zákonom presne určené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv tak, ako sú tieto práva vymedzené v rôznych chartách a medzinárodných dohovoroch. Dôvody, pre ktoré žalobca opustil Sýriu, bezprostredne súviseli so všeobecne nepriaznivou situáciou v krajine pôvodu a nebolo preukázané, že by bolo voči nemu vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu, vykonávané, podporované, alebo trpené oficiálnymi sýrskymi orgánmi. Z jeho výpovede je zrejmé, že ako dezertér oficiálnej sýrskej armády bol zaistený a mučený vojakmi protivládnych jednotiek, pričom tento násilný akt nemal žiadnu súvislosť s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, politickým presvedčením či príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, resp. s uplatňovaním politických práv a slobôd, keďže išlo o účelové vydieranie zo strany povstaleckých jednotiek, nakoľko požadovali za neho výkupné. Informácie o krajine pôvodu, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, popisujú bežné problémy alebo vydieranie obyvateľov pri prechádzaní kontrolnými stanovišťami, ktoré sú ovládané sýrskou slobodnou armádou, bez ohľadu na to, o akú osobu ide. Únosy a následne vydieranie civilných obyvateľov krajiny sú bežnými praktikami povstaleckých jednotiek, ktoré aj takýmito spôsobmi získavajú prostriedky na financovanie svojich vojakov. Po analýze bezpečnostnej situácie v Sýrii a výpovede menovaného ohľadom jeho zadržania dospel žalovaný k záveru, že takéto násilné akty nie sú cielené, sú náhodného charakteru a v rámci nepriaznivej všeobecnej situácie im čelia všetci obyvatelia krajiny, bez rozdielu veku, pohlavia, národnosti alebo náboženského či politického presvedčenia. Aj v prípade žalobcu išlo o trestný čin vydierania s jediným motívom finančného zisku, ktorý je však z hľadiska vyhodnotenia § 8 zákona o azyle irelevantný, keďže jeho motívom nebola ani jedna charakteristická črta, zadefinovaná v predmetnom ustanovení. Tento násilný akt nesúvisel so žiadnym kritériom pre udelenie v zmysle § 8 zákona o azyle a nebol ani primárnym dôvodom odchodu žalobcu zo Sýrie. Tomuto kroku predchádzal samotný výkon vojenskej služby a jeho úmysel dezertovať z armády po tom, ako sa dozvedel, že táto bude pokračovať nad zákonnú dobu.
5. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný skúmal, či práve dezercia alebo trest za vyhýbanie sa vojenskej službe môžu napĺňať kritéria prenasledovania v zmysle zákona o azyle, t. j. skúmal obavu žalobcu z možného trestu za vyhýbanie sa vojenskej službe. Informácie o výškach trestu za dezerciu z armády sa rôznia, pričom niektoré oficiálne zdroje uvádzajú, že dezertéri sýrskej armády budú súdení vojenským súdom a bude im v aktuálnej situácii udelený krátky trest uväznenie, a to na dobu 6 mesiacov, nakoľko sýrska armáda potrebuje mužov. Takýto trest vedie k obmedzeniu osobnej slobody jednotlivca, avšak v žiadnom prípade nejde o neprimerane vysoký trest, ktorý by mohol napĺňať kritériá prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Slovenská legislatíva v porovnaní so sýrskou je v uvedenej súvislosti podstatne prísnejšia a preto nie je možné prípadný trest považovať za diskriminačný alebo neprimeraný. Žalobca podľa jeho vlastných slov nedezertoval z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, ale z dôvodu, že je v Sýrii vojnový stav a že sa mu predlžila povinná vojenská služba, čo sa mu nepáčilo (informácia od nadriadeného, že sa nebudú môcť čerpať dovolenky, ani chodiť na vychádzky a taktiež, že nebude prepustený do zálohy). Tieto informácie mu mali byť údajne poskytnuté nadriadeným veliteľom verbálne, bez akéhokoľvek dokladu, ktorý by to potvrdzoval. K dezercii teda pristúpil výlučne z osobných dôvodov, ktoré sú z hľadiska udelenia azylu irelevantné.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že vo všeobecnosti povolanie do armády nemožno bezprostredne chápať ako prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, resp. ako perzekúciu podľa Ženevskej konvencie z r. 1951. Poukázal na materiál Vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej iba UNHCR) „Kritériá a postupy pri udeľovaní štatusu utečenca podľa Konvencie z r. 1951 a podľa protokolu z r. 1967 o postavení utečencov“ (Ženeva 1992), v zmysle ktorého v krajinách, kde je zavedená povinná vojenská služba, je vyhýbanie sa plneniu tejto služby častokrát vystavené trestnému stíhaniu podľa platných zákonov. Dezercia je zakaždým považovaná za trestný čin, tresty za ktorý sú v rôznych krajinách rôzne a udelenie trestu sa obvykle nepovažuje za druh perzekúcie. Strach z perzekúcie a potrestania za dezerciu alebo vyhýbanie sa vojenskej službe ešte samo o sebe nepredstavuje opodstatnené obavy z perzekúcie v zmysle uvedenej definície. Zbeh alebo osoba vyhýbajúca sa vojenskej službe môže byť považovaná za utečenca, ak vie preukázať, že by bol neúmerne kruto potrestaný za vojenský prečin z rasových, náboženských, národnostných alebo politických dôvodov. Osoba zjavne nie je utečencom, ak jediným dôvodom pre zbehnutie alebo vyhnutie sa vojenskej službe je nechuť k vojenskému výcviku alebo strach z boja. Toto je aj prípad žalobcu, ktorý ničím nepreukázal, že by jeho odmietnutie pokračovať vo vojenskej službe súviselo s jeho presvedčením alebo predsudkom a jeho pocity z núteného predlženia povinnej vojenskej služby objektívne nenapĺňajú definíciu prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Žalovaný a pri posudzovaní predmetnej žiadosti žalobcu zohľadnil aj alternatívnu formu výkonu vojenskej služby v Sýrii, a to prostredníctvom vykúpenia sa z tejto brannej povinnosti, o dostupnosti ktorej alternatívnej formy svedčia informácie, obsiahnuté v spise (Dokument Sýria dánskej imigračnej služby).
7. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre poskytnutie azylu, preto podľa § 8 zákona o azyle jeho žiadosti o jeho udelenie nevyhovel. Zároveň podľa jeho názoru neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.
8. Keďže v prípade žalobcu neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území SR, žalovaný posudzoval, či tento spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle, v zmysle ktorého ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému nebol udelený azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Citujúc ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle konštatoval, že základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej ochrany je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť minimálne jednému z kritérií vážneho bezprávia, uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. V uvedenej súvislosti žalovaný pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu vychádzal z jeho výpovede, ako aj z aktuálnych informácii o bezpečnostnej situácii v Sýrii, so zameraním na provinciu H., odkiaľ žiadateľ pochádza. Do úvahy vzal skutočnosť, že by žalobca mohol čeliť trestu za dezerciu z armády. Napriek tomu, že v konaní nebolo objektívne preukázané, že by jeho dezercia súvisela s jeho náboženským alebo politickým presvedčením a nenapĺňala kritéria § 8 pre udelenie azylu, trest v podobe vážneho bezprávia v jeho prípade nemožno vylúčiť. Pri posudzovaní tejto formy vážneho bezprávia vychádzal žalovaný z aktuálnych informácií, ktoré však neudávajú jednotnú výšku trestu za uvedený trestný čin. V zmysle dostupných informácií sa výška trestov môže pohybovať v rozmedzí od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov, pričom správy hovoria aj o samoväzbe a mučení chytených dezertérov. Preto nemožno vylúčiť, že by v kontexte s prípadným výkonom trestu za dezerciu mohol žalobca čeliť aj možnému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.
10. Pri posudzovaní vážnej ujmy v prípade návratu žalobcu žalovaný ako podstatnú vzal do úvahy aj bezpečnostnú situáciu v Sýrii, ktorá sa podľa aktuálnych informácii TASR a iných mediálnych zdrojov v poslednom období výrazne nezlepšila, provincia H., do ktorej patrí aj samotné mesto H., patrí v rámci Sýrie k regiónom so strednou intenzitou útokov, rôzne zdroje poukazujú na to, že útoky sýrskych a protivládnych síl znamenali nespočetné množstvo závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva, útoky neboli namierené proti konkrétnemu vojenskému objektu a porušili imunitu pred priamym útokom na civilistov a civilné ciele, ako aj osobitnú ochranu poskytovanú konkrétnym osobám a objektom, najmä zdravotníckym zariadeniam, zdravotníckemu personálu a deťom. Poukázal aj na obsah správy Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí o situácii v Sýrii, publikovanú dňa 26. 06. 2020, z obsahu ktorej vyplýva, že celková bezpečnostná situácia v Sýrii sa pravidelne zhoršuje
v dôsledku incidentov s improvizovanými výbušnými zariadeniami, ako aj ozbrojených konfrontácií a stretov s účasťou neštátnych ozbrojených skupín a civilistov, čo ohrozuje a komplikuje životy civilistov a operačné prostredie pre humanitárnu prácu, na to, že Európsky parlament prijal 11. marca 2021 uznesenie o sýrskom konflikte, v ktorom dospel k záveru, že Sýria nie je bezpečnou krajinou, do ktorej sa možno vrátiť, na príručku Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej iba EASO), z ktorej vyplýva, že pri pohľade na ukazovatele a najmä na prítomnosť veľkého množstva aktérov a nestabilnú situáciu v súvislostí s prebiehajúcimi konfliktami, možno dospieť k záveru, že v provincii H. dosahuje stupeň nevyberaného násilia takú vysokú úroveň, že sú preukázané závažné dôvody domnievať sa, že civilný občan, ktorý by sa vrátil do týchto okresov, by čelil skutočnému riziku, že bude vystavený vážnej hrozbe v zmysle článku 15 písm. c) Kvalifikačnej smernice, a to iba z dôvodu svojej prítomnosti na ich území.
11. Vychádzajúc z uvedeného považoval žalovaný za odôvodnené poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi na území SR v zmysle § 13a zákona o azyle, pričom za účelom posúdenia žiadosti žalobcu boli využité aktuálne informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Sýria číslo T.-C.- XXXXXXXXXXX-XXX zo dňa 12. 04. 2021, T. C.- XXXX/XXXXXX-XXX z dňa 08. 07. 2021 a T.-C.-XXXX/ XXXXXX-XXX.
12. Včas elektronicky dňa 03. 01. 2022 podanou správnou žalobou zo dňa 03. 01. 2022, sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku - ďalej iba „SSP“), ako aj z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).
13. Uviedol, že pojmy „vyhýbanie sa vojenskej službe" a „dezercia“ nie sú identické, skutkové podstaty týchto trestných činov sú odlišné a rozdielne sú aj prípadné tresty za ich spáchanie. V tejto súvislosti poukázal na dokument Nórskeho centra informácií o krajine pôvodu, Landifo, s názvom Reakcie voči dezertérom a osobám vyhýbajúcim sa vojenskej službe z 03. 01. 2018, z ktorého vyplýva, že „Dezertéri sú nepochybne potrestaní prísnejšie ako tí, ktorí sa vyhli službe, ale v praxi nie sú ustanovenia Vojenského trestného zákona dôsledne dodržiavané. Niektorých ľudí usvedčujú bežné občianske súdy, niektorých usvedčujú na protiteroristickom súde zriadenom v roku 2012 a niektorých odsúdili dôstojníci v teréne na tzv. vojenských poľných súdoch, zatiaľ čo iní zmiznú alebo sú popravení bez súdu. Nie je jasné, prečo sa používajú v rôznych prípadoch rôzne trestné stíhania a súdy. Zvonku sa zdá byť svojvoľné, aký druh trestného postupu sa uplatňuje v jednotlivých prípadoch...“ Poukázal na to, že z informácií o krajine pôvodu, zadovážených žalovaným, vyplývajú podstatne odlišné skutočnosti, ktoré na mnohých miestach potvrdzujú opodstatnenosť obáv žalobou z prenasledovania a v uvedenej súvislosti citoval z materiálu č. p.: T.-C.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 16. 09. 2021, zo správy EASO z apríla 2021 a z aktuálneho posúdenia medzinárodnej ochrany v súvislosti s ľuďmi, ktorí utekajú zo Sýrskej arabskej republiky UNHCR z marca 2021.
14. Žalobca zastáva názor, že ak by aj prijal argumentáciu, pokiaľ ide o výšku trestu, uloženého za dezerciu, žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, akým rizikám by bol žalobca vystavený v prípade následného odmietnutia výkonu vojenskej služby. Žalobca počas pohovoru jednoznačne uviedol, že bojovať už nechce. Zdôraznil, že žalovaný pri skúmaní toho, či boli naplnené kritériá prenasledovania, opomenul ďalšie typy konaní a opatrení, ktoré môžu napĺňať definičné znaky prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Poukázal na to, že relevantné právne a mimoprávne dokumenty, pochádzajúce z rôznych zdrojov, opakovane potvrdzujú, že ozbrojené sily sýrskeho režimu sa dopúšťali a naďalej dopúšťajú zločinov podľa medzinárodného práva, vrátane vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, čo však žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil a nevenoval im náležitú pozornosť pri posudzovaní splnenia podmienok pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle.
15. Opakovane zdôraznil, že ako dezertér, ktorý nelegálne opustil krajinu pôvodu, zdržiaval sa určitý čas v zahraničí a odmieta ďalej bojovať v armáde, má v prípade návratu do krajiny pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých, aj keď sýrskou vládou prisudzovaných, politických názorov. V tejto súvislosti poukázal na § 19a ods. 6 zákona o azyle, v zmysle ktorého pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania a zároveň aj na príručku EASO k Sýrii zo septembra
2020, v ktorej sa konštatuje, že sýrska vláda považuje za politickú opozíciu aktivity rôznych kategórií jednotlivcov, vrátane osôb, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe a materiál č. p.: T.-C.-XXXX/XXXXXX- XXX zo dňa 16. 09. 2021, v ktorom Amnesty International (AI) uviedla, že nepriateľské vnímanie bezpečnostných síl voči utečencom spolu s preverovaním navrátilcov spôsobilo najmenej jednej tretine sýrskych navrátilcov, ktorých prípady boli zdokumentované, vážne porušenie ľudských práv práve z dôvodu takéhoto vnímania. Toto nie je založené na individuálnych okolnostiach, ide skôr o široký predpoklad, ktorý platí pre celú skupinu utečencov vracajúcich sa do Sýrie. Akonáhle sa utečenci vrátia, úradníci vyvodia záver, že podporovali opozíciu alebo sa zúčastnili protivládnych protestov len preto, že sa rozhodli odísť namiesto toho, aby zostali brániť národ, alebo pretože pochádzajú z oblastí, ktoré predtým kontrolovala opozícia, alebo preto, že niekto z ich príbuzných je údajne prepojený s opozíciou. Vzhľadom na uvedené žalobca má opodstatnené obavy z prenasledovania pre imputované politické presvedčenie a spĺňa preto podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle.
16. V písomnom vyjadrení zo dňa 27. 01. 2022 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K žalobným námietkam, obsiahnutým v správnej žalobe uviedol, že vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu o nesprávnom vyhodnotení informácií o krajine pôvodu žalobcu považuje za zavádzajúce, o čom svedčí záver odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorom tieto informácie s ich konkretizáciou náležite vyhodnotil, keď konštatoval, že vychádzajúc z týchto informácií i výpovede žalobcu migračný úrad pri posudzovaní vážnej ujmy v prípade jeho návratu do Sýrie vzal do úvahy, že by mohol čeliť trestu za dezerciu z armády, pričom aj keď v konaní nebolo objektívne preukázané, že by jeho dezercia súvisela s jeho náboženským alebo politickým presvedčením a napĺňala kritériá § 8 pre udelenie azylu, trest v podobe vážneho bezprávia v jeho prípade nemožno vylúčiť. Za účelom posúdenia tejto formy vážneho bezprávia si migračný úrad zaistil aktuálne informácie, ktoré však neudávajú jednotnú výšku trestu za uvedený trestný čin, pričom správy hovoria aj o samoväzbe a mučení chytených dezertérov. Preto nemožno vylúčiť, že by v kontexte s prípadným výkonom trestu za dezerciu mohol žalobca čeliť aj možnému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.
17. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný sa zameral len na výšku trestu, ktorý by mohol byť žalobcovi za dezerciu uložený a opomenul ďalšie typy konaní a opatrení, ktoré môžu napĺňať definičné znaky prenasledovania (§ 2 písm. d) bod 5 zákona o azyle), žalovaný upriamil pozornosť na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-238/19, z ktorého vyplýva, že článok 9 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „kvalifikačná smernica“) sa má vykladať v tom zmysle, že musí existovať spojenie medzi dôvodmi (vedenými v článku 10 tejto smernice a stíhaním a potrestaním, uvedenými v článku 9 ods. 2 písm. e) uvedenej smernice. Ustanovenia článku 9 ods. 2 písm. e) v spojení s článkom 9 ods. 3 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že existencia spojenia medzi dôvodmi uvedenými v článku 2 písm. d), ako aj v článku 10 tejto smernice, a stíhaním a potrestaním z dôvodu odmietnutia vykonania vojenskej služby, uvedenými v článku 9 ods. 2 písm. e) smernice, sa nemôže považovať za preukázanú len na základe skutočnosti, že toto stíhanie a potrestanie nadväzujú na toto odmietnutie. Existuje však silná domnienka, že odmietnutie vykonania vojenskej služby sa za podmienok spresnených v článku 9 ods. 2 písm. e) tej istej smernice viaže na jeden z piatich dôvodov, pripomenutých v jej článku 10. Príslušným vnútroštátnym orgánom prináleží, aby vzhľadom na všetky predmetné okolnosti overili pravdepodobnosť tohto spojenia. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSža/51/2010, z ktorého vyplýva, že povolávanie vlastných občanov k výkonu vojenskej služby hoci aj spôsobmi, ktoré občanovi neumožnia možnosť výberu náhradnej služby, poprípade i vnútorné zákonodarstvo štátu porušujúcimi, samo o sebe bez pristúpenia ďalších skutočností, nie je ešte prenasledovaním z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo pre politické presvedčenie. Odmietnutie nástupu k výkonu základnej vojenskej služby, ktorá je v krajine pôvodu povinná, nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod pre udelenie azylu, zvlášť keď takéto odmietnutie nie je spojené s reálne prejaveným politickým presvedčením alebo náboženstvom. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 8Sža/18/2008.
18. Žalovaný zotrval na svojom názore, že opodstatnené obavy, či strach pred prenasledovaním z dôvodu odmietnutia vojenskej služby predstavujú duševný stav žalobcu, vyjadrujú jeho vnútornú motiváciu opustiť krajinu pôvodu, čím umožňujú prihliadnuť k špecifikám jeho osobnosti. Tento počas
pohovoru viackrát uviedol, že sa obáva, že bude musieť bojovať a príde o svoj život. Tento podľa jeho vyjadrení nebol nikdy trestne stíhaný, nemal problém so zákonom a nikdy nebol členom žiadnej strany ani hnutia. Taktiež neuviedol žiadny náboženský alebo politický dôvod, ani žiadnu výhradu vo svedomí v súvislosti s výkonom vojenskej služby. Máme za to, že žalobca uviedol iný dôvod, odlišný od dôvodov prenasledovania uvedených v § 8 zákona o azyle, a to je strach z boja.
19. Žalovaný postupoval aj v súlade s príručkou UNHCR, z ktorej vyplýva, že existujú aj prípady, keď nutnosť vykonávať vojenskú službu môže byť jediným dôvodom vzniku nároku na priznanie postavenia utečenca, t. j. keď osoba môže ukázať, že by si výkon vojenskej služby vyžadoval jej zapojenie do vojenskej akcie v rozpore s jej skutočným politickým, náboženským alebo morálnym presvedčením alebo z pádnych výhrad svedomia. Pravosť politického, náboženského či morálneho presvedčenia osoby alebo jej výhrad svedomia na odmietanie vykonávať vojenskú službu bude samozrejme potrebné podložiť dôkladným vyšetrením jej osobnosti a pozadia. To, že osoba prejavila svoje názory pred povolaním do zbrane alebo že už narazila na problémy s úradmi pre svoje presvedčenie, sú relevantné úvahy. Skutočnosť, či osoba bola povolaná do brannej povinnosti alebo vstúpila do armády ako dobrovoľník tiež môže vypovedať o pravosti jej presvedčenia. U žalobcu však nebola preukázaná spojitosť odmietnutia vykonať vojenskú službu s niektorým z vyššie uvádzaných dôvodov, resp. spojitosť medzi stíhaním a potrestaním za odmietnutie vykonania vojenskej služby s niektorým z vyššie uvádzaných dôvodov, a preto žalovaný považuje túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.
20. K námietke, týkajúcej sa opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých, sýrskou vládou prisudzovaných politických názorov v nadväznosti na správu Amnesty International zo septembra 2021, ktorá hovorí o porušovaní ľudských práv navrátilcov, žalovaný uviedol, že porušovanie ľudských práv opísané v predmetnej správe sa netýka konkrétne dezertérov z armády, ale poukazuje na navrátilcov všeobecne, takéto vnímanie nie je založené na individuálnych okolnostiach a tento predpoklad platí pre celú skupinu utečencov vracajúcich sa do Sýrie. K porušeniu ľudských práv v prípade návratu žalobcu do Sýrie by nedošlo z dôvodu, že žalobca odmieta bojovať, resp., že dezertoval, bez ohľadu na status navrátilca. Ďalšie správy o krajine pôvodu dokonca hovoria, že sýrske orgány nerozlišujú ani medzi navrátilcami, ktorí dezertovali alebo sa vyhýbali vojenskej službe a prešli formálnym postupom pred návratom do Sýrie, ktorý je označovaný ako „urovnanie statusu“ alebo „bezpečnostná previerka“ a medzi tými, ktorí týmto postupom neprešli. Obe skupiny môžu v prípade návratu čeliť trestnému stíhaniu alebo uväzneniu. Tvrdenie právneho zástupcu preto žalovaný považuje za vytrhnuté z kontextu.
21. Žalovaný na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel k záveru, že žalobca krajinu pôvodu opustil bez toho, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a preto mu žalovaný azyl podľa § 8 zákona o azyle neudelil. Zároveň v jeho prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.
22. Žalovaný má za to, že nepriaznivá všeobecná situácia sama o sebe nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu, pretože prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je chápané ako vážne porušenie ľudských práv jednotlivca a nie celej skupiny obyvateľstva. Aj v zmysle voľného prekladu z príručky UNHCR osoby, ktoré sú donútené opustiť rodnú krajinu následkom medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, sa obvykle nepovažujú za utečencov, pokiaľ tento konflikt neprechádza priamo do perzekúcie v zmysle uvedeného Dohovoru. Takýmto osobám je však zabezpečená ochrana podľa iných medzinárodných dokumentov, čo žalovaný v prípade žalobcu zohľadnil pri poskytnutí doplnkovej ochrany. Vzhľadom na to, že v prípade žalobcu neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území SR, bolo potrebné tiež posúdiť, či spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. V tejto súvislosti vychádzal z poslednej príručky o krajine Sýria, ktorú EASO publikovalo v septembri 2020, v ktorej je uvedené, že vnímajúc indikátory a špeciálne prítomnosť množstva aktérov a premenlivú situáciu vo vzťahu k prebiehajúcim konfliktom, možno konštatovať, že v provincii H. je stupeň nevyberaného násilia taký vysoký, že existujú vážne dôvody sa domnievať, že civilista, ktorý by sa vrátil do týchto okresov, by iba na základe svojej prítomnosti v týchto oblastiach čelil reálnemu riziku toho, že bude vystavený vážnemu ohrozeniu, ako je to uvedené v článku 15(c) kvalifikačnej smernice. Žalovaný taktiež zohľadnil skutočnosť, že žalobca by v prípade návratu do krajiny
pôvodu mohol čeliť aj možnému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v dôsledku svojho návratu do Sýrie.
23. V závere vyjadrenia konštatoval, že pri posudzovaní predmetnej veci postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobné pomery vrátane pôvodu, pohlavia a veku.
24. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.
25. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 207 a nasl. SSP preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s jej obsahom, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné priznať úspech.
26. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 07. 06. 2021 v čase o 09:15 hod., na Oddelení azylu PZ Humenné požiadal žalobca o delenie azylu na území Slovenskej republiky. Tento do zápisnice o podaní vysvetlenia z uvedeného dňa uviedol, že pri sebe nemá žiadny doklad totožnosti, ani cestovný pas, že sa narodil v meste Aleppo v Sýrii, je moslimského vierovyznania, je negramotný, bez vzdelania, doma pracoval ako krajčír v krajčírskej dielni, jeho rodičia žijú v Sýrii, má dve sestry, z ktorých jedna žije v Sýrii a druhá 15 rokov vo Švédsku, ako aj troch bratov, ktorí žijú asi 3 roky v Turecku. Zo Sýrie vycestoval v r. 2015 nelegálne do Turecka, kde v meste Entab zotrval 6 mesiacov, potom pokračoval do Istanbulu, kde žil a pracoval v krajčírskej dielni. Po niekoľkých rokoch prekročil nelegálne hranicu s Gréckom, šiel pešo do mesta Thessaloniki, kde sa zdržal asi mesiac a pol, odkiaľ potom pokračoval asi 5 dní na hranicu s Čiernou Horou, ktorú prekročil mimo hraničný prechod, potom taxíkom s ďalšími dvomi osobami do Srbska, kde zostal v záchytnom tábore pre cudzincov asi rok a pol. Následne pokračoval pešo do Maďarska, kde po piatich kilometroch na odpočívadle sa skryl pod kamión, ktorým sa viezol 5 hodín. Keď zastavil v nejakej firme vystúpil a keď zistil že sa nachádza v Rakúsku, skryl sa do iného kamióna, ktorý mal ísť do Nemecka. Po 6 hodinách jazdy tento kamión zastavil na odpočívadle, kde po vystúpení z neho zistil, že je na Slovensku. Pokračoval peši podľa navigácie s cieľom dostať sa späť do Rakúska, avšak na území SR bol zadržaný. Jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko. Na územie SR vstúpil s kamarátom, cestu si plánoval sám. Nemá žiadnu hotovosť, na Slovensku nemá príbuzných ani známych. Nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia, nebol prenasledovaný ani trestaný. Bol vojakom 3 a pol roka. O udelenie azylu žiadal z obavy o svoj život, keďže v Sýrii je občianska vojna. Chce žiť v krajine, kde je pokoj a mier. O azyl v inej krajine nežiadal.
27. Z hlásenia o prijatí vyhlásenia žiadateľa o azyl zo dňa 07. 06. 2021 okrem už uvedeného vyplýva, že žalobca bol preverený v informačných systémoch a spracovaný ako žiadateľ o azyl, ide o prvožiadateľa, ktorý v inej krajine Európskej únie o udelenie azylu nežiadal.
28. Súčasťou administratívneho spisu je aj zápisnica o podaní vysvetlenia pre účely konania o zaistení zo dňa 06. 06. 2021, z obsahu ktorej okrem skutočností, uvedených v bode 26 odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa obáva o svoj život, pretože bol vládny vojak a keďže v jeho krajine nie je spravodlivosť, rozhodol sa požiadať o azyl v niektorej z krajín EÚ a keďže je unavený, žida o udelenie azylu na Slovensku. Do tejto zápisnice tiež uviedol, že v krajine pôvodu mu nebol uložený žiadny trest, avšak má obavu o svoj život, pretože bol kedysi vojakom a v domovskej krajine mu hrozí, že ak ho protistrana chytí, zabije ho.
29. Dňa 01. 07. 2021 bol so žalobcom vykonaný vstupný pohovor a vyplnený dotazník žiadateľa o udelenie azylu, z obsahu ktorého okrem už uvedených skutočností (body 26 a 28 odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že žalobca má arabskú národnosť, je náboženského vyznania islam - sunnita, na povinnú vojenskú službu nastúpil v júni 2010, v apríli 2013 dezertoval z armády a keď sa chcel vrátiť do rodného mesta, zadržali ho jednotky Slobodnej sýrskej armády aj jednotky Jabhat Al-Nusra, ktoré ho zadržiavali 10 dní, kde ho mučili (pálili na ňom igelitové vrecká, dávali mu elektrošoky a bili ho), pretože bol z protistrany, t j. z jednotiek oficiálnej sýrskej armády mysliac si, že na nich chce zaútočiť. To, že je príslušníkom oficiálnej sýrskej armády, zistili tak, že v batožine, ktorú mala pri sebe, našli vojenské mydlo a tak si ho spojili s touto armádou. Žalobca zároveň uviedol, že prepustený bol po zaplatení výkupného vo výške 1000 eur jeho otcom, ktorého predtým kontaktovali a pôvodne pýtali za neho výkupné 10 000 eur. Celý čas bol na základni, okolo sa bojovalo. Cez deň vykonával údržbu tankovej
vojenskej techniky a v noci pôsobil ako strážnik objektu základne, na ktorú viackrát útočila Slobodná sýrska armáda aj jednotky Jabhat Al-Nusra. On používal automatický samopal - kalašnikov. Bojoval iba cez deň, odpovedali na streľbou na útoky protivníka. Základnú vojenskú službu mal skončiť po 2,5 roku, ale pre prebiehajúce boje a vojenskú situáciu nebol prepustený do zálohy a rozkazom veliteľa bolo jednotke uložené pokračovať vo vojenskej službe. Nič nepodpisoval, rozkaz im bol daný ústne, dovolenky nebolo umožnené čerpať a bolo tiež zakázané vydávanie priepustiek. Približne v apríli 2013 žalobca utiekol zo základne počas výkonu vojenskej služby. Uviedol tiež, že je slobodný, nedisponuje žiadnym majetkom, ani finančnými prostriedkami. O azyl žiada prvýkrát. Jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, lebo sú tam lepšie pracovné podmienky, aj podmienky pre azyl. Je tam viacero príležitostí pre prácu a pre jeho budúcnosť je lepšie dostať sa do Nemecka. V krajinách, ktorými prechádzal, sa mu nepáčilo zaobchádzanie s ľuďmi, všade sa droguje, kradne, v Srbsku aj Grécku pôsobia drogové mafie. V Turecku dobre neplatia za prácu, sú to podvodníci. V Sýrii je hľadaný preto, lebo odišiel z armády, o čom sa dozvedel od svojich rodičov - mamy, u ktorých ho dvakrát hľadali, otca vypočúvali a aby ho pustili, podplatil ich. Chceli vedieť, kde je a či je nažive, nechali mu predvolanie, aby sa dostavil k armáde. Rodičov viac nekontaktovali. Žalobca zároveň uviedol, že situácia v jeho domovskej krajine je stále zlá, bojuje sa tam. Nikdy nebol trestne stíhaný a nemal problémy so zákonom, nebol a nie je ani členom žiadnej strany ani hnutia. Bojí sa o svoj život a bezpečnosť, keby sa vrátil domov, čelil by trestu za dezerciu a zároveň sa bojí, žeby musel ísť bojovať a mohol by prísť o život. Za to, že odišiel z armády by ho potrestal sýrsky štát, resp. v opačnom prípade by mu mohla ublížiť Slobodná sýrska armáda resp. jednotky Jabhat Al-Nusra.
30. Žalovaný si za účelom posúdenia žiadosti žalobcu o udelenie azylu zadovážil polytematickú správu o krajine pôvodu Sýria so zameraním na charakteristiku najaktuálnejšej bezpečnostnej situácie v sýrskej provincii H., mesto H. a najaktuálnejšie odporúčania EASO a UNHCR pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu u žiadateľov pochádzajúcich z provincie H., ktorá bola spracovaná dňa 12. 04. 2021 (zahŕňa informácie zo správy OSN zo dňa 30. 03. 2021, správy Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí - UNOCHA, aktuálnu ku dňu 26. 03. 2021, analýzy Inštitútu pre výskum vojny za obdobie od 19. 02. - 22. 03. 2021, správy nezávislej ľudskoprávnej organizácie Sýrskej siete pre ľudské práva - SNHR, z odporúčaní UNHCR, poslednej príručky EASO zo septembra 2020), ako aj so zameraním na to, aké skupiny obyvateľstva sú v súčasnosti povolávané do armády, či aj vojaci v zálohe, aké sú možnosti oslobodenia alebo vykúpenia sa z vojenskej služby, ako je zaobchádzané s osobami, ktoré v dôsledku ozbrojeného konfliktu krajinu opustili a následne sa do nej vrátili a pod., ktorá bola spracovaná dňa 08. 07. 2021 (zahŕňa informácie zo správy EASO o vojenskej službe z apríla 2021, správy Dánskej imigračnej služby (ďalej iba DIS) z decembra 2020, správy COI oddelenia rakúskeho Federálneho úradu pre prisťahovalectvo a azyl zo dňa 22. 02. 2021, správy UNHCR k medzinárodnej ochrane osôb utekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky, aktualizovanej v marci 2021, článku Enab Baladi, sýrskej neziskovej mediálnej organizácie zo dňa 11. 02. 2021, dokumentu EASO Sýria - Situácia navrátilcov zo zahraničia z júna 2021, dokumentu Landifo, nórskeho centra pre informácie o krajinách pôvodu - Sýria - Návrat zo zahraničia zo dňa 16. 12. 2020), ako aj so zameraním na to, či dezertérom sýrskej armády hrozia nejaké sankcie zo strany štátu a aké a ako je zaobchádzané s takýmito dezertérmi v prípade návratu do Sýrie, ktorá bola spracovaná dňa 16. 09. 2021 (zahŕňa informácie zo správy EASO o vojenskej službe z apríla 2021 - dôsledky dezercie, správy UNHCR, aktualizovanej v marci 2021
- o dôsledkoch dezercie, správy DIS z decembra 2020 o možných dôsledkoch dezercie, dokumentu Landifo, - Sýria - reakcie voči dezertérom a osobám vyhýbajúcim sa vojenskej službe zo dňa 03. 01. 2018, najnovšej správy Amnesty International (ďalej iba AI) a správy UNHCR k medzinárodnej ochrane osôb utekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky, aktualizovanej v marci 2021), ktorých podstatný obsah je premietnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
31. Dňa 15. 10. 2021 bol vyhotovený záznam o oboznámení sa právneho zástupcu žalobcu so spisovým materiálom, ktorý sa k nemu nevyjadril.
32. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
33. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
34. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.
36. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
38. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
39. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.
40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
41. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu vo veci azylu (§ 207 a nasl. SSP), ktorú posudzuje správny súd neformálne a nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
42. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, špecifikované v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
43. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu žalobcovi na území Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.
44. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu konštatuje, že žalovaný vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to aj výsluchom žalobcu (bod 29 odôvodnenia rozsudku) a obsahom správ o krajine pôvodu tak, ako boli špecifikované v bode 30 odôvodnenia rozsudku, z ktorých vyhodnotil a stručne opísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu žalobcu so zameraním na dôvody, pre ktoré žalobca žiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko jeho prípadného návratu do krajiny pôvodu a vyhodnotenie bezpečnostného rizika jeho prípadného návratu do krajiny pôvodu.
45. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04. 08. 2009).
46. Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 01. 07. 2021, žalobca okrem iného uviedol, že svoju domovskú krajinu opustil nelegálne v júni 2013 a dôvodom jeho žiadosti o azyl, podanej dňa 07. 06. 2021 bolo, že situácia v jeho domovskej krajine je stále zlá, bojuje sa tam, bojí sa o svoj život a bezpečnosť, pretože keby sa vrátil domov, čelil by trestu za dezerciu a zároveň sa bojí, žeby musel ísť bojovať a mohol by prísť o život. Za to, že odišiel z armády by ho potrestal sýrsky štát, resp. v opačnom prípade by mu mohla ublížiť Slobodná sýrska armáda resp. jednotky Jabhat Al-Nusra.
47. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že ozbrojený konflikt predstavuje situáciu, ktorá sa pokladá za dočasnú, a preto je reálna hrozba svojvoľného násilia počas ozbrojeného konfliktu zaradená v zákone o azyle pod pojem vážne bezprávie, pred ktorým ochranu poskytuje udelenie inštitútu doplnkovej ochrany. V prípade žalobcu došlo k naplneniu ustanovení o udeľovaní doplnkovej ochrany a žalovaný tak vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že doplnková ochrana momentálne zaručuje žalobcovi bezpečný a legálny pobyt na Slovensku po dobu jedného roka, pričom túto je možné podľa aktuálnych okolností v zmysle platnej právnej úpravy predĺžiť.
48. Správny súd sa stotožnil aj so závermi žalovaného, že iba všeobecne nepriaznivá situácia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl sama osebe ešte nie je dôvodom k udeleniu azylu, pokiaľ sa táto situácia neprejaví v perzekúcii, či obavy z nej vo vzťahu k žiadateľovi o azyl a to z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Ako to jednoznačne vyplynulo z vyjadrenia žalobcu v priebehu administratívneho konania, v jeho prípade sa tak nestalo, pretože domovskú krajinu opustil v roku 2013 a to z dôvodu, ktorý je uvedený v bode 46 odôvodnenia rozsudku. Jeho vyjadrenia v súvislosti s dôvodmi opustenia domovskej krajiny, obsiahnuté najmä v dotazníku žiadateľa o azyl zo dňa 01. 07. 2021 nemožno považovať za dostatočnú prezentáciu perzekúcie, ani žiadneho iného konania štátnych alebo neštátnych subjektov, ktoré by pramenili z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, na základe čoho je zrejmé, že žalobca nenaplnil predpoklady stanovené k udeleniu azylu podľa § 8 zákona. Žalovaný podľa názoru súdu informácie o krajine pôvodu žalobcu v súvislosti s dezerciou, resp. vyhýbaním sa vojenskej službe, špecifikované v napadnutom rozhodnutí náležite vyhodnotil, keď konštatoval, že vychádzajúc z týchto informácií i výpovede žalobcu pri posudzovaní vážnej ujmy v prípade jeho návratu do Sýrie vzal do úvahy, že by mohol čeliť trestu za dezerciu z armády, pričom aj keď v konaní nebolo objektívne preukázané, že by jeho dezercia súvisela s jeho náboženským alebo politickým presvedčením a napĺňala kritériá § 8 pre udelenie azylu, trest v podobe vážneho bezprávia v jeho prípade nemožno vylúčiť. Vychádzajúc z týchto informácií nebolo možné vylúčiť, že by v kontexte s prípadným výkonom trestu za dezerciu mohol žalobca čeliť aj možnému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Práve uvedené bolo dôvodom pre poskytnutie doplnkovej ochrany tak, ako to konštatoval žalovaný v jeho písomnom vyjadrení. Rovnako sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že opodstatnené obavy, či strach pred prenasledovaním z dôvodu odmietnutia vojenskej služby (obava, že bude musieť bojovať a príde o svoj život), vyjadrujú jeho vnútornú motiváciu opustiť krajinu pôvodu, čím umožňujú prihliadnuť k špecifikám jeho osobnosti. Jeho vyjadrenia, že nebol nikdy trestne stíhaný, nemal problém so zákonom
a nikdy nebol členom žiadnej strany ani hnutia nasvedčujú záveru žalovaného, že dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu nemožno považovať za dôvody prenasledovania, uvedené v § 8 zákona o azyle.
49. Vychádzajúc z uvedeného argumentácia žalobcu v správnej žalobe, podporovaná citáciou z jednotlivých správ o krajine pôvodu, z ktorých vychádzal aj žalovaný pri posudzovaní jeho žiadosti, nie je spôsobilá vyvrátiť závery žalovaného, ktoré ho viedli k nevyhoveniu žiadosti žalobcu o poskytnutie azylu a poskytnutiu doplnkovej ochrany.
50. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nezaoberal otázkou rizík, ktorým by bol vystavený v prípade následného odmietnutia výkonu vojenskej služby, správny súd zastáva názor, že túto námietku nie je možné považovať za odôvodnenú, pretože ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, tento pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z príručky UNHCR, v zmysle ktorej pokiaľ by nutnosť vykonávať vojenskú službu mala byť dôvodom vzniku nároku na priznanie postavenia utečenca, bolo by nevyhnutné preukázať, že výkon vojenskej služby si vyžadoval zapojenie do vojenskej akcie v rozpore so skutočným politickým, náboženským alebo morálnym presvedčením danej osoby alebo z pádnych výhrad svedomia, ktorá súvislosť v danom prípade posúdením osobnosti žalobcu v priebehu administratívneho konania preukázaná nebola.
51. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, správny súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať. V danom prípade tak žalovaný postupoval a po zadovážení si aktuálnych správ o bezpečnostnej situácii v Sýrii (bod 30 odôvodnenia rozsudku) a ich vyhodnotení (body 9 a 10 odôvodnenia rozsudku), so zohľadnením vyjadrení žalobcu v priebehu administratívneho konania, dospel k odôvodnenému záveru o nevyhnutnosti poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi na území SR v zmysle § 13a zákona o azyle. V tejto súvislosti žalobcom žiadne námietky vznesené neboli.
52. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv a slobôd žalobcu, chránených zákonom o azyle i medzinárodnými predpismi, vzťahujúcimi sa na danú oblasť, za splnenia podmienok pre verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, podľa § 219 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).